Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208226173 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208226173.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkýň: 1./ P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, A. A., 2./ Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, A., obe zastúpené JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom, L. Dérera 2, Bratislava, proti žalovaným: 1./ C. S., nar. X.XX.XXXX, bytom N. S. X, A., 2./ Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, A., 3./ V. Š., nar. X.X.XXXX, A. A. XX, A., všetci zastúpení Mgr. Andreou Takács Ilčíkovou, advokátkou, so sídlom Holubyho 26, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. októbra 2015 č. k. 6C 86/2008 - 410 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkýň, ktorou sa proti žalovaným domáhali určenia neplatnosti závetu, ktorý podpísal Q. A. dňa 12.12.2007 a ktorým prenechal celý svoj majetok sestrám C. S. a V. Š. z dôvodu, že poručiteľ v čase zriaďovania závetu nebol pre duševnú poruchu spôsobilý platne urobiť takýto právny úkon. Závet považovali za neplatný aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Zároveň vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní p právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 80 písm. c/ OSP (Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016) a § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že dňa 12.122.2007 sa notárka Q.. V. Č. dostavila do Domova dôchodcov v Bratislave na B. L.. Č.. X, kde jej neznámy pán Q. A., nar. XX.X.XXXX podpísal závet, ktorým pre prípad smrti zanecháva všetok svoj majetok, ktorý ku dňu smrti bude vlastniť, hnuteľný a nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci okrem iného najmä nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k. ú. Nivy obec Bratislava, Mestská časť Ružinov, okres Bratislava II - byt č. X, X. poschodie, F. N.. Č.. XX v dome súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX- in, svojim sestrám V. Š. , nar. XX.X.XXXX a C. S., nar. X.XX.XXXX. Uviedol, že u Q. A. bolo vykonané vyšetrenie počítačovou tomografiou mozgu s nálezom organického ťažkého poškodenia mozgu, ďalšie klinické vyšetrenia spočívajúce v základných zisteniach jeho orientovania, fungovania, kde mal nízke skóre. 2. Podľa znaleckého posudku zo dňa 20.3.2013, na ktorý súd prvej inštancie poukázal, pri posúdení psychického stavu Q. A. v čase vykonania predmetného právneho úkonu (závetu) môže znalec vychádzať z existujúcich faktov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Podstatné sú fakty zo zdravotnej dokumentácie a vyjadrenia príslušných lekárov, podľa ktorých je v zmysle záverov znaleckého posudku nepochybné, že Q. A. trpel v období podpísania závetu, teda aj dňa 12.12.2007, demenciou, prevažne vaskulárnej genézy, išlo o ťažkú demenciu komplikovanú delirantnými stavmi. Celkový telesný stav nebohého bol tiež v tom čase nepriaznivý. Menovaný teda aj napriek všetkým sociálnym súvislostiam právny úkon nevedel v potrebnej miere pochopiť. Nedisponoval takou úrovňou kognitívnych schopností, ako aj vôľovou stránkou (schopnosťou slobodného rozhodnutia), aby právny úkon slobodne a rozumne pochopil a zrealizoval. Podľa znalca demencia ťažkého stupňa takýto úkon neumožňuje, nepriaznivý telesný stav pacientov psychický stav zhoršoval. Samotná demencia a jej hĺbka prípadne kolísať nemohla, bol to stály stav, resp. progredujúci. 3. Súd prvej inštancie poukázal na svedeckú výpoveď V.. V. V., primára R. B.. H. M. A., podľa ktorého bol Q. A. v zariadení umiestnený od 20.9.2007 do 25.10.2007, s tým, že pacient bol pri prijatí kompletne dozorientovaný, nepokojný, odmietal lieky, agresívny. Prepustený bol ako kompletne dozorientovaný, avšak pokojný U pacientov sa podľa lekára zvyknú prejavovať delíriá, stavy sa u neho menili. Ďalej poukázal na rozporné výpovede vypočutých svedkov (rodinných príslušníkov, známych a ošetrujúcich lekárov a personálu). Taktiež dal do pozornosti svedeckú výpoveď notárky Q.. Č., podľa ktorej si konkrétne na poručiteľa nepamätá, avšak považovala za vylúčené, aby pri spísaní závetu bola prítomná iná osoba alebo aby závet podpisovala iná osoba, vždy zisťuje, či je osoba orientovaná. Poukázal i na svedeckú výpoveď V.. Š., psychiatričky, podľa ktorej bol Q. A. v jej zdravotnej starostlivosti od 25.10.2007 do 8.1.2008, mal závažné duševné ochorenie demenciu s poruchami správania a sociability. Z prepúšťacej správy MEDIKA-R, a. s zistil, že Q. A. bol v čase od 20.9.2007 do 12.10.2007 umiestnený v R. B.. H. M. A., bola mu stanovená diagnóza demencia vaskulárneho typu ťažký stupeň, delírium nasadajúce na demenciu, ischemická NCMP, atrofia mozgu. Z ošetrovateľských záznamov zistil, že v priebehu mesiaca december 2007 bol Q. A. verbálne aj fyzicky agresívny, zliezal z postele, preliezal zábrany, vymočil sa z postele, nedal sa usmerniť.... Do liečebne bol prijatý dňa 20.9.2007 s poznámkou čiastočne orientovaný v priestore. 4. Z dedičského spisu Okresného súdu Bratislava II po neb. Q. A. sp. zn. 38D 116/2008, Dnot11/2008 mal preukázané, že účastníkmi dedičského konania boli žalovaná 1/ a V. Š. ako závetné dedičky. Žalobkyne 1/, 2/ účastníčkami dedičského konania neboli. Poručiteľ zomrel ako vdovec. Osvedčenie o dedičstve bolo vydané dňa 1.10.2008, právoplatnosť nadobudlo dňa 16.10.2008. 5. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie bol uznesením zo dňa 22.6.2011 ustanovený vo veci znalec - písmoznalec vzhľadom na námietku pravosti podpisu Q. A. na závete. Keďže žalobkyne nedoložili znalcovi dostatočný počet listinných dôkazov za účelom posúdenia pravosti podpisu poručiteľa na závete, neuniesli dôkazné bremeno v tomto smere. Od nariadeného znaleckého dokazovania preto súd prvej inštancie upustil. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom prípadnej úspešnosti určovacieho návrhu podľa § 80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú je potrebné súdom skúmať zo zákona v každom štádiu konania z úradnej povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu súvisí preto s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v právnom postavení. Povinnosť tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem má žalobca, keď nepreukázaná existencia tohto naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacieho návrhu. Uviedol, že je nutné posúdiť, či podaná žaloba je vhodne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či nejde len o zbytočné vyvolanie súdneho konania, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie. 7. Súd prvej inštancie zhrnul, že Q. A. zomrelý dňa XX.X.XXXX pred svojou smrťou spísal závet dňa 12.12.2007 formou notárskej zápisnice, ktorým zanechal majetok svojím dvom sestrám (žalovanej 1 a právnej predchodkyni ďalších žalovaných). Žalobkyne žiadali určiť neplatnosť tohto závetu po skončení dedičského konania, ktorého neboli účastníčkami, keď celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudli žalovaná 1 a právna predchodkyňa ďalších žalovaných. Uviedol, že v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho uznesení zo dňa 28.4.2015, č. k. 4 Co 591/2013 - 385, za naliehavý právny záujem nemožno považovať morálnu satisfakciu, ktorú žalobkyne na preukázanie naliehavého právneho záujmu uvádzali, keď v prípade, ak došlo k zásahu do ich práv, môžu sa domáhať primeraného zadosťučinenia prostredníctvom tzv. satisfakčnej žaloby, pričom však žalobou na ochranu osobnosti nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ ide o umožnenie domáhať sa svojich práv vyplývajúcich z ich postavenia zákonných dedičiek, ktorým žalobkyne taktiež odôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti závetu, poukázal taktiež na už vyslovený záväzný právny názor odvolacieho súdu a na ustálenú judikatúru v tejto oblasti, že žalobkyne sa môžu domôcť svojich práv žalobou na plnenie, a to formou právnej ochrany oprávneného dediča v zmysle ust. § 485 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobkyne neboli účastníčkami dedičského konania, nemôžu sa s poukazom na ust. § 228 OSP domáhať jeho obnovy, keď oprávnený dedič nie je účastníkom dedičského konania a toto konanie sa končí právoplatne bez jeho účasti. Žalobkyne majú teda možnosť domáhať sa svojej ochrany žalobou na plnenie - vydanie majetku z dedičstva, v rámci konania o ktorej by sa otázka platnosti závetu posudzovala predbežne. 8. Mal za to, že žalobkyne nezvolili správny procesný postup ochrany svojich práv, keď žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou určovacou. Vydanie autoritatívneho výroku by neviedlo k uspokojeniu žalobkýň a zvolený postup znamená nedôvodné množenie sporov. Premlčanie nároku na ochranu oprávneného dediča napriek vznesenej námietke premlčania žalovanými neposudzoval, keďže tento nárok nebol predmetom konania. 9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP. 10. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalobkyne a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň si uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.4.2015, č. k. 4 Co 591/2013 - 385, súd prvej inštancie skúmal opätovne existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti závetu spísaného poručiteľom Q. A. a právnym názorom súdu odvolacieho sa riadil nekriticky. Mali za to, že bol oprávnený odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu podrobiť kritickému posúdeniu a naznačiť v rozsudku aj iné vecné a právne riešenie. Vyjadrili presvedčenie o tom, že existenciu naliehavého právneho záujmu preukázali, keď bez tohto určenia by bolo ich právne postavenie neisté, ich postavenie by sa dokonca zhoršilo a nemohli by sa domôcť svojho dedičského práva, lebo by tomu bránil platný závet. V takejto situácii by sa neodvážili podať žalobu na plnenie podľa § 485 Občianskeho zákonníka. Žalobu na plnenie, a to vydanie dedičstva, by sa neodvážili podať taktiež z dôvodu, že po ukončení dedičského konania žalovaní predmet dedičstva scudzili a navrátenie do pôvodného stavu nie je možné. Žalobu na plnenie teda majú za bezúspešnú. Súdnym zneplatnením závetu by dosiahli aspoň morálne zadosťučinenie, pocit práva a spravodlivosti a posilnila by sa ich vyjednávacia pozícia pri ďalšom rokovaní so žalovanými ohľadom ich odškodnenia. Uvedené chápu ako neposkytnutie ochrany na spravodlivý súdny proces. Žiadali, aby v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu bol vyjadrený objektívny právny názor na zákonné riešenie posudzovanej problematiky. 11. Žalovaní v rámci svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobkýň realizovaného prostredníctvom ich právnej zástupkyne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.2.2016 označili napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a stotožnili sa s ním. Uviedli, že žalobkyne odmietajú akceptovať platnú právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu a dôsledky nesprávnej voľby právnych prostriedkov, keď nepoukazujú na žiadne konkrétne zákonné ustanovenia a ani výsledky súdnej praxe. Poukázali na to, že sudcovia sú pri svojom rozhodovaní nezávislí a viazaní len ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom, keď nesprávne použitie právneho predpisu všeobecným súdom zakladá porušenie ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Súd je povinný rozhodovať vždy na základe právneho predpisu, judikatúry a doktríny. Žalobkyne v odvolaní podľa nich žiadajú , aby kogentná právna úprava nebola vzatá do úvahy a aby súd prvej inštancie skritizoval právny názor odvolacieho súdu a rozhodol v rozpore s jeho záväzným právnym názorom. Naplnenie pocitu morálky nemôže mať prednosť pred aplikáciou kogentných právnych noriem. Omyl žalobkýň spočíva podľa nich práve v tom, že svojej ochrany sa mali domáhať prostredníctvom žaloby podľa § 485 Občianskeho zákonníka, ktorú považujú však za premlčanú. Žaloba na určenie nie je v zmysle ustálenej judikatúry opodstatnená tam, kde sa možno domáhať splnenia povinnosti žalobou na plnenie. Poukázali na právny názor vyjadrený v rozsudku NS SR zo dňa 6.12.2012, č. k. 5 Cdo 31/2011, o nutnosti skúmania, či zvolená žaloba je vhodným prostriedkom a či nejde o rozmnožovanie súdnych sporov. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života. Poukázali i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6.11.2007, č. k. 17 Co 161/2007, podľa ktorého je potrebné pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe skúmať, či po rozhodnutí o nej nebude potrebná žaloba ďalšia. Naliehavý právny záujem nie je daný tam, ak vydanie rozhodnutia neznamená konečné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Taktiež poukázali na judikatúru prináležiacu k právnemu názoru, že po právoplatnosti dedičského konania je možné domáhať sa svojich nárokov len prostredníctvom dedičskej žaloby. Cieľom súdneho konania totiž nie je podľa nich autoritatívne vyjasnenie neistých právnych pomerov, ale vznik pomerov nových. Dali do pozornosti, že scudzenie predmetu dedičstva nijako neoslabilo možnosť žalobkýň domáhať sa ochrany podľa § 485 Občianskeho zákonníka, keď uvedenú situáciu rieši peňažná náhrada. 12. Podľa § 470 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. ) podaním odvolania žalobkýň proti rozsudku súdu prvej inštancie tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky dokazovanie správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým i právnym záverom, v zmysle zákona i riadiac sa už vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vo veci, svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 CSP). Vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku plne rešpektujúce záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom vo veci si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie, ako aj vecných a právnych záverov odvolacím súdom vo veci už vyslovených v rámci uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.4.2015, č. k. 4 Co 591/2013 - 385. Z uvedeného dôvodu sa preto vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobkýň. 14. Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 a teda v čase priebehu prvostupňového konania, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa ( dnes prvej inštancie) viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie nebol oprávnený po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku pôvodne súdom prvej inštancie vydaného a k vráteniu veci na nové konanie a rozhodnutie, s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu polemizovať a kriticky alebo i inak ho hodnotiť, naopak, jeho výlučnou povinnosťou bolo ho vzhľadom na viazanosť ním akceptovať a pre účely nového rozhodnutia vo veci z neho vychádzať. Ak odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie vytkol, že sa v rámci preskúmavaného konania posúdením existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti relevantného závetu nezaoberal a uložil mu povinnosť túto existenciu posudzovať, súd prvého stupňa správne postupoval, ak ju v rámci nového konania posudzoval a výsledky svojho zisťovania v tomto smere uviedol v odôvodnení nového rozhodnutia, avšak s tým, že zároveň bol viazaný vysloveným právnym názorom súdu odvolacieho, že v danej situácii určovacia žaloba nie je procesným inštitútom riešiacim ohrozené a nechránené právne postavenie žalobkýň, keď právnym prostriedkom pre účely ich právnej ochrany je dedičská žaloba na vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákonníka (tzv. žaloba na ochranu oprávneného dediča), resp. majetkového prospechu z dedičstva získaného. 15. S poukazom na vyššie uvedené je potom neopodstatnená i odvolacia námietka žalobkýň o nemožnosti domáhania sa ochrany prostredníctvom toho inštitútu vzhľadom na scudzenie predmetu dedičstva žalovanými, keď podľa ust. § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka je oprávnený dedič oprávnený domáhať sa proti dedičovi neoprávnenému vydania majetku, ktorý z dedičstva má, t. j. i peňažných prostriedkov z prevodu vlastníctva predmetu dedičstva získaných. Riešením právneho postavenia žalobkýň a vyriešenia toho, čoho sa v konečnom dôsledku domáhajú, a to získania hodnoty dedičstva, teda uplatnená určovacia žaloba nie je, keď výkonom tohto rozhodnutia by neboli takéto ciele žalobkýň uspokojené. 16. Napokon neobstojí ani odvolacia námietka žalobkýň o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu morálnej satisfakcie, keď účelom súdneho konania môžu byť skutočne len praktické okolnosti života a nie vydávanie autoritatívnych, avšak praktickému životu neslúžiacich súdnych rozhodnutí s potrebou vedenia ďalšie ho súdneho konania na plnenie. 17. Odvolací súd dospel teda zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti závetu spísaného poručiteľom Q. A. dňa 12.12.2007 vo forme notárskej zápisnice. Obsah ich odvolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu rozhodných skutočností zistených súdom prvej inštancie a ktoré by spochybňovali správnosť jeho záverov. 18. S poukazom na vyššie uvedené a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu vykonal a vyhodnotil dôkazy pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a keď žalobkyne v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne posúdil, tzn. na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce právne normy, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie ani žiadne procesnoprávne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. Na žalobkyňami vznesenú námietku zaujatosti realizovanú písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.09.2016 odvolací súd neprihliadal s poukazom na ust. § 53 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada., v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Žalobkyne zaujatosť senátu Krajského súdu v Bratislave namietali výlučne z dôvodu vysloveného právneho názoru v zrušujúcom uznesení vo veci zo dňa 28.4.2015, č. k. 4 Co 591/2013 - 385, keď neuviedli žiadne skutočnosti týkajúce sa pomeru členov senátu k veci či k stranám sporu, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní ( § 49 ods. 1 CSP). 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a ich náhradu úspešným žalovaným priznal v plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 29 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).