Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/186/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213906 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210213906.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, zast.: JUDr. Michal Mrva, advokát, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: GENERIX, a.s., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie istiny 114.292,95 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/73/2011-417 zo dňa 25.03.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/73/2011-417 zo dňa 25.03.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 114.292,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 114.292,95 eur od 26.05.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 6.857,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 524 ods. 1, 525 ods. 2, 580 Obč. zák., §§ 358, 359, 365, 369 Obch. zák., § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.02.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 114.292,95 eur s prísl., titulom neuhradenia pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11.05.2009. Vo veci bol súdom prvého stupňa vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku neuznáva, nakoľko táto zanikla jednostranným započítaním pohľadávky zo dňa 25.05.2009 žalovaným voči žalobcovi vo výške 368.452,50 eur. Žalovaný eviduje pohľadávky voči žalobcovi, ktoré nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti BLUECUBE zo dňa 25.05.2009, ktorá ich nadobudla od Šľachtiteľskej stanice Horná Streda a Poľnohospodárskeho družstva Podolie. Oznámením žalovaného o jednostrannom započítaní zo dňa 25.05.2009 došlo k započítaniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie odplaty za postúpenia portfólia pohľadávok na základe Zmluvy 1 vo výške 146.627,80 eur a časti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie majetkovej ujmy, ktorá je predmetom konania vedeného Okresným súdom Piešťany sp. zn. 4Cb/35/2009, a to v zmysle ust. § 580 a nasl. Obč. zák.. Následne žalovaný uskutočnil listom zo dňa 01.06.2009 čiastočné späťvzatie jednostranného započítania, v zmysle ktorého žalovaný zároveň dňa 01.06.2009 uhradil na bankový účet žalobcu odplatu za postúpenie pohľadávok v zmysle Zmluvy 2 vo výške 118.697,17 eur. Žalovaný považuje všetky svoje záväzky na zaplatenie odplát na základe Zmluvy 1 ako aj Zmluvy 2 za splnené. Žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 11.05.2009 k uzavretiu dvoch Zmlúv o postúpení pohľadávok, predmetom ktorých bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu (žalobcu) uvedených v čl. II Zmluvy voči Fakultnej nemocnici Trnava na postupníka (žalovaného) a záväzok postupníka za postúpenie týchto pohľadávok zaplatiť postupcovi odplatu dohodnutú v čl. III zmluvy. Podľa jednej zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 118.697,17 eur a podľa druhej zmluvy mal žalovaný zaplatiť odplatu vo výške 158.777,29 eur, v oboch prípadoch do 14 kalendárnych dní od podpísania zmlúv, t. j. do 25.05.2009 (zmluvy boli podpísané dňa 11.05.2009). Na základe výzvy žalobcu zo dňa 26.05.2009 žalovaný dňa 01.06.2009 uhradil žalobcovi odplatu vo výške 118.697,17 eur, avšak druhú peňažnú odplatu vo výške 158.777,29 eur žalovaný neuhradil ani na základe opätovnej výzvy. Podľa článku III Zmluvy - Odplata za postúpenie pohľadávok sa o. i. uvádza: V prípade dodatočného zistenia akýchkoľvek ďalších čiastočných úhrad faktúr uvedených v čl. II pred zaplatením odplaty bude odplata následne o sumu vo výške týchto čiastkových úhrad znížená. Žalobca zistil čiastkové úhrady zo strany žalovaného vo výške 44.484,34 eur, ktoré odrátal od odplaty vo výške 158.777,29 eur a žalobou sa domáha zaplatenia sumy vo výške 114.292,95 eur. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 114.292,95 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý žalobca na výzvu súdu upravil na výšku 9 % ročne od 26.05.2009 do zaplatenia. Žalovaný mal v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky plniť do 25.05.2009, nasledujúci deň sa dostal do omeškania. K pohľadávkam žalovaného voči žalobcovi uviedol, že tieto sú fiktívne, a preto namietal zápočet žalovaného s fiktívnymi pohľadávkami. Uviedol ďalej, že podľa jeho vedomostí boli všetky pohľadávky, ktoré boli prevedené na žalovaného zo strany Fakultnej nemocnice Trnava žalovanému uhradené. Právny zástupca žalovaného v rámci prednesu uviedol, že pohľadávky žalovaného voči žalobcovi , ktoré sú predmetom konania pred Okresným súdom Piešťany (7C 503/2008 a 4Cb/35/2009) existujú a nie sú fiktívne. Pohľadávky sú splatné a pohľadávka, ktorá je predmetom konania 7C 503/2008, bola v zmysle návrhu v konaní 7C doručená žalobcovi dňa 21.08.2008. Konania nie sú právoplatne skončené. Predmetom konania 7C 503/2008 je zaplatenie sumy 257.788 eur, po zohľadnení zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi účastníkmi konania. Uviedol ďalej, že na započítanie sú spôsobilé aj nejudikované pohľadávky a okolnosť, že žalobca ich odmieta dobrovoľne uhradiť, nemení nič na skutočnosti, že tieto pohľadávky existujú a sú splatné. V žiadnom prípade sa nejedná o budúce možné pohľadávky, sú to pohľadávky, ktoré vznikli a nadobudli splatnosť dňom nasledujúcim po obdŕžaní žiadosti o úhradu predmetných pohľadávok zo strany žalobcu v tomto konaní. Žalobca k pohľadávkam žalovaného a k súdnym konaniam, ktoré sú vedené pred Okresným súdom Piešťany, uviedol, že v predmetných konaniach bude úlohou znalca posúdiť, či nejaká náhrada majetkovej ujmy za obmedzenie hospodárenia v ochranných pásmach vodárenských zdrojov vôbec vznikla, pretože na Okresný súd Piešťany neboli doteraz predložené žiadne listinné dôkazy. Preto považuje žalobca všetky údajné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi za neexistujúce. Ďalej súd uviedol, že z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.01.2012 súd zistil, že žalovaný predložil súdu žalobu zo dňa 27.06.2008, na základe ktorej prebieha súdne konanie žalovaného voči žalobcovi pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C 503/2008 ako aj žalobu zo dňa 25.05.2009, na základe ktorej prebieha súdne konanie žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie majetkovej ujmy vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4Cb/35/2009. Vo vyjadrení sa právny zástupca žalovaného podrobne venoval súdnym sporom prebiehajúcim pred Okresným súdom Piešťany a o.i. uviedol, že žalobca je v oboch prípadoch určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej ujmy vzniknutej z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období bol odberateľom pitnej vody z vodárenského zdroja, túto skutočnosť preukazuje odborný posudok č. XXX-XXXX/XXXX/ XXXX vydaný M. K. Ú.. Spolu s vyjadrením doložil žalovaný listinné doklady, ktoré majú preukazovať oprávnenosť nárokov v konaniach pred Okresným súdom Piešťany sp. zn. 7C 503/2008 a 4Cb/35/2009. Žalobca k doloženým dokladom uviedol, že tieto môžu mať určitý význam v konaniach pred Okresným súdom Piešťany, pre konanie 42Cb/73/2011 nemajú absolútne žiadny význam, sú právne irelevantné pre posúdenie predmetného sporu. Z listinného dokladu na č. l. 126 a nasl. súd zistil, že na Okresnom súde Piešťany bola podaná žaloba zo dňa 27.06.2008 žalobcu Poľnohospodárske družstvo Podolie proti žalovanému Trnavská vodárenská spoločnosť (v tomto konaní žalobca) o náhradu majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 26.05.2008. Z listinného dokladu na č. l. 134 a nasl. súd zistil , že na Okresnom súde Piešťany bola podaná žaloba zo dňa 25.05.2009 žalobcu Šľachtiteľská stanica Horná Streda proti žalovanému Trnavská vodárenská spoločnosť o náhradu majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2009. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Cb/35/2009 na č. l. 139 súd zistil, že súd pripustil, aby pôvodný navrhovateľ Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil GENERIX, a.s. (žalovaný v tomto konaní). Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 30/2010 č. l. 131 súd zistil, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým Okresný súd Piešťany pripustil, aby do konania 7C 503/2008 na miesto doterajšej žalobkyne - spoločnosti BLUECUBE, s.r.o. vstúpila žalobkyňa GENERIX, a.s.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej v plnom rozsahu vyhovel a zviazal žalovaného na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák.. Súd mal za to, že v konaní žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Konania vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C 503/2008 a 4Cb/35/2009 nie sú právoplatne skončené a konania sa týkajú budúcich možných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré ešte nie sú splatné, a teda spôsobilé na započítanie. Údajná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi by mohla byť spôsobilá na započítanie do výšky uplatneného nároku zo strany žalobcu len v prípade, ak by bola žalobcom uznaná, ak by existovali o nej nepochybné dôkazy čo do základu a aj čo do výšky, resp. ak by o nej rozhodol súd na základe podanej žaloby žalovaným. Sporná pohľadávka nemôže byť podľa názoru súdu spôsobilá na započítanie v zmysle ust. § 580 Obč. zák.. Keďže sporné pohľadávky nie je možné započítať, lebo ide o nespôsobilé pohľadávky na započítanie, nemohla pohľadávka žalobcu zaniknúť započítaním pohľadávky žalovaného. Preto súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a nezohľadnil započítací prejav žalovaného. V konaní nebola preukázaná ani podmienka v ust. § 359 Obch. zák., kedy je možné započítať nesplatnú pohľadávku, je to možné len v prípade, že ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Takáto neschopnosť musí byť zrejmá, čo však v konaní nebolo preukázané. Taktiež nebola splnená podmienka v ust. § 360 Obch. zák.. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (pripojenie spisov Okresného súdu Piešťany) ako nadbytočné a vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné. Súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 6.857,50 eur , ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobu. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že: - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 221 ods. l písm. f/ O.s.p.), - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), - súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolateľ poukázal na to, že súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za to, že v konaní žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Konania vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C 503/2008 a 4Cb/35/2009 nie sú právoplatne skončené a konania sa týkajú budúcich možných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré ešte nie sú splatné, a teda spôsobilé na započítanie. Súd ďalej uviedol, že údajná pohľadávka voči žalobcovi by mohla byť spôsobilá na započítanie do výšky uplatneného nároku zo strany žalobcu len v prípade, ak by bola žalobcom uznaná, ak by existovali o nej nepochybné dôkazy čo do základu a aj čo do výšky, resp. ak by o nej rozhodol súd na základe podanej žaloby žalovaným. Podľa explicitne vysloveného názoru súdu v odôvodnení rozsudku, údajne sporná pohľadávka nemôže byť spôsobilá na započítanie v zmysle ust, § 580 Obč. zák.. Podľa názoru súdu, keďže pohľadávky nie je možné započítať, lebo ide o nespôsobilé pohľadávky na započítanie, nemohla pohľadávka žalobcu zaniknúť započítaním pohľadávky žalovaného. Preto súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a nezohľadnil započítací prejav žalovaného. Žalovaný považuje rozsudok za celkom zjavne nesprávny, vydaný v nepochybnom rozpore s právnou teóriou a konštantnou judikatúrou, nedostatočne a len stroho formalistický odôvodnený, teda arbitrárny, čo v konečnom dôsledku spôsobuje jeho nezákonnosť. Súd sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s nosnou právnou argumentáciou žalovaného, čím trpí rozsudok dokonca samotnou nepreskúmateľnosťou. Má za to, súd v rozsudku nielenže vyslovil celkom zjavne nesprávne závery, ale dokonca tieto závery nedostatočne odôvodnil. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03). Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 17.02.2010 (pôvodne zaslanou na Okresný súd Bratislava I) domáhal od žalovaného zaplatenia pohľadávky vo výške 114.292,95 eur spolu s príslušenstvom (ďalej len „žaloba“). V uvedenej právnej veci bol vydaný Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 29Rob/26/2010 zo dňa 30.04.2010, voči ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 31.05.2010 (ďalej len „odpor“). Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za zjavne nedôvodný, keďže tento zanikol v zmysle ustanovenia § 580 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalobca pritom v žalobe zamlčal súdu relevantné skutočnosti, ktoré spôsobili zánik jeho uplatneného nároku, v dôsledku čoho žalobcom podaná žaloba vo vedenom konaní de facto mala smerovať k duplicitnému plneniu jeho už zaniknutej pohľadávky zo strany žalovaného. Uviedol, že uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2009, ktorej predmetom bolo postúpenie portfólia pohľadávok za odplatu vo výške 158.777,29 eur (ďalej len „Zmluva“). Nakoľko po podpise zmluvy bolo dodatočne zistené, že došlo k čiastočným úhradám postúpených pohľadávok zo strany dlžníka žalobcovi vo výške 44.484,34 eur, odplata za postúpenie pohľadávok na základe zmluvy bola znížená na sumu 114.292,95 eur (ktorej zaplatenie je predmetom vedeného súdneho konania). Oznámením žalovaného o jednostrannom započítaní zo dňa 25.05.2009 došlo inter alia k započítaniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie odplaty za postúpenia portfólia pohľadávok na základe zmluvy s časťou pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie majetkovej ujmy, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7C/503/2008 a súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4Cb/35/2009 (ďalej len „pohľadávka žalovaného voči žalobcovi“), a to v zmysle ustanovenia § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola v čase realizácie uvedeného jednostranného zápočtu jednoznačne splatná. Nejednalo sa teda o nesplatnú, resp. budúcu možnú pohľadávku, ako to uvádza súd v rozsudku. Súd nakoniec ani len neuviedol, z akého dôvodu považoval pohľadávku žalovaného voči žalobcovi len za nesplatnú, resp. budúcu možnú. V tejto časti je rozsudok zjavne nepreskúmateľný. Môžeme sa pritom len domnievať, že súd považoval pohľadávku žalovaného voči žalobcovi za nesplatnú, resp. budúcu možnú výlučne len z dôvodu, že nebola ešte judikovaná. V zmysle vyššie uvedených skutočností považuje žalovaný svoj záväzok na zaplatenie odplaty vo výške 114.292,95 eur za postúpenie portfólia pohľadávok na základe zmluvy voči žalobcovi za splnený. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje právo započítať pohľadávky v prípade, že sa jedná o pohľadávky, ktoré sú predmetom súdneho konania. Rozsudok prvostupňového súdu teda bezpochyby nemá oporu v platných právnych predpisoch. Odvolateľ tiež uviedol, že nesprávnosť právneho záveru, podľa ktorého nie je možné použiť na započítanie pohľadávku tvoriacu predmet súdneho sporu a rozpor tohto právneho záveru so zákonom potvrdzuje inter alia aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo/11/2008 zo dňa 26.05.2010. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 31/2009 zo dňa 11.11.2009, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako dovolací súd) potvrdil správnosť názoru odvolacieho súdu o možnosti započítania aj spornej pohľadávky. Pričom pokiaľ ide o riešenie tzv. spornosti pohľadávky, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na ustanovenie § 135 ods. 2 O. s. p., z ktorého vyplýva povinnosť súdu v konaní, v ktorom bola započítacia námietka uplatnená, odstrániť spornosť dokazovaním, a ako predbežnú otázku posúdiť oprávnenosť takejto pohľadávky. Poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1380/2004 zo dňa 22.06.2005, v ktorom dovolací súd uviedol, že s názorom odvolacieho súdu, že zánik vymáhaného práva započítaním je vylúčený, ak existencia pohľadávky povinnej je sporná, nie je možné súhlasiť. Ďalej uviedol, že legislatíva a ani judikatúra nevylučuje a ani neobmedzuje spôsobilosť sporných pohľadávok byť predmetom právneho inštitútu započítania (samozrejme za splnenia ďalších legislatívnych podmienok). Zároveň máme za to, že pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho konania nie je a priori nesplatná, a to výlučne z dôvodu, že nie je ešte judikovaná. Preto navrhuje, aby odvolací Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/73/2011-417 zo dňa 25.03.2014 a vec vráti Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožňuje s tým, že by odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné alebo dokonca arbitrárne. Súd v žalovaným napadnutom rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, pričom je z neho zrejmé právne posúdenie veci a toto rozhodnutie je presvedčivé. Súd nie je povinný vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam žalovaného, ale len k tým, ktoré sú vo vzťahu k prejednávanej veci relevantné (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo/145/2001 zo dňa 16.11.2011). Poukázal na to, že oproti tejto pohľadávke žalobcu, určitej čo do výšky ako aj čo do právneho dôvodu jej vzniku, si mal žalovaný započítať jednostranným úkonom zo dňa 25.05.2009 (teda dva týždne po tom, čo nadobudol pohľadávku voči žalobcovi) časť svojich pohľadávok uplatňovaných v konaniach vedených pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/503/2008 a 4Cb/35/2009 o náhradu majetkovej ujmy, a to podľa § 580 a nasl. OZ. Táto údajná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi však nebola spôsobilá na započítanie, nakoľko je sporná. Spornosť je daná jednak tým, že nie je preukázané, či právnym predchodcom žalovaného vôbec vznikol nejaký nárok a ak by aj vznikol, nie je zrejmá jeho výška (nie je teda určitá výška pohľadávky, ktorá mala byť započítaná) a tiež aj tým, že žalovaný svojim jednostranným započítaním zo dňa 25.05.2005 započítaval voči určitej a nespornej pohľadávke žalobcu pohľadávku, ktorej výška (v prípade ak vôbec existuje) môže byť ustálená len na základe znaleckého dokazovania vo vyššie špecifikovaných konaniach vedených pred Okresným súdom Piešťany. Práve z tohto dôvodu považoval prvostupňový súd pohľadávku žalovaného voči žalobcovi za spornú, a teda za nespôsobilú na započítanie voči nespornej pohľadávke žalobcu. S takýmto záverom prvostupňového súdu sa možno plne stotožniť. Kým pohľadávka žalobcu (ktorá mala zaniknúť započítaním) čo do právneho dôvodu svojho vzniku, ako aj čo do výšky, jednoznačne vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2009, údajná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je sporná nielen čo do výšky, ale aj čo do právneho dôvodu. Prvostupňový súd potom správne a logicky konzistentne a tiež v súlade s judikatúrou slovenských súdov v napadnutom rozsudku uviedol, že: „Údajná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi by mohla byť spôsobilá na započítanie do výšky uplatneného nároku o strany žalobcu len v prípade, ak by bola žalobcom uznaná, ak by existovali o nej nepochybné dôkazy čo do základu a aj čo do výšky, resp. ak by o nej rozhodol súd na základe podanej žaloby žalovaným. Sporná pohľadávka nemôže byť podľa názoru súdu spôsobilá na započítanie v zmysle ust. § 580 OZ.“ Skutočnosť, že spornú pohľadávku nemožno započítať voči pohľadávke nespornej, vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Obdo/33/2009 zo dňa 16.12.2009. Žalovaný sa vo svojej argumentácii použitej v odvolaní snaží o dezinterpretáciu ustanovení o započítaní pohľadávok. Ním podaný výklad predmetných ustanovení totiž vedie k absurdným záverom. Ak by napr. dlžník zaslal v deň splatnosti pohľadávky svojmu veriteľovi faktúru, ktorá nie je ničím podložená a reálnu pohľadávku by započítal so svojou fiktívnou pohľadávkou, súd by musel podľa jeho názoru toto započítanie rešpektovať. Ďalšia dezinterpretácia žalovaného sa týka skutočnosti, že ak sa o pohľadávke vedie spor, neznamená to jej spornosť, a teda nespôsobilosť na započítanie. Toto prvostupňový súd nikde v napadnutom rozsudku nekonštatuje. Spornosť pohľadávky, ktorá mala byť započítaná žalovaným na jeho pohľadávku voči žalobcovi, vyplýva zo skutočností, ktoré žalovaný preukázal práve v tomto konaní o zaplatenie 114.292,95 eur. Spornosť teda nie je daná existenciou súdneho sporu, ale tým, čo žalovaný o svojej údajnej pohľadávke voči žalobcovi sám súdu uviedol, nakoľko o tejto jeho pohľadávke neexistujú nepochybné dôkazy. Závery prvostupňového súdu sú teda jednoznačne správne. Z konania samotného žalovaného je zrejmé, že pohľadávku, ktorú údajne má voči žalobcovi, považuje za spornú, keď z listu zo dňa 01.06.2009 označeného ako Čiastočné späťvzatie jednostranného započítania vzájomných záväzkov a pohľadávok vyplýva, že žalovaný čiastočne berie svoje späťvzatie jednostranného započítania pohľadávok voči žalobcovi, a to vo výške 118.697,17 eur. Tento úkon je jednak neplatný (nakoľko na rozdiel od jednostranného započítania vyžaduje aj súhlas druhej strany - teda dohodu) a jednak svedčí o tom, že žalovaný sám má vedomosť o tom, že jeho údajné pohľadávky voči žalobcovi z titulu náhrady majetkovej ujmy, ktoré si uplatňuje v konaniach vedených pred Okresným súdom Piešťany, sú sporné. Inak by totiž nemal žiadny dôvod na to, aby jednu pohľadávku žalobcu vo výške 118.697,17 eur zaplatil a druhú vo výške 114.292,95 eur ponechal ako započítanú. Najmä ak teda mohol započítať obe svoje pohľadávky ako to tvrdí a ako to aj pôvodne učinil. Z uvedeného potom nevyhnutne vyplýva, že poukázanie žalovaného na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. lMCdo/11/2008 zo dňa 26.05.2010 ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Obdo/31/2009 zo dňa 11.01.2009 sú v danom prípade neaplikovateľné, a to najmä s ohľadom na povinnosť súdu postupovať vo veci rýchlo a hospodárne tak, aby bola zabezpečená rýchla a účinná ochrana práv účastníkov konania (viď § 6 O. s. p.). Je zrejmé, že žalovaný v čase uzatvárania zmlúv vedel o postúpení pohľadávok, ku ktorému došlo v máji 2009, aj že pohľadávky žalobcu nechce uspokojiť zaplatením, ale započítaním so spornými pohľadávkami. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 265 OBZ, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 219 O. s. p., žalovaným napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 42Cb/73/2011 zo dňa 25.03.2014 ako vecne správny potvrdil a žalobcovi aby priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.321,36 eur (suma vypočítaná podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za dva úkony právnej služby á 652,29 eur, a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia dňa 12.10.2015 a za vypracovanie tohto vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 10.11.2015 a dvakrát režijný paušál á 8,39 eur). Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 11.05.2009 dve zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa jednej zo zmlúv mal žalovaný zaplatiť žalobcovi peňažnú odplatu za postúpenie pohľadávok vo výške 118.697,17 eur, podľa druhej zmluvy peňažnú odplatu vo výške 158.777,29 eur a to v oboch prípadoch do 14 kalendárnych dní od podpísania príslušnej zmluvy, čo bolo do 25.05.2009. Na základe výzvy žalobcu žalovaný zaplatil jednu dohodnutú odplatu vo výške 118.697,17 eur. Odporca ďalej uhradil čiastku 44.484,34 eur. Vymáhaná čiastka predstavuje 114.292,95 eur. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že v konaní žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a konania vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C 503/2008 a 4Cb/35/2009 nie sú právoplatne skončené a týkajú sa budúcich možných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré ešte nie sú splatné, a teda spôsobilé na započítanie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že Občiansky zákonník definuje základné princípy započítania v § 580, podľa ktorého „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú: a) vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektami, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak; výnimky zo vzájomnosti nie sú pre túto vec podstatné), b) rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých kompenzovateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov) a d) právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný alebo dvojstranný). Započítanie je teda možné vykonať jednostranne (úkon započítania urobí jeden subjekt voči druhému bez ohľadu na súhlas druhej strany), alebo dvojstranne (obidve zúčastnené strany akceptujú započítanie). Z jednostranného započítania sú vylúčené niektoré druhy pohľadávok, ako pohľadávka na náhrade škody na zdraví (takéto pohľadávky však možno započítať navzájom), pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, premlčané pohľadávky, súdne nežalovateľné pohľadávky, pohľadávky z vkladov a proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú (čo však neplatí naopak, pretože „V občianskoprávnych záväzkových vzťahoch je možné jednostranne započítať splatnú pohľadávku proti pohľadávke, ktorá ešte nie je splatná. Zánik pohľadávok v takomto prípade nastane okamihom, keď prejav vôle smerujúci k započítaniu dôjde veriteľovi pohľadávky, ktorá ešte nie je splatná.“ Úprava započítania v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka je len doplňujúca, pretože na započítanie medzi podnikateľmi sa použijú základné ustanovenia o započítaní v Občianskom zákonníku, s niektorými rozdielmi. Špecifikom započítania je to, že jeho účinky väčšinou nastávajú (najmä pri jednostrannom započítaní) spätne. Pri započítaní, ak existujú vzájomné pohľadávky, ktoré sa stali splatné v minulosti, nastáva zánik pohľadávok nie v čase, keď sa pošle druhej strane započítanie, ale v čase, keď sa stali splatnými, t.j. aj spätne. Má to vplyv napr. na možnosť žiadať úroky z omeškania, prípadne zmluvné pokuty, pretože tieto možno zo započítavaných pohľadávok žiadať len do momentu stretnutia sa započítavaných pohľadávok (t.j. keď sa stane posledná zo započítavaných pohľadávok splatnou) a nie až do momentu, keď sa započítanie robí. Má to význam aj v súdnom konaní, napr. pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Zo započítania musí byť určite zrejmé, kto ho robí, voči komu, musí v ňom byť určená pohľadávka, ktorú započítavam a pohľadávka, voči ktorej započítanie robím, musí byť podpísané a malo by byť aj datované. Forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Zánik započítaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, nastane okamihom, keď sa stretli. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3799/2007 zo dňa 24.02.2010). Jedným z problémov je aj otázka možnosti započítania pohľadávky, ktorá nie je judikovaná (t.j. nie je priznaná súdom) voči pohľadávke, o ktorej sa už vedie spor, alebo je už vykonateľná (priznaná súdom). V minulosti súdy neuznávali možnosť započítania pohľadávok napr. v exekučnom konaní zo strany povinného (ako dlžníka) voči oprávnenému (ako veriteľovi). Uvedená situácia bola vyriešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 35/2003 zo dňa 01.07.2004, kde súd uviedol „Námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní. Dôležité je, aby pohľadávka povinného bola spôsobilá na započítanie v čase, keď sa pohľadávka povinného a pohľadávka oprávneného stretli, pretože k tomuto dňu nastáva zánik pohľadávok. V uznesení sp. zn. 20 Cdo 3608/2010 zo dňa 28.08.2012 sa český Najvyšší súd vyjadril ako k otázke započítania v prebiehajúcom súdnom spore (o zaplatenie pohľadávky veriteľa), tak aj v exekúcii „Kompenzačný prejav má účinky spätne k okamihu stretnutia sa pohľadávok (ex tunc). Prejav smerujúci k započítaniu je možné vykonať v priebehu súdneho konania ako obranu proti žalobe. Podobne platí, že aj pri výkone rozhodnutia môže povinný uplatniť námietku smerujúcu k započítaniu vzájomnej pohľadávky.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 1506/96 zo dňa 02.06.1998 nebráni vzneseniu námietky započítania ani to, že započítavanú pohľadávku dlžník žaluje v inom konaní a zároveň ju uplatňuje na započítanie v konaní voči veriteľovi: „Námietku započítania, ktorá predstavuje len obranu proti žalobe, je možné uplatniť bez ohľadu na to, že pohľadávka namietaná na započítanie je predmetom iného konania pred súdom.“ Z uvedeného vyplýva pre dlžníka možnosť veľmi pružného a širokého využitia inštitútu započítania, pretože zákon možnosť započítania neobmedzuje len na dobu do začatia konania o zaplatenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ale dlžníkovi umožňuje využiť možnosť započítania jeho existujúcej pohľadávky voči veriteľovi nielen pred začatím sporu, ale aj kedykoľvek počas súdneho konania, ktoré voči nemu vedie veriteľ a dokonca aj v už prebiehajúcej exekúcii. V uznesení sp. zn. 1 MCdo/11/2008 zo dňa 26.05.2010 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (podávajúcim mimoriadne dovolanie), že skutočnosť, že pohľadávka je predmetom súdneho sporu, neznamená, že nie je ešte splatná, ale že nie je iba judikovaná. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. Odporca predložil súdu prvého stupňa oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 25.05.2009 ako aj čiastočné späťvzatie jednostranného započítania zo dňa 01.06.2009, kde uviedol, ktoré svoje pohľadávky voči pohľadávke žalobcu započítava, pričom po započítaní naďalej eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 221.824,70 eur. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. len s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že zo tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Ústavný súd Slovenskej republiky sa tiež vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Odvolací súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah sa zaoberal posúdením obsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk. Podrobným preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočne nespĺňa uvedené požiadavky. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi bez náležite vykonania dokazovania, je nepreskúmateľné. Skutočnosť, že konania vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C 503/2008 a 4Cb/35/2009 nie sú právoplatne skončené a konania sa týkajú budúcich možných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré ešte nie sú splatné, a teda spôsobilé na započítanie, nie je prekážkou pre náležité posúdenie jednostranného započítania žalovaného. Súd nemal hodnotiť konania vedené pred Okresným súdom Piešťany, ale mal posúdiť jednostranný zápočet odporcu zo dňa 25.05.2009. Súd dostatočne nevysvetlil, prečo pohľadávku žalovaného voči žalobcovi považoval za spornú, a teda za nespôsobilú na započítanie voči nespornej pohľadávke žalobcu. Súd sa teda dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Právne závery uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku musia byť dostatočné, presvedčivé a preskúmateľné. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné, pretože účastníkom ako aj odvolaciemu súdu v prípade podania odvolania umožňuje posúdiť správnosť postupu súdu prvého stupňa pri jeho vydaní. V napadnutom rozsudku absentuje náležité odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akého myšlienkového postupu dospel súd prvého stupňa k záveru, že nie sú splnené dôvody pre jednostranné započítanie zo strany žalovaného. Nedostatočné odôvodnenie spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Bez náležitého odôvodnenia neumožňuje odvolaciemu súdu posúdiť správnosť postupu prvostupňového súdu pri jeho vydaní. Súd prvého stupňa sa bude musieť v ďalšom konaní vysporiadať s jednostranným započítaním pohľadávok zo strany žalovaného, zistiť, kedy a v akej výške boli pohľadávky odporcu splatné a svoje rozhodnutie dôkladne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu postupovať v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.