Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/568/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216661 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210216661.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: H. L., R. Q. XXXX/ XX, L., štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Polákom, so sídlom Moyesova 38, Košice, IČO: 422 39 711, proti odporcom: 1/ UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/ A, Bratislava, IČO 35 730 978, 2/ CORSO INVEST s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 253 533, o zaplatenie 27.782,52 euro oproti vráteniu motorového vozidla, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.6.2013, č.k. 50C/139/2010-169, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) a takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutej časti potvrdzuje. Odporcom v 1/ a 2/ rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa: - zastavil konanie o povinnosti odporcu v 1/ rade a odporcu v 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 6.055,08 euro a vrátiť navrhovateľovi motorové vozidlo zn. E. M. O. X,X, výr. č. (H.) C., rok výroby XXXX, šedej metalízy, - návrh zamietol, - odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, - navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Mario Holler, advokát so sídlom Krmanova 16, Košice vo výške 1.526,20 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o zastavení konania o časti návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu sumu 6.055,08 euro a vrátiť motorové vozidlo, ktoré vydá odporca v 2/ rade odporcovi v 1/ rade právne odôvodnil § 96 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) prihliadajúci na procesný úkon navrhovateľa prezentovaného na pojednávaní dňa 14.6.2013. Zamietajúci výrok o veci samej právne odôvodnil § 262 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. f/, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 507 ods. 1, § 527 ods. 1, § 623 ods. 1, § 655 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“), keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. Ako prvoradou otázkou sa zaoberal posúdením, či všetky uzatvorené zmluvy (Leasingová zmluva zo dňa 5.6.2008, Zmluva o postúpení leasingu zo dňa 28.11.2008, Zmluva i prevode práv a povinností zo dňa 31.3.2009) sú platné s poukazom na ust. §§52 a nasl. Obč. zákonníka. V predmetnej veci nebolo sporné, že dňa 28.11.2008 uzatvoril navrhovateľ s odporcom v 2/ rade Zmluvu o postúpení leasingu, pričom predmetom postúpenia bolo motorové vozidlo zn. E. M. O. X,X, H.. Č.. (H.) C., rok výroby 2008, šedej metalízy, za ktoré navrhovateľ zaplatil odstupné v sume 4.195,97 euro (126.408,-Sk), ktoré dňa 1.4.2009 navrhovateľ osobne prevzal od odporcu v 2. rade . Z bodu č. 4.2 tejto leasingovej zmluvy (č. 10500116) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli previesť všetky práva a povinnosti k vozidlu a jeho príslušenstvu ako aj povinnosti vyplývajúce zo Všeobecných podmienok LZ č. XXXXXXXX, pričom v ďalších ustanoveniach zmluvy nie je žiadny odkaz na prevod práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami odporcu v 1/ rade. Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že uvedená zmluva je platná, uzatvorená podľa § 262 Obch. zákonníka ako zmluva nepomenovaná, od ktorej navrhovateľ písomne dňa 14.5.2010 odstúpil. Pri skúmaní splnenia podmienok na platné odstúpenie od tejto zmluvy zo strany navrhovateľa súd prvého stupňa uviedol, že keďže Zmluva o postúpení leasingu zo dňa 28.11.2008 je platná, vzťahujú sa na práva povinnosti zmluvných strán príslušné ustanovenia o vadách (§507,§567,§623,§655 Obč. zákonníka). V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ si prevzal predmetné motorové vozidlo od odporcu v 2/ rade dňa 1.4.2009 a najazdil na ňom cca 75.000 km. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že od 1.4.2009 do dňa 17.3.2010 reklamoval predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo do dňa 17.3.2010 v riadnom technickom stave. Až dňa 17.3.2010 sa na území Rakúska objavili vady vozidla, ktoré opravil iný autorizovaný servis E. K. R. a dňa 25.3.2010 bola u odporcu v 2/ rade po prvýkrát uplatnená reklamácia. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že odporca v 2/ rade upozornil navrhovateľa na nekvalitne vykonanú opravu vozidla v Rakúsku (zákazkový list č. XXX/XXXX), po prevezení vozidla na územie SR odporca v 2/ rade motorové vozidlo opravil na základe požiadania importéra firmy Mikona, s.r.o a dňa 3.5.2010 bolo na vozidle potrebné vykonať už len drobné opravy (dotiahnuté dve skrutky na držiaku motora, kvapkala chladiaca zmes a nebola vymenená hadička), ktoré nespôsobovali neodstrániteľnú vadu. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nepreukázal, že by sa reklamácia týkala tých istých vád, resp. takých vád, ktoré by spôsobovali nepoužiteľnosť a ktoré uplatnil u odporcu v 2/ rade. Navrhovateľ na výzvu odporcu v 2/ rade následne odmietol si prevziať motorové vozidlo, ktoré odporca v 2/ rade odovzdal vlastníkovi t.j. prenajímateľovi - odporcovi v 1/ rade a ktorý vozidlo následne predal. Z uvedeného dôvodu nebol zo strany navrhovateľa dôvod na platné odstúpenie od zmluvy, a to ani z dôvodu jeho opakovanej nespokojnosti so stavom vozidla a ani s tvrdeným nedôkladným odstránením vád v servise v Rakúsku, za ktoré odporca v 2/ rade nenesie zodpovednosť. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade, i v tomto prípade súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebol podaný dôvodne. Aj keď navrhovateľ poukázal na neplatnosť Leasingovej zmluvy č. č. XXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami odporcu v 1/ rade pre nemožnosť odstúpenia od zmluvy ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. f/ Obč. zákonníka, táto zmluva bola uzatvorená medzi dvoma právnickými osobami a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré poskytujú spotrebiteľovi právnu ochranu. Súd prvého stupňa dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX s predmetom leasingu motorové vozidlo zn. E. O. X.XD uzavretej dňa 31.3.2009, ktorej nedeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, nakoľko neobsahuje možnosť navrhovateľa ako spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. Od neplatnej zmluvy však navrhovateľ nemohol platne odstúpiť. Neplatnosť tejto zmluvy preto spôsobuje postup podľa § 457 Obč. zákonníka, kedy v takomto prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V súvislosti s otázkou bezdôvodného obohatenia na strane účastníkov súd prvého stupňa poukázal na to, že vzhľadom na charakter a povahu inštitútu leasingu, splátky, ktoré leasingový nájomca uhrádza, predstavujú splátky nájomného za predmet leasingu a nie splátky kúpnej ceny. V prípade, ak dôjde k predčasnému ukončeniu predmetu leasingu, bez toho, aby došlo ku kúpe prenajatej veci, aj z dôvodu neplatnosti tejto zmluvy nevzniká leasingovému nájomcovi nárok na vrátenie už uhradených leasingových splátok, nakoľko tieto predstavujú "nájomné", ktoré leasingový nájomca platí za užívanie predmetu leasingu. Vo vzťahu k danej poukázal ďalej na to, že navrhovateľ predmet nájmu užíval od jeho prevzatia až do dňa 25.3.2010, pričom leasingové splátky prestal platiť a odporca v 1/ rade od zmluvy dňa 31.1.2011 odstúpil. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré mohli mať za následok vznik jeho nároku voči odporcom v 1/ a 2/ rade. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si ich v konaní neuplatnil. Odporcovi v 2/ rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.526,20 euro vyčíslenú podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3, § 16 ods. 4 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 4 úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia s odmenou za úkon 55,49 euro + režijný paušál 7,21 euro + 20% DPH, 2/ vyjadrenie k žalobe zo dňa 28.10.2010 s odmenou 55,49 euro + režijný paušál 7,21 euro + 20% DPH, 3/ účasť na pojednávaní dňa 7.11.2012 s odmenou 403,34 euro + režijný paušál 7,63 euro + 20% DPH, 4/účasť na pojednávaní dňa 14.6.2013 s odmenou 237,34 euro + režijný paušál 7,81 euro + DPH. Ďalej súd prvého stupňa priznal odporcovi v 2/ rade v zmysle § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, náhradu preukázaných cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla E. W. Y. na trase Košice - Bratislava a späť z dôvodu účasti právneho zástupcu odporcu v 2/ rade na pojednávaniach dňa 7.11.2012 a dňa 14.6.2013 náhradu cestovných výdavkov v celkovej výške 588,37 euro. Proti zamietajúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že uloží odporcovi v 1/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 16.654,83 euro spolu s 9% úrokom z omeškania od 24.2.2010 do zaplatenia a odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 6.825,75 euro spolu s 9% úrokom z omeškania od 24.2.2010 do zaplatenia a oboch odporcov zaviaže k spoločnej a nerozdielnej povinnosti zaplatiť mu trovy konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nezohľadňuje vecné fakty, ktoré vplývajú z listinných dôkazov a ústnych vyjadrení navrhovateľa, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Navrhovateľ zopakoval skutkové okolnosti prípadu poprel tvrdenie súdu prvého stupňa uvedené na str.9 ods. 2 o tom, že zmluva bola uzavretá medzi dvoma právnickými osobami a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré poskytnú spotrebiteľovi právnu ochranu. Ustanovenia § 52, § 53, § 451, §457, § 507 súd prvého stupňa neaplikoval na daný právny vzťah, ktorý vznikol medzi fyzickou osobou a odporcami v 1/ a 2/ rade - dodávateľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv konali v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a neprihliadol na jeho argumentáciu uvedenú v podaní zo dňa 8.2.2013. Na základe uvedeného mal za zjavné, že Leasingová zmluva č. XXXXXXXX, Zmluva o postúpení leasingu č. XXXXXXXX zo dňa 28.11.2008 a Zmluva o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 31.3.2009 sú neplatné a odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní vrátiť sumu 23.480,58 euro. Navrhovateľ na základe uvedeného poprel tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že mu v postavení nájomcu nevzniká nárok na vrátenie leasingovej splátky. Odporca v 1/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že dôvody, o ktoré sa odvolanie opiera nemá žiadny vplyv na výsledok konania, navrhovateľ mal plné právo využiť zákonné možnosti odstúpenia od zmlúv v prípade, že by sa naplnila niektorá zo skutočností zákonom prezumovaných, avšak sa tak nestalo. Argumenty navrhovateľa v odvolaní neprezentujú žiadne nové dôkazy, ktoré by bez vlastnej príčiny nemohol predložiť v prvostupňovom konaní, nijakým spôsobom nepreukazuje bezdôvodné obohatenie odporcu v 1/ a 2/ rade aj napriek tomu, že nesie dôkazné bremeno. Odporca v 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu konštatoval, že súd prvého stupňa sa detailne zaoberal predloženými dôkazmi a vyjadreniami účastníkov konania a vec správne právne posúdil a rozhodol vo veci. V konaní bolo preukázané, že neexistovali skutkové ani právne dôvody na odstúpenie od zmluvy, Súd prvého stupňa správne osobitne posudzoval Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX (vrátane všeobecných obchodných podmienok) ktorú uzavreli dve právnické osoby podľa Obchodného zákonníka a správne ustálil, že na uvedený zmluvný právny vzťah sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré poskytujú spotrebiteľovi právnu ochranu. Odporca v 2/ rade konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť svojho nároku a žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdené a boli mu priznané trovy odvolacieho konania. V priebehu odvolacieho konania v návrhu označený odporca v 2/ rade STILCAR s.r.o., so sídlom Raketová 1A, Košice, IČO: 36 211 486 zanikol v dôsledku zlúčenia so spol. CORSO INVEST s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 253 533 na základe Zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XX zo dňa 1.6.2015 a k 1.7.2015 bol vymazaný z obchodného registra. Na základe uvedeného odvolací súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom odporcu v 2/ rade spol. CORSO INVEST s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 253 533. Odvolací súd zároveň konštatuje, že zánikom spol. STILCAR s.r.o., so sídlom Raketová 1A, Košice, IČO: 36 211 486 zanikla i plná moc udelená touto spoločnosťou dňa 27.10.2010 advokátovi JUDr. Mariovi Hollerovi, so sídlom Krmanova 16, Košice. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcemu výroku vo veci samej nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel vo vzťahu k uplatnenému nároku k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len čo do rozsahu (t.zn. len zamietajúci výrok vo veci samej a závislý výrok o trovách konania) a čo do dôvodov odvolateľa obsiahnutých v podanom odvolaní. Poznamenáva, že z obsahu odvolania nevyplývajú žiadne právne a ani skutkové dôvody, ktorými by navrhovateľ namietal vecnú a právnu správnosť výroku, v ktorom súd prvého stupňa s použitím § 96 O.s.p. zastavil konanie o povinnosti odporcu v 1/ rade a odporcu v 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 6.055,08 euro a vrátiť navrhovateľovi motorové vozidlo zn. E. M. O. X,X, výr. č. (H.) C., rok výroby 2008, šedej metalízy. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi v 1/ rade zaplatiť mu sumu 16.654,83 euro s 9% úrokom z omeškania za obdobie od 24.4.2010 do zaplatenia a odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 6.825,75 euro s 9% úrokom z omeškania za obdobie od 24.4.2010 do zaplatenia, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd udáva nasledovné. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. XXXXX/XX/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkám navrhovateľa o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietky navrhovateľa sú nedôvodné a nepodložené. K zásadnému odvolaciemu dôvodu navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým po čiastočnom späťvzatí návrhu zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu sumu 16.654,83 euro, resp. 6.825,75 euro s 9% úrokom z omeškania za obdobie od 24.4.2010 do zaplatenia nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov nepochybne vyplýva, že dňa 5.6.2008 uzavreli odporca v 1/ rade ako prenajímateľ s právnym predchodcom odporcu v 2/ rade ako nájomcom Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. E. M., A. H. XXXX, farba tmavošedá metalíza; predmetné motorové vozidlo si dňa 5.6.2008 právny predchodca odporcu v 2/ rade od odporcu v 1/ rade prevzal. Súčasťou Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX bol splátkový kalendár a Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel, podľa ktorých sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná (bod 1 písm. d/ Obchodných podmienok). Dňa 28.11. 2008 uzatvoril navrhovateľ ako preberajúci s právnym predchodcom odporcu v 2/ rade ako odovzdávajúcim na predmet nájmu s predmetom leasingu motorové vozidlo zn. E. O. X.XD Zmluvu o postúpení leasingu č. XXXXXXXX. Podľa záverečných ustanovení tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich právne vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom. Podľa bodu 3.2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odstupné tvorí zaplatená akontácia vo výške 256.000,- Sk s DPH, zaplatených 5 splátok x 26.408,-Sk t.j. 132.040,-Sk s DPH, preberajúci zaplatí pri postúpení leasingu 30 splátok a po splatení poslednej splátky k 5.6.2011 odkúpi vozidlo za predajnú cenu vo výške 192.000,-Sk, za odstúpenie leasingu zaplatí preberajúci predávajúcemu odstupné vo výške 126.408,-Sk vrátane DPH. Podľa bodu 4.2 a 4.3 zmluvy , práva k vozidlu a jeho príslušenstvu ako aj povinnosti vyplývajúce zo všeobecných podmienok LZ XXXXXXXX prejde na preberajúceho dňom zaplatenia odstupného a prevzatím vozidla so všetkými dokladmi a kľúčmi. Nebezpečenstvo škody prechádza na preberajúceho dňom podpisu zmluvy dňom odovzdania vozidla. Dňa 31.3.2009 uzatvoril navrhovateľ ako budúci nájomca s odporcom v 1/ rade ako prenajímateľom a právnym predchodcom odporcu v 2/ rade ako súčasným nájomcom Zmluvu o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX s predmetom leasingu motorové vozidlo zn. E. O. X.XD, kde podľa čl. 3.1 sa navrhovateľ ako budúci nájomca sa oboznámil s podmienkami leasingovej zmluvy a obchodnými podmienkami uzatvorenými medzi odporcom v 1/ rade a právnym predchodcom odporcu v 2/ rade , ako aj so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z nich vyplývajú a vstúpil do všetkých práv a povinností súčasného nájomcu vo vzťahu k prenajímateľovi, a to v plnom rozsahu leasingovej zmluvy a obchodných podmienok. Podľa čl. 5.1 tejto zmluvy nároky z prípadných vád predmetu leasingu je budúci nájomca povinný uplatniť si voči súčasnému nájomcovi. Prenajímateľ nezodpovedá novému nájomcovi za vady predmetu leasingu, jeho funkčnosť, použiteľnosť ani za vhodnosť ním vybraného predmetu leasingu. Podľa čl. 8.6 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje v zmysle § 262 ods. 1 Obchodným zákonníkom. Nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli obchodné podmienky odporcu v 1/ rade, ktoré navrhovateľ prevzal a podpísal dňa 31.3.2009. Leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle § 51, § 491 Obč. zákonníka, resp. § 269 Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je konečný prevod vlastníctva predmetu na leasingového nájomcu. Finančný leasing je chápaný ako záväzkový vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým povinnosť poskytovateľa leasingu odovzdať príjemcovi leasingu na určitú dobu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, a na druhej strane povinnosť príjemcu leasingu úplne uhradiť poskytovateľovi leasingu prostredníctvom leasingových splátok náklady spojené so zaobstaraním. Príjemca leasingu má obvykle právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za tzv. zostatkovú cenu. V tejto súvislosti ide o obstarávaciu funkciu finančného leasingu, ktorá ju kvalitatívne odlišuje od nájmu, pri ktorom je primárna funkcia užívacia. Príjemca leasingu nesie už od začiatku vzťahu riziká spojené s predmetom leasingu i náklady spojené s jeho užívaním. Ekonomickým účelom finančného leasingu je zaobstaranie veci, či inej majetkovej hodnoty s využitím cudzích zdrojov. Finančný leasing je alternatívou k úverom, ktorého ekonomický účel je obdobný; ide o finančnú službu, ktorá sa od úveru líši tým, že tu nedochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi. Odvolací súd sa stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že Leasingová zmluva č. 51907503 uzavretá dňa 5.6.2008 medzi odporcom v 1/ rade ako prenajímateľom s právnym predchodcom odporcu v 2/ rade ako nájomcom je platným právnym úkonom, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia §§52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatuje, že sporom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa právnej úpravy platnej v čase uzatvárania označenej leasingovej zmluvy je každý spor, ktorý sa týka vzniku, zmien alebo zániku (platnosti) takejto zmluvy, prípadne spor podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť. Z hľadiska subjektov musí byť účastníkom takejto zmluvy spotrebiteľ a dodávateľ. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je nesporné, že odporca v 1/ rade a i právny predchodca odporcu v 2/ rade boli v čase uzatvárania Leasingovej zmluvy č. 51907503 právnickými osobami. Uvedené znamená, že námietky navrhovateľa o neplatnosti tejto zmluvy sú nedôvodné a nevychádzajú z platnej právnej úpravy. Odvolací súd sa stotožnil i s úvahou súdu prvého stupňa vzťahujúcu sa k právnemu posúdeniu Zmluvy o postúpení leasingu č. XXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu v 2/ rade dňa 28.11.2008 a Zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom, odporcom v 1/ rade a právnym predchodcom odporcu v 2/ rade dňa 31.3.2009. Z obsahu Zmluvy o postúpení leasingu č. XXXXXXXX vyplýva, že na jej základe sa právny predchodca odporcu v 2/ rade zaviazal odovzdať motorové vozidlo zn. E. O. X.XD navrhovateľovi a previesť na neho všetky práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXX. Až Zmluvou o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 31.3.2009 vstúpil navrhovateľ do všetkých práv a povinností právneho predchodcu odporcu v 2/ rade vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade, a to v plnom rozsahu Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX (čl. 3.1 zmluvy). Uvedené znamená, že navrhovateľ sa dňom 31.3.2009 stal zaviazaným z leasingovej zmluvy namiesto pôvodného dlžníka. Obsah záväzku leasing motorového vozidla sa prevzatím dlhu nezmenil. Popri pôvodnom záväzku však pri zmene dlžníka/prijímateľa leasingu z podnikateľského subjektu na fyzickú osobu, spotrebiteľa, vznikol nový záväzok, ktorý súd prvého stupňa správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a navrhovateľa ako spotrebiteľa. Súdom prvého stupňa prijatý záver o neplatnosti Zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 31.3.2009 nebol odvolaním napadnutý. Odvolací súd sa zhoduje i s právnymi a skutkovými závermi súdu prvého stupňa o tom, že zo strany navrhovateľa nebol v súvislosti s reklamáciou motorového vozidla zn. E. O. X.XD uplatnenej u odporcu v 2/ rade dňa 25.3.2010 dôvod na platné odstúpenie od zmluvy. Za správny posúdil i jeho právny záver o tom, že dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy si vrátiť navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (§ 457 Obč. zákonníka). Dodáva, že vzhľadom na charakter leasingovej zmluvy je pri posudzovaní otázky bezdôvodného obohatenia podstatné, či bolo leasingovému nájomcovi umožnené predmet leasingu užívať. Keďže v prejednávanom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ predmet leasingu užíval od jeho prevzatia od odporcu v 2/ rade až do dňa 25.3.2010 (kedy prestal uhrádzať leasingové splátky), jeho nárok na vrátenie uhradených splátok leasingu súd prvého stupňa správne zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. (vrátane výroku o trovách konania) ako vecne a právne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom v 1/ a 2/ rade, ktorí náhradu trov konania v lehote podľa § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslili, právo na náhradu trov konania nepriznal. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák. č. 36/2005 Z. z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.