KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 9. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3C/10/2014 z 29. 9. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2016, sp. zn. 3C/10/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1210224347.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3C/10/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224347
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210224347.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu:
Veľvyslanectvo a Stála Misia Dánska, Viedeň, Führichgasse 6, Viedeň, Rakúsko, zast. Mgr. Přemyslom
Marekom, advokátom, Kapitulská 18/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ B.. C. M., U.. XX. XX. XXXX, B.
X, R., 2/ B.. L. M., U.. XX. XX. XXXX, B. X, R., o zaplatenie 24.870,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Royal Danish Embassy, Panská 27, Bratislava) podal na Okresný
súd Bratislava II dňa 03. 11. 2010 žalobu, ktorou sa od žalovaných 1/ a 2/ domáhal spoločného a
nerozdielneho zaplatenia 24.870,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 25. 10.
2010 do zaplatenia. Okresný súd Bratislava II rozhodol platobným rozkazom č. k. 32Ro/2865/2010-46
zo dňa 25. 11. 2010, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému
rozkazu podali žalovaní 1/ a 2/ včas odôvodnený odpor. Okresný súd Bratislava II následne rozsudkom
č. k. 20C/3/2011-101 zo dňa 01. 06. 2011 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.492,- eur (za súdny poplatok, ktorý
zaplatili za odpor, podaný proti platobnému rozkazu). Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 3Co/399/2011-150 zo dňa 30. 06. 2014 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava
II zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci rozhodol vecne nepríslušný súd a Okresnému
súdu Bratislava II uložil postupovať podľa ust. § 104a ods. 2 O. s. p. a postúpiť vec z dôvodu nedostatku
vecnej príslušnosti Krajskému súdu v Bratislave. Veľvyslanectvo a Stála Misia Dánska, Viedeň, dňa 11.
09. 2014 Okresnému súdu Bratislava II oznámila, že Veľvyslanectvo Dánskeho kráľovstva v Bratislave
(žalobca Royal Danish Embassy) skončilo dňa 31. 07. 2014 svoju činnosť na území Slovenskej republiky,
a bolo zrušené, a že jeho právnym nástupcom je Veľvyslanectvo a Stála Misia Dánska, Viedeň. Okresný
súd Bratislava II vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a dňa 07. 11. 2014 postúpil vec Krajskému
súdu v Bratislave ako vecne príslušnému súdu.

2. Dňa 08. 07. 2016 doručil žalobca Veľvyslanectvo a Stála Misia Dánska, Viedeň, Krajskému súdu v
Bratislave späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že i naďalej trvá na tom, že mu žalobou uplatnený nárok
prináleží, avšak v dôsledku nákladov spojených s vedením konania a jeho časovou náročnosťou, čo
považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, nemôže v konaní ďalej pokračovať. Uviedol, že berie
podľa ust. § 144 a nasl. C. s. p. svoju žalobu v celom rozsahu späť, a žiada konanie zastaviť s tým, že
žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.



3. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa ust. § 144 C. s. p. môže žalobca vziať žalobu späť.

Podľa ust. § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa ust. § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

Podľa ust. § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

4. Žalobca zobral pred otvorením pojednávania na vecne príslušnom súde svoju žalobu v celom rozsahu
späť, preto súd nezisťoval prípadný nesúhlas žalovaných 1/ a 2/ so späťvzatím žaloby, a konanie zastavil.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C. s. p. po vyhodnotení, že
žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Žalovaní majú preto nárok na náhradu
trov konania. Súd sa s argumentáciou žalobcu, že v posudzovanej veci ide o dôvody hodné osobitného
zreteľa, odôvodňujúce rozhodnutie, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania,
nestotožnil. Podľa ust. § 257 C. s. p. totiž súd náhradu trov konania neprizná len výnimočne, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré však nie možné považovať žalobcom deklarovanú
skutočnosť, že v konaní nemieni ďalej pokračovať z dôvodu výšky nákladov, ktoré by musel vynaložiť,
resp. pre časovú náročnosť konania. Súd vyhodnotil, že žalobca žiadne relevantné dôvody, ktoré by
bolo možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa neuviedol, a ani súd žiadne takéto dôvody,
na ktoré by bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať, nezistil. Ak žalobca za hodné
osobitného zreteľa považoval subjektívne dôvody, ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby, nebolo možné jeho
argumentácii prisvedčiť, nakoľko za dôvod hodný osobitného zreteľa ani ustálená judikatúra nepovažuje
skutočnosť, že žalobca stratil záujem na ďalšom pokračovaní v konaní, príp. že považuje konanie za
nehospodárne, a preto zobral žalobu späť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, a to na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje