Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/399/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210201879 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210201879.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislav Duditš a JUDr. Ľuboš Kunay v právnej veci žalobcu Z. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. C., A. Č.. XX, O. B. B. Č.. X, V. G. Z., K. T., proti žalovanej V. L., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. C.T., A. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 2.189,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 13C/30/2010-119 zo dňa 30. septembra 2011 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu č.k. 13C/30/2010-137 zo dňa 07. novembra 2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti uzneseniu č.k. 13C/30/2010-137 zo dňa 07. novembra 2011. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 233,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.06.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu v časti o zaplatenie 1.956,53 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od 03.02.2010 do 23.06.2010 žalobný návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 103,07 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za podaný odpor vo výške 131,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci sú spoločnými nájomcami 3 - izbového družstevného bytu č. X G. F. A. Č.. XX Z. C. a súčasne aj spoločnými členmi bytového družstva A. T. C.. Po rozvode manželstva sa žalobkyňa počnúc januárom 2008 až do konca januára 2009 sa v byte nezdržiavala a nebývala. Žalobca žalobou žiadal od žalovanej z titulu vydania bezdôvodného obohatenia jednu polovicu z platieb ním uhradených bytovému družstvu A. T. C. za obdobie od 01.01.2008 do 31.01.2009, jednu polovicu z platieb uhradených prostredníctvom platobných dokladov SIPO za obdobie od 01.01.2008 do 31.01.2010 a jednu polovicu z platieb uhradených za príjem televíznych a rozhlasových signálov prostredníctvom bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu do bytu účastníkov za obdobie od 01.01.2008 do 31.01.2010. Žalovaná uznala z uplatneného nároku len nárok uplatnený titulom 1/2 platieb uhrádzaných prostredníctvom platobných dokladov SIPO, konkrétne platieb za plyn a elektrinu za obdobie, od kedy byt po rozvode opätovne užívala od 01.02.2009 do 31.01.2010. Z požadovaných platieb uhradených žalobcom bytovému družstvu na základe mesačných zálohových predpisov za obdobie od 01.01.2008 do 31.01.2009 mal súd za dôvodné zaviazať žalovanú na zaplatenie žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia jednej polovice ním uhradených platieb na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv (I. z mesačného zálohového predpisu), t.j. sumy 175,50 Sk x 13 = 2.281,50 Sk, jednej polovice ním uhradených platieb za finančné služby (II. z mesačného zálohového predpisu), t.j. sumy 72 x 13 = 936,- Sk, jednej polovice ním uhradených platieb za správcovský poplatok (IV. z mesačného zálohového predpisu), t.j. sumy 109 x 13 = 1.417,- Sk a jednej polovice ním uhradených platieb za služby a plnenia (III. z mesačného zálohového predpisu), t.j. do 31.03.2008 sumy 156,50 Sk x 3 = 469,50 Sk a od 01.04.2008 sumy 175,- Sk x 10 = 1.750,- Sk, spolu 6.854,- Sk v prepočte na eurá 227,51 eur, pretože sa v prípade týchto platieb jedná o platby spojené s členstvom v družstve a spoločným nájmom bytu, t.j. žalovaná mala sa na týchto platbách podieľať, aj keď v byte nebývala. Za nedôvodný považoval súd nárok uplatnený žalobcom v tej časti, v ktorej žalobca žiadal jednu polovicu platieb uhradených z titulu záloh na dodávku tepla pre ÚK, TÚV a SV, keďže žalovaná tieto služby neužívala, pretože v byte nebývala, užíval ich v plnom rozsahu žalobca a súčasne boli následne aj predmetom vyúčtovania, pričom podľa žalobcu bol mu za rok 2008 vyúčtovaný preplatok, ktorý bol zaplatený na jeho účet. V období od februára 2009, od kedy žalovaná v byte bývala, podieľala sa vo výške 1/2 na mesačných úhradách za byt bytovému družstvu a žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia za toto obdobie ani nežiadal. V prípade požadovaného zaplatenia jednej polovice žalobcom zaplatených inkasných platieb za obdobie od 01.01.2008 do 31.01.2010 súd prvého stupňa zistil, že sa jednalo o platby za plyn, elektrinu, koncesionárske poplatky a odpad. Pokiaľ sa jedná o poplatky za odpad, žalovaná preukázala, že zaplatila správcom poplatku - Mestom Košice vyrubený poplatok za svoju osobu za rok 2008 vo výške 31,43 eur a za rok 2009 vo výške 31,35 eur, preto v tejto časti posúdil súd prvého stupňa nárok žalobcu za nedôvodný. Za nedôvodný mal súd prvého stupňa aj nárok žalobcu, aby žalovaná zaplatila mu jednu polovicu platieb za plyn a elektrinu za obdobie od 01.01.2008 do 31.01.2009, v ktorom čase v byte nebývala a tieto médiá nespotrebúvala. Za obdobie od 01.02.2009, od kedy v byte žalovaná bývala do 31.01.2010 ju súd zaviazal z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi na úhradu jednej polovice ním zaplatených inkasných platieb za plyn a elektrinu a koncesionárske poplatky takto: za február - október 2009 vo výške jednej polovice z obvyklej mesačnej sumy určenej na úhradu dokladom SIPO, t.j. 1/2 zo sumy 40,75 eur, t.j. 20,375 eura x 8 = 163,- eur, za december 2009, za ktorý bola zaplatená platba prostredníctvom dokladu SIPO vo výške 34,44 eura, t.j. sumy 17,22 eura, ktorá predstavuje jednu polovicu a za január 2010, za ktoré obdobie bola zaplatená platba prostredníctvom dokladu SIPO vo výške 19,46 eura, sumy 9,73 eura, ktorá predstavuje jednu polovicu, spolu sumy 189,95 eur (za platby za elektrinu, plyn a koncesionárske poplatky za obdobie február 2009 - január 2010). Súd prvého stupňa mal za dôvodné zaviazať žalovanú okrem platieb za plyn a elektrinu, ktoré vo výške jednej polovice uznala, aj na jednu polovicu z koncesionárskych poplatkov platených prostredníctvom SIPO. Súčasne mal za dôvodný uplatnený nárok žalobcu na úhradu 1/2 z týchto zákonom stanovených poplatkov viažúcich sa na vlastníctvo alebo nájom bytu, aj za obdobie, kedy žalovaná v byte nebývala, t.j. od 01.01.2008 do 31.12.2008 vo výške 1/2 žalobcom zaplatených koncesionárskych poplatkov, t.j. 70,- Sk x 12 = 840,- Sk (27,88 eur) a za mesiac január 2009 vo výške 2,32 eur, spolu za koncesionárske poplatky za obdobie január 2008 - január 2009 vo výške 30,20 eur, keďže žalovaná nepreukázala, že by bola koncesionársky poplatok inak uhradila. Uplatnený nárok žalobcu 1/2 z platieb za príjem televíznych a rozhlasových signálov na základe zmluvy uzavretej s SBD II Košice nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodný v období, keď žalovaná byt neužívala a teda neužívala ani túto službu, a preto zaviazal žalovanú a vyhovel návrhu žalobcu na zaplatenie 1/2 týchto platieb iba za obdobie od 01.02.2009 do 31.01.2010 vo výške 3,82 eur x 12 = 45,78 eur. Súd prvého stupňa takto považoval za dôvodný nárok žalobcu vo výške 493,44 eur (227,51 eur + 189,95 eur + 30,20 eur + 45,78 eur). Po zohľadnení započítacej námietky žalovanej z titulu nezaplatenia jej žalobcom jednej polovice z vyúčtovania za rok 2007, v ktorom roku ešte účastníci boli manželmi a spoločne hospodárili, t.j. po započítaní jednej polovice zo sumy 520,05 eura = 260,03 eur, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 233,41 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.956,53 eur (2.189,94 -233,41) súd prvého stupňa nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 701 ods. 1, 2, § 702 ods. 1, § 705 ods. 2, § 145 ods. 1, § 451 ods. 1, §454, § 456 a § 580 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa uplatnené úroky z omeškania posúdil v súlade s ust. § 517 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a výšku úrokov ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. v znení platnom od 01.01.2009, pretože o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca požiadal žalobným návrhom doručeným súdu dňa 03.02.2010 a tento žalobný návrh bol doručený žalovanej 23.06.2010 spolu s platobným rozkazom a až od nasledujúce dňa, t.j. od 24.06.2010, mohla byť žalovaná v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia a preto až od tohto dňa úroky z omeškania prisúdenej istiny 233,41 eur vo výške 9 % ročne priznal a v prevyšujúcom rozsahu návrh žalobcu na úroky zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil, pretože účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Pre pomerné rozdelenie trov konania vzal do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej vychádzajúc z uplatneného práva žalobcu vo výške 12.189,94 eur a priznaného práva vo výške 233,41 eur. Žalobca bol neúspešný v časti nepriznaného práva vo výške 1.956,53 eur, vzhľadom na pomer úspechu žalobcu 10,66 % a úspechu žalovanej 89,34 % vzniklo žalovanej právo na náhradu pomerných trov konania voči žalobcovi vo výške 78,68 % (úspech žalovanej 89,34 % - 10,66 % úspech žalobcu). Vzniknuté trovy žalovanej predstavujú súdny poplatok za podanie odporu vo výške 131,- eur, ktorý jej bol vyrúbený, teda žalovaná má právo na náhradu trov vo výške 78,68 %, t.j. vo výške 103,07 eur. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca vo veci samej a žalovaná proti výroku o trovách konania. Žalobca v dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozsudkom o rozvode č.k. 31C/46/2007-43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2007, žalovaná jednoznačne súhlasila s rozvodom, pretože už viac ako 5 rokov udržiavala milenecký vzťah a s partnerom žila v Bratislave, čo trvá aj doteraz. Sama požiadala o zverenie syna do opatery žalobcu, pretože na Starozagorskej ulici sa zdržiavala veľmi málo. Po rozvode sa nič nezmenilo, naďalej žalobca zostal v byte, staral sa o dvoch synov, platil všetky platby, aj keď B.. A., C. U. O. L. v prítomnosti žalobcu ju upozornila, že v čase po rozvode, keďže nie je majetkové vysporiadanie, je povinná platiť polovicu nájomného. Žalobca čakal takmer 5 mesiacov a ona zámerne nereagovala na to, že má čosi platiť, tak sa rozhodol, že sprístupní jej izbu a kľúčom ju odomkol. Jej osobné veci sa dali uložiť do dvoch igelitiek, nemala tam žiadne doklady, písomnosti, ani z podnikania, čo svedčí, že v byte nebývala už dávno pred rozvodom. V čase, keď mal žalobca vylomiť dvere nebola doma ale v K.. A. P. jej to telefonicky oznámil a ona v amoku reagovala tak, že zavolala na políciu a vymyslela si historku s vyhodením z bytu. V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že nie je pravdivá výpoveď žalovanej, že po rozvode ju mal žalobca vyhodiť z bytu. Z toho sa podľa odvolateľa odvíja fakt, čomu uveril aj súd prvého stupňa, že od decembra 2007 do januára 2009 v byte nebývala. Potom čo žalovaná pochopila, že môže prísť o byt, keď o dva roky neskôr žalobca podal návrh o zrušenie spoločného nájmu bytu, začala znovu o syna bojovať, 17 ročného syna žiadala do svojej opatery, aby o byt neprišla. Úmyselne odmietla platiť za byt za rok 2008 s historkou, že v byte v tomto období nebývala. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobca pripojil vyjadrenie žalovanej k návrhu na rozvod, kde navrhovala aby pre čas po rozvode bol zverený maloletý syn P. C., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti žalobcu. Žalovaná podaným odvolaním napadla výrok o trovách konania a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tomto výroku tak, aby žalobca bol povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 103,07 eur a výdavky spojené s právnym poradenstvom vo výške 196,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že v písomnom podaní doručenom prvostupňovému súdu zo dňa 27.09.2011 žiadala súd prvého stupňa, aby uložil povinnosť žalobcovi nahradiť „všetky výdavky spojené s právnym poradenstvom v spojení s týmto konaním“. Pretože prvostupňový súd uznal, že úspech žalovanej v tomto konaní bol vo výške 89,34 % oproti úspechu žalobcu len vo výške 10,66 % a zároveň určil, že má žalovaná právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie práva vo výške 78,68 %, tak mal uložiť žalobcovi aj povinnosť jej nahradiť 78,68 % z výdavkov vynaložených na právne poradenstvo spojený s týmto konaním, nakoľko ho musela vyhľadať, keďže sa v týchto veciach nevyzná a tieto prostriedky vynaložila za účelom bránenia práva. Výdavky, ktoré vznikli s týmto právnym poradenstvom od 24.06.2010 až do súčasnosti, pozostávali z konzultácií, poradenstva, vypracovania odporu a ďalších písomností a sú vo výške 250,- eur a 78,68 % z nich predstavuje sumu 196,7 eur. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako neopodstatnené. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové fakty ani dôkazy a v niektorých bodoch odporuje aj samotnej výpovedi žalobcu v tomto konaní. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že B.. A. mala žalovanú upozorňovať v prítomnosti žalobcu na platenie polovice nájmu, ide o nepravdivé tvrdenie. Žalobca nemohol byť prítomný pri takomto rozhovore, keďže sa nikdy neudial. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že izbu, ktorú žalovaná obývala kľúčom odomkol a vysťahoval jej osobné veci, pri výpovedi pred prvostupňovým súdom žalobca na otázku sudkyne, či mal kľúč od uzamknutej spálne uviedol „nie, nemal“, teraz tvrdí opak. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že čakal takmer 5 mesiacov kým izbu otvoril a vyhodil osobné veci žalovanej, toto je ďalšie klamstvo, nakoľko žalovanú vyhodil po rozvode koncom roku 2007, čo dokázal aj syn účastníkov vo svojej svedeckej výpovedi a nie po 5 mesiacoch, ako to uvádza v odvolaní. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalobca i žalovaná v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej zamietajúcej časti ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. potom čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca v odvolaní napadol výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcom rozsahu v časti o zaplatenie 1.956,53 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od 03.02.2010 do 23.06.2010 zamietnutá, ako aj výrok o trovách konania. Z obsahu odvolania nevyplýva, že by odvolaním napadol aj výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, teda výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 233,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.06.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 1.956,53 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od 03.02.2010 do 23.06.2010 ako vecne správne potvrdil. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že uplatňuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento odvolací dôvod odôvodňuje žalobca tým, že až po 5 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sprístupnil jej izbu tak, že osobné veci uložil do dvoch igelitiek, a teda nie je pravdivá výpoveď žalovanej, ktorej súd uveril, že po rozvode ju mal vyhodiť z bytu. Odvolací súd dospel k záveru, že tento uplatnený odvolací dôvod žalobcom nie je daný. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, a k dôvodom odvolania žalobcu udáva, že samotný žalobca rozporuplne uvádza, dokedy žalovaná v byte účastníkov fakticky obývala jednu izbu - spálňu, teda mala v nej uskladnené nejaké veci. Vo vyjadrení sa k odporu žalovanej (č.l. 49 - 51 spisu) žalobca uvádza: „Žiadne dvere som nevylomil, pretože už dávno s nami pani L. nežila, iba si zamykala izbu. Keďže za nájom nikdy neplatila, kľúčom som si otvoril izbu a sprístupnil obidvom synom, ktorí žili so mnou. V čase kedy sa to stalo som ju nemohol z bytu, pretože nebola doma už dlhodobo, dozvedela sa o tom iba telefonicky, keď jej oznámil syn, že dvere sú otvorené. Čo sa týka igelitky, to je iba dôkaz toho, že v byte už dávno predtým nebývala. O danej skutočnosti informovala políciu iba telefonicky, pretože v tom čase bola v Bratislave, a na základe toho polícia reagovala ako reagovala. Nie je žiadna evidencia o tom, že bývala manželka bola osobne na polícii. Všetko bolo uskutočnené z jej strany iba telefonicky. Nemal som koho násilím vyhodiť z bytu, pretože ona z neho dobrovoľne odišla už 3 roky skôr a bez detí“. Vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 06.04.2011 (č.l. 69 spisu) žalobca v nej povedal: „Aj po rozvode manželstva naďalej všetky platby za byt boli uhrádzané z môjho účtu, hoci sme sa so žalovanou dohodli pri rozvode manželstva, že keď chce mať zamknutú jednu izbu v byte, takže mi bude prispievať na polovicu nájmu. Žalovaná však túto dohodu nedodržala, bolo to tak, že som si zaopatril kľúč, izbu ktorú mala zamknutú som odomkol, v tejto izbe sa nachádzali jednak osobné veci žalovanej, jednak aj spoločné veci. Jej osobné veci som zhromaždil na jednu kopu a začali sme spolu so synmi užívať aj túto izbu. Potom som hneď následne žalovanú odhlásil z platenia odpadu“. Z pripojeného spisu sp.zn. 19C/49/2008 vyhotovených kópií, konkrétne z návrhu na začatie konania o zrušenie spoločného nájmu bytu (č.l. 95 - 97 spisu) vyplýva, že žalobca v návrhu na zrušenie práva spoločného nájmu bytu uvádza: „Odporkyňa sa z predmetného bytu odsťahovala sama dobrovoľne k svojej matke, potom čo najprv odišla podnikať do Bratislavy, lebo údajne v Košiciach sa nedalo podnikať a odtiaľ chodila domov sporadicky a čoraz zriedkavejšie, až sa úplne zo spoločného bytu odsťahovala. Odporkyňa sa od času, kedy začala podnikať v Bratislave minimálne 5 rokov nepodieľala na úhradách nájomného ani ďalších platieb súvisiacich s nájmom bytu, či odberom médií. Nepodieľala sa na ich úhrade ani potom čo vznikol nedoplatok a bola medzi účastníkmi dohoda, že tento nedoplatok uhradia každý z účastníkov po 1/2. Napriek týmto skutočnostiam mala až do rozvodu uzamknutú jednu izbu, ktorú nikto z rodiny nemohol využívať, hoci vzhľadom na vek spoločných detí by ju títo mohli využívať a nežiť v stiesnených pomeroch“. Žalobca vo svojom vyjadrení k podaniu žalovanej v konaní 19C/49/2008 uviedol: „Počas evidencie odporkyne na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny Košice na rekvalifikačných kurzoch si odporkyňa našla a udržiavala známosť s iným mužom. Následne počnúc 01.09.2002 si obaja otvorili živnosť a užívali spoločné priestory na podnikanie. Tento nielen pracovný vzťah hlboko narušil manželské súžitie s navrhovateľom. Odporkyňa sa nepodieľala na úhrade nájomného na byt, a to aj v čase po pozastavení činnosti. Nakoľko využívala spálňu aj na podnikateľské účely, vznikali zvýšené náklady na spotrebu elektrickej energie, čo musel uhrádzať iba navrhovateľ. Takýto stav trval od roku 2002 až pokiaľ sa po rozvode v roku 2007 odporkyňa neodsťahovala“. V konaní vypočutý svedok P. C. - A. Ú. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že všetci 4 bývali v predmetom byte do rozvodu rodičov, čo bolo niekedy koncom roku 2007 po rozvode rodičov došlo k tomu, že otec mamu z bytu vyhodil. Mama mala všetky veci uložené a zavreté v jednej z izieb, jednalo sa o spálňu. Otec vtedy vylomil dvere na tejto izbe, mamu zbalil a z bytu vyhodil. Syn bol vtedy prítomný. Matka sa potom odsťahovala k svojej mame a do bytu chodila 1 až 2 krát do týždňa na čas možno 15 minút, prišla synov pozrieť ako sa majú a doniesla im navarené jedlo. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za ktorého bolo plnené, čo po práve mal plniť sám. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Pokiaľ žalobca po rozvode manželstva v čase, keď obaja boli spoločnými nájomcami bytu a členmi družstva, aby spoločne užívali, platil celú úhradu nákladov aj za žalovanú to čo žalovaná mala plniť sama, získala bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka. Nesporne však vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo preukázané, že za obdobie január 2008 do 31.01.2009 žalovaná v byte nebývala. Rovnako je nedôvodný aj nárok žalobcu, aby žalovaná mu zaplatila 1/2 platieb za plyn, elektrinu za obdobie od 01.01.2008 do 31.01.2009, v ktorom čase v byte nebývala a tieto média nespotrebúvala. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok v jeho napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie 1.956,53 eur s príslušenstvom ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ako vecne správny potvrdil i výrok o zamietnutí žalobného návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania od 03.02.2010 do 23.06.2010, pretože v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto treba podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému. To znamená, že žalovaná sa s plnením do omeškania dostala od nasledujúceho dňa po doručení žalobného návrhu, t.j. od 24.06.2010. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil i výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi. Súd prvého stupňa správne ustálil pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Neobstojí ani odvolanie žalovanej, že účelne vynaložené trovy konania žalovanej okrem súdneho poplatku za odpor predstavujú výdavky, ktoré jej mali vzniknúť v spojení s právnym poradenstvom v tomto konaní v celkovej výške 250,- eur a z toho 78,68 % predstavuje sumu 196,70 eur. Podľa ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Z vyššie uvedeného ust § 137 O.s.p. nesporne vyplýva, že odmena zástupcu sa zaraďuje medzi trovy konania, len ak je zástupcom advokát. Žalovaná nebola v konaní zastúpená advokátom a výdavky, ktoré mali žalovanej vzniknúť v spojení s „právnym poradenstvom“ v tomto konaní, ktoré navyše ani nijako nezdokladovala, nemožno zaradiť medzi druhy trov konania podľa ust. § 137 O.s.p.. Odvolací súd preto ako vecne správny potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania. Uznesením č.k. 13C/30/2010-137 zo dňa 07.11.2011 súd uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 117,- eur, a to v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Mikulášovi Pavlíkovi 09.11.2011, ktorý žalobcu v konaní na súde prvého stupňa zastupoval. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca 22.12.2011 na Poštovom úrade Bratislava 53. V odvolaní namietal, že uznesenie zo dňa 07.11.2011 bolo doručené jeho advokátovi JUDr. Mikulášovi Pavlíkovi dňa „08.11.2011“, ktorý ho naňho neupozornil a až dňa 18.11.2011 preposlal na adresu trvalého bydliska do Košíc, na ktorej sa už niekoľko mesiacov nezdržiava, pretože po strate zamestnania našiel prácu v Bratislave. List sa dostal s minimálne týždňovým oneskorením k rodičom, rodičia obsahu listu nerozumeli a žalobca si list vyzdvihol, až keď pricestoval na víkend 16.12.2011. Po jeho prečítaní nepochopil, prečo má platiť za podané odvolanie, pretože už 4 roky prebiehajú súdne konania, voči ktorým sa takisto odvolával a nikdy mu nič neprišlo platiť. Na základe uvedeného žiadal, aby súd uznal jeho oneskorené odvolanie voči zaplateniu 117,- eur z dôvodu nízkeho príjmu a nestáleho zamestnania. Odvolací súd skúmal včasnosť podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 13C/30/2010-137 zo dňa 07.11.2011 a dospel k záveru, že odvolateľ podal odvolanie oneskorene. Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje správne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Vzhľadom na deň doručenia uznesenia právnemu zástupcovi žalobcu 09.11.2011 lehota na podanie odvolania začala plynúť 10.11.2011 a posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 24.11.2011. Žalobca podal odvolanie 20.12.2011, zjavne po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Odvolací súd preto v súlade s vyššie citovaným ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolanie žalobcu odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a preto o trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.