Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/720/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211889 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211211889.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: Ing. U. X., W. XXA, W., zastúpenej advokátom JUDr. Jakubom Mandelíkom, Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 9.154,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu č.k. 12C/57/2011-267, zo dňa 22.9.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania p o t v r d z u j e a v časti, ktorou bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť uhradiť trovy štátu 287,97 eura na jeho účet a povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 171,57 eura. 2. V odôvodnení uviedol, že 9.9.2014 vyhlásil rozsudok sp. zn. 12C/57/2011, ktorým žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni 1.652,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy od 24.12.2010 do zaplatenia, ako i trovy konania a trovy právneho zastúpenia; vo zvyšku návrh žalobkyne zamietol. V konaní uznesením č.k. 12C/57/2011-88, zo dňa 1.8.2012, ustanovil znalca Ing. G. P.. Š. za účelom vypracovania znaleckého posudku. 3. Dňa 27.8.2012 žalobkyňa zložila na účet súdu preddavok na trovy dôkazu vo výške 350 eur a dňa 24.8.2012 aj žalovaný zložil preddavok na trovy dôkazu vo výške 350 eur. 4. Uznesením č.k. 12C/57/2011-128, zo dňa 22.1.2013, súd prvej inštancie priznal znalcovi znalečné vo výške 688,08 eura, ktoré bolo uhradené z preddavkov zložených účastníkmi konania. Uznesením č.k. 12C/57/2011-132, zo dňa 12.3.2013, uložil znalcovi vypracovať dodatok k znaleckému posudku. Následne uznesením zo dňa 23.5.2013 priznal znalcovi znalečné v sume 273,33 eura, ktoré bolo uhradené z preddavkov zložených účastníkmi konania v sume 11,92 eura a vo zvyšnej časti, t.j. 261,41 eura, zo štátnych finančných prostriedkov. Uznesením č.k. 12C/57/2011-231, zo dňa 5.5.2014, priznal znalcovi znalečné za účasť na pojednávaní vo výške 26,56 eura, ktoré bolo uhradené zo štátnych finančných prostriedkov. 5. Podľa výsledkov konania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa mala úspech v konaní v časti 18,06 % a žalovaný mal úspech v časti 81,94 %. S poukazom na § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p. dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť trovy štátu v časti 18,06 %, z celkovej sumy znalečného 987,97 eura. Žalovaný sa tak podieľa na znalečnom sumou 178,43 eura (18,06 % zo sumy 987,97 eura). Nakoľko uhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 350 eur, súd prvej inštancie od uhradenej časti trov na znalecké dokazovanie odrátal časť trov, ktoré je povinný žalovaný vzhľadom na svoj čiastočný neúspech znášať a následne na úhradu zvyšnej časti zaviazal žalobkyňu (350 eura - 178,43 eura), ako neúspešného účastníka konania. Žalobkyni tak vzhľadom k uvedenému uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania v sume 171,57 eura. 6. V ďalšom rozhodovaní vychádzal z toho, že vo zvyšnej časti hradí trovy štátu žalobkyňa. Zo štátnych finančných prostriedkov bolo znalcovi uhradené znalečné v sume 287,97 eura (26,56 eura + 261,41 eura), na náhradu ktorých zaviazal žalobkyňu. 7. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že mala v konaní úspech v časti 18,06 % a žalovaný v časti 81,94 %. Poukázala na to, že rozhodnutie v danom prípade záviselo od znaleckého posudku a súd prvej inštancie jej v meritórnom rozsudku priznal právo na plnú náhradu trov konania, keď pri rozhodovaní aplikoval § 142 ods. 3 O.s.p. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.9.1976, sp. zn. 1 Cz 70/76 (R 34/1979) vyvodila, že ak jej pri rozhodovaní o náhrade trov konania priznal súd prvej inštancie právo na plnú náhradu trov konania postupom podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nemôže ju následne podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazať na náhradu trov konania štátu. Argumentum a fortiori platí uvedené i pre náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p.; dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné len čiastočne. 9. Prvým výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré vyplatil znalcovi z titulu znalečného podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a preto odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého uznesenia podľa Občianskeho súdneho poriadku, platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. 11. V citovanom ustanovení, tak isto ako aj v iných ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania, je obsiahnuté kritérium miery úspechu v konaní. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi stranami prichádza do úvahy náhrada trov konania, mal štát podľa citovaného ustanovenia právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť na náhradu trov konania druhej strane. Ak teda citované ustanovenie výslovne ustanovuje právo štátu na náhradu trov konania v súvislosti s výsledkom konania, znamená to, že strane, u ktorej nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, možno uložiť povinnosť nahradiť takéto trovy len v tom prípade, keď v konaní nemala vo veci úspech alebo mala úspech len čiastočný. Je preto vylúčené, aby súd zaviazal celkom úspešného účastníka sporu zaplatiť štátu, a to čo i len sčasti, náhradu trov, ktoré platil. Tento záver vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. Mcdo/18/2007, zo dňa 10.12.2008, zhodne s rozhodnutím NS ČR sp. zn. 1 Cz 70/79 ( R 34/1979), na ktoré poukazovala žalobkyňa. Pre rozhodnutie o náhrade trov štátu je podstatné len jedno kritérium (odhliadnuc od predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov) a to miera úspechu, a nie to, ako zohľadnil túto mieru súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi stranami. Na rozhodovanie o priznaní náhrady trov konania totiž nemá vplyv iba pomer úspechu tej-ktorej strany voči druhej, ale aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť od rozhodnutia o výške plnenia od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, alebo také správanie žalovaného, ktorým nedal príčinu na podanie žaloby. V danom prípade o náhrade trov konania medzi účastníkmi bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. pre závislosť rozhodnutia od výsledkov znaleckého dokazovania bez ohľadu na mieru úspechu žalobkyne a preto z neho nemožno vyvodzovať splnenie či nesplnenie predpokladov pre rozhodnutie podľa § 148 ods. 1 O.s.p. 12. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalobkyni povinnosť nahradiť štátu trovy konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. Druhým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o náhradne trov konania, ktoré v konaní vznikli žalovanému zaplatením preddavku. Preddavok na trovy znaleckého dokazovania je v zmysle § 137 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, trovou konania. O náhrade trov konania medzi stranami súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku č.k. 12C/57/2011-258, zo dňa 9.9.2014 tak, že v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobkyni plnú náhradu trov. Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozhodol, že náhrada trov konania patrí žalobkyni, nebol dôvod osobitne rozhodovať o trovách konania, spočívajúcich v zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie a osobitne priznávať ich náhradu žalovanému. 14. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).