Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/719/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211889 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211211889.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: Ing. U. X., W. XXA, W., zastúpenej advokátom JUDr. Jakubom Mandelíkom, Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 9.154,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C/57/2011-258, zo dňa 9.9.2014, takt r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.652,80 eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.12.2010 do zaplatenia, trovy konania 549 eur a trovy právneho zastúpenia 1.106,02 eura; vo zvyšku návrh zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenia 9.154,21 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 24.12.2010 do zaplatenia z titulu nevyplatenia poistného plnenia. Žalobu odôvodnila tým, že 1.6.2010 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu na poistenie osobného motorového vozidla a že 6.11.2010 došlo k poistnej udalosti, ktorá bola likvidovaná ako totálna škoda. Žalovaný jej po ukončení likvidácie uhradil 4.888,30 eura. Výpočet poistného plnenia vykonaného žalovaným nepovažovala za správny, pretože poistná zmluva bola uzatvorená na kúpnu cenu motorového vozidla. Zastávala názor, že zmluvné strany sa v zmysle § 788 ods. 4 Obč. zák. legitímne odklonili od článku XI. bodu 6 VPP HAV 08 a výšku poistného plnenia si v zmluve dohodli ako nadobúdaciu maloobchodnú cenu poisteného vozidla; a to bez jej zníženia s ohľadom na skutočné opotrebovanie vozidla. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany uzavreli 1.6.2010 poistnú zmluvu o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo zn. M. I., EČV: W., rok výroby 2007. Poistná suma bola dohodnutá na 15.236,01 eura. Na poistenom motorovom vozidle došlo 6.11.2010 k poistnej udalosti, ktorá bola žalovaným likvidovaná ako totálna škoda. Žalovaný listom z 8.12.2010 žalobkyni oznámil ukončenie likvidácie poistnej udalosti, pričom ustálil poistné plnenie na sumu 4.888,30 eura, určenú z hodnoty vozidla ku dňu poistnej udalosti (5.600 eur) po odčítaní hodnoty predajných zvyškov vozidla (280 eur), spoluúčasti 5 % (266 eur) a kompenzácie neuhradeného poistného (165,70 eura). Listom zo dňa 17.1.2011 žalobkyňa žalovanému oznámila, že nesúhlasí s výpočtom poistného plnenia a žiada o jeho prehodnotenie z dôvodu podhodnotenej ceny vozidla. Mala za to, že poistná zmluva bola uzatvorená na dojednanú poistnú sumu 15.236,01 eura a preto nie je možné, aby vozidlo za 5 mesiacov a 1 týždeň prišlo o 60 % hodnoty. Z obsahu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že bolo dohodnuté poistné plnenie vo výške 15.236,01 eura s rozsahom poistenia havária, živel, zmocnenie sa vozidla alebo jeho časti krádežou, lúpežou alebo neoprávneným užívaním, vandalizmus. Dojednané poistenie sa riadi Občianskym zákonníkom, Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel Q., príslušnými OPP o asistenčných službách a Zmluvnými ustanoveniami o poistení vozidla. Znaleckým dokazovaním zistil všeobecnú hodnotu vozidla 7.200 eur a reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla 7.344 eur. 4. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 788 ods. 1, 2 a 4, § 790 písm. a), § 791 ods. 1, § 797 ods. 1 a 3, § 799 ods. 1 a 2, § 806, § 39, § 53 ods. 1 až 3 Obč. zák., § 153 ods. 4 O.s.p. a § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný len čiastočne. Ako vyplynulo z vykonanej likvidácie poistnej udalosti, žalobkyni žalovaný vyplatil 4.888,30 eura. Pri určení výšky poistného plnenia žalovaný vychádzal zo všeobecnej hodnoty poisteného vozidla ku dňu poistnej udalosti, t.j. sumy 5.600 eur, od ktorej odrátal hodnotu predajných zvyškov 280 eur, spoluúčasť 266 eur a kompenzáciu neuhradeného poistného vo výške 165,70 eura. Pri výpočte poistného plnenia žalovaný vychádzal z ustanovenia čl. XI. bodu 6 VPP HAV 08. Vzhľadom k výsledkom znaleckého dokazovania dospel k záveru, že žalovaným určená všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti nebola správna. Ako uviedol znalec, pri určení výšky poistného plnenia je rozhodujúca reprodukčná hodnota vozidla v čase vzniku poistnej udalosti. V danom prípade bola táto hodnota motorového vozidla 7.344 eur. Znalec taktiež určil výšku predajných zvyškov vozidla na 270 eur. Vzhľadom k znalcom uvedeným záverom a v súlade s poistnou zmluvou, uzavretou medzi stranami a k nej prislúchajúcimi všeobecnými poistnými podmienkami, určil výšku poistného plnenia na 6.541,10 eura (7.344 eur ako reprodukčná hodnota vozidla znížená o hodnotu predajných zvyškov určenú znalcom 270 eur, spoluúčasť 5 % z reprodukčnej hodnoty vozidla 367,20 eura a kompenzácia neuhradeného poistného 165,70 eura). Nakoľko žalovaný uhradil žalobkyni poistné plnenie v sume 4.888,30 eura, výška oprávneného nároku žalobkyne uplatneného žalobou je 1.652,80 eura. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. 5. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, ktorá pri výpočte poistného plnenia vychádzala z poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve, t.j. vo výške 15.236,01 eura, ako i z ustanovenia § 788 ods. 4 Obč. zák. V zmysle uvedeného ustanovenia sa v poistnej zmluve možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. Žalobkyňa mala za to, že v poistnej zmluve nebolo dohodnuté, že výška poistného plnenia sa určí zo všeobecnej hodnoty poisteného vozidla, ale z nadobúdacej maloobchodnej ceny poisteného vozidla, t.j. zo sumy 15.236,01 eura. 6. S poukazom na § 788 ods. 1 Obč. zák. vychádzal súd prvej inštancie z definície poistnej zmluvy ako zmluvy rizikovej. Z pohľadu poisťovateľa (tj. žalovaného v danom prípade) pod rizikom možno rozumieť možnosť, že nastane situácia, pri ktorej poistné plnenia ním poskytnuté počas doby poistenia presiahnu výšku prijatého poistného. Riziko, ktoré znáša poistený, predstavuje neistota, či nastane situácia, že počas doby poistenia nenastane poistná udalosť, resp. či poskytnuté poistné plnenie nebude nižšie ako zaplatené poistné. Konštatoval, že z obsahu poistnej zmluvy, upravenej v Občianskom zákonníku, explicitne nevyplýva a nie je konkretizované, akou formou majú byť poistníkovi poistné podmienky oznámené. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 791 Občianskeho zákonníka mal za to, že aj tento právny úkon by mal mať písomnú formu. V žiadnom prípade nemožno absolutizovať poisťovateľovu povinnosť oznámiť poistníkovi poistné podmienky. Z gramatického výkladu vyvodil jedine povinnosť oznámiť ich obsah, nie ich vysvetľovať či oboznamovať s nimi. Pre splnenie tejto povinnosti úplne postačuje, ak sú poistné podmienky v písomnej forme odovzdané poistníkovi pri uzatváraní poistnej zmluvy. Z uvedeného vyvodil záver, že poistná suma, uvedená v poistnej zmluve, je jednou z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, bez ktorej by bola poistná zmluva ako taká neplatná. Podľa § 788 ods. 2 Obč. zák. poistná zmluva nemusí obsahovať žiadne dojednania, ktoré by určovali spôsob výpočtu poistného plnenia v prípade vzniku škodovej udalosti. Pri určení výšky poistného plnenia poistná zmluva vyslovene odkazuje na všeobecné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, a s ktorými bola žalobkyňa oboznámená. Poisťovateľovi, t.j. žalovanému, nevyplýva z uvedených zákonných ustanovení povinnosť vysvetľovať poistenému všeobecné poistné podmienky. Poisťovateľ má len poistníka oboznámiť so všeobecnými poistnými podmienkami. Námietky žalobkyne, že si tieto pred uzavretím poistnej zmluvy riadne neprečítala, nepovažoval za právne relevantné. 7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že práve všeobecné poistné podmienky definujú spôsob výpočtu poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti, taktiež definujú pojmy ako sú poistná suma, poistná hodnota, poistné, či plnenie poisťovateľa. Nepovažoval preto za správny právny názor žalobkyne, že ak v poistnej zmluve nie je dohodnuté, že výška poistného plnenia sa určí zo všeobecnej hodnoty vozidla, platí, že sa určí z maloobchodnej ceny vozidla, ktorá v tomto prípade bola poistnou sumou. Mal za to, že práve na tento účel slúžia všeobecné poistné podmienky, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou poistnej zmluvy, a z ktorých v danom prípade jasne vyplýva, v akej výške uhradí poisťovateľ poistenému poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti, resp. totálnej škody. Preto podľa jeho názoru v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia § 788 ods. 4 Obč. zák. V poistnej zmluve a ani vo všeobecných poistných podmienkach v predmetnej veci nie sú uvedené žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali odchýlenie sa od všeobecných poistných podmienok. Poukázal tiež na to, že všeobecné poistné podmienky, na ktoré odkazuje poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania, a ktoré boli žalobkyni oznámené, stanovujú v čl. VII. bod 4, že poistnú hodnotu poisteného vozidla a nadštandardnej výbavy vyjadruje poistná suma uvedená v poistnej zmluve, pričom poistnú sumu stanovuje poistník na vlastnú zodpovednosť. Poistná suma predstavuje hornú hranicu plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastali počas: a) daného poistného obdobia, v prípade poistenia s bežným poistným, b) doby trvania poistenia, v prípade poistenia s jednorazovým poistným. 8. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že poistná suma v danom prípade nie je hodnotou, z ktorej sa určí výška poistného plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti, ale je len určitou hornou hranicou plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastanú počas poistného plnenia. Opätovne poukázal na to, že poistná zmluva je zmluvou rizikovou, pričom rizikom poisteného je neistota, či poskytnuté poistné plnenie nebude nižšie ako zaplatené poistné. Aj s ohľadom na uvedené preto neobstojí argument žalobkyne, že výška poistného plnenia bola určená z maloobchodnej nadobúdacej ceny vozidla. Je na jej zodpovednosti, že poistnú sumu stanovila vo výške maloobchodnej nadobúdacej ceny predmetného vozidla. Akýkoľvek omyl vo vnímaní poistnej zmluvy zo strany žalobkyne nemožno dávať na zodpovednosť žalovanému. 9. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalovaný postupoval pri určení výšky poistného plnenia správne a v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami, keď pri určení výšky poistného plnenia vychádzal nie z poistnej sumy, ale zo všeobecnej hodnoty vozidla. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia čl. XI bodu 6 všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých v prípade totálnej škody poisťovateľ vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Za hodnotu použiteľných zvyškov vozidla sa považuje trhová hodnota zničeného vozidla ako celku v čase vzniku poistnej udalosti. 10. Pri vyvodení záveru o opodstatnenosti nároku žalobkyne v časti žalovanej sumy 1.652,80 eura súd prvej inštancie vychádzal nielen z vyššie uvedeného ustanovenia všeobecných poistných podmienok, ale aj z výsledkov vykonaného dokazovania a znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. G. M. Q.. Za všeobecnú hodnotu vozidla v danom prípade v súlade s vyjadrením ustanoveného znalca považoval reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla, a to vzhľadom k tomu, aby bolo umožnené poškodenej strane, t.j. žalobkyni, znovu obstarať vec toho istého druhu, t.j. motorové vozidlo zn. M. I.. 11. K argumentácii žalobkyne, opierajúcej sa o konanie sp.zn. 15C/85/2008 vedené na Okresnom súde Bratislava II, v ktorom súd vychádzal z poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve ako hodnoty podstatnej pre poskytnutie poistného plnenia v prípade vzniku totálnej škody pri náležitom použití ustanovenia § 788 ods. 4 Obč. zák., poukázal súd prvej inštancie na to, že sa nejedná v danom prípade o súdne rozhodnutie, ktorým by boli všeobecné súdy viazané. Nemožno hovoriť ani o ustálenej súdnej praxi, v zmysle ktorej by súdy obdobne rozhodovali vo veciach poistného plnenia pri vzniku totálnej škody. 12. K tvrdeniu žalobkyne, že ustanovenie čl. XI. bodu 6 všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, uviedol, že v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. dospel k záveru, že ustanovenie čl. XI. bodu 6 VPP HAV 08 nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. vyhodnotil poistnú zmluvu z 1.6.2010 uzatvorenú medzi účastníkmi konania ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalovaný je nepochybne podnikateľ v oblasti finančných a poisťovacích služieb, pričom žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá predmetnú zmluvu o poistení neuzatvárala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v zmysle čl. XI. bodu 6 VPP HAV 08 už od začiatku poistenia nemala ani teoretickú šancu, aby jej v prípade totálnej škody bolo poskytnuté poistné plnenie do výšky poistnej sumy, zdôraznil, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli poistnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva, že pre ňu platili jednak ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako i Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08. Taktiež z obsahu ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 788 ods. 1 až 3, vyplýva definícia poistnej zmluvy ako i jej základných náležitostí. Občiansky zákonník stanovuje, že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy a poisťovateľ ich poistníkovi oznamuje, pričom poisťovateľovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť vysvetľovať poistníkovi všeobecné poistné podmienky. 13. Súd prvej inštancie zhrnul, že vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že ustanovenie čl. XI bodu 6 VPP HAV 08 by bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nepochopenie obsahu poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok žalobkyňou podľa jeho názoru nespôsobuje v konečnom dôsledku neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Uvedená zmluvná podmienka v žiadnom prípade nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania. Práve naopak, z poistnej zmluvy a k nej prislúchajúcich všeobecných podmienok mal za jasné a zreteľné, akým spôsobom poisťovateľ vypočíta poistné plnenie v prípade vzniku škody, čiastočnej alebo totálnej. 14. K návrhu žalobkyne, aby jej v prípade, ak súd dospeje k záveru, že ustanovenie čl. XI. bodu 6 VPP HAV 08 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške žalovanej sumy v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., súd prvej inštancie poukázal na to, že dospel k záveru o neexistencii neprijateľnej zmluvnej podmienky či už v poistnej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach; navyše mu nebolo ani zrejmé, aké právo žalobkyne malo byť porušené v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobu aj v časti, v ktorej žiadala žalobkyňa zverejnenie rozsudku v denníku SME a na internetovej stránke žalovaného, ako nedôvodnú zamietol. 15. V zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal súd prvej inštancie žalobkyni popri istine aj úrok z omeškania. Žalovaný sa podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. dostal do omeškania 24.12.2010, t.j. po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 8.12.2010. V čase omeškania bol zákonný úrok 9 % ročne. Žalobkyni preto priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 1.652,80 eura od 24.12.2010 až do zaplatenia. 16. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobkyni, aj keď mala vo veci úspech len čiastočný, plnú náhradu trov konania a základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta vypočítal z výšky priznaného plnenia. Žalobkyni priznal právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku 549 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 1.106,02 eura za trinásť úkonov právnej služby v zmysle § 10 odsek 1, § 13a odsek 1 písm. a), b), c) a § 14 odsek 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v podrobnej špecifikácii. 17. Proti rozsudku v zamietajúcej časti podala odvolanie žalobkyňa, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej 7.501,41 eura s úrokom z omeškania 9 % od 24.12.2010 do zaplatenia; zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala absolútne odignorovanie rozhodujúcej skutočnosti, že uzavretou poistnou zmluvou bola prelomená základná zásada neživotného poistenia, podľa ktorej možno vec poistiť iba do výšky jej poistnej hodnoty v čase poistenia (vyjadrenej v jej časovej alebo všeobecnej cene). Konštatovala, že je v súlade so základnými zásadami neživotného poistenia pri poistení použitej veci poisťovať sa v zásade iba do výšky jej aktuálnej hodnoty, určenej v jej časovej alebo všeobecnej cene. Uvedené súvisí s aplikáciou tzv. odškodňovacej zásady, podľa ktorej poistený v prípade poistnej udalosti nesmie dostať viac, než koľko činí jeho majetková ujma (totožné C., L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex 2011, s. XXXX; U., 0., Q., J., Q., M. a koľ: Občanský zákoník. Komentár. 8. vydaní. C.H.W., Praha 2003, s. XXXX). Poistenie veci maximálne do výšky jej hodnoty v čase vzniku poistenia a odškodňovacia zásada sú spojené nádoby, kedy aplikácia jednej zásady pri vzniku poistenia (dojednávaní výšky poistnej sumy s ohľadom na poistnú hodnotu veci) podmieňuje aplikáciu druhej zásady (plnenie možno poskytnúť iba do výšky skutočne spôsobenej škody). Uviedla, že podľa jej názoru sa so žalovaným mohli za dodržania určitých podmienok (keďže išlo o dobrovoľné zmluvné havarijné poistenie), dohodnúť na tom, že sa vozidlo poistí na vyššiu poistnú sumu, ako bola jeho skutočná hodnota. Uvedená možnosť vyplýva podľa jej názoru z dispozitívneho charakteru úpravy súkromnoprávnych vzťahov v zmysle § 2 ods. 3 Obč. zák., ako aj normatívneho znenia § 788 ods. 1 Obč. zák. a § 806 Obč. zák. Zastávala názor, že ak si kontrahenti dohodnú v poistných podmienkach na začiatku poistenia poistnú sumu, ktorá je vyššia ako akákoľvek poistná hodnota poisťovanej veci, uvedená dohoda nie je v rozpore so zákonom ani neodporuje žiadnemu legitímnemu cieľu. 18. Považovala za dôležité si uvedomiť, že v prípade poistného plnenia ide predovšetkým o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre určenie výšky plnenia poisťovateľa platia primárne ustanovenia poistnej zmluvy, pričom všeobecné ustanovenia o určovaní výšky náhrady škody možno použiť iba podporne. Preto ak si zmluvné strany v rámci ich zmluvnej autonómie upravia svoj poistný vzťah tak, že vec poistia nad jej poistnú hodnotu, je zrejmé, že pre dojednané poistné riziko majú záujem vylúčiť odškodňovaciu zásadu, podľa ktorej poistený v prípade poistnej udalosti nesmie dostať viac, než koľko činí jeho majetková ujma. Je to práve poistná zmluva, ktorá spolu s poistnými podmienkami následne stanoví, akým spôsobom má byť pri vybraných druhoch poistenia majetku vypočítaná výška poistného plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu alebo strate poistenej veci. 19. Vyslovila názor, že postup žalovaného, ktorý v prípade ojazdeného vozidla jednostranne stanovil a inkasoval poistné z pôvodnej novej ceny poisteného vozidla (poistné je vypočítané percentom z poistnej sumy zodpovedajúcej maloobchodnej nadobúdacej hodnote vozidla), avšak v prípade totálnej škody plnil iba do výšky jeho všeobecnej ceny v čase poistnej udalosti, nemá zákonnú oporu. Podľa nej je v rozpore so zákonom (§ 39 Obč. zák.), aby sa na začiatku poistenia stanovila vyššia poistná suma, ako je poistná hodnota poisťovanej veci (teda aby sa vec poistila na viac, než je jej časová alebo všeobecná cena), ak súčasne nedošlo dohodou zmluvných strán k vylúčeniu odškodňovacej zásady. 20. Vychádzala z toho, že pokiaľ jej žalovaný poskytol plnenie iba do výšky všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku poistnej udalosti s odkazom na článok XI. bod 6 VPP HAV 08, je oprávnená domáhať sa uplatneného nároku (ekvivalentného poistného plnenia), zodpovedajúceho dojednanej výške poistnej sumy a plateného poistného. Tento názor odôvodňovala tvrdením, že zmluvné strany uzavreli dohodu o paušálnej výške poistného plnenia v zmysle § 788 ods. 4 Obč. zák., ktorou v jej prospech vylúčili aplikáciu sporného článku VPP. Zhrnula, že ak sa zmluvné strany už na začiatku poistenia dohodli, že poistia vec na vyššiu poistnú sumu ako je jej skutočná poistná hodnota, potom v prípade jej zničenia je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie v celej dohodnutej výške. Uzavretie osobitnej dohody o paušálnej výške poistného plnenia je zákonom prípustný postup, kedy v súlade s dispozičnou autonómiou zmluvných strán v zmysle § 2 ods. 3, § 788 ods. 1 a § 806 Obč. zák. dochádza k vylúčeniu odškodňovacej zásady, podľa ktorej poistený v zásade nesmie dostať viac, než koľko činí jeho majetková ujma. Z uvedeného vyvodila, že v zmysle § 788 ods. 4 Obč. zák. je preto žalovaný povinný rešpektovať ním navrhnuté dojednanie poistnej sumy v poistnej zmluve a pri výpočte poistného plnenia vychádzať z pôvodnej novej hodnoty vozidla, a to bez zohľadnenia skutočného opotrebenia vozidla, resp. koeficientu jeho predajnosti v čase poistnej udalosti. 21. Názor súdu prvej inštancie, že poistná suma v danom prípade nie je hodnotou, z ktorej sa určí výška poistného plnenia v prípade poistnej udalosti (totálnej škody), ale je len určitou hornou hranicou plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastanú počas poistného obdobia, by bol podľa nej akceptovateľný iba v prípade, ak by sa uzavretou poistnou zmluvou neprelomila základná zásada neživotného poistenia, podľa ktorej možno vec poistiť iba do výšky jej poistnej hodnoty (vyjadrenej v jej časovej alebo všeobecnej cene). Skutočnosť, že z číselného údaju vyjadrujúceho poistnú sumu možno vyvodiť dohodu zmluvných strán v zmysle § 778 ods. 4 Obč. zák. o odchýlení sa od sporného článku VPP (vyjadrujúceho povinnosť aplikácie odškodňovacej zásady), potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.5.2008, sp. zn. 15C/85/2008 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.4.2009, sp. zn. 4Co/220/2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/282/02, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevyporiadal. 22. Dojednanie poistnej sumy nad poistnú hodnotu vozidla v čase vzniku poistenia, spolu s odkazom na článok VPP, ukladajúcim žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni iba všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, považovala za markantné zneužitie slabšieho postavenia spotrebiteľa zo strany poisťovne. Poistenie ojazdeného motorového vozidla so stanovením poistnej sumy za podmienok, akoby sa jednalo o poistenie nového vozidla s vedomím poisťovne, že v prípade totálnej škody nebude poistné plnenie v rozsahu poistnej sumy nikdy poskytnuté, predstavuje podľa jej názoru nekalú podnikateľskú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Zmluva tak v spornej časti od začiatku kreuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Vzhľadom na nejasný a nezrozumiteľný vzájomný vzťah poistnej sumy dojednanej v poistnej zmluve a kolidujúcu úpravu odškodňovacej zásady vo VPP (ktorá navyše nebola dojednaná individuálne), došlo k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. Nakoľko od začiatku poistenia nemala ani len teoretickú šancu, aby jej bolo v prípade totálnej škody vozidla poskytnuté poistné plnenie do výšky poistnej sumy, t.j. aby bolo ekvivalentné uhrádzanému poistnému, bolo tiež porušené jej právo ako spotrebiteľky v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) Obč. zák. (plnenie žalobkyne za službu, ktorej poskytnutie žalovaným v prevažnej miere nesleduje jej záujmy). 23. Vzhľadom k vzniku závratnej sumy bezdôvodného obohatenia na úkor bežných poistencov pri miliónovom kmeni poistencov, považovala svoj návrh, ktorým žiadala zverejnenie rozsudku v denníku X. a na internetovej stránke žalovaného v zmysle § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. za plne dôvodný. 24. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu v otázke zásadného právneho významu. V napadnutom rozsudku konštatuje, že podľa čl. VII. bod 4 VPP HAV 08 poistnú hodnotu poisteného vozidla vyjadruje poistná suma uvedená v poistnej zmluve, ktorú stanovuje poistník na vlastnú zodpovednosť. Je preto údajne na jej zodpovednosti, že poistnú sumu stanovila vo výške maloobchodnej nadobúdacej ceny predmetného vozidla. Domnieva sa však, že vzhľadom na formulárový návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 8.3.2010 možno považovať za argumentačne neudržateľný skutkový záver súdu, účelovo odkazujúci na čl. VII. bod 4 VPP, že poistnú sumu údajne stanovila žalobkyňa na vlastnú zodpovednosť. Žalovaným navrhnutú poistnú sumu žalobkyňa len akceptovala, a to s vedomím, že pokiaľ bude platiť ročné poistné z poistnej sumy rovnajúcej sa maloobchodnej nadobúdacej hodnote vozidla, bude jej v prípade totálnej škody vyplatené poistné plnenie vychádzajúce práve z tejto akceptovanej (dohodnutej) hodnoty. 25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že zásada, že vec môže byť poistená len do výšky jej poistnej hodnoty v čase poistenia, nie je základnou zásadou neživotného postenia. Ide o zaužívanú prax v poistení, ktorá však vôbec nevylučuje prípadnú odlišnú dohodu oboch strán. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si nesprávne vykladá obsah pojmov poistná hodnota a poistná suma a ich vzájomný vzťah. Uvedenie poistnej sumy v poistnej zmluve totiž neznamená, že predmet poistenia je poistený na poistnú sumu, predmet poistenia je pre prípad jeho zániku a/alebo straty v zmysle príslušných VPP HAV 08 vždy poistený na jeho všeobecnú hodnotu v čase zániku, resp. straty predmetu poistenia. Poistná suma je len hornou hranicou pre všetky poistné plnenia z poistnej zmluvy, teda súčet všetkých poistných plnení z poistnej zmluvy. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že uvedenie poistnej sumy zodpovedajúcej hodnote nového vozidla predstavuje dohodu zmluvných strán, že v prípade totálnej škody bude poistné plnenie zodpovedať poistnej sume a teda hodnote nového vozidla. Mal za to, že poistná zmluva neobsahuje žiadne dojednania o odlišnej úprave od VPP HAV 08 a ani samotná žalobkyňa neuvádza konkrétne ustanovenia poistnej zmluvy, z ktorého by vyplývalo ňou uvádzané tvrdenie. Na samotnú dohodu vylučujúcu aplikáciu konkrétneho článku VPP HAV 08 v žiadnom prípade nemôže postačovať uvedenie číselného údaju v poistnej zmluve; takáto dohoda by musela byť výslovná a písomná, inak je neplatná. Konštatoval, že rozsudky, na ktoré poukazovala žalobkyňa (rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/85/2008-129 ako aj Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/282/02), riešili inú právnu otázku a to, či je poisťovňa pri výpočte poistného plnenia, ktoré malo byť určené z časovej ceny, oprávnená zohľadňovať koeficient predajnosti alebo nie. Ustanovenie čl. XI. bod 6 VPP HAV 08 podľa jeho názoru nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože v zmysle ustanovení uzavretej poistnej zmluvy bolo teoreticky možné, aby súčet všetkých poistných plnení z poistnej zmluvy dosiahol poistnú sumu pri zohľadnení toho, že nebola uzavretá len pre prípad jednej poistnej udalosti ale pre všetky poistné udalosti vzniknuté do zániku poistnej zmluvy. 26. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedla, že dôvodnosť jej argumentácie verifikuje tiež skutočnosť, že v súlade s čl. XI ods. 4 VPP HAV 08 sa pri parciálnych škodách neuplatní amortizácia na vymenené časti poškodeného vozidla. Mala za to, že pokiaľ sa čiastková škoda neplní do všeobecnej hodnoty poškodenej časti vozidla, nie je dôvod upravovať poistenie v dvoch poistných zmluvách, a to pre totálnu škodu a čiastočnú škodu, samostatne. Považovala za neracionálne, ak sa pri čiastkovej škode poskytne poistné plnenie v hodnote novej súčiastky, pričom pri totálnej škode už iba do výšky všeobecnej hodnoty vozidla v čase škodovej udalosti. Nakoľko na vozidle nebola v rozhodnom období likvidovaná žiadna (čiastková) poistná udalosť, zotrvala na tom, že jej musí byť poskytnuté plnenie vychádzajúce z celej výšky dohodnutej poistnej sumy. 27. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 28. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2016 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 29. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). 30. Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobkyne na doplatenie poistného plnenia. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., platným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery o tom, že výška poistného plnenia bola stanovená v súlade s článkom XI. bod 6 VPP HAV 08 a že určením poistnej sumy vo výške 15.236,04 eura (nadobúdacej ceny poisteného motorového vozidla) nedošlo k dohode o zmene VPP HAV 08 a už vôbec nie k prelomeniu základnej odškodňovacej zásady neživotného poistenia, na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 788 ods. 1, 2 a 4, § 790, § 791 ods. 1, § 795 ods. 1 a 3, § 799 ods. 1 a 2) ako aj VPP HAV 08, ktoré aj správne vyložil a dôvody, ktoré ho viedli k čiastočnému zamietnutiu žaloby aj náležite, v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 31. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala doplatenia poistného plnenia, ktoré podľa nej vyplývalo z uzavretej poistnej zmluvy, v ktorej si so žalovaným dohodla poistnú sumu 15.236,01 eura. Mala za to, že touto dohodou o určení poistenej sumy došlo k vylúčeniu úpravy VPP HAV 08, určujúcej výšku poistného plnenia. 32. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 33. Podľa § 788 ods. 3 Obč. zák. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 34. Podľa § 788 ods. 4 Obč. zák. v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. 35. Podľa § 806 Obč. zák. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 36. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Obč. zák.) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. Obč. zák.) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. 37. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok. V poistení majetku sa však uplatňuje tzv. odškodňovacia zásada, na základe ktorej poškodený (poistený) nesmie dostať viac, ako je jeho majetková ujma, teda poistenie nemôže viesť k obohateniu poisteného. Tento princíp reflektuje odborná literatúra, ktorá jednoznačne konštatuje, že poistenie majetku je založené na princípe odškodnenia, v dôsledku ktorého by sa ten, kto má právo na poistné plnenie, mal po prijatí plnenia z poistenia ocitnúť v rovnakej ekonomickej situácii, ako bol pred vznikom poistnej udalosti. 38. Z jednotlivých ustanovení poistných podmienok, tvoriacich súčasť v danom prípade uzavretej poistnej zmluvy, je z hľadiska posúdenia veci významný čl. IX. V zmysle bodu 1 tohto článku, ak nastala poistná udalosť, má poistený právo na poistné plnenie za podmienok uvedených v týchto VPP HAV 08 a/alebo v ďalších stanoveniach poistnej zmluvy. Podľa bodu 6 prvej vety tohto článku v prípade totálnej škody poisťovateľ vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Z takto určenej ceny potom súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni. 39. Žalobkyňa v priebehu celého konania nespochybňovala základnú zásadu, na ktorej je založené neživotné poistenie a to, že sa odškodňuje majetková ujma, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti. Tvrdila ale, že túto zásadu dojednaním poistnej sumy na 15.236,01 eura účastníci poistnej zmluvy prelomili. 40. Odvolací súd nespochybňuje zmluvnú voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, danú ustanovením § 2 ods. 3 Obč. zák., ktorá ako právny princíp umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Zákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu autonómie konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. A preto je prípustné, aby si účastníci prípadne dohodli aj iný spôsob určenia poistnej sumy a poistnej hodnoty, ako je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach poisťovateľa. 41. Žalobkyňa svoj nárok založila na tom, že medzi stranami došlo dohodou (vyjadrenou tým, že v poistnej zmluve je dojednaná poistná suma 15.236,01 eura) k vylúčeniu úpravy vo všeobecných zmluvných podmienkach a dohode o paušálnej výške poistného plnenia. Ako už bolo vyššie uvedené, takouto dohodou by došlo k zásahu do základnej zásady neživotného poistenia a ide teda o vec podstatnú z hľadiska určenia práv a povinností vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že účastníci predmetnej poistnej zmluvy by sa na takomto významnom zásahu do všeobecných poistných podmienok zmluvy museli výslovne písomne dohodnúť. Samotné uvedenie sumy nadobúdajúcej ceny poisteného motorového vozidla bez ďalšieho na takýto odklon nepostačuje. V zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. akákoľvek dohoda musí byť zrozumiteľná a určitá, čo v danom prípade nie je. To, že strany si mohli dohodnúť v zmluve podmienky odlišné od VPP HAV 08 a že túto možnosť aj využili, vyplýva zo samotnej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, keď si v nej dohodli, že pre účely tejto zmluvy neplatí čl. XVI. VPP HAV 08 - Bonus (poistenie sa predáva ako nebonusové). Aj táto dohoda a contrario naznačuje, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode k vylúčeniu odškodňovacej zásady poistenia dojednaním poistnej sumy nad poistnú hodnotu, pretože inak by pre nich nebol problém to v zmluve výslovne vyjadriť. 42. V tejto súvislosti je namieste objasniť pojmy poistná suma a poistná hodnota. Určenie poistnej sumy predstavuje jednu z najdôležitejších náležitostí poistnej zmluvy. Poistná suma vo všeobecnosti určuje výšku finančného záväzku poisťovne v prípade poistnej udalosti a vo väčšine prípadov predstavuje základnú veličinu, od ktorej sa odvíja výška poistného. Poistná suma nadobúda v závislosti od druhu poistenia dve základné formy, a to, poistná suma predstavuje výšku plnenia, ktoré poskytne poisťovňa v prípade poistnej udalosti (typické pre poistenia, ktoré majú obnosový charakter a znamená, že v prípade vzniku poistnej udalosti poisťovňa vyplatí poistné plnenie vo výške poistnej sumy) a jednak poistná suma vyjadruje maximálnu výšku plnenia, ktoré poisťovňa poskytne v prípade poistnej udalosti (typická pre ostatné typy poistenia). Teda predstavuje iba horné ohraničenie poistného plnenia zo strany poisťovne v prípade poistnej udalosti; v konkrétnom prípade sa výška poistného plnenia zo strany poisťovne určuje v závislosti od rozsahu následkov poistnej udalosti (rozsah poškodenia poistenej veci pri poistení majetku, rozsah škody spôsobenej zodpovednou osobou v rámci poistenia zodpovednosti za škodu a pod.). Poistná suma predstavuje maximálnu výšku poistného plnenia, ktorú poisťovňa vyplatí v prípade poistnej udalosti. Dohodnutá poistná suma len maximalizuje výšku plnenia poisťovne, sama však nerozhoduje o určení výšky plnenia, pretože výška plnenia sa určuje podľa kritérií obsiahnutých v poistenej zmluve, resp. v poistných podmienkach. Ak teda výška nákladov na opravu alebo znovuobstaranie predmetu poistenia prevyšuje poistnú sumu, poisťovňa poskytne poistné plnenie najviac vo výške poistnej sumy 43. Žalobkyňa vychádzala z toho, že dojednaná poistná suma je zaručeným plnením, ktoré jej má byť poskytnuté v prípade totálnej škody aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 282/02, publikované v ZSP č. 31/2003. Odvolací súd konštatuje, že týmto rozhodnutím sa nerieši otázka dohody poistnej sumy nad poistnú hodnotu veci, ale otázka možnosti zohľadnenia koeficientu predajnosti veci pri určení plnenia pri dohodnutej časovej cene. Odvolací súd v súvislosti s týmto rozhodnutím poukazuje aj na to, že najvyšší súd sa v ňom výslovne vyjadril k tomu, že treba rozlišovať medzi poistnou hodnotou a poistnou sumou. Vysvetlil, že poistná hodnota predstavuje hodnotu poisteného záujmu, ktorú je možné vyjadriť rozsahom možnej najvyššej majetkovej ujmy, ktorú by mohla poistná udalosť spôsobiť. Na rozdiel od nej poistná suma predstavuje najvyššie dohodnuté plnenie z poistnej udalosti s tým, že táto nemôže byť vyššia ako poistná hodnota. Rovnako rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/85/2008-129, zo dňa 30.5.2008, potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/220/2008-157, zo dňa 8.4.2009, nerieši otázku, podstatnú pre toto konanie, ale to, či v prípade dohodnutej časovej hodnoty možno pri určení sumy vychádzať z hodnoty všeobecnej. Žalobkyňa však v konaní a ani v odvolaní netvrdila nesprávne použitie týchto dvoch spôsobov určenia hodnoty odcudzeného vozidla v danej veci, ale to, že medzi účastníkmi došlo k dohode o plnení v paušálnej sume, určenej v poistnej zmluve. 44. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie čl. VII. bod 4 VPP HAV 08, podľa ktorého poistnú hodnotu poisteného vozidla a nadštandardnej výbavy vyjadruje poistná suma uvedená v poistnej zmluve, pričom poistnú sumu stanovuje poistník na vlastnú zodpovednosť. Poistná suma predstavuje hornú hranicu plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastali počas: a) daného poistného obdobia, v prípade poistenia s bežným poistným, b) doby trvania poistenia, v prípade poistenia s jednorazovým poistným. To znamená, že nie je namieste námietka žalobkyne, že v danej veci nebude poistné plnenie v maximálnej výške nikdy poskytnuté. Predmetnou poistnou zmluvou boli poistené aj iné riziká, nie len zničenie poisteného vozidla (ale aj poškodenie či zmocnenie sa vozidla neoprávnenou osobou) a v priebehu trvania poistenia mohlo dôjsť k viacerým poistným udalostiam a teda bolo teoreticky možné, že by jej bolo poskytnuté poistné plnenie aj vo výške dohodnutej poistnej sumy. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že ustanovenie čl. XI. bodu 6 VPP HAV 08 nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. 45. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy sa považujú najmä dojednania priamo uvedené v § 53 ods. 4 Obč. zák. 46. Základnou charakteristikou neprijateľnej podmienky je, že v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. K nerovnováhe dochádza v praxi napríklad vtedy, keď sa dodávateľ vedome snaží eliminovať alebo významne obmedziť možnosti spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv v právnom vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách používa pre zmluvné dojednania, ktoré umožňuje takého konanie dodávateľa, označenie "nekalá podmienka" (tzv. unfair terms). Nekalou podmienkou je teda nečestné, neférové, nepoctivé, neseriózne alebo spotrebiteľa hrubo poškodzujúce dojednanie v spotrebiteľskej zmluve. 47. Pri skúmaní, či niektoré zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná (nekalá) podmienka spôsobujúca v neprospech spotrebiteľa "značnú nerovnováhu" v právach a povinnostiach zmluvných strán, je potrebné vychádzať z kvality a kvantity práv a povinností oboch zmluvných strán. O ich nerovnovážne postavenie ide vtedy, keď povinnosti jednej strany nezodpovedá kvalitatívne ekvivalentná povinnosť druhej strany. Z hľadiska ustanovení Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách nie je pritom významná každá, ale iba "značná" nerovnováha (teda nie nerovnováha nepatrná alebo bežná), ktorá je v neprospech spotrebiteľa. "Značná nerovnováha" musí existovať v konkrétnom právnom vzťahu dodávateľa a odberateľa (v korelácii ich práv a povinností); záver o nej nemôže byť preto vyvodzovaný iba zo všeobecnej (alebo prevládajúcej) situácie na trhu, v rámci ktorej iní dodávatelia poskytujú svojim spotrebiteľom obdobný tovar alebo služby za výhodnejších ("miernejších") podmienok. 48. Odvolací súd z pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení posudzoval žalobkyňou namietané ustanovenie čl. XI. bodu 6 VPP HAV 08 a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že toto nespôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov tejto spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu potom nebol dôvod pre postup podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. a záver, že daná podmienka je neprijateľná, a ani na základe takejto podmienky uložiť povinnosť žalovanému ako dodávateľovi zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. 49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).