Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/34/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227069 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211227069.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D. M., X.. XX.XX.XXXX, A.: XX XXX XXX, L. L.Ň. XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti odporcovi: S Slovensko, spol. s r.o., IČO: 35 812 419, so sídlom Tomášikova 17, 821 02 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Pavol Erben, advokát, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava, o odklad vykonateľnosti a o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.01.2015, č.k. 22Cb/266/2011-84, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.01.2015, č.k. 22Cb/266/2011-84 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II ako súd prvého stupňa uznesením č.k. 22Cb/266/2011-84 zo dňa 08.01.2015 rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, že povolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V 51/2011 zo dňa 08.09.2011, ktorým rozsudkom rozhodcovský súd zaviazal D. M. na zaplatenie sumy 5 267,53 eur s príslušenstvom a trovami konania spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde Bratislava II sp zn. 22Cb/266/2011. Návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby prvostupňový súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V 51/2011 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“) a zároveň žiadal súd o rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení napádaného rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ konkrétne žiadal súd prvého stupňa, aby najprv vydal uznesenie, ktorým sa odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do doby právoplatnosti rozhodnutia v merite veci a následne aby súd vydal rozsudok, ktorým napadnutý rozhodcovský rozsudok zruší. Zároveň si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil trovy konania a žiadal priznať sumu vo výške 452,02 eur s DPH vyčíslené ku dňu návrhu ako dva úkony právnej služby, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok, ktorý navrhovateľ žiadal zrušiť, bol vydaný na základe žaloby spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o. a navrhovateľ v tunajšom konaní je v zmysle tohto rozsudku zaviazaný k zaplateniu sumy 5 267,53 eur s príslušenstvom a trovami konania v prospech spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o.. V rozhodcovskom konaní bol medzi účastníkmi sporný spôsob ohodnotenia predmetu leasingu. Predmet leasingu bol žalobcom predaný za cenu, o ktorej žalovaný tvrdil, že je neadekvátna a že predmet leasingu (traktor) bol podhodnotený. V prípade, že by bol býval predmet predaný za vyššiu hodnotu, ktorá zodpovedá objektívnej cene, bola by žalovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému nižšia. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ zdôvodnil s poukazom na zákonné dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. f), g), h) zákona č. 244/2002 Z.z. platný a účinný v čase podania návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ videl dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v tom, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (dôvod podľa § 40 ods. 1 g) v spojení s § 17 zák. č. 244/2002 Z.z.), konkrétne poukazoval na odňatie možnosti vyjadriť sa k stanovisku osoby A.. J. H., ktorý je prokuristom žalobcu v rozhodcovskom konaní a ktorý sa vyjadroval k cene predmetu, pričom o tomto vyjadrení sa ako žalovaný navrhovateľ dozvedel až následne z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ mal za to, že tým, že sa nemohol vyjadriť k stanovisku o cene predmetu, mu bolo porušené právo na rovnaké postavenie účastníkov v konaní, ktoré je garantované nielen zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ale aj § 123 O.s.p.. Ako ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f) zák. č. 244/2002 Z.z. uviedol, že rozhodca, ktorý rozhodoval v predmetnej veci na rozhodcovskom súde, porušil svoju povinnosť podľa § 9 zák. 244/2002 Z.z., keď neinformoval žalovaného o skutočnosti, že právny zástupca žalobcu je tiež rozhodcom na predmetnom rozhodcovskom súde, a teda že sú v pozícii kolegov. V porušení tejto povinnosti videl navrhovateľ dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f), podľa ktorého je možné rozhodnutie zrušiť v prípade sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. Navrhovateľ uviedol že keďže nemal informáciu o tom, že právny zástupca žalobcu a rozhodca sú kolegovia, nemohol uplatniť námietku predpojatosti rozhodcu. Ako posledný dôvod pre zrušenie uviedol navrhovateľ dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. h) v spojení s § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., a teda že ide o dôvod pre obnovu konania podľa O.s.p., konkrétne, že bez svojej viny nemohol využiť dôkaz - znalecký posudok o cene predmetu, ktorý dôkaz mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti, navrhovateľ odôvodnil svoj návrh vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a keďže ním boli porušené práva navrhovateľa, hrozí mu bezprostredná ujma, a teda je potrebné odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním dňa 31.08.2012, ktorým žiadal návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako v časti vydania uznesenia o odklad vykonateľnosti, tak v časti vydania rozsudku o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý považuje za správny a zákonný. Odporca súdu uviedol, že neuznáva žiaden z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa odporcu navrhovateľ mohol v konaní pred rozhodcovským súdom viackrát namietať (v minimálne dvoch písomných podaniach) predajnú cenu predmetu leasingu a neurobil tak, teda nebol ukrátený alebo znevýhodnený na svojich právach oproti druhému účastníkovi. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, odporca sa vyjadril, že v rozhodcovskom konaní mohol účastník nechať vypracovať znalecký posudok a predložiť ho rozhodcovskému súdu a neurobil tak. Pokiaľ ide o zaujatosť rozhodcu z dôvodu jeho vzťahu kolegov s právnym zástupcom účastníka rozhodcovského konania, odporca tento dôvod neuznal s tým, že samotná „kolegialita“ nepreukazuje zaujatosť rozhodcu v konkrétnej veci a taktiež že osobu rozhodcu navrhovateľ počas celého konania nenamietal, hoci jeho totožnosť je verejná. Odporca si uplatnil trovy voči navrhovateľovi vo výške 1 131,77 eur. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 10.04.2013 rozsudok vo veci samej, teda rozhodol o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, že tento návrh navrhovateľa zamietol. V rámci odôvodnenia rozsudku č.k. 22Cb/266/2011-52 súd prvého stupňa neuznal naplnenie zákonných dôvodov tvrdených navrhovateľom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto jeho návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyhovel. Súd prvého stupňa sa rozsudkom obmedzil len na posúdenie meritórnej otázky konania, pričom opomenul rozhodnutie o odklade vykonateľnosti napádaného rozsudku rozhodcovského súdu. Voči rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a konanie vo veci samej nebolo doposiaľ právoplatne ukončené z dôvodu, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím neobsiahol celý petit navrhovateľa a bolo potrebné rozhodnúť tiež o návrhu na odloženie vykonateľnosti v súlade s návrhom navrhovateľa. Následne súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia uznesením č.k. 22Cb/266/2011-84 zo dňa 08.01.2015. Uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa posudzoval návrh navrhovateľa s poukazom na odôvodnenie s tým, že išlo o rozsudok porušujúci práva navrhovateľa a navrhovateľovi hrozí bezprostredná ujma na právach, keďže rozsudok môže byť predmetom exekúcie. Súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko prebieha exekučné konanie na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4er/219/2012 na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku, vykonaním exekúcie by sa vytvoril stav, ktorý by v prípade úspechu navrhovateľa o zrušenie rozsudku nebol zvrátiteľný. Voči uzneseniu č.k. 22Cb/266/2011-84 o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podal dňa 27.01.2015 odvolanie odporca. Odvolanie odôvodnil odporca poukazom na odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. s tým, že vzhľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť súdu (rozsudok, ktorým súd nevyhovel žalobe navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského súdu), považuje napadnuté uznesenie za zmätočné a neodôvodnené. Z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a zistený skutkový stav a dospel k nesprávnym záverom, žiadal odporca napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nepovolí a zároveň si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Odporca v odvolaní uviedol, že ten istý súd, ktorý uznesením povolil odklad vykonateľnosti rozsudkom vo veci samej, ktorý rozsudok bol vydaný skôr, neuznal zákonné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ten istý súd vyjadril názor, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je napadnutý rozhodcovský rozsudok, nevykazuje vady odôvodňujúce jeho zrušenie a návrh v merite veci zamietol, teda vyjadril názor v čase rozhodnutia vo veci, že rozhodcovský rozsudok ako správny by mal byť vykonaný. Následné uznesenie sa teda javí ako nepochopiteľné, keďže bolo vydané po 20 mesiacoch od meritórneho rozhodnutia, a tieto rozhodnutia totožného súdu sú vzájomne rozporné a nelogické. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. platného a účinného v čase podania návrhu navrhovateľa, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 212 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu v odvolaní voči uzneseniu, ktorým bol povolený odklad vykonateľnosti a síce, že takého rozhodnutie je zmätočné a nie je v logickom ani právnom súlade s predošlou rozhodovacou činnosťou totožného súdu. Pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom vo veci samej vyslovil názor, že neboli dané predpoklady v § 40 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z. pre zrušenie právoplatného rozhodcovského rozsudku, teda vyslovil súhlas s výkonom tohto rozhodnutia, následné uznesenie o odklade jeho vykonateľnosti v podstate predstavuje opačný názor a popiera rozhodnutie v merite veci. Je potrebné, aby tieto dve rozhodnutia boli vo vzájomnej súvislosti a neodporovali si, najmä vzhľadom na to, že uznesenie o odklade vykonateľnosti žiadal navrhovateľ vydať prv a až následne žiadal rozhodnúť vo veci zrušenia. Keďže súd prvého stupňa najprv opomenul rozhodnúť o odklade vykonateľnosti a rozhodnutie bolo vydané až následne, nastala nelogická situácia medzi rozhodnutiami pre ich rozpornosť. Pokiaľ ide o opomenutie rozhodnutia o celom návrhu navrhovateľa, odvolací súd má za to, že sa jedná o vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že pokiaľ súd prvého stupňa považoval rozhodcovský rozsudok za správny, a teda nezrušil ho, aj následné uznesenie o odklade jeho vykonateľnosti má byť v súlade s týmto názorom. O trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p., teda z dôvodu, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov v novom rozhodnutí o veci. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.