Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/415/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206584 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212206584.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcov: 1/ R. O., X.. XX.XX.XXXX, L. P. H. XX, L. (C. na G.: Z. X, L.), 2/ H.. E. O., X.. XX.XX.XXXX, L. P. H. XX, L. (C. na G.: Z. X, L.) proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a zaplatenie 51.219,77 eur, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24. februára 2014, č.k. 7C/77/2012-225, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24. februára 2014, č.k. 7C/77/2012-225, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 13.178,65 eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v 1/ rade sa domáhal ako firma donavex, s.r.o., zaplatenia odškodného vo výške 75.000,- eur. Podanie však neobsahovalo všetky náležitosti a preto súd odstraňoval vady tejto žaloby. Podaním zo dňa 30.08.2012, doplneným podaním zo dňa 03.10.2012, zmeneným podaním zo dňa 03.12.2012, ktorá zmena bola pripustená uznesením zo dňa 07.12.2012 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade, keď uznesením zo dňa 19.11.2012 bola do konania pripustená i ďalšia účastníčka na strane žalobcu žalobkyňa v 2/ rade, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky uzavretá XX.XX.XXXX medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom je neplatná. Tiež sa žalobcovia domáhali, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne neoprávnený majetkový prospech vo výške 51.219,77 eur. Podaním z 28.10.2013 zmenili žalobcovia žalobu v časti o vrátenie bezdôvodného obohatenia a žiadali, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť v ich prospech sumu 38.041,12 eur spolu s úrokom z omeškania a to z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť v zmysle čl. V bodu 2 zmluvy o poskytnutí flexihypotéky a nezaslal žalobcom splátkový kalendár hypotekárneho úveru s uvedením termínov a výšok jednotlivých splátok. Po splácaní úveru zo strany žalobcov cca 18 mesiacov sa žalobcovia dostali do finančných problémov a žalovaný odstúpil od zmluvy a požadoval predčasné splatenie celého zostatku úveru aj s príslušenstvom. Následne sa uskutočnila dražba bytu v apríli roku 2008, byt bol vydražený a predaný, pričom z vydraženej sumy 4.900.000,- Sk žalovaný uspokojil úhradu nesplatenej istiny úrokov a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Žalobcom nebol doručený ani splátkový kalendár a preto mali za to, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka, keď v časti výšky a splatnosti splátok a úrokov bola nezrozumiteľná, neurčitá a teda absolútne neplatná. Z týchto dôvodov mali vážny právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, keďže na základe neplatnej úverovej zmluvy a následného konania žalovaného z neplatnej úverovej zmluvy im vznikla majetková a nemajetková ujma tým, že uhrádzali splátky, úroky a rôzne poplatky bez určitého a presného dojednania v zmluve. Uviedli, že výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného predstavuje jeho výnos z dražby vo výške 899.432,38 Sk, ako aj sumu, ktorú uhradili žalobcovia žalovanému vo výške 246.594,37 eur, t.j. 1.146.026,75 Sk (38.041,12 eur). K bezdôvodnému obohateniu podľa žalobcov došlo dňa 29.04.2008, keď žalovaný obdržal výťažok z dražby. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, keď mal za to, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky je určitá, zrozumiteľná. V dôsledku opakovaného porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcov, žalovaný v súlade so zmluvnými podmienkami dňa 26.09.2006 odstúpil od predmetnej zmluvy. Pristúpil k realizácii záložného práva v dobrovoľnej dražbe, keď dobrovoľná dražba sa konala dňa 16.04.2008 a predmet zálohu bol vydražený za sumu vo výške 4.800.000,- Sk. Žalovaný zároveň namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu v časti určenia neplatnosti zmluvy a v časti vydania bezdôvodného obohatenia namietal premlčanie. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v súlade s ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., ust. § 37 ods. 1 a ust. § 100 ods. 1, ust. § 107 ods. 1 a 2 Obč. zák., v spojení s ust. § 497 Obch. zák.. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a to konkrétne na ust. § 75 ods. 4 až 6 citovaného zákona. 3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. a po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcov, konanie v časti o zaplatenie 13.178,65 eur zastavil. 4. Konštatoval, že ak by v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, bolo by to najneskôr dňa 28.04.2008, keby bol žalovanému poukázaný výťažok z dražby, keď týmto dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba a uplynula 28.04.2011. I v prípade, že by súd aplikoval štvorročnú premlčaciu dobu, táto objektívna štvorročná premlčacia doba by uplynula 28.04.2012. Súd prvej inštancie konštatoval, že hoci pôvodná žaloba bola podaná na súd dňa 02.04.2012, túto nie je možné považovať za riadne uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcami, pretože v tejto žalobe sa domáhal iba žalobca v 1/ rade ako firma donavex, s.r.o. zaplatenia odškodného (zrejme náhrady škody) v sume 75.000,- eur. Až podaním zo dňa 30.08.2012 a teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby sa obaja žalobcovia domáhali a uplatnili si žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia, čo neskôr na pojednávaní 03.06.2013 upresnili na bezdôvodné obohatenie. Zaplatenie žalovanej sumy si teda uplatnili na inom právnom, ale aj skutkovom základe. Nakoľko žalobcovia uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia až po uplynutí objektívnej štvorročnej premlčacej doby, súd prvej inštancie sa už nezaoberal dodržaním subjektívnej premlčacej doby, keďže táto nemôže prekročiť objektívnu premlčaciu dobu. K subjektívnej premlčacej dobe súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa o vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia dozvedeli koncom mája roku 2008, kedy im bola vyplatená časť výťažku z dražby, keď už predtým im bola doručená zápisnica o priebehu dražby a teda dozvedeli sa, aký bol celkový výťažok z dražby. Žalobcovia najneskôr uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia mohli 01.06.2008 a teda dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula 01.06.2010, resp. v prípade aplikácie štvorročnej premlčacej doby dňa 01.06.2012. Pretože si žalobcovia uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia až 30.08.2012, urobili tak až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Zároveň súd konštatoval, že plynutie premlčacej doby sa neprerušilo v dôsledku podania žaloby na súd vo veci vedenej pod sp. zn. 11Cb/162/2010, jednak z dôvodu, že žalobu podala na súd spoločnosť donavex, s.r.o., t.j. iný subjekt ako žalobcovia a následne konanie skončilo odmietnutím podania. Vzhľadom na vznesenú dôvodnú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol. 5. K určeniu neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súd konštatoval, že poskytnutý hypotekárny úver bol už v celom rozsahu splatený a prípadné nároky žalobcov uplatnené v tomto konaní, odvíjajúce sa od neplatnosti zmluvy, sú premlčané a preto by ich právne postavenie sa nijako nezmenilo, aj keby súd žalobe v časti o určenie neplatnosti zmluvy vyhovel. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko však úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v zamietajúcej časti, pričom žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že určí, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a zároveň, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne sumu 38.041,12 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 28.04.2008 do zaplatenia, ako aj trovy právneho zastúpenia. Uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania, pričom súd právne dôvodí použitím ust. § 107 ods. 1 a 2 Obč. zák.. Podľa žalobcov pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. je rozhodujúci okamih, keby bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby, pričom bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu vzniká okamihom, kedy zanikol právny dôvod už poskytnutého plnenia, resp. mali nastať právne účinky úkonu, no tieto nenastali. Žalobcovia zároveň poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2010, z 28.09.2011. Opätovne poukázali na tú skutočnosť, že žalovaný nepripojil k zmluve o poskytnutí flexihypotéky splátkový kalendár, na ktorý sa samotná zmluva odvoláva, čím došlo k porušeniu zásady odbornej starostlivosti a poctivého obchodného styku; žalovaný teda porušil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá Obchodný zákonník, pretože počas obdobia platnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky nezhojil právnu neistotu na strane žalobcov, nedoručil im splátkový kalendár, ani sa s nimi písomne nedohodol a nereagoval na výzvy, či už písomné alebo ústne. Žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym zisteniam. V krajnom prípade mal použiť ust. § 107 ods. 2 veta za bodkočiarkou, nakoľko v danom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Nárok žalobcov nie je premlčaný podľa Občianskeho zákonníka, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Poukázal na stanovisko Krajského súdu v Žiline v konaní 9Co/459/2011 a podľa žalobcov žalovaný postupoval i v rozpore s dobrými mravmi, keď nebol schopný počas obdobia od uzavretia zmluvy do jej vypovedania napraviť právne vady z tejto zmluvy. Opätovne namietali, že žalovaný žalobcom doručoval písomnosti na inú adresu (Y. XX, L.), kde sa však žalobcovia nikdy nenachádzali a nebývali. Mali za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na tieto skutočnosti nemal na vznesenú námietku premlčania prihliadať najmä z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Navyše súd prvej inštancie potom, čo prihliadol na námietku premlčania, sa ďalej s otázkou platnosti zmluvy nezaoberal a skonštatoval, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy z dôvodu, že nastali účinky premlčania. Tento postup však považovali za nesprávny, nakoľko zmluvy koncipované žalovaným majú byť v súlade s ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka, majú byť jasné, zrozumiteľné a určité. 7. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobcovia otázku premlčania, keď podľa nich mal súd prvej inštancie otázku premlčania posudzovať podľa § 107 ods. 2 druhá veta O.s.p., svoje tvrdenie nijakým spôsobom ďalej neodôvodnili a úmysel banky ničím nepreukázali. Žalovaný namietal akýkoľvek úmysel banky bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcov. Naopak je zarážajúce tvrdenie zo strany žalobcov, že banka sa úmyselne bezdôvodne obohatila, keď to boli práve žalobcovia, ktorí požiadali o poskytnutie úveru, tento im bol poskytnutý a žalobcovia ho čerpali a vzápätí si riadne a včas neplnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy a teraz špekulatívne sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru. Nejedná sa v danom prípade o bezdôvodné obohatenie na strane banky, nakoľko banka pristúpila k výkonu záložného práva v dôsledku delikvencie žalobcov so splácaním poskytnutého úveru, čím si len uplatnila svoje právo ako veriteľa v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Pokiaľ žalobcovia ako bezdôvodné obohatenie na strane banky označili výnos z dražby plus splátky, ktoré zaplatili banke a poplatku spolu 1.146.026,75 Sk (38.041,12 eur), tento bol banke poukázaný dňa 28.04.2008, potom súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku premlčania uplatňovaného nároku, keď ustálil, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobcovia uplatnili až po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Vo vzťahu k zaplateným splátkam a poplatkom by došlo k premlčaniu ešte skôr. K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nemal na vznesenú námietku premlčania prihliadať z dôvodu, že táto bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný uviedol, že námietka premlčania je právom účastníka konania, ktoré môže, ale nemusí uplatniť. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/148/2004, v zmysle ktorého dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.. Navyše zo žiadneho ustanovenia, či už hmotného alebo procesného práva nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania. Túto môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci s poukazom i na uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5Cdo/120/2009. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 10. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. S poukazom na vyššie citované ustanovenie, odvolací súd vzhľadom na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a preto sa v celom rozsahu po právnej, ale aj po skutkovej stránke stotožňuje s dôvodmi, ktoré sa týkajú odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a jeho napadnutej časti, t.j. časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol. 12. Súd prvej inštancie v zamietajúcej časti zamietol jednak žalobu žalobcov o zaplatenie 38.041,12 eur, ako aj žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky 100, registrové číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, B. G.C. XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný po splnení odkladacích podmienok, poskytol žalobcom peňažné plnenie vo výške 3.356.953,- Sk na zakúpenie bytu, predmetom zabezpečenia ktorým bol byt č. XXX v bytovom dome na ulici P.. H. Č.. XX Y. L.. Žalobcovia výšku bezdôvodného obohatenia v sume 38.041,12 eur špecifikovali ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktorá suma mala predstavovať výnos z dražby vo výške 899.432,38 Sk + sumu, ktorú uhradili žalobcovia žalovanému vo výške 246.594,37 Sk /táto suma pozostáva zo splátok uhradených žalobcami od apríla 2005 do februára 2006 vo výške 215.252,21 Sk, ako aj z poplatkov, ktoré žalobcovia uhradili vo výške 31.342,16 Sk, t.j. spolu sumu 1.146.026,75 Sk (38.041,12 eur)/, pričom uviedli, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo dňa 29.04.2008, keď žalovaný obdržal výťažok z dražby. 13. Žalovaný uviedol, že v dôsledku opakovaného porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcov, žalovaný v súlade so zmluvnými podmienkami dňa 26.09.2006 odstúpil od zmluvy o poskytnutí flexihypotéky a vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru a pretože žalobcovia ani v dodatočnej lehote úver neuhradili, žalovaný pristúpil k realizácii záložného práva v dobrovoľnej dražbe a dňa 16.04.2008 sa konala dobrovoľná dražba a predmet zálohu bol vydražený za sumu vo výške 4.800.000,- Sk. Výťažok z dražby bol žalovanému dražobnou spoločnosťou poukázaný dňa 28.04.2008. Zároveň žalovaný uviedol, že z výťažku dražby bol uhradený zostatok úveru s príslušenstvom vo výške 4.039.418,38 Sk, ako aj náklady dražby vo výške 212.326,- Sk a zostatok vo výške 548.255,62 Sk bol poukázaný do notárskej úschovy. Dražba prebehla v súlade s platnou legislatívou ako alternatívny spôsob výkonu záložného práva na zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania. 14. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatí. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí sa tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd prvej inštancie sa v prvom rade musel zaoberať touto vznesenou námietkou. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak by v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, bolo by to najneskôr dňa 28.04.2008, kedy bol žalovanému poukázaný výťažok z dražby a správne konštatoval, že týmto dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula 28.04.2011, keďže žalobcovia riadne uplatnili svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia až v podaní zo dňa 30.08.2012, kedy sa žalobcovia domáhali plnenia v prospech seba z titulu bezdôvodného obohatenia a teda nešlo o žalobu firmy donavex, s.r.o. z titulu zaplatenia odškodného. I odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že žalobcovia si svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia súdu prvej inštancie v súvislosti s konštatovaním, že bolo nadbytočné zaoberať sa dodržaním subjektívnej premlčacej doby, ktorá nemôže prekročiť objektívnu premlčaciu dobu, odvolací súd na zdôraznenie správnosti dodáva, že ust. § 107 ods. 2 Obč. zák. určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor, pričom pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, pričom k splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 101 ods. 1 Obč. zák. nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty. Ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. ustanovuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a zároveň určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Súd prvej inštancie konštatoval, že najneskôr mohli žalobcovia uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia 01.06.2008, od kedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula 01.06.2010 a teda uplynula v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 28.04.2011. Žalobcovia riadny žalobný návrh ako fyzické osoby podali dňa 30.08.2012, teda po uplynutí tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby a teda, aj keby prvé písomné podanie, by bolo možné považovať za riadne uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcami, i v takom prípade tento žalobný nárok by bol podaný po lehote. Avšak správne súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodný žalobný návrh podaný na súd dňa 02.04.2012 nemožno považovať za riadne uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcami, nakoľko v tejto žalobe sa iba žalobca v 1/ rade, avšak ako firma donavex, s.r.o., domáhal zaplatenia odškodného. 16. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň konštatoval, že i v prípade aplikácie štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, tak isto by uplynula premlčacia doba dňa 28.04.2012. Odvolací súd však nesúhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie, že by bolo možné aplikovať v danom prípade štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade má ísť o zmluvu o úvere a teda o obchodnoprávny vzťah. Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o otázku premlčania je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a trojročnú premlčaciu lehotu. I keď posudzovaná zmluva o úvere má obchodnoprávny charakter a to i vzhľadom na obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, napriek tomu ide o zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Normy obchodného práva sú pre právne vzťahy, ktoré vyplývajú z takýchto zmlúv, použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v obchodnoprávnych zmluvách, ktoré majú spotrebiteľský charakter, odobril i Ústavný súd SR (I. ÚS 402/2013). Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia si uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí subjektívnej i objektívnej trojročnej premlčacej doby, bližšie sa už nezaoberal konkrétnou uplatnenou výškou bezdôvodného obohatenia. K námietke žalobcov, že v danej veci ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda súd prvej inštancie mal použiť ust. § 107 ods. 2 veta za bodkočiarkou, možno súhlasiť so stanoviskom žalovaného, že žalobcovia tvrdenie, že v danom prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie nijakým spôsobom nepreukázali. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný v súlade so zmluvnými podmienkami dňa 26.09.2006 odstúpil od zmluvy o poskytnutí flexihypotéky a vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru. Žalobcovia odo dňa odstúpenia od zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 26.09.2006 ani ku dňu 16.04.2008, kedy sa konala dobrovoľná dražba, neuhradili úver a žalovaný preto pristúpil k realizácii záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorá bola ukončená príklepom licitátora a predmet zálohu bol vydražený v celkovej výške 4.800.000,- Sk. Samotný výťažok z dražby bol žalovanému dražobnou spoločnosťou poukázaný dňa 28.04.2008. Žalobcovia, pokiaľ sa domáhajú žalovanej sumy 38.041,12 eur uvádzajú, že bezdôvodné obohatenie predstavuje výnos z dražby v celkovej výške 1.146.026,75 Sk (38.041,12 eur), k čomu došlo dňa 29.04.2008, potom čo žalovaný mal obdržať výťažok z dražby. 17. K ďalej námietke žalobcov, že žalovaný postupoval v rozpore s dobrými mravmi, keď nebol schopný počas obdobia od uzavretia zmluvy do jej vypovedania, napraviť právne vady z tejto zmluvy a zároveň, keď žalobcovia poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v konaní 9Co/459/2011, že rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov spojených iba s uplatneným nárokom, ale i z okolností, za ktorých bola táto námietka uplatnená, odvolací súd má za to, že nie je viazaný v tomto konaní právnym názorom iného odvolacieho súdu, takéto rozhodnutie nie je pre danú vec právne záväzné. Naviac odvolací súd k takejto námietke žalobcov uvádza nasledovné: Hlavným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov a to tak, aby v primeranej lehote mohli uplatniť svoje nároky a zároveň prípadne zabrániť, aby povinné osoby neboli po neprimeranú dobu nútené plniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania v podstate zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. V prípade, ak uplynie zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba u príslušného orgánu zákonom určeným spôsobom svoje právo nevykoná, vzniká povinnej osobe právo vzniesť námietku premlčania a tým zabrániť, aby sa oprávnená osoba mohla s úspechom domáhať svojho práva na príslušnom súde. Následkom dôvodne vznesenej námietky premlčania je, že súd nemôže oprávnenej osobe jej nárok priznať. Jedná sa o právo účastníka konania takúto námietku v priebehu konania vzniesť a súd je povinný k takto vznesenej námietke premlčania prihliadať. Nie je dôvodná námietka žalobcov, že vznesená námietka premlčania by bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zák.. I s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/148/2004 odvolací súd uvádza, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, avšak dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke ako to bolo v predmetnej veci, nie je možné pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V ust. § 3 Obč. zák. je zakotvená jedna zo základných zásad a to zásada, že výkon práva a povinností, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi, pričom zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, síce platí aj pre výkon práva vzniesť námietku premlčania, napr. viď rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 309/1995, avšak v danej veci sa nejedná o prípad, v zmysle ktorého by vznesená námietka premlčania bola v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, tak ako je to vyššie uvedené, odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie sú správne. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: 18. V neposlednom rade k odvolacej námietke žalobcov, že po prihliadnutí na námietku premlčania, sa súd prvej inštancie už ďalej otázkou platnosti zmluvy nezaoberal a že tiež súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy z dôvodu, že nastali účinky premlčania. 19. Podľa § 137 písm. c/ CSP (do 30.06.2016 ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd uvádza, že základným predpokladom určovacej žaloby je naliehavý právny záujem, ktorý je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je eventuálna možnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia je u všetkých určovacích žalôb, kladných i záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. Tento právny záujem musí existovať v čase, kedy súd vyhlasuje vo veci rozsudok. Určovacia žaloba je prostriedkom, ktorá umožňuje poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú určenia, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 28.12.2004, uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je neplatná. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci poskytnutý hypotekárny úver bol už v celom rozsahu splatený a prípadné nároky žalobcov, ktoré sa mali odvíjať od neplatnosti zmluvy, sú už premlčané. Za tejto situácie by sa právne postavenie žalobcov nijako nezmenilo, aj keby súd žalobe v časti o určenie neplatnosti zmluvy vyhovel. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že potom, čo žalobcovia sa dostali do finančných problémov a neboli schopní splácať splátky v stanovenej výške, žalovaný odstúpil od predmetnej zmluvy a požadoval predčasné splatenie celého zostatku úveru aj s príslušenstvom. Vzhľadom k týmto dôvodov odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, ale je prípustné dovolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).