Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/459/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307212472 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1307212472.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: Ľ. Ž., X. X. XXXX/X, T., zastúpená Silviou Jakubcovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 34, Modra, proti odporcovi: T. B., X. X. XX, T., zastúpený JUDr. Ludvíkom Dohnálom, advokátom, so sídlom Štúrova 76, Modra, o zaplatenie 791,67 € (23.850,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k.8 C 11/2008-224 zo dňa 16. júna 2011, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 58,86 € na účet JUDr. Silvie Jakubcovej, advokátky v Modre, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 774,50 € spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 774,50 € od 15.06. 2007 do zaplatenia; vo zvyšku návrh zamietol. Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou pozemkov a to parc. Č.. XXXXX, druh pozemku - ostatné plochy, o výmere 1.316 m2, parc. Č.. XXXX, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, o výmere 19 m2, parc. Č.. XXXX/XX, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, o výmere 3.280 m2, parc. Č.. XXXX/XX, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, o výmere 2.551 m2, parc. Č.. XXXX/X, druh pozemku -zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. Č.. XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy, o výmere 1.814 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., C. T., C. L., zapísané na LV Č.. XXXX, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie o dedičstve sp.zn. D 2159/93, Dnot 250/93, pričom odporca užíva nehnuteľnosť a to pozemok parc. Č.. XXXX/X, druh pozemku - záhrady. Sporným medzi účastníkmi zostala výmera užívaného pozemku a stanovenie výšky nájmu za užívaný pozemok, spornosť veci ktorú prvostupňový súd odstránil vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác - N.. N. Y.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že výmera pozemku parc. Č.. XXXX/X, druh pozemku - záhrady, o výmere 520 m2, katastrálne územie T., užívaného odporcom, stanovená znaleckým meraním je 518,5 m2 a súčasne obvyklá cena nájmu, vzťahujúca sa k pozemku parc. Č.. XXXX/X o výmere 518,5 m2 za tri roky užívania predstavuje sumu vo výške 1.200,- Sk, to znamená, že obvyklá cena nájmu za jeden rok vzťahujúca sa k predmetnému pozemku je vo výške 400,13 € ( t.j. 0,772 €/m2). Znalec pri stanovení obvyklej ceny nájmu vychádzal z porovnávacej metódy a nie z metódy polohovej diferenciácie. Svoj názor a následný výpočet obvyklej ceny nájmu znalec zdôvodnil tým, že pri výpočte dosiahne dva rozdielne výsledky, v závislosti od použitej metódy výpočtu. Obe tieto metódy majú svoje pozitíva aj nedostatky. Použitie porovnávacej metódy má svoje úskalia v tom, že v kúpnych zmluvách použitých v tomto prípade je predávajúcim vždy tá istá osoba. Na druhej strane však výsledky dosiahnuté porovnávacou metódou lepšie zodpovedajú cenám na skutočnom realitnom trhu v segmente „záhrady“. Použitie metódy polohovej diferenciácie, ktorá je náhradnou metódou výpočtu pre prípady, keď nie sú k dispozícii reálne podklady pre použitie porovnávacej metódy ( prípadne výnosovej, ktorá však v tomto prípade nie je vhodnou alternatívou ) v danom prípade má výhodu v tom, že nenavodzuje pochybnosti o objektívnosti výpočtu, ale na druhej strane, výsledky dosiahnuté touto metódou sú pomerne výrazne odlišné od cien na skutočnom trhu nehnuteľností. Nakoľko v otázke zadávateľa znaleckého posudku bola požiadavka na zistenie a ustálenie obvyklej ceny nájmu za posudzovaný pozemok a tejto požiadavke lepšie zodpovedá výsledok dosiahnutý porovnávacou metódou, naviac túto metódu uvádza ako základnú metódu aj samotná vyhláška č. 492/2004 Z.z., a preto sa znalec priklonil vo vyššie uvedenom výsledku k hodnote nájmu, ktorá bola stanovená práve pomocou porovnávacej metódy. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľka výšku nájmu za predmetný pozemok odvodzovala od základnej ceny za 1m2, ktorá bola stanovená na sumu vo výške 150,- Sk, t.j. 4,98 €/m2, pričom z uvedenej ceny uplatňovala s poukazom na ust. § 4 zák. č. 64/1997 iba 10 % z uvedenej hodnoty pozemku, t.j. 10 % zo sumy 150,- Sk, t.j. 4,98 €/m2 = 15,- Sk t.j. 0,50 €/ m2. Navrhovateľka počítala predmetnú sumu z výmery 520 m2, pričom reálna výmera pozemku, ktorý odporca užíva, je vo výmere 518,5 m2, a preto súd pri stanovení výšky nájmu na predmetný pozemok nešiel nad rámec požadovaného petitu a priznal navrhovateľke iba také nájomné, aké si uplatnila bez ohľadu na záver uvedený v znaleckom posudku, avšak iba za reálne užívanú výmeru odporcom. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie nájmu za obdobie rokov 2004, 2005 a 2006 v celkovej výške 774,50 € , ktorú súd vypočítal tak, že 150,- Sk/m2 x 518,5 m2 = 77.775,- Sk z toho 10 % = 7.777,50 Sk, t.j. 258,17 € x 3 roky = 23.332,50 Sk, t.j. 774,50 €. Vo zvyšku návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol. Keďže odporca sa dostal do omeškania so zaplatením finančných prostriedkov, nakoľko zo strany navrhovateľky bol vyzvaný výzvou zo dňa 21.05.2007, súd rozhodol aj o priznaní úroku z omeškania vo výške 6 % od 15.06.2007 do zaplatenia, nakoľko navrhovateľka poskytla odporcovi lehotu na plnenie v predmetnom liste do 14.06.2007, a preto súd návrh v časti požadujúcej úrok z omeškania odo dňa 14.06.2007 ako nedôvodný zamietol. Prvostupňový súd v rozhodnutí v závere uviedol, že pokiaľ ide o argumentáciu odporcu týkajúcu sa stanovenia výšky nájmu v tomto prípade poukázal na Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Salus proti Slovenskej republike, z ktorého je zrejmé, že sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku za porušenie svojich majetkových práv chránených čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušenie videl v prvom rade v tom, že záhradkári mu za užívanie pôdy neplatili primerané nájomné a tiež v prevode vlastníctva k pôde na jednotlivých záhradkárov, keďže za svoje pozemky získa neprimerane nízku peňažnú náhradu. Pokiaľ ide o údajné porušenie práv v dôsledku zákonom zriadeného nájmu pôdy, Európsky súd poukázal na to, že podľa tohto zákona mal sťažovať právo na nájomné maximálne vo výške 0,04 EUR, čo je približne 7-8 % trhového nájomného určeného znaleckým posudkom. Takéto nájomné podľa jeho názoru v žiadnej miere nezohľadňuje trhové podmienky. Postavenie sťažovateľa do tejto situácie preto znamenalo porušenie jeho práva na pokojné užívanie majetku, zaručeného čl.1 protokolu č. 1 k Dohovoru. Pokiaľ ide o samotné využite predmetného pozemku odporcom a jeho prípadné zhodnotenie, súd poukazuje na to, že odporca predmetný pozemok dostal do užívania ako záhradu v roku 1982. Od uvedeného obdobia na pozemku hospodári v súlade s jeho účelom využitia. Skutočnosť, že odporca si na uvedenom pozemku vybudoval aj kolkovú dráhu, t.j. na pôde, ktorá mohla byť využitá na výsadbu, nesvedčí v jeho prospech pokiaľ ide o jeho argumentáciu zhodnotenia predmetného pozemku. Uvedené konštatovanie sa nachádza aj v znaleckom posudku na str. 10. Na základe uvedeného k argumentácii odporcu, že predmetný pozemok zrekultivoval, súd neprihliadol, nakoľko svoje tvrdenia ohľadom rekultivácie pozemku odporca nepodložil žiadnymi skutočnosťami. To, že pozemok (okrem vybudovanej kolkovej dráhy) odporca užíva v súlade s účelom, za ktorým mu bol pridelený do užívania, nie je podľa názoru súdu zrekultivovanie pozemku. Na základe uvedeného súd k argumentácii odporcu v danom smere neprihliadol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu trov konania v celkovej výške 707,68 €. Rozsudok odvolaním v jeho vyhovujúcej časti napadol odporca. V dôvodoch odvolania uviedol, že je nesporné, že odporca užíva pozemok, ktorý mu bol pridelený na zriadenie záhrad do dočasného užívania v rozsahu 400 m2, a po zániku záhradkárskej osady uvedená parcela bola vytvorená navrhovateľkou až v roku 2007, ktorým navrhovateľka priradila odporcovi plochu 520 m2, hranice a užívanie plochy o výmere 520 m2 nebolo zriadené odporcom, ale záhradkárskou osadou vytvorením oplotenia. Plocha nad 400 m2 predstavuje plochu, ktorá neposkytuje úžitok, ako je krovie, skaly, kamenie a navrhovateľka v snahe získať bezdôvodné obohatenie zahrnula i tieto tzv. plochy do geometrického plánu, z ktorých požadovala nájom, s postupom ktorým odporca nesúhlasí. Namieta postup znalca pri stanovení všeobecnej hodnoty dotknutého pozemku. Opätovne nesúhlasí s postupom znalca pri výpočte ceny nájmu, v podrobnostiach odkazuje na stanovisko ku znaleckému posudku zo dňa 28.3.2011. Rovnako namieta zameranie posudku. Odporca spochybňuje správnosť znaleckého posudku, považuje ho za tendenčný, žiada vypracovať kontrolný znalecký posudok, z dôvodov ktorých navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu uviedla, že súhlasí s výmerou užívaného pozemku 520 m2. Nie je pravdou, že oplotenie bolo vytvorené záhradkárskou osadou. Oplotenie bolo budované užívateľmi. Navrhovateľka požaduje nájom za plochu odporcom ohradenú a užívanú. Nerieši určenie ceny znalcom, úloha ktorá patrí znalcovi. Odporca si na pozemku postavil chatu bez povolenia navrhovateľky a kolkovú dráhu. Pozemok na poľnohospodársku činnosť neužíva, užíva ho na rekreáciu a pokiaľ sa odporcovi zdá plnenie vysoké, má možnosť uvoľniť pozemok navrhovateľke, na takúto možnosť bol vyzvaný. Z uvedených dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle a podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, pričom vychádzal z nesporného zistenia, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou pozemkov vyššie, bližšie špecifikovaných, pričom odporca užíva časť nehnuteľnosti. Spornou zostala otázka výmery užívaného pozemku a stanovenie výšky nájmu za užívaný pozemok, spornosť veci ktorú prvostupňový súd odstránil vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, - N.. N. Y. a závery ktoré vykonaním znaleckého dokazovania prijal, dostatočne vo svojom rozhodnutí vysvetlil. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj celkový správny právny záver, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 774,50 € spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 774,50 € od 15.06. 2007 do zaplatenia s poukazom na ust. § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zák.č. 64/1997 Zz. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Keďže prvostupňový súd v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal ( relevantnou námietkou bola iba výška nájmu za užívaný pozemok), rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho odkazuje, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. vrátane závislého výroku o trovách konania, o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a tieto aj správne vyčíslil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľka cestou svojej právnej zástupkyni podala návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 58,86 €, ktoré zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.9. 2011, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 51,45 € a poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 58,86 € (51,45 € + 1 x 7,41 € režijný paušál). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.