Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1215/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210368 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912210368.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542, zast. JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom so sídlom Radlinského 50, 921 01 Piešťany, proti odporcom: 1/ O.. D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, pošta U., 2/ D. C., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX S. J., obaja odporcovia zastúpení splnomocneným zástupcom D.. E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX S. J., 3/ A. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. 7, XXX XX S. J. a 4/ Z. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX S. J., v konaní o zaplatenie sumy 4 979,09 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská sobota č. k. 8C/25/2013-64 zo dňa 12. 03. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporcom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/ až 4/ sumu 422 € titulom náhrady trov konania, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcov 1/ až 4/ na zaplatenie sumy 4.979,09 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 01.10.1997 uzavrel s odporcami zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru, na základe ktorej poskytol odporcom 1/,2/ podporu vo výške 16.596,95 Eur a nenávratný príspevok vo výške 4.979,08 Eur. Odporcovia 1/,2/ sa zaviazali splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3 % a to formou 359-ich splátok vo výške jednotlivej splátky 70,-- Eur a poslednej 360-ej splátky vo výške 58,32 Eur. Odporcovia dňa 16.07.2003 uhradili splátku 70,01 Eur a následne dňa 20.08.2003 finančnú čiastku 15.084,54 Eur, ktorá splátka pokryla výšku nesplatenej istiny. Dňa 14.07.2003 oznámil navrhovateľ odporcom, že v dôsledku porušenia ich povinnosti sú povinní uhradiť celý zostatok s príslušenstvom, ktorú povinnosť si odporcovia splnili len čiastočne. Ku dňu 14.06.2012 boli v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru vo výške nesplateného, nenávratného príspevku v sume 4.979,09 Eur a nesplatených úrokov vo výške 6.009,13 Eur. V súlade s čl.VIII, ods.8.1. zmluvy v prípade, ak dlžník poskytnutú podporu použije inak, ako je účelovo viazaná, je v súlade so zákonom NR SR 303/95 Z.z. povinný túto vrátiť do fondu a súčasne uhradiť aj úrok vo výške 0,2 % za každý deň neoprávneného použitia maximálne do výšky dvojnásobku poskytnutej podpory. V súlade s čl.VIII. ods.8.2. zmluvy oneskorená úhrada pravidelnej mesačnej splátky sa považuje za neoprávnené použitie prostriedkov fondu. V súlade s čl.VIII. ods.8.3.zmluvy je navrhovateľ oprávnený zvýšiť úrokovú sadzbu o 0,5 % pre celú nesplatenú časť podpory, ak dlžník mešká so zaplatením troch splátok po sebe idúcich, alebo po doručení výzvy. V súlade s čl.VIII. ods.8.4.zmluvy ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, má veriteľ právo na okamžité vrátenie zostatku úveru a má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z celej dlžnej sumy. Na výzvy navrhovateľa odporcovia nereagovali, dlžnú sumu neuhradili, čím sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku a z toho dôvodu navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie dlžnej sumy aj s úrokom z omeškania. Návrh navrhovateľa bol vybavený platobným rozkazom tunajšieho súdu č.konania 8C/25/2013 zo dňa 13.09.2013, voči ktorému podali v zákonom stanovenej lehote odporcovia 1/ až 4/ odpor, a z toho dôvodu bol tento platobný rozkaz zrušený a vo veci nariadený termín pojednávania. Odporcovia 1/ až 4/ v písomných odporoch v podstate zhodne uviedli, že nárok navrhovateľa považujú v celom rozsahu za neopodstatnený, odporcovia 1/ a 2/ uzavreli s navrhovateľom zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru, ktorá bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 261 ods.3, písm. d/, Obchodného zákonníka, úverová zmluva podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zakladá tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa záväzkové vzťahy úverovej zmluvy bez ohľadu na povahu ich účastníkov riadia III. časťou Obchodného zákonníka. Podľa predmetnej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom 1/,2/ úver vo výške pôvodne 500.000,-- Sk (16.596,95 Eur) a nenávratný príspevok vo výške 150.000,-- Sk (4.979,08 Eur). Úver bol poskytnutý na dobu 30-ich rokov, pričom si zmluvné strany dohodli úrok 3 %. Odporcovia si zmluvné povinnosti plnili riadne a včas až do roku 2003. Ku dňu 30.06.2003 odporcovia uhradili celkom čiastku 61.550,48 Sk (2.043,10 Eur) na istine a čiastku 77.643,52 Sk (2.577,29 Eur) na úrokoch. K tomuto dňu dlh odporcov predstavoval na istine 438.443,52 Sk (14.553,65 Eur) na úrokoch 181.243,74 Sk (6.016,19 Eur), čiže celkový dlh predstavoval sumu 619.687,26 Sk (20.569,84 Eur). Vzhľadom na finančnú situáciu odporcu, ktorý už nedokázal svoje povinnosti podľa uvedenej zmluvy naďalej plniť, pokúsil sa iniciovať rokovania s navrhovateľom o možnosti splatenia poskytnutého úveru, dňa 21.07.2003 navrhovateľovi zaslal návrh na jednorazové predčasné splatenie poskytnutého úveru, ktoré však navrhovateľovi nebolo doručené pre zmenu jeho sídla, ktorú odporcovi neoznámil. Dňa 28.07.2003 bol odporcovi doručený list, ktorým mu navrhovateľ oznámil, že porušil predmetnú zmluvu a súčasne ho vyzval na úhradu celkovej dlžnej čiastky 831.423,-- Sk (27.598,18 Eur), pričom ako termín pre poskytnutie uvedeného plnenia určil 30 dní odo dňa doručenia tohto listu, t.j. deň 27.08.2003. Odporca uhradil peňažnú čiastku celkom vo výške 454.437,-- Sk (15.084,54 Eur), o čom navrhovateľa písomne upovedomil listom zo dňa 19.08.2003. Celková dlžná čiastka ku dňu 30.07.2003 predstavovala 436.421,54 Sk (14.486,54 Eur) ako istina a 180.147,45 Sk (5.979,79 Eur) ako úroky. V zmysle čl.V. ods.5 Zmluvy sa odporca pokúsil splatiť zostatok úveru pred stanoveným termínom splatnosti, pričom príkazom k úhrade zo dňa 19.08.2003 uhradil na účet navrhovateľa čiastku predstavujúcu výšku dlhu na istine vrátane sankčného poplatku vo výške 10 % zo zostatku úroku, celkom vo výške 454.437,-- Sk (15.084,54 Eur). Navrhovateľ žiadnym spôsobom ani na vyššie uvedený list, ani na samotné predčasné splatenie úveru nereagoval a tým odporca považoval celú záležitosť za vybavenú. V priebehu ďalších 10-ich rokov navrhovateľ odporcu nevyzval na úhradu a žiadnym spôsobom výšku jeho dlhu neoznámil a odporca sa domnieval, že vzájomné záväzky zanikli a sú vyrovnané v celom rozsahu. Odporcovia 1/ až 4/ vzniesli námietku premlčania v zmysle ustanovení §§ 387, 388 ods.1, 306 ods.2, Obchodného zákonníka. Vo vzťahu ku všetkým štyrom peňažným čiastkam možno konštatovať, že ich splatnosť nastala dňa 27.08.2003, navrhovateľ si mohol uplatniť uvedené nároky už dňa 28.08.2003, tieto sa premlčali dňa 28.08.2007. Okrem námietky premlčania odporcovia uviedli, že navrhovateľ neoprávnene požaduje predmetné plnenia aj s poukazom na ustanovenie § 13 Zákona č. 607/2003 Z.z., kde zákonodarca pri porušení finančnej disciplíny s prostriedkami fondu odkazuje legislatívnym odkazom na postup podľa ustanovenia § 31 Zákona č. 523/2004 Z.z., ktoré umožňuje vyvodenie sankcií za porušenie finančnej disciplíny v objektívnej lehote 5-ich rokov odo dňa preukázania zistenia porušenia finančnej disciplíny. Vzhľadom na to, že navrhovateľ preukázateľne o porušení finančnej disciplíny vedel, najneskôr dňa 14.07.2003, o čom odporcu upovedomil aj listom, zákonom stanovená objektívna lehota pre možné uloženie odvodu, teda vrátenie istiny, uplynula dňa 14.07.2008. Splnomocnený zástupca odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní sa pripojil ku všetkým tvrdeniam uvádzaným v písomných odporoch. Právny zástupca navrhovateľa, navrhovateľ, odporcovia 3/,4/ sa na pojednávanie nedostavili, písomne ospravedlnili svoju neúčasť. Právny zástupca navrhovateľa zaslal súdu písomné vyjadrenie k odporom odporcov 1/ až 4/, kde uviedol, že je pravdou, že odporca dňa 16.07.2013 uhradil splátku vo výške 70,01 Eur a následne dňa 20.08.2013 finančnú čiastku 15.084,54 Eur, ktorá splátka pokryla výšku nesplatenej istiny poskytnutého finančného príspevku. Nie je pravdou, žeby uhradená suma pokryla výšku zmluvnej pokuty - sankciu vo výške 10 % z dlžnej sumy. K námietke premlčania vznesenej odporcami 1/ až 4/ uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje v tomto konaní sumu pozostávajúcu z poskytnutého nenávratného príspevku, ktorý odporca nesplatil, tento nie je príslušenstvom istiny, čiže táto suma sa zakladá na samostatnom právnom základe. Ďalej uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nezanikol, ale trvá naďalej, pretože zo strany účastníkov nebol vykonaný prejav vôle, ktorý by spôsobil zánik zmluvného vzťahu. Z toho dôvodu žalovaná istina nie je premlčaná. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu odporcov 1/,2/, odporcov 1/,2/, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisu, návrhom na začatie konania, výzvou k úhrade zo dňa 14.07.2013, oznámením OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava zo dňa 14.06.2012, zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru nenávratného príspevku č. 609/1577/1997 zo dňa 01.10.1997, odpormi proti vydanému platobnému rozkazu odporcov 1/ až 4/ a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a § 12 Zákona č.124/96 Z.z. bola uzavretá medzi navrhovateľom ako veriteľom a dlžníkom odporcom 1/ s manželkou odporkyňou 2/ dňa 01.10.1997. Predmetom tejto zmluvy čl.II. bod 1. bolo poskytnutie žiadateľovi podpory vo forme úveru - nenávratného príspevku - pre účel v súlade s § 5 ods.1, písm. a/ vyššie uvedeného zákona výstavba bytu, výška poskytnutej podpory v zmysle čl.III. tejto zmluvy formou úveru predstavovala sumu 500.000,-- Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3 % s lehotou splatnosti 30 rokov a nenávratného príspevku vo výške 150.000,-- Sk. V zmysle čl.IV. bod 1. dlžník bol oprávnený čerpať poskytnutú podporu len na účel, ktorý je uvedený v čl.II. bod 1. tejto zmluvy výhradne formou bezhotovostného platobného styku. V zmysle čl.V. bod 1. dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3 % na účet v banke a zároveň sa zaviazal splácať úver a úrok pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré zahŕňajú istinu a úrok vždy do 15-eho kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. V bode 5. tohto článku je uvedené, že dlžník môže splatiť zostatok úveru pred stanoveným termínom splatnosti, pričom je povinný jednorázovo zaplatiť poplatok vo výške 10 % zo zostatku úroku. V čl.VII. bod 1. je návratnosť úveru zabezpečená ručením tretích osôb. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal od odporcov zaplatenia žalovanej sumy s prísl. s tým, že vo svojom písomnom návrhu uvádza, že pri kontrole finančných zostáv navrhovateľa bolo zistené, že ku dňu 14.06.2012 boli odporcovia v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru vo výšku nesplateného nenávratného príspevku a nesplatených úrokov. Ďalej citujú ustanovenie čl.VIII. ods.8.1. zmluvy a čl.VIII. ods.8.2. zmluvy zo dňa 01.10.1997, ktoré obsahujú sankcie jednak za neoprávnené použitie finančných prostriedkov z poskytnutej podpory, ako i za oneskorenú úhradu pravidelnej mesačnej splátky, ktorá sa považuje v zmysle zmluvy taktiež za neoprávnené použitie finančných prostriedkov. Z výzvy k úhrade zo dňa 14.07.2003 mal súd preukázané, že týmto dňom boli odporca 1/ a odporcovia 3/,4/ vyzvaní navrhovateľom k úhrade celého zostatku dlhu vrátane sankcií z dôvodu, že pri kontrole evidencie zistil, že došlo k porušeniu predmetnej zmluvy, ktoré spočíva v tom, že stavba bola odpredaná tretej osobe a to v období, kedy je zmluvne dohodnuté, že túto bude odporca užívať pre vlastnú potrebu. Návrh na vklad bol daný na Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Rimavská Sobota dňa 09.júna 2003. Celý zostatok dlhu vrátane sankcií v predmetnej výzve predstavoval jednak zostatok nesplatenej istiny, nenávratný príspevok, úrok, sankcia 10 %, čiže celkove suma 831.423,-- Sk s tým, že uvedenú sumu bolo potrebné uhradiť do 30-ich dní odo dňa doručenia tejto výzvy, ktorá bola doručená odporcom dňa 28.07.2003. Súd je toho názoru, že týmto dňom sa stal splatným celý zostatok dlhu, tak, ako to označil navrhovateľ, ktorý predstavuje jednak nesplatenú istinu, nenávratný príspevok, úrok, ako i sankciu vo výške 10 %. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 16.07.2003 odporca 1/ uhradil splátku 70,01 Eur a dňa 20.08.2003 čiastku 15.084,54 Eur. Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu dôkaz o tom, ktorého dňa bola výzva k úhrade zo dňa 14.07.2003 odporcom doručená a odporcovia uvádzali, že táto výzva im bola doručená dňa 28.07.2003, súd je toho názoru, že dňom 27.08.2003 sa stal splatným celý zostatok dlhu a premlčacia lehota uplynula dňa 28.08.2007. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada. Podľa § 12 ods.1 Zák.č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe rozhodnutia podľa § 11 ods.9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu. Podľa § 12 ods.2 Zák.č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, zmluva musí obsahovať najmä: a/ údaje o zmluvných stranách, b/ účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory, c/ spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d/ zabezpečenie záväzkov, e/ bezhotovostný spôsob úhrady z podpory, f/ technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia, g/ sankcie za porušenie zmluvných podmienok, h/ spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania, i/ ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a/ tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a užívať on alebo osoby jemu blízke, 21a) alebo osoby oprávnené podľa osobitného predpisu, j/ ak je žiadateľom podľa § 7, písm. b) obec, ktorá požiadala o podporu podľa § 10 ods.2, tak je minimálny čas, v ktorom bude obec stavbu vlastniť a dávať byty do nájmu obyvateľom obce. Podľa § 13 ods.3 Zák.č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, ak žiadateľ neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky fondu v rozpore s určenými alebo s dohodnutými podmienkami, je povinný ich vrátiť fondu a zaplatiť penále podľa osobitného predpisu. (Zák.č. 303/1995 Z.z.) Podľa § 387 ods.1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 388 ods.1 Obchodného zákonníka, premlčaním práva na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať, alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 391 ods.1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 393 ods.1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinností začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé plnenia inak, je premlčacia doba 4 roky. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako i na citované zákonné ustanovenia, s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcov 1/ až 4/ súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. K tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľa o tom, že doteraz nebol urobený úkon smerujúci k zániku záväzku, súd uvádza, že bol urobený úkon smerujúci k splneniu dlhu práve zo strany navrhovateľa a to výzva k úhrade zo dňa 14.07.2003. Pre úplnosť súd udáva, že sa ďalej stotožňuje aj s tvrdením odporcov 1/ až 4/ ohľadne porušenia finančnej disciplíny. V predmetnej veci bola podpora poskytnutá v zmysle Zákona č. 124/96 Z.z. , ktorý bol zrušený Zákonom č. 607/2003 Z.z. účinným dňom 01.01.2004. Podľa § 17 Zákona č. 607/2003 Z.z. Spoločné ustanovenia ods.1 Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) zriadený Zákonom č. 124/96 Z.z. o ŠFRB v znení neskorších predpisov je ŠFRB podľa tohto zákona, ods.2 pohľadávky, záväzky, pracovno-právne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy ŠFRB vzniknuté pred 01.01.2004 sa považujú za pohľadávky, záväzky, pracovno-právne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy ŠFRB podľa tohto zákona. Podľa § 18 Prechodné ustanovenia ods.4, vyššie uvedeného zákona, pri posudzovaní žiadostí podaných a overených podľa Zákona č. 124/96 Z.z. do 01.01.2004 a pri poskytovaní podpory k nim sa postupuje podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona. Podľa § 13 Zákona č. 607/2003 Z.z. ods.2, fond počas platnosti zmluvy vykonáva kontrolu: a/ účel použitia podpory, b/ dodržania zmluvných podmienok a ods.5, ak žiadateľ o podporu porušil finančnú disciplínu pri nakladaní s prostriedkami fondu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa § 31 Zákona č. 523/2004 Z.z. ods.14, odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do 5-ich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Odporcovia 1/ až 4/ boli v konaní úspešní, odporcovia 1/,2/ si uplatnili náhradu trov konania spočívajúcu v súdnom poplatku za podané odpory, odporcovia 3/,4/ si náhradu trov konania neuplatnili, avšak keďže majú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odpory, čiže sú to trovy konania, ktoré vyplývajú priamo zo spisu, súd zaviazal na znášanie týchto trov navrhovateľa, ktorý v konaní úspech nemal, v zmysle § 142 ods.1, O.s.p. Suma 422,-- Eur predstavuje súdny poplatok za podané odpory, ktorú sú odporcovia 1/ až 4/ povinní zaplatiť SR- na účet tunajšieho súdu, spoločne a nerozdielne“. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), d), e), f) OSP a to z toho dôvodu, že rozhodnutie a postup prvostupňového súdu považuje za nesprávny. Podľa názoru navrhovateľa rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci a teda okresný súd podľa navrhovateľa nesprávne rozhodol, nakoľko nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti a to, že výška istiny, ktorú si navrhovateľ uplatnil v konaní je suma pozostávajúca z poskytnutého nenávratného príspevku, ktorý odporca nesplatil. Podľa názoru navrhovateľa uvedená suma (nenávratný príspevok) nie je príslušenstvom istiny na poskytnutom úvere, čiže táto suma - nenávratný finančný príspevok sa zakladá na samostatnom právnom základe. Zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nezanikol, ale trvá ďalej. Zo strany účastníkov konania nebol vykonaný prejav vôle, ktorý by spôsobil zánik zmluvného vzťahu. Navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní vytkol, že vychádzal z tvrdení odporcov, že výzva zo dňa 14. 07. 2003 bola odporcom doručená dňa 28. 07. 2003. Uvedené tvrdenie odporcov nebolo, podľa názoru navrhovateľa, preukázané právne relevantným dôkazom. Žalovaná istina predstavujúca nárok na zaplatenie poskytnutého nenávratného príspevku nie je premlčaná. Je nesporné, že odporcom bola predmetná finančná čiastka poukázaná na ich účet. Odporcovia porušili svoje zmluvné povinnosti, preto si navrhovateľ nárokuje vrátenie poskytnutého nenávratného príspevku. Odporcovia sa podľa navrhovateľa nesplnením svojej zmluvnej povinnosti obohatili a prvostupňový súd im poskytol ochranu vo forme odvolaním napadnutého rozsudku tým, že oprávnený nárok navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Navrhovateľ mal pritom povinnosť domáhať sa svojho oprávneného nároku cestou príslušného súdu, keďže inú možnosť nemal a odporcovia ako dlžníci odmietli vrátiť navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky. Predmetná výzva zo strany navrhovateľa je len dôkazom toho, že odporcovia si boli vedomí svojich povinností a napriek tomu ich nesplnili, čím sa obohatili. Vzhľadom na vyššie uvedený fakt, je podľa názoru navrhovateľa, priznanie právnej ochrany odporcom a zamietnutie návrhu navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 718/11 zo dňa 26. 06. 2012, ktorý vo svojom náleze uviedol: „Námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, to však nevylučuje výskyt situácií, v ktorých je uplatnenie tejto námietky výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil“, na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 539/2008 zo dňa 19. 02. 2009 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/459/2011. V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami, je námietka premlčania vnesená zo strany odporcov v rozpore s dobrými mravmi a je zneužitím práva na úkor navrhovateľa, v dôsledku čoho bol navrhovateľ poškodený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 12. 03. 2014 v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. K obsahu odvolania navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia 1/ a 2/ a vo vyjadrení uviedli, že pokiaľ navrhovateľ uvádza, že žalovaná suma, teda nenávratný príspevok nie je príslušenstvom istiny na poskytnutom úvere, čiže táto suma - nenávratný finančný príspevok sa zakladá na samostatnom právom základe, tak sa jedná o hypotézu navrhovateľa, ktorú navrhovateľ argumentačne žiadnym spôsobom nepodložil. Uvedené tvrdenie navrhovateľa možno označiť za sporné, pretože podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy ako aj záväzok dlžníka, že poskytnuté finančné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Uvedené práva a povinnosti zmluvných strán sú esenciálnymi zložkami zmluvy o úvere, bez nich zmluva o úvere nemôže byť platne uzatvorená. Akákoľvek ďalšia úprava práv a povinností zmluvných strán nie je zo strany platnej právnej úpravy vylúčená, takáto úprava predstavuje tzv. nepodstatné zložky zmluvy o úvere. Takýto charakter má aj povinnosť navrhovateľa poskytnúť odporcom nenávratný finančný príspevok. Úprava práv a povinností vo vzťahu k nenávratnému finančnému príspevku teda nemôže byť založená na vzduchoprázdne, ale potrebuje svoj právny základ, ktorého obsahom sú práve práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k predmetnému nenávratnému príspevku. Práva a povinnosti navrhovateľa a odporcov sa nezakladajú na samostatnom právnom základe ako to uvádza navrhovateľ, ich právnym základom je tá istá úverová zmluva a ich úprava je obsahom absolútne obchodného záväzkového vzťahu, ktorý táto úverová zmluva založila. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nezanikol, ale trvá naďalej, pretože zo strany účastníkov konania nebol vykonaný prejav vôle, ktorý by spôsobil zánik zmluvného vzťahu, odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že uvedené tvrdenie navrhovateľa nie je založené na pravde. Listom, ktorý bol odporcom doručený dňa 28. 07. 2003 navrhovateľ odporcov oboznámil so skutočnosťou, že odporcovia porušili predmetnú zmluvu a súčasne ich vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy 831 423,- Sk (27 598,l8 €), pričom ako termín pre poskytnutie uvedeného plnenia navrhovateľ určil 30 dní odo dňa doručenia uvedeného listu. Odporcovia na uvedenú výzvu navrhovateľa reagovali tým, že uhradili peňažnú čiastku celkom vo výške 15 084,54 €, o čom navrhovateľa písomne upovedomili listom zo dňa 19. 08. 2003. Celková dlžná čiastka z uvedenej úverovej zmluvy ku dňu 30. 07. 2003 predstavovala sumu 14 486,54 € ako istina a 5 979,79 € ako úroky. V zmysle čl. V. ods. 5 predmetnej zmluvy sa odporcovia pokúsili splatiť zostatok úveru pred stanoveným termínom splatnosti, pričom príkazom k úhrade zo dňa 19. 08. 2003 uhradili na účet navrhovateľa čiastku predstavujúcu dlh na istine vrátane sankčného poplatku vo výške 10 % celkom vo výške 15 084,54 €. Na uvedený list ako aj na samotné predčasné splatenie poskytnutého úveru navrhovateľ žiadnym spôsobom nereagoval, preto odporcovia považovali celú záležitosť za vybavenú a domnievali sa, že vzájomné záväzky navrhovateľa a odporcov zanikli a sú vyrovnané v celom rozsahu. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že žalovaná istina nie je premlčaná, odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že sa jedná o hypotézu navrhovateľa, ktorú navrhovateľ argumentačne žiadnym spôsobom nepodložil. Uviedli, že nespochybňujú tvrdenie, že k poskytnutiu predmetného plnenia v zmysle úverovej zmluvy došlo. Nespochybňujú skutočnosť, že predmetné plnenie prevzali. V zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa uvedené právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia mohlo uplatniť na súde. V liste zo dňa 14. 07. 2003 navrhovateľ určil lehotu na splnenie záväzku, ktorý spočíval v zaplatení vyššie uvedených peňažných čiastok do 30 dní od doručenia uvedeného listu. V zmysle uvedeného, prvý deň, kedy sa navrhovateľ mohol obrátiť s uplatnením svojich práv na súd bol deň 28. 08. 2003. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, premlčacia doba vo vzťahu k uplatňovaným plneniam uplynula dňa 28. 08. 2007. Účinky premlčania nastávajú uplynutím zákonom ustanovenej premlčacej doby a súčasne vznesením námietky premlčania povinnou osobou. Faktom zostáva, že možnosť uplatniť si uvedené nároky súdnou cestou navrhovateľovi vznikla dňa 28. 08. 2003, čo je zároveň aj prvý deň behu premlčacej doby. Všetky nároky navrhovateľa sa vzhľadom nato, že vyplývajú z obchodného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere premlčali dňa 28. 08. 2007. Podľa judikatúry po účinnom vznesení námietky premlčania nemožno priznať pohľadávku a úroky z tejto pohľadávky vzniknuté po dni, kedy uplynula premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie pohľadávky. Premlčanie sa vzťahuje tak na istinu, ako aj na ostatné uplatnené nároky - vyplývajúce z omeškania odporcu (zmluvná pokuta, úroky z omeškania, poskytnutý príspevok). Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že odporcovia svojim konaním zneužili právo na úkor navrhovateľa, odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že premlčanie je svojou podstatou subjektívnym právom dlžníka, ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej doby možno vzniesť námietku premlčania, v dôsledku ktorej premlčané právo nemožno priznať. Pri úprave premlčania zákonodarca vychádzal z myšlienky, že ten, kto má záujem na naplnení práva, ktoré mu svedčí, má byť sám aktívny a predpísaným spôsobom sa má domáhať, aby mu dlžník plnenie poskytol. Premlčanie v súkromnom práve plní tri základné funkcie: 1) stimuluje veriteľa, aby svoje nároky uplatnil včas, 2) predchádza dôkaznej núdzi, 3) prispieva k právnej istote. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na judikatúru, podľa ktorej uplatnenie námietky premlčania môže byť výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, už samotný odkaz na citovanú judikatúru zo strany navrhovateľa je nepresný, pretože navrhovateľ po dobu viac ako 10 rokov nečinne mlčal a nepodnikol žiaden krok k uplatneniu svojich práv. Doposiaľ neprezentoval žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že márne uplynutie premlčacej doby navrhovateľ sám nezavinil. Je zrejmé, že navrhovateľ účelovo 10 rokov čakal, aby sa predmetná čiastka stala pre navrhovateľa zaujímavejšia (predovšetkým úroky z omeškania) a až po dobe 10 rokov si svoje práva uplatnil súdnou cestou. Nemožno teda podľa odporcov 1/ a 2/ dôjsť k inému záveru než k tomu, že márne uplynutie premlčacej doby je v danom prípade zavinené navrhovateľom. Závery judikatúry je potrebné posudzovať komplexne a nie je možné účelovo vyberať právne vety, ktoré navrhovateľovi zapadajú do jeho argumentácie. Je potrebné zdôrazniť, že odporcovia prejavili vôľu poskytnutý úver predčasne splatiť, svoju vôľu prejavili písomne a formou listu ju zaslali navrhovateľovi, ktorý v dôsledku zmeny jeho sídla nebol navrhovateľovi doručený. Následne odporcovia dlžnú sumu (istinu vrátane sankčných úrokov v dôsledku predčasného splatenia úveru) navrhovateľovi skutočne uhradili bezhotovostným prevodom. Navrhovateľ od roku 2003 odporcov žiadnym spôsobom nekontaktoval. Odporcovia sa celkom legitímne domnievali, že vzájomné záväzky medzi navrhovateľom o odporcami sú vyrovnané. Navrhovateľ by nemal opomínať skutočnosť, že po dobu viac ako 10 rokov odporcov nekontaktoval. Ak si v roku 2013 uplatnil svoje právo a uvádza, že námietka premlčania vznesená zo strany odporcov je v rozpore s dobrými mravmi, nemožno jeho konanie označiť ináč ako účelové. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa odporcovia 1/ a 2/ poukázali na verejnoprávnu nemožnosť vymáhania predmetných čiastok. Uviedli, že ustanovenie čl. X ods. 2 predmetnej zmluvy odkazuje na subsidiárnu aplikáciu zákona č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania. Ten v ustanovení § 13 ods. 3 stanovil, že pri neoprávnenom použití prostriedkov fondu je žiadateľ povinný vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť penále podľa osobitného predpisu (legislatívny odkaz na ustanovenie § 47 zákona č. 30/1995 Z. z.). Podľa ustanovenia § 47 zákona č 30/1995 Z. z. sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť do 5 rokov odo dňa zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Uvedené pravidlá zachováva aj nová právna úprava - najskôr v § 13 zákona č. 607/2003 Z. z., neskôr v § 18 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z. z., odkazuje na ustanovenie § 31 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do 5 rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Vzhľadom nato, že navrhovateľ preukázateľne o porušení finančnej disciplíny vedel najneskôr dňa 14. 07. 2003, o čom odporcov upovedomil aj písomne listom, zákonom stanovená objektívna lehota pre možné uloženie odvodu (teda vrátenia istiny) uplynula dňa 14. 07. 2008 a z tohto pohľadu je podľa odporcov 1/ a 2/ požiadavka navrhovateľa na úhradu 4 979,09 € v zmysle citovaných ustanovení neoprávnená v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej lehoty. Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedli, že vo vzťahu k uplatňovaným úrokom možno poukázať aj na ustanovenie § 15 ods. 4 zákona č. 607/2003 Z. z., podľa ktorého platí, že právna úprava zakazuje od žiadateľa hradiť úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením úveru alebo jeho časti, pričom citované ustanovenie sa v zmysle ustanovenia § 18d zákona č. 607/2003 Z. z. uplatní aj na zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru uzatvorené aj pred účinnosťou zákona, ktorým sa ustanovenie § 18d do zákona č. 607/2003 Z. z. vkladá. Nová právna úprava tento princíp rešpektuje - viď ustanovenie § 18 ods. 7 zákona č. 150/2013 Z. z. Z tohto hľadiska možno ustanovenie čl. V. ods. 5 predmetnej zmluvy posúdiť ako absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, na základe čoho možno dôjsť k záveru, že požiadavka navrhovateľa na úhradu zmluvnej pokuty je v zmysle citovaných ustanovení neoprávnená, nakoľko je bez právneho podkladu v dôsledku neplatnosti príslušného ustanovenia predmetnej zmluvy. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa odporcovia 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 1 OSP) a na zvýraznenie správnosti záverov okresného súdu dodáva, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil akými úvahami sa riadil, z akých dôkazov vychádzal, ako vec právne posúdil. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne zásadné právne relevantné argumenty, spôsobilé zvrátiť správnosť záverov okresného súdu, len tvrdil, že námietka premlčania bola v danom prípade vznesená v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 539/2008 zo dňa 19. 2. 2009. Opomenul však, že podstatou právneho názoru Ústavného súdu ČR, prezentovaného v uvedenom náleze je, že účastník konania, ktorý sa podanou žalobou domáha uspokojenia svojho nároku márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a práve preto môže byť vznesenie námietky premlčania za určitých okolností výrazom zneužitia práva v jeho neprospech. V danom prípade bol však navrhovateľ bez akéhokoľvek relevantného dôvodu vo vzťahu k aktívnemu uplatneniu svojho práva počas plynutia premlčacej doby pasívny, preto je jeho argumentácia vychádzajúca z uvedeného nálezu Ústavného súdu ĆR vytrhnutá z kontextu. Premlčanie nastane vtedy, keď sa právo nevykonalo v zákonom určenej premlčacej dobe. Ak sa dlžník premlčania dovolá, veriteľovi nemožno rozhodnutím súdu premlčané právo priznať. Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa, že súd priznal odporcom v rozpore s dobrými mravmi právnu ochranu, nakoľko inštitút premlčania je súčasťou hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníka, teda právo dlžníka vzniesť námietku premlčania vyplýva priamo zo zákona. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešným odporcom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.