Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/115/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225718 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212225718.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu H.. K. L., X.. X.X.XXXX, L. S. XXX/XX, Č., zastúpeného JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovaným: 1/ AUPARK Žilina SC a. s., so sídlom Veľká okružná 59A, Žilina, IČO: 44 441 193, 2/ AUPARK Žilina, spol. s r.o., so sídlom Veľká okružná 59/A, Žilina, IČO: 35 872 047, 3/ GipsSystem, s.r.o., so sídlom Pittsburgská 1672/6, Žilina, IČO: 44 713 657, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení Law & Trust - advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Karadžičova 12, Bratislava, IČO: 35 821 477, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o vydanie hnuteľných vecí, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. januára 2015 č. k. 51C/215/2012-365, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu iných trov konania 33,- € a náhradu trov právneho zastúpenia 1.381,96 € na účet právneho zástupcu Law & Trust - advokátska kancelária, spol. s r.o., Karadžičova 12, Bratislava, IČO: 35 821 477, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie pokiaľ ide o zastavenie konania odôvodnil § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., keď vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, pričom žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, súd konanie zastavil. 3. O náhrade trov konania súd rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 145, § 146 ods. 2 prvá veta, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Mal za to, že ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie žalovaného. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t. j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. V danej veci súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, pričom však nenastala situácia, kedy sa žalovaní zachovali v intenciách žalobného návrhu (t. j. ako žiadal rozhodnúť žalobca). To znamená, že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Žalobca teda procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je preto povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. 4. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. tak, ako to vo svojom späťvzatí navrhol žalobca, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal (a ani netvrdil), že na jeho strane sú také osobné alebo majetkové pomery, pre ktoré by súd nemal žalovaným proti žalobcovi priznať náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na bránenie svojho práva. Rovnako mal súd prvej inštancie za to, že v priebehu konania nedošlo ani k takému správaniu žalovaných, pre ktoré by im súd nemal proti žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania, priznať náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na bránenie svojho práva. 5. Žalovaným súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi náhradu trov konania, zodpovedajúcich žalovanými zaplateným súdnym poplatkom za odvolanie vo výške 33,- € ako iné trovy konania (§ 151 ods. 8 O. s. p.) a náhrade trov právneho zastúpenia žalovaných právnym zástupcom v sume 1 381,96 €. Súd prvej inštancie pri výpočte výšky základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal v súlade s § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov z tarifnej hodnoty veci 2 100,- €, čo je hodnota hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca v konaní domáhal, určená podľa kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim dňa 7.10.2012. Súd mal za to, že uvedená kúpna cena za predmetné hnuteľné veci predstavuje ich reálnu trhovú hodnotu, pričom v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca odkúpil hnuteľné veci od spoločnosti Tava - See, s.r.o. pôvodne za kúpnu cenu 41 000,- €. Keďže však v konaní žiadal žalobca vydať len časť z hnuteľných vecí, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ich hodnota zodpovedá kúpnej cene dohodnutej zmluvnými stranami v kúpnej zmluve zo dňa 7.10.2012. Iným spôsobom určenia hodnoty týchto vecí by bolo len určenie ich hodnoty znalcom, avšak súd vzhľadom na to, že došlo k zastaveniu konania, považoval tento postup za nehospodárny, keďže by viedol len k ďalšiemu navýšeniu trov konania strán sporu 6. Trovy právneho zastúpenia žalovaných právnym zástupcom predstavujú odmenu za nasledujúce úkony právnej služby: 1. odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 31.10.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 je 91,29 €;2. odmena za písomné podanie vyjadrenia zo dňa 05.11.2012 na súd podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 je 91,29 €; 3. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny 91,29 € v sume 45,65 € za písomné podanie odvolania proti uzneseniu súdu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 06.11.2012 na súd podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013; 4. odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny 91,29 € v sume 22,82 € za účasť na pojednávaní súdu, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 17.04.2013 podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013; 5. odmena za písomné podanie vyjadrenia zo dňa 31.03.2014 na súd podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 je 136,94 €; 6. odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 02.04.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 je 136,94 €; 7.odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 04.06.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 je 136,94 €; 8. odmena za písomné podanie vyjadrenia zo dňa 28.07.2014 na súd podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 je 136,94 €; 9. odmena za účasť na pojednávaní súdu dňa 10.09.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 je 136,94 €; 10. odmena za písomné podanie vyjadrenia zo dňa 21.11.2014 na súd podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 je 136,94 €. Odmena spolu predstavuje sumu 1.072,69 € [(91,29 € x 2) + (136,94 € x 6) + 45,65 € + 22,82 €]. Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky je spolu v sume 78,94 € [(7,63 € x 3) + (8,04 € x 6) + 7,81 €]. Odmena s náhradou je spolu v sume 1.151,63 € (1.072,69 € + 78,94 €). 20 % DPH z odmeny a náhrady spolu v sume 1.151,63 € je 230,33 €. Trovy právneho zastúpenia žalovaných právnym zástupcom sú spolu v sume 1.381,96 € (1.151,63 € + 230,33 €). 7. Súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaných za vyjadrenie k návrhu žalobcu na vydanie vecí a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaním zo dňa 5.11.2012 priznal odmenu ako za jeden úkon právnej služby a nie odmenu ako za dva úkony právnej služby. Súd má za to, že ide o jedno písomné podanie, a teda ide o jeden úkon právnej služby, a nie o dva úkony právnej služby, ako to uviedol právny zástupca žalovaných vo svojom vyčíslení trov konania. Vzhľadom na to, že za úkon právnej služby - odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení patrí advokátovi podľa § 14 ods. 3 písm. a) citovanej vyhlášky, v znení účinnom do 30.6.2013, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, súd prvej inštancie nepriznal právnemu zástupcovi žalovaných za úkon právnej služby - písomné podanie odvolania proti uzneseniu súdu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 6.11.2012 ním uplatnenú odmenu, ale odmenu len vo výške jednej polovice z odmeny 91,29 € v sume 45,65 €. Vzhľadom na to, že za úkon právnej služby účasti na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí advokátovi podľa § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky, v znení účinnom do 30.6.2013, odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaných za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní súdu dňa 17.4.2013 ním uplatnenú odmenu, ale odmenu len vo výške jednej štvrtiny z odmeny 91,29 € v sume 22,82 €. 8. Proti tomuto uzneseniu podal zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žiadnej strane sporu neprizná právo na náhradu trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď dospel k záveru, že v priebehu konania nedošlo ani k takému správaniu žalovaných, pre ktoré by im súd nemal proti žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania, priznať náhradu trov konania. Z predložených dôkazov je zrejmé, že správanie žalovaných odôvodňovali rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 druhá veta O.s.p. Žalobca sa v tomto smere pridržal všetkých svojich doterajších vyjadrení, pričom zdôraznil najmä, že podaniu žaloby predchádzala písomná výzva žalobcu zo dňa 4.7.2014 o vydanie vecí adresovaná žalovanému 1/, ktorý na ňu odpovedal, takže o nároku mal vedomosť pred podaním žaloby. Žalovaný 2/ uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným 3/, ktorej predmetom boli veci, ktoré žalobca žiadal vydať žalobou zo dňa 5.10.2012, dňa 7.10.2012, teda až po podaní žaloby. Právny zástupca žalovaných kúpnu zmluvu zo dňa 7.10.2012 založil do spisu písomným podaním až dňa 24.4.2013, hoci tak mohol urobiť už skôr a to už pri písomnom vyjadrení žalovaných k žalobe a pri odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia (obe písomnosti datované dňom 8.11.2012). Štatutárny zástupca žalovaného 3/ až na pojednávaní dňa 10.9.2014 uviedol, že z vecí, ktoré žiada žalobca vydať, vlastní len 6 kusov, ostané predal dňa 4.3.2013 a túto skutočnosť mohol a mal žalovaný 3/, zastúpený zástupcom, oznámiť súdu skôr, bezodkladne po tom, čo nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu o pripustení žalovaného 3/ do konania (21.9.2013), nakoľko v tom čase už žalovaný 3/ nebol vlastníkom vecí, ktoré žiadal žalobca vydať. 9. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že právny zástupca žalovaných až dňa 28.10.2014 predložil súdu nasledovné doklady: a) kúpnu zmluvu zo dňa 4.3.2013, ktorou žalovaný 3/ previedol vlastnícke právo k veciam na Claremont Management, s.r.o., pričom jedným zo spoločníkov tejto spoločnosti je právny zástupca žalovaných; b) faktúru č. 20130001 zo dňa 15.4.2013, ktorou preukázal, že spoločnosť Claremont Management, s.r.o. predala tepelný pult spoločnosti DT FOOD, s.r.o.; c) faktúru č. 20130002 zo dňa 30.5.2013, ktorou preukázal, že spoločnosť Claremont Management, s.r.o. predala dva kusy kuchynských pultov spoločnosti DT FOOD, s.r.o.; d) vyhlásenie konateľa spoločnosti Claremont Management, s.r.o. zo dňa 20.10.2014, že táto spoločnosť nemá k tomuto dňu v držbe žiadnu z hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu a že všetky veci, ktoré spoločnosť Claremont Management, s.r.o. nadobudla, boli predané spoločnosti DT FOOD, s.r.o. Právny zástupca žalovaných predložil žalobcovi začiatkom februára 2014 návrh dohody o urovnaní, ktorým sa spoločnosť Claremont Management, s.r.o., zaväzuje vydať žalobcovi hnuteľné veci, ktoré táto spoločnosť predala spoločnosti DT FOOD, s.r.o. kúpnymi zmluvami už 15.4.2013 a 30.5.2013. Žalobca mal za to, že týmto konaním žalovaní naplnili skutkovú podstatu § 150 ods. 1 druhá veta O.s.p., teda že neuviedli skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorým im patril, a aj z tohto narastali úkony právnej pomoci, jednoducho povedané právny zástupca žalovaných uvádzal skutočnosti a predkladal dôkazy, ktoré boli pre riadne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, so značným časovým oneskorením. Žalovaní neuviedli skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril, pričom tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť mali a mohli, nakoľko ich mali k dispozícií, keďže boli vyhotovené žalovanými, resp. osobami majetkovo prepojenými so žalovanými a právnym zástupcom žalovaných. 10. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 11. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 15. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 16. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že žalobca vzal svoju žalobu späť a vec správne právne posúdil, keď aplikujúc § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. mal za to, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Žalobca je preto povinný uhradiť žalovaným trovy konania. Súd prvej inštancie správne priznal žalovaným trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a iných trovách konania - zaplatenému súdnemu poplatku. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby keď s poukazom na § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky bola určená odmena advokáta za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci 2 100,- € (čo je hodnota hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca v konaní domáhal, určená podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim dňa 7.10.2012, pričom takýto spôsob jej určenia považuje i odvolací súd za primeraný). Súd prvej inštancie správne priznal žalovaným náhradu za desať úkonov právnej služby a v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky náhradu hotových výdavkov, tzv. režijný paušál. Prvoinštančný súd tiež správne skrátil náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré si vyúčtoval právny zástupca žalovaných v prípade duplicitne uplatneného písomného podania zo dňa 5.11.2012 a odvolania proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení zo dňa 6.11.2012. Napokon sa tiež vysporiadal so žalobcom navrhovanou aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p. Svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom na jeho odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd. 17. Žalobca vo svojom odvolaní argumentoval opakovane tým, že podľa jeho názoru malo byť o náhrade trov konania rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na správanie sa žalovaných počas konania. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je opodstatnené. Vyššie citované ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia. 18. Pokiaľ ide o majetkové, sociálne či osobné pomery strán sporu, žalobca v priebehu celého konania ani netvrdil, že by jeho pomery boli nepriaznivé, čo správne uviedol v napadnutom rozhodnutí i súd prvej inštancie. V súvislosti so správaním sa žalovaných počas konania odvolací súd nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by ako dôvody osobitného zreteľa odôvodňovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Žalovaní 1/ a 2/ už pri prvom úkone, ktorý im v konaní patril, t.j. vo vyjadrení k žalobe doručenému súdu prvej inštancie dňa 8.11.2016, uviedli, že k veciam, ktorých vydania sa žalobca domáhal, nemajú žiaden právny ani iný vzťah. Žalovaný 3/ ešte v tomto čase nebol stranou sporu. Pokiaľ ide o údajné neskoré doručenie dôkazu - zmluvy o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo dňa 7.10.2012, žalovaní 1/ a 2/ túto zmluvu síce nedoručili súdu spoločne s vyjadrením k žalobe, ale na skutočnosť, že veci nevlastnia upozornili a predmetný dôkaz súdu doručili bezprostredne po výzve súdu. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že spolu s vyjadrením k žalobe žalovaní doručovali súdu i odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, na podanie ktorého mali len 15-dňovú lehotu. Následne žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu a to tak, že sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy zo dňa 7.10.2012 uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ a vydania predmetných hnuteľných vecí voči žalovanému 3/. Po pripustení zmeny petitu sa žalobca v konaní nedomáhal žiadneho nároku vo vzťahu k žalovanému 1/, avšak súčasne s návrhom na pripustenie zmeny petitu nevzal voči žalovanému 1/ žalobu späť. Pokiaľ ide o údajné neskoré oznámenie konateľa žalovaného 3/ o tom, že z predmetných hnuteľných veci už vlastní len 6 kusov, konateľ žalovaného 3/ uvedenú skutočnosť uviedol na prvom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil, dňa 10.9.2014. Žalobca taktiež namietal, že právny zástupca žalovaných až dňa 28.10.2014 oznámil, že vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam žalovaný 3/ previedol na spoločnosť Claremont Management, s.r.o., hoci príslušná kúpna zmluva bola uzavretá už dňa 4.3.2013. Žalovaný 3/ sa však stal stranou sporu právoplatnosťou uznesenia o pripustení jeho vstupu do konania dňa 21.9.2013, pričom uznesenie, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu týkajúcu sa práve žalovaného 3/, nadobudlo právoplatnosť až 21.1.2014, tento časový odstup nespôsobili žalovaní. Konateľ žalovaného 3/ na vyššie uvedenom prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil, uviedol, že tieto veci až na 6 kusov už nevlastní a v tomto smere relevantné dôkazy boli právnym zástupcom žalovaných doručené súdu v primeranej lehote pred ďalším pojednávaní, ktoré bolo vo veci vytýčené na deň 5.11.2014. Odvolací súd má za to, že takéto správanie sa žalovaných nijako nevybočuje z rámca akceptovateľného správania sa strán sporu a ako už bolo uvedené, nepredstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie § 150 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadne také správanie sa žalovaných, ktoré by malo za následok prieťahy v súdnom konaní alebo ktoré by inak účelovo bránilo žalobcovi domáhať sa ochrany ním tvrdeného práva. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. možno aplikovať len v celkom výnimočných prípadoch. Predmetné konanie a správanie sa strán sporu nevykazujú žiadne znaky výnimočnosti. 19. Pokiaľ žalobca namietal neskoré predloženie dokladov o prevode vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam zo spoločnosti Claremont Management, s.r.o. na spoločnosť DT FOOD, s.r.o., resp. samotnú činnosť týchto spoločností, tieto nie sú stranami sporu a preto žalovaní vôbec nemali povinnosť predkladať akékoľvek dôkazy týkajúce sa činnosti týchto spoločností a ich správaním sa nemožno odôvodniť nepriznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaným. Na tento záver nemá vplyv ani majetkové prepojenie medzi spoločnosťou Claremont Management, s.r.o. a žalovanými 1/ a 2/. 20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).