Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212226955 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212226955.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, G., zastúpeného JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, Drieňová 1/D, Bratislava, proti odporcovi: UNGER, a.s., so sídlom Tŕnistá 19, Nitra, IČO: 36 526 541, zastúpený JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., Námestie slobody 10, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní V. W., bytom N. X, J., proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C 223/2012-180 zo dňa 2.12.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolanie odporcu o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 18C 223/2012-180 zo dňa 2.12.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, J., povinnosť zdržať sa na nehnuteľnostiach zapísaných ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXXX, garáž súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX, pozemky parc. reg. "C" č. XXXXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 59 m2 a parc. reg. "C" č. XXXXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 200 m2 v kat. úz. Y., obec G.-S..Č.. V., okres G. F., ktoré sú vedené na LV č. XXX, akýchkoľvek stavebných prác, stavebných zmien, technických zmien a stavebných úprav s výnimkou bežných opráv a bežnej údržby. V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, J. je povinný zdržať sa úkonov, ktorými by akýmkoľvek spôsobom nakladal s nehnuteľnosťami zapísanými ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXXX, garáž súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX, pozemky parc. reg. "C" č. XXXXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 59 m2 a parc. reg. "C" č. XXXXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 200 m2 v kat. úz. Y., obec G.-S..Č.. V., okres G. F., ktoré sú vedené na LV č. XXX, najmä akéhokoľvek predaja, darovania, zámeny, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom alebo akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľnosti právami tretích osôb a vloženia do obchodnej spoločnosti. Okresný súd Bratislava II rozhodol vo veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej sa navrhovateľ návrhom zo dňa 12.10.2012 domáhal určenia vlastníckeho práva poručiteľky K.J. T. k nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu z dôvodu, že navrhovateľka podpísala zmluvu o ručení za záväzky obchodnej spoločnosti Treviso, s.r.o., z ktorej nebola zrejmá výška zabezpečovanej pohľadávky a bolo dohodnuté, že poručiteľka má za poskytnutie ručenia dostávať 10.000,- Sk mesačne, ale túto sumu poručiteľka nikdy nedostala. Spoločnosť Treviso s.r.o. zanikla bez likvidácie a bola vymazaná z obchodného registra. V deň uzatvorenia zmluvy o ručení podpísala poručiteľka aj zmluvu o zriadení záložného práva, kde záložným veriteľom bola spoločnosť D.M.B. - management s.r.o. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá z dôvodu poskytnutia pôžičky 100.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 2.2.1996 a táto suma nebola poručiteľke nikdy poskytnutá. Všetky zmluvy boli uzavreté dňa 2.2.1996 a ten istý deň poručiteľka podpísala kúpnu zmluvu, v ktorej bol záložný veriteľ obchodná spoločnosť D.M.B. - management s.r.o. ako kupujúci. K uhradeniu kúpnej ceny 100.000,- Sk ani vo forme pôžičky nedošlo a vo veci je vedené trestné konanie na OR PZ Bratislava II, odbor kriminálnej polície pod sp. zn. 1Pn 843/12-4. V tejto veci navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol doručený súdu dňa 24.11.2015 a žiadal, aby súd uložil V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, J., aby sa zdržal akýchkoľvek stavebných prác, stavebných zmien, technický zmien a stavebných úprav s výnimkou bežných opráv a bežnej údržby na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu a zároveň, aby sa zdržal úkonov, ktorými by akýmkoľvek spôsobom nakladal s nehnuteľnosťami, najmä, akéhokoľvek predaja, darovania, zámeny, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom alebo akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľnosti právami tretích osôb a vloženia do obchodnej spoločnosti. Okresný súd Bratislava II návrhu navrhovateľa vyhovel a uložil V. W., povinnosť tak, ako je uvedené vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že po podaní návrhu odporca previedol kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.2015 predmetné nehnuteľnosti na člena štatutárneho orgánu P. H., ktorý ich previedol kúpnou zmluvou zo dňa 14.8.2015 na V. W., ktorý musel mať pri podpise kúpnej zmluvy vedomosť o súdnom konaní, predmetom ktorého je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Po ohliadke nehnuteľností dňa 19.11.2015 navrhovateľ zistil, že nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva sa v tomto konaní domáha sú stavebne upravované, na dome boli vymenené okná, prebieha zateplenie domu a čiastočne bola vymenená strešná krytina. Tieto stavebné úpravy je možné vidieť z ulice a je predpoklad, že sa prerába aj interiér nehnuteľností. Podľa informácií z Mestského úradu V. - stavebný úrad boli stavebné úpravy ohlásené P. H. v auguste 2015, ale stavebné úpravy začali neskôr, nakoľko navrhovateľ vykonáva prehliadku nehnuteľností pravidelne. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodňuje tým, že rozhodovanie o stavebných úpravách nehnuteľností patrí vlastníkovi, pričom V. W. vykonáva stavebné úpravy, ktoré bude musieť navrhovateľ rešpektovať a nie je zárukou, že povedú k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti, nakoľko V. W. má vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a nie je zaručené, že stavebné úpravy budú kvalitne urobené. Vzhľadom na uvedené sa V. W. môže domáhať od navrhovateľa vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ týmto spôsobom chce zamedziť stavebným úpravám, ktorých uvedenie do pôvodného stavu by bolo nemožné a tiež sťažené. Skutočnosti, ktoré tvrdil navrhovateľ preukázal tiež fotodokumentáciou predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ poukázal na to, že nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo je predmetom tohto konania, viackrát zmenila majiteľa a to zo spoločnosti UNGER, a.s. na P. H. a následne na V. W., ktorý je v súčasnosti vlastníkom. Týmto spôsobom chce navrhovateľ zamedziť ďalším prevodom nehnuteľností a zabrániť, aby V. W. nehnuteľnosť previedol na inú osobu. Okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia právne posúdil podľa ustanovení § 74 až § 76 O.s.p. a rozhodol v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p., podľa ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkov najmä, aby nenakladal s určitými vecami, alebo právami a niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Okresný súd sa v súlade s ustanovením § 76 ods. 4 O.s.p. stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zdôraznil, že predbežné opatrenie má zabezpečovací a preventívny charakter a jeho účelom je rýchla a okamžitá nevyhnutná dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania. Základnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je skutočnosť, že navrhovateľ preukáže uplatňovaný nárok a odôvodní, že bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia jeho záujmov je také naliehavé, že existuje potreba, aby súd pomery účastníkov dočasne upravil a existuje obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že súčasný vlastník na nehnuteľnostiach, ktorých určenie vlastníctva v prospech navrhovateľa je predmetom tohto konania na základe podaného návrhu vo veci, na týchto nehnuteľnostiach vykonáva stavebné úpravy, čo preukazuje aj priložená fotodokumentácia. Za danej situácie, ak by súd vo veci rozhodol, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, navrhovateľ by musel akceptovať stavebné úpravy, ktoré už na nehnuteľnosti boli vykonané a tiež by V. W. musel vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré by získal zhodnotením a stavebnými úpravami na nehnuteľnostiach. Navrhovateľ zdôraznil, že on môže mať iné predstavy o rekonštrukcii nehnuteľností, prípadne ich nechce vôbec vykonať a tak v prípade, že nehnuteľnosti budú zrekonštruované, tak ako postupuje V. W., nebude už možné navrátiť stav týchto nehnuteľností do pôvodného stavu. Na základe takto zisteného skutkového stavu navrhovateľ dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a zakázal V. W. vykonávať stavebné úpravy na nehnuteľnostiach. Okrem toho navrhovateľ žiadal nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal V. W., ktorý je v súčasnej dobe vlastník nehnuteľností, akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, najmä akýkoľvek predaj, darovanie, zámenu, zaťaženie záložným právom a vecným bremenom, alebo akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľností právami tretých osôb a vloženia do obchodnej spoločnosti. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo je predmetom sporu boli už v minulosti prevedené matkou navrhovateľa na spoločnosť D.M.B. - management s.r.o., od ktorej boli prevedené na odporcu UNGER, a.s. a tento nehnuteľnosti previedol na P. H. a ten následne na V. W., ktorý je v súčasnej dobe vlastník a ktorý vykonáva rekonštrukciu týchto nehnuteľností. Z dôvodu, že nehnuteľnosti boli následne prevádzané, podľa názoru súdu existuje obava, že nehnuteľnosti budú opäť prevedené a zmení sa ich vlastník. Preto navrhovateľ osvedčil ohrozenie jeho práva a obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, preto súd nariadil aj v tejto časti predbežné opatrenie podľa návrhu navrhovateľa. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie zo dňa 28.12.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.12.2015 V. W., ktorému bola predbežným opatrením uložená povinnosť tak, ako vyplýva z uznesenia. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Poukázal na ustanovenie § 75 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má návrh na vydanie predbežného opatrenia, okrem všeobecných náležitostí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolateľ zdôraznil, že k tomu, aby bolo možné súdom nariadiť predbežné opatrenie, je potrebné osvedčenie základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy, ako i to, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Podľa názoru odvolateľa skutočnosť, že nadobudol predmetnú nehnuteľnosť neodôvodňuje záver, že ak súčasný vlastník nadobudol nehnuteľnosť od osoby odlišnej od navrhovateľa a jeho právneho predchodcu, že odporca sa bude snažiť túto nehnuteľnosť ďalej previesť na tretie osoby. Odvolateľ namietal, že navrhovateľ v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že súčasný vlastník, ktorý nie je účastníkom konania, sa bude nehnuteľnosť snažiť previesť na inú osobu a tak nebolo preukázané, že uvedená hrozba hrozí bezprostredne. Zdôraznil, že ako súčasný vlastník pri nadobudnutí nehnuteľnosti bol dobromyseľný v tom, že ju nadobúda od vlastníka a nevykonal žiadne právne, ani iné úkony, ktoré by smerovali k scudzeniu alebo inému zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti a preto nie je dôvod, že navrhovateľovi hrozí bezprostredná ujma. Navrhovateľ tak nepreukázal bezprostrednú ujmu vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zo súčasného vlastníka na tretiu osobu. V súvislosti s uvedeným ani predbežné opatrenie nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi a jeho návrh by mal obsahovať náležitosti, umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Navrhovateľ tak nepreukázal nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy vzťahov účastníkov konania. Okrem toho poukázal na ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. V súlade s týmto ustanovením predbežné opatrenie v časti zákazu scudziť nehnuteľnosť nemá oporu v tom, že by sa pokúsil predmetnú nehnuteľnosť scudziť, čomu svedčí aj to, že investoval medzičasom do predmetnej nehnuteľnosti cca 32.000,- eur a v časti výroku, ktorým mu súd zakázal vykonávať stavebné úpravy, ich zastavenie by malo za následok zničenie nehnuteľnosti z dôvodu jej zrútenia vzhľadom na prepadnuté stropy a ďalšie narušenia statiky zvislých konštrukcií. Odvolateľ preto namietal, že súd prvého stupňa v danej veci pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, uznesenie nie je v súlade so zákonom a žiadal odvolaniu vyhovieť. Proti uzneseniu podal odvolanie odporca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Poukázal na to, že V. W. nie je účastníkom konania a i napriek tomu mu súd uložil zakázať nakladať akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou. Odporca potvrdil, že je pravda, že previedol nehnuteľnosť na P. H., avšak tento prevod vykonal z toho dôvodu, aby uhradil svoj záväzok voči nemu, pretože mal požičanú vysokú finančnú čiastku zmluvou o pôžičke uzavretou v roku 2005, ktorá bola splatná v januári 2015 a spoločnosť odporcu nemala finančné prostriedky ako dlh vyrovnať a preto previedla na P. H. predmetnú nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť previedol aj z dôvodu, že nehnuteľnosť od roku 19996 chátrala a hrozilo jej až zrútenie a spoločnosť bola toho názoru, že je výhodné svoj dlh uhradiť predajom predmetnej nehnuteľnosti. Odporca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že P. H. ďalej previedol nehnuteľnosť, a preto sa k tejto skutočnosti nevyjadruje. Podľa jeho názoru je neobvyklé, aby súd zaviazal predbežným opatrením niekoho, kto nie je účastníkom konania. Preto je návrh neopodstatnený a k návrhu došlo až po 16 rokoch a v dedičskom konaní sa neuvádza, že by sporná nehnuteľnosť mala byť predmetom dedičstva a preto navrhol zamietnuť návrh na nariadenie predbežného opatrenia. K odvolaniu V. W. sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 27.1.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 1.2.2016 a v ktorom žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvodná námietka V. W. ohľadne osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný po začatí súdneho konania vo veci samej a osvedčenie pravdepodobnosti nároku navrhovateľa a jemu svedčiace vlastnícke právo, resp. vlastnícke právo poručiteľky, po ktorej je jediným zákonným dedičom, je tak predmetom celého súdneho konania. Nárok navrhovateľa a dôvodnosť jeho nároku bol podrobne opísaný vo viacerých podaniach navrhovateľa a vyjadreniach, aj s poukazom na súčasnú relevantnú judikatúru súdov, ktorá do značnej miery spochybňuje legálnosť právneho titulu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti odporcom UNGER, a.s. a tým aj legálnosť každého ďalšieho prevodu vlastníckeho práva. Preto tvrdenie V. W., že nehnuteľnosť nadobudol dobromyseľne od vlastníka, nemôže byť pravdivé, pretože odo dňa začatia súdneho konania je na liste vlastníctva poznámka o začatí súdneho sporu. Navrhovateľ tiež nesúhlasí s námietkou V. W., že nepreukázal reálnu a bezprostrednú hrozbu ujmy vo vzťahu k predmetu vlastníctva z terajšieho vlastníka na inú osobu. Poukázal na to, že predbežné opatrenie zakazuje V. W. vykonať dva okruhy právnych úkonov a to zdržať sa stavebných úprav a zdržať sa scudzovania nehnuteľnosti. V. W. sa v odvolaní nevyjadril k dôvodnosti zákazu stavebných úprav a teda sám potvrdil, že tieto stavebné zásahy do nehnuteľnosti vykonáva. Navrhovateľ tak má nezvratné dôkazy o tom, že V. W. na nehnuteľnosti vykonáva rozsiahle stavebné zmeny, ktoré celkom menia charakter nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Skutočnosť, že V. W. by mohol nehnuteľnosť ďalej predať, vyplýva aj z predchádzajúcich viacerých prevodov nehnuteľnosti za aktuálne vedeného súdneho sporu o túto nehnuteľnosť a v súvislosti so stavebnými úpravami na nehnuteľnosti a zákazom vykonávať takéto úkony, je preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy prevodu nehnuteľnosti na ďalšiu osobu. Tvrdenie V. W., že navrhovateľ nepreukázal, že by mal v úmysle previesť nehnuteľnosť na tretie osoby, alebo nehnuteľnosť zaťažiť, je len čisto formálne. Pretože navrhovateľ nemá žiadnu reálnu šancu zistiť, aké sú úmysly V. W. a poukázal na to, že predchádzajúce prevody boli realizované na základe vzájomných blízkych vzťahov účastníkov jednotlivých kúpnych zmlúv a neboli realizované prostredníctvom inzertných portálov a podobne, kde by mal navrhovateľ aspoň minimálnu možnosť si úmysel predaja nehnuteľnosti odsledovať. Navrhovateľ preto tvrdil, že predbežné opatrenie nezasiahlo neprimeraným spôsobom do vlastníckych práv V. W. a neznemožňuje mu užívať nehnuteľnosť, ani vykonávať bežné opravy, či údržbu na zabezpečenie bývania. Záverom navrhovateľ tvrdil, že neexistencia predbežného opatrenia by nenávratným spôsobom ovplyvnila právne postavenie navrhovateľa a mohla by vyvolať ďalšie spory týkajúce sa nehnuteľnosti, ako aj investícií do nehnuteľnosti. Za danej situácie súčasný stav stavebných zmien na nehnuteľnosti nie je taký, že by prerušenie vykonávania stavebných zmien na nehnuteľnosti mohlo znamenať zničenie, či poškodenie nehnuteľnosti tak, ako to tvrdí V. W.. Preto je rozhodnutie okresného súdu vecne správne. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je potrebné odmietnuť a odvolanie odvolateľa V. W., ktorému bola predbežným opatrením uložená povinnosť, nie je dôvodné. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a tiež namietal, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. V súvislosti s uvedenou námietkou treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvého stupňa jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel a nariadil predbežné opatrenie. Pokiaľ odvolateľ zotrváva na právnych názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia veci konajúcim súdom, uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Polemika o nesprávnosti okresným súdom vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie účastníka konania, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre tvrdenie o nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti (prípadne arbitrárnosti). V danom prípade súd prvého stupňa uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia za dôvodne podaný. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že účastník konania nedisponuje právom, podľa ktorého by bol súd povinný zdôvodniť rozhodnutie podľa jeho predstáv. V predmetnej veci súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, keď sa podľa § 76 ods. 4 O.s.p. stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v súvislosti s uložením predbežného opatrenia, uznesením č.k. 18C 223/2012-180 zo dňa 2.12.2015 v prvom výroku, ktorým nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, J., povinnosť zdržať sa na nehnuteľnostiach zapísaných ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXXX, garáž súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXXX, pozemky parc. reg. "C" č. XXXXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 59 m2 a parc. reg. "C" č. XXXXX-zast. plochy a nádvoria o výmere 200 m2 v kat. úz. Y., obec G.-S..Č.. V., okres G. F., ktoré sú vedené na LV č. XXX, akýchkoľvek stavebných prác, stavebných zmien, technických zmien a stavebných úprav s výnimkou bežných opráv a bežnej údržby vychádzal zo skutkového zistenia, že návrhom vo veci sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a z obsahu spisu a priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že súčasný vlastník V. W. na nehnuteľnostiach vykonáva stavebné úpravy a preto v prípade vyhovenia návrhu a určenia, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, by navrhovateľ musel akceptovať stavebné úpravy, vykonané súčasným vlastníkom a tiež by bol zaviazaný vydať V. W. bezdôvodné obohatenie. Zároveň súd prihliadol na názor navrhovateľa, že osobne má iné predstavy o rekonštrukcii nehnuteľnosti, prípadne ju nebude rekonštruovať a daný stav nebude môcť vrátiť do pôvodného stavu. Za uvedenej situácie je tak ohrozené právo navrhovateľa, ako aj prípadný výkon rozhodnutia. Rovnako aj pri vyhovení druhého petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd vychádzal zo skutočností, tvrdených v návrhu a z obsahu spisu a mal preukázané, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom prevodu už opakovane. Pôvodne bolo vlastníctvo prevedené z matky navrhovateľa na obchodnú spoločnosť D.M.B.-management, s.r.o., následne na UNGER, a.s., potom na P. H. a potom na V. W., ktorý je v súčasnej dobe vlastníkom a ktorému navrhovateľ predbežným opatrením žiadal uložiť povinnosť tak, ako je uvedené vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 76 ods. 4 O.s.p. a svoj procesný postup podľa tohto ustanovenia aj primerane a dostatočne odôvodnil v napadnutom uznesení. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p. zdôrazňuje, že súd nemusí vypracovať dlhé odôvodnenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia v prípade, ak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uznesenia o nariadenie predbežného opatrenia v takom prípade stačí, ak sa súd obmedzí len na konštatovanie správnosti skutkových a právnych dôvodov, uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia však musí obsahovať odôvodnenie aspoň na úrovni podmienok jeho dôvodnosti (§ 75 ods. 2 O.s.p.) tak, aby ho bolo možné preskúmať v prípadnom odvolacom konaní. V danom prípade táto zákonná podmienka, týkajúca sa odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu splnená bola. Súd prvého stupňa dostatočne objasnil, z akých skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, ohľadne potreby dočasnej a predbežnej úpravy, ktorým zároveň osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ osvedčil právny záujem na nariadení predbežného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, z ktorých dôvodov je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a preto návrhu vyhovel. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 1 O.s.p. toto ustanovenie upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 6 O.s.p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Predbežné opatrenie v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. pripúšťa nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery účastníkov a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Vydanie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (ak účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Z ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. vyplývajú základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia, ktorými sú naliehavosť vydania predbežného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie nároku, ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej a určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr to nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. V danej veci je potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia V. W.Á. nebol účastníkom konania, ale z obsahu spisu a z podaného návrhu vyplýva, že V. W. je vlastník nehnuteľností, ku ktorým určenie vlastníckeho práva je predmetom sporu v konaní vo veci samej. Z ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. vyplýva, kedy možno predbežným opatrením uložiť povinnosť niekomu inému ako účastníkovi konania, t.j. len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Preto bolo potrebné starostlivo zvážiť splnenie tejto zákonnej podmienky. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade možno uložiť predbežným opatrením povinnosť V. W., keď vychádzal zo zistenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti a v súčasnej dobe má právo s nehnuteľnosťou nakladať. Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 149/2010). Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v žalobe uplatnený nárok bol osvedčený do takej miery, že bola daná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania prostredníctvom predbežného opatrenia. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. o určenie, že poručiteľka K. T., bola ku dňu svojej smrti vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti bolo zistené, že V. W. je vlastníkom nehnuteľnosti po tom, ako sa nehnuteľnosť opakovane prevádzala na jednotlivých vlastníkov a tiež bolo preukázané aj fotodokumentáciou, že terajší vlastník vykonáva rekonštrukciu na nehnuteľnosti a tak navrhovateľ má dôvodnú obavu, že nehnuteľnosť opakovane bude prevedená a tiež rekonštrukcia vykonávaná V. W., terajším vlastníkom nehnuteľnosti, bude v rozpore so záujmom navrhovateľa, v prípade, že jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva bude vyhovené a bude musieť bezdôvodné obohatenie terajšiemu vlastníkovi vydať, ale stav nehnuteľnosti sa nebude môcť navrátiť do pôvodného stavu, ku ktorému by bolo určené vlastnícke právo navrhovateľovi v prípade úspechu v konaní. V konaní o vydanie predbežného opatrenia je nesmierne dôležité, aby účinky predbežného opatrenia neprimerane nezasahovali do právnych vzťahov účastníkov (o to viac, ak ešte išlo o tretiu osobu, ktorá nebola účastníkom konania). Aj v prípade, ak má súd za to, že sú splnené formálne predpoklady na vydanie predbežného opatrenia, je treba sa vysporiadať s otázkou, či v prípade jeho vydania nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Za danej situácie považuje odvolací súd takýto zásah navyše za primeraný. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Niekto iný, musí byť zásadne osobou v právnom zmysle slova. V danom prípade iná osoba (V. W.) nie je účastník konania, avšak možno ju považovať za účastníka pre tento úsek činnosti súdu, v ktorom sa rozhoduje o uložení povinnosti jej ako osobe, ktorá má určitý právny vzťah k účastníkom konania. Navrhovateľ žiada určiť, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnej dobe preukázateľne vo vlastníctve V. W., ktorému žiadal uložiť povinnosť predbežným opatrením. Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať a v predbežnom opatrení sa vždy nariaďuje nejaká povinnosť. Povinnosť sa musí nariadiť účastníkovi konania a tretej osobe len vtedy, ak to možno od nej spravodlivo žiadať, aby strpela účinky predbežného opatrenia alebo ich sčasti vykonala alebo poskytla inú súčinnosť pri tejto dočasnej ochrane. Odvolací súd len pre doplnenie uvádza, že navrhovanú povinnosť v predbežnom opatrení nemožno uložiť inému, ako V. W., pretože jedine on je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa navrhovateľ domáha vlastníckeho práva. Pokiaľ však odvolateľ V. W. namietal, že v časti výroku, ktorým mu súd zakázal vykonávať stavebné úpravy, ich zastavenie by malo za následok zničenie nehnuteľnosti, z dôvodu jej zrútenia vzhľadom na prepadnuté stropy a ďalšie narušenia statiky zvislých konštrukcií, pre tento prípad Občiansky súdny poriadok upravuje povinnosť navrhovateľa nahradiť ujmu tomu, komu predbežným opatrením vznikla v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p., ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa § 219 ods. 2. O.s.p. sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. Proti uzneseniu podal odvolanie aj odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak sú k tomu splnené predpoklady, súd rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho, aby bol oprávnený posudzovať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a správnosť postupu súdu prvého stupňa rozhodnutiu predchádzajúceho. Rozhodujúca je tu skutočnosť, ktorá súdu bráni zaoberať sa odvolaním meritórne a pre ktorú je rozhodnutie súdu odvolaním nedotknuteľné, i keby bolo nesprávne. Legitimáciu k podaniu odvolania nemá účastník konania neobmedzene. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu plne vyhovené, prípadne ktorému bola týmto rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach, ktorá je odstrániteľná tým, že odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zruší alebo zmení. Rozhodujúcim pritom je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy možno posudzovať len z procesného hľadiska. Odvolací súd odvolanie odporcu podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. s prihliadnutím na § 201 O.s.p. odmietol, nakoľko odporcovi nebola nariadeným predbežným opatrením uložená žiadna povinnosť, resp. obmedzenie a tak mu nebola spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho nebol na podanie odvolania oprávnený. O náhrade trov konania v súvislosti s rozhodnutím o predbežnom opatrení, rozhodne súd prvého stupňa podľa § 145 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.