Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/170/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213204554 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213204554.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PENZIÓN POD LIPAMI, s.r.o., 972 13 Malinová 6, IČO: 36 302 406, zast.: JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s.r.o., F. Madvu 330/27, 971 01 Prievidza, IČO: 36 860 247 proti odporcovi: SCP s.r.o., Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava, IČO: 36 292 079, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771 o vydanie veci a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/46/2013-230 zo dňa 3.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/46/2013-230 zo dňa 3.4.2014 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi vo výroku špecifikované hnuteľné veci. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.2.2013 domáhal vydania rozkazu na plnenie, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať mu v návrhu špecifikované hnuteľné veci a zároveň ho zaviazať na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako vlastník hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vydania, uzavrel dňa 7.6.2011 so spoločnosťou EUROÚČTO s.r.o. zmluvu o nájme hnuteľných vecí na dobu neurčitú s výškou nájomného 1.000 eur mesačne. Ďalej uviedol, že spoločnosť EUROÚČTO s.r.o. mala s odporcom uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov, v ktorých sa nachádzali predmetné hnuteľné veci. Nakoľko spoločnosť EUROÚČTO s.r.o. bola v omeškaní s platením nájomného, uplatnil si odporca v súlade s § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo k hnuteľným veciam, nachádzajúcim sa v predmete prenájmu. Keďže však predmetné hnuteľné veci nepatrili nájomcovi (spoločnosť EUROÚČTO s.r.o.), a teda nebola splnená zákonná podmienka na zadržanie hnuteľných vecí, ktoré sú na prenajatej veci, vyžadovaná § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, domáhal sa navrhovateľ ich vydania rozkazom na plnenie. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 11.3.2013 rozkazom na plnenie a uložil odporcovi vydať navrhovateľovi označené hnuteľné veci. Proti predmetnému rozkazu na plnenie podal odporca v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že k súpisu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu pristúpil z dôvodu dlžného nájomného vo výške 9.003,31 eur, kde na základe tejto skutočnosti bolo Okresným súdom Prievidza vydané poverenie na výkon súpisu hnuteľných vecí. Odporca ako prenajímateľ nebytových priestorov bol v súlade s § 672 Ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva a má za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v predmete prenájmu. Odporca počas trvania nájomného vzťahu neobdržal od nájomcu žiadnu informáciu o zmene vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v predmete prenájmu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou EUROÚČTO s.r.o. ako nájomcom bola dňa 23.9.2010 uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov s označením č. 2.60 o výmere 92 m2 a voľný priestor v pasáži vo výmere 15 m2, nachádzajúcich sa v obchodnom komplexe Shopping Park KORZO v Prievidzi, ktorého výlučným vlastníkom je odporca. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 5 rokov s výškou nájomného dohodnutou v čl. IV bode 1.1 zmluvy o nájme nebytových priestorov. Medzi spoločnosťou EUROÚČTO s.r.o. ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim bola dňa 3.6.2011 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli hnuteľné veci, ktoré sú špecifikované v návrhu a sú predmetom vydania v tomto konaní. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 12.105,60 eur s DPH a bola uhradená pri podpise zmluvy. Následne bola dňa 7.6.2011 medzi navrhovateľom a spoločnosťou EUROÚČTO s.r.o. v súlade s § 721 Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva o nájme hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 3.6.2011 uzavretej medzi totožnými zmluvnými stranami s dohodnutou výškou nájomného 1.000 eur mesačne. Odporca listom zo dňa 27.6.2012 odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.9.2010 z dôvodu nedoplnenia zabezpečovacieho preddavku na nájomnom a zároveň oznámil listom zo dňa 29.6.2012, že si uplatňuje svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka a požiadal súd o vykonanie súpisu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete prenájmu. K výkonu súpisu došlo dňa 8.8.2012, a to na základe poverenia vydaného Okresným súdom Prievidza, ktorý vykonaním súpisu poveril súdneho exekútora. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, že medzi odporcom a spoločnosťou EUROÚČTO s.r.o. bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej sa spoločnosť EUROÚČTO s.r.o. zaviazala platiť odporcovi dohodnuté nájomné. Nakoľko si nájomca túto svoju povinnosť neplnil riadne a včas, uplatnil si odporca v súlade s § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v predmete prenájmu. Ďalej uviedol, že jednou z podmienok na uplatnenie si záložného práva k hnuteľným veciam je, že tieto hnuteľné veci musia byť vo vlastníctve nájomcu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.6.2011 prešlo vlastnícke právo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha, zo spoločnosti EUROÚČTO s.r.o. (nájomca) na navrhovateľa, ktorý následne zmluvou o nájme hnuteľných vecí zo dňa 7.6.2011 tieto prenajal spoločnosti EUROÚČTO s.r.o. Vlastnícke právo navrhovateľa k hnuteľným veciam bolo okrem kúpnej zmluvy preukázané aj listinnými dokladmi z účtovníctva navrhovateľa a účtovníctva spoločnosti EUROÚČTO s.r.o., z ktorých vyplýva, že vlastnícke právo riadne prešlo na navrhovateľa. Z uvedeného potom prvostupňový súd vyvodil záver, že hnuteľné veci sa síce nachádzali v predmete prenájmu, neboli však v čase uplatnenia záložného práva vo vlastníctve nájomcu, a teda neboli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky na účinné uplatnenie si záložného práva vyžadované § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie odporcu, že kúpna zmluva, na základe ktorej prešli hnuteľné veci do vlastníctva navrhovateľa, je zastretý právny úkon, teda že úmyslom účastníkov bolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, odporca žiadnym spôsobom nepreukázal. Úmysel uzavrieť kúpnu zmluvu bol taktiež preukázaný výpoveďou účastníkov kúpnej zmluvy (konateľky navrhovateľa a konateľkou spoločnosti EUROÚČTO s.r.o. D.. M. F.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 145 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Nepovažoval za správny záver súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého „hnuteľné veci sa síce nachádzali v predmete nájmu, neboli však v čase uplatnenia záložného práva vo vlastníctve nájomcu, a teda neboli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky vyžadované na účinné uplatnenie si záložného práva podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Odporca uviedol, že zákon vyslovene uvádza, že prenajímateľ má záložné právo - toto záložné právo vzniká samotným vnesením vecí do predmetu nájmu za splnenia podmienok uvedených v § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že v čase zadržania zálohu odporcom toto záložné právo už existovalo a pokiaľ v čase od vzniku záložného práva do zadržania hnuteľných vecí odporcom ako záložným veriteľom došlo k prevodu zálohu na tretí subjekt, je potrebné použiť § 151h Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Odporca mal ďalej za to, že na uvedený prípad nemožno aplikovať ani § 151md písm. f) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „záložné právo zaniká, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom“. Navrhovateľ ako nadobúdateľ zálohu nemohol byť vzhľadom na úzke osobné väzby konateliek oboch spoločností dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Samotná konateľka navrhovateľa potvrdila pri svojom výsluchu na pojednávaní fakt, že k uvedenému pristúpila v snahe pomôcť dcére, ktorá mala finančné problémy a nedokázala splácať záväzky voči svojím veriteľom. Podľa názoru odporcu boli naplnené všetky zákonné podmienky pre vznik a výkon záložného práva v prospech prenajímateľa v zmysle § 672 Občianskeho zákonníka v spojení so všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi záložné právo. S poukazom na uvedené skutočnosti odporca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.6.2014 uviedol, že dôvody, pre ktoré odporca podal odvolanie, nepovažuje za relevantné a opodstatnené. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo jeho vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré žiada vydať od odporcu. Stotožňuje sa s dôvodmi uvádzanými súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a odmieta argumentáciu odporcu uvádzanú v odvolaní. Prezentoval názor, v zmysle ktorého sa na veci nachádzajúce sa na prenajatej nehnuteľnosti, ktoré patria iným osobám ako nájomcovi, záložné právo nevzťahuje. Nie je tiež možné aplikovať na tento prípad vzniku zákonného záložného práva ustanovenie § 151h Občianskeho zákonníka. Záložné právo teda pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, avšak iba za predpokladu, že tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Ustanovenie § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka však jasne stanovuje pre vznik záložného práva kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že hnuteľné veci sa musia nachádzať na prenajatej veci a že tieto veci musia patriť nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ má za to, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatej veci v čase zadržania neboli a ani v súčasnosti nie sú vo vlastníctve nájomcu, ale sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, a preto si odporca uplatnil záložné právo k hnuteľným veciam podľa § 672 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zo skutkových zistení vyplýva, že odporca a spoločnosť EUROÚČTO s.r.o. uzavreli dňa 23.9.2010 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej sa spoločnosť EUROÚČTO s.r.o. zaviazala platiť odporcovi dohodnuté nájomné. Medzi spoločnosťou EUROÚČTO s.r.o. ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim bola dňa 3.6.2011 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli hnuteľné veci, ktoré sú špecifikované v návrhu a sú predmetom vydania v tomto konaní. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 12.105,60 eur s DPH a uhradená pri podpise zmluvy. Následne dňa 7.6.2011 bola medzi navrhovateľom a spoločnosťou EUROÚČTO s.r.o. v súlade s § 721 Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva o nájme hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 3.6.2011 uzavretej medzi totožnými zmluvnými stranami s dohodnutou výškou nájomného 1.000 eur mesačne. Odporca listom zo dňa 27.6.2012 odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.9.2010 z dôvodu nedoplnenia zabezpečovacieho preddavku na nájomnom a zároveň oznámil listom zo dňa 29.6.2012, že si uplatňuje svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka a požiadal súd o vykonanie súpisu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete prenájmu. K výkonu súpisu došlo dňa 8.8.2012, a to na základe poverenia vydaného Okresným súdom Prievidza, ktorý vykonaním súpisu poveril súdneho exekútora. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.6.2011 medzi spoločnosťou EUROÚČTO s.r.o. ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim prešlo vlastnícke právo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha, zo spoločnosti EUROÚČTO s.r.o. (nájomca) na navrhovateľa, ktorý následne zmluvou o nájme hnuteľných vecí zo dňa 7.6.2011 tieto prenajal spoločnosti EUROÚČTO s.r.o. Vlastnícke právo navrhovateľa k hnuteľným veciam bolo okrem kúpnej zmluvy preukázané aj listinnými dokladmi z účtovníctva navrhovateľa a účtovníctva spoločnosti EUROÚČTO s.r.o., z ktorých vyplýva, že vlastnícke právo riadne prešlo na navrhovateľa. Z uvedeného potom prvostupňový súd vyvodil záver, že hnuteľné veci sa síce nachádzali v predmete prenájmu, neboli však v čase uplatnenia záložného práva vo vlastníctve nájomcu, a teda neboli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky na účinné uplatnenie si záložného práva vyžadované § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval nesprávne, ak vyhodnocoval splnenie zákonných podmienok podľa § 672 Občianskeho zákonníka ku dňu uplatnenia záložného práva. Navrhovateľ v konaní zastával názor, že na veci nachádzajúce sa na prenajatej nehnuteľnosti, ktoré patria iným osobám ako nájomcovi, sa záložné právo nevzťahuje. Mal tiež za to, že na tento prípad vzniku zákonného záložného nie je tiež možné aplikovať § 151h Občianskeho zákonníka, pretože § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne stanovuje pre vznik záložného práva kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že hnuteľné veci sa musia nachádzať na prenajatej veci a že tieto veci musia patriť nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Naproti tomu odporca v konaní prezentoval názor, v zmysle ktorého záložné právo podľa § 672 Občianskeho zákonníka vzniká samotným vnesením veci do predmetu nájmu za splnenia podmienok uvedených v § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom dedukuje, že v čase zadržania zálohu odporcom toto záložné právo už existovalo a pokiaľ v čase od vzniku záložného práva do zadržania hnuteľných vecí odporcom ako záložným veriteľom došlo k prevodu zálohu na tretí subjekt, je potrebné použiť § 151h Občianskeho zákonníka. K uvedeným tvrdeniam odvolací súd uvádza, že predpokladom vzniku záložného práva podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasné splnenie nasledujúcich podmienok: a) medzi prenajímateľom a nájomcom musí existovať nájomný pomer b) predmetom nájmu je nehnuteľnosť c) na nehnuteľnosti sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom záložného práva. Pre vznik záložného práva podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je dôležité, v akom poradí budú splnené podmienky potrebné pre jeho vznik, t.j. či došlo napríklad najskôr k vneseniu vecí a až následne sa uzatvorila nájomná zmluva alebo opačne, prípadne či veci, ktoré boli vnesené na nehnuteľnosť, nadobudol nájomca do vlastníctva neskôr. Záložné právo vznikne v okamihu, ako bude splnená posledná z vyššie uvedených podmienok (totožne: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 2335 s.) Odvolací súd ďalej uvádza, že záložné právo neznemožňuje vlastníkovi vecí s nimi disponovať, avšak v zmysle § 151h Občianskeho zákonníka záložné právo prevodom založenej hnuteľnej veci nezaniká. Z uvedeného teda vyplýva, že ak už raz zákonné záložné právo na veciach nájomcu umiestnených na predmete nájmu vzniklo, toto záložné právo (podobne ako zmluvné záložné právo) automaticky nezanikne prevodom tejto veci (zálohu) na tretiu osobu. Aj tu je totiž potrebné aplikovať ustanovenie § 151h Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu, ktorý je povinný strpieť výkon záložného práva. Ak teda nájomca prevedie vlastníctvo k hnuteľným veciam na predmete nájmu potom, čo na nich vzniklo zákonné záložné právo, záložné právo zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi hnuteľných vecí, a to až do ich odstránenia z predmetu nájmu bez toho, aby boli tieto veci spísané súdom poverenou osobou (exekútorom). Výnimkou z tohto pravidla je situácia, kedy nájomca prevedie záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania (napr. pri predaji tovaru v obchode, ktorý nájomca prevádzkuje v prenajatých priestoroch). Na záver odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákonné záložne právo má akcesorickú povahu, čo znamená, že existuje len pokiaľ existuje pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Ak pohľadávka prenajímateľa na nájomné zanikne, zanikne aj záložné právo, ktoré túto pohľadávku zabezpečovalo. Keďže súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s okamihom vzniku záložného práva a splnením zákonných podmienok v zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku dňu vzniku záložného práva, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa posudzovať moment vzniku záložného práva na dotknutých hnuteľných veciach podľa § 672 Občianskeho zákonníka a vyhodnotí dôsledky prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nájomcu na navrhovateľa. Súčasne sa bude zaoberať existenciou pohľadávky odporcu voči spoločnosti EUROÚČTO s.r.o., ktorá vznikla v súvislosti so zmluvou o nájme nebytových priestorov a vo vzťahu ku ktorej má záložné právo uplatnené odporcom akcesorickú povahu a tiež charakterom tejto pohľadávky, keďže záložné právo vzniká v tomto prípade na ochranu prenajímateľa pri uspokojovaní nárokov na úhradu nájomné, a nie na prípadné ďalšie nároky, napr. pohľadávky za služby spojené s nájmom, náhradu škody alebo zmluvnú pokutu. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.