Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/287/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213206609 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213206609.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu: LIQUIDAS s.r.o., Kimovská 9360/36, 960 01 Zvolen, IČO: 46 905 561, zast. Mgr. Martinom Štoffom, advokátom, Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Metrostav a.s., Koželužská 2246, 180 00 Praha, Česká republika, IČO: 000 14 915, konajúci prostredníctvom: Metrostav a.s. - organizačná zložka Bratislava, Mlynské Nivy 68, 821 05 Bratislava, IČO: 31 792 693, zast. Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 27.616,83 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/55/2013-216 zo dňa 23.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 27.616,83 € p r i p ú š ť a a v tejto časti rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/55/2013-216 zo dňa 23.01.2014 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/55/2013-216 zo dňa 23.01.2014 vo zvyšnej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.616,83 € spolu - s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. 26Cb/55/2013-244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 2.688,71 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 2.688,71 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. 26Cb/55/2013-244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 4.498,14 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 4.498,14 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. 26Cb/55/2013-244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 7.059,04 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 7.059,04 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. 26Cb/55/2013-244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 13.072,19 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 13.072,19 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. 26Cb/55/2013-244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 298,75 € od 11.07.2009 do zaplatenia, - zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 298,75 € od 11.07.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 2.261,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.591,20 € k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.03.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 27.616,83 € s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu vznikla na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatvorili dňa 21.03.2008 žalovaný v postavení objednávateľa a spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Drieňová 1/G, Bratislava, v postavení zhotoviteľa. Predmetom tejto zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa - spoločnosti CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava spočívajúci v dodávke a montáži kuchynských liniek podľa položkového rozpočtu, ktorý bol prílohou. Odovzdané kuchyne spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, a teda ich cenu vyúčtovala žalovanému faktúrami: - faktúra č. 880131 zo dňa 03.11.2008 na sumu vo výške 106.652,06 €, - faktúra č. 880143 zo dňa 18.11.2008 na sumu vo výške 178.426,09 €, - faktúra č. 880150 zo dňa 17.12.2008 na sumu vo výške 280.008,66 €, - faktúra č. 980001 zo dňa 21.01.2009 na sumu vo výške 39.500,77 €, - faktúra č. 980028 zo dňa 12.03.2009 na sumu vo výške 11.850,23 €. Úhrada predmetných faktúr bola zúčtovaná, a to na základe dohody o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok zo dňa 10.07.2009, na základe ktorej si spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava a žalovaný zúčtovali vzájomné pohľadávky a záväzky vo výške 38.014,41 EUR ku dňu 10.07.2009. Z tejto dohody vyplynulo, že záväzok spoločnosti CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, z faktúr č. 200906002, 200906023, 200906003, 200906001 vo výške 38.014,41 EUR a záväzok žalovaného plynúci z faktúr č. 880148, 880131, 880143, 880150, 980001, 9800028 vo výške 38.014,41 EUR zanikli ku dňu 10.07.2009 započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka. Z tohto vzájomného zápočtu zostal dlh žalovaného voči CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii vo výške 27.616,83 EUR titulom zádržného, čo tvorí predmet tohto sporu. 3. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal tým, že pôvodný veriteľ CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, postúpil pohľadávku vo výške neuhradených faktúr č. 880131, 880143, 880150, 980001, 980028, v celkovej výške 27.616,83 EUR na spoločnosť NEUSOHLER, spol. s r.o., Banská Bystrica, táto spoločnosť dňa 09.03.2011 postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť cesia s.r.o. „v likvidácii", Banská Bystrica, a táto dňa 04.02.2013 postúpila pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na spoločnosť žalobcu, pričom všetky tieto postúpenia boli žalovanému oznámené oznámeniami zo dňa 20.10.2010, 21.03.2011 a 05.02.2013. Žalovaný si svoj záväzok zo zápočtu zo dňa 10.07.2009 nesplnil, a tak sa žalobca domáha jeho splnenia predmetnou žalobou. Žalobca si tiež uplatnil úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške a nárok titulom zmluvnej pokuty. 4. Po vykonaní dokazovania a zistení skutkového stavu mal súd za to, že žalobca predložil všetky zmluvy o postúpení pohľadávok v konaní pred súdom a tiež preukázal splnenie notifikačnej oznamovacej povinnosti voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom pohľadávka bola špecifikovaná a individualizovaná. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (poslednej) sa žalobca stal novým veriteľom a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, prešla na žalobcu. Súhlas žalovaného ako dlžníka k tomuto úkonu zákon nevyžaduje, zmluva má písomnú formu, pohľadávka je špecifikovaná a žalovanému bolo postúpenie oznámené a aj v konaní pred súdom preukázané. Z tohto dôvodu mal súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný. 5. Listinný dôkaz, a to „Dohodu o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok" uzavretú dňa 10.07.2009 medzi žalovaným a spoločnosťou CAKOV-MAKARA, s.r.o., Bratislava, súd vyhodnotil tak, že na základe dohody (compensatio voluntaria) si zúčastnené strany zúčtovali vzájomné pohľadávky a záväzky. Následkom tohto započítania bolo zrušenie vzájomne započítaných pohľadávok a záväzkov, pričom záväzok žalovaného vo výške 27.616,83 € titulom zádržného bol žalovanému zrejmý a je možné usudzovať, že ho uznal čo do základu a výšky, resp. ho nepoprel v čase, kedy k dohode došlo. Z tejto dohody jednoznačne vyplýva dlh žalovaného vo výške 27.616,83 € voči spoločnosti CAKOV- MAKARA, s.r.o., pričom aj keď v tejto dohode nie je výslovne uvedené, že žalovaný svoj záväzok voči CAKOV-MAKARA, s.r.o. uznáva, jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku žalovaného voči CAKOV-MAKARA, s.r.o. je daná. 6. Splatnosť zádržného bola dohodnutá v článku VII bod 7.5 zmluvy o dielo a toto malo byť uvoľňované postupne, pričom práve 3. časť zádržného mala byť uvoľnená po skončení záručnej doby. Vzhľadom na uzavretú zmluvu, čas plnenia a dĺžku záručnej doby bolo v čase rozhodnutia súdu rozumné predpokladať, že táto dávno uplynula a žalovaný mal povinnosť minimálne po skončení záručnej doby uvoľniť zádržné, ktoré je a bolo predmetom sporu. 7. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania z uplatnenej sumy odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k dohode o vzájomnej kompenzácii pohľadávok a záväzkov a uznaní žalovaného o svojom dlhu. Aj keď pre zádržné neboli dohodnuté v zmluve o dielo osobitné sankcie - úrok z omeškania či zmluvná pokuta pre nezaplatenie tejto časti záväzku, súd poukázal na to, že žalovaný svoj záväzok nesplnil dobrovoľne, riadne a včas, pričom zadržaná čiastka vyplývala z faktúr, ktoré boli ako dané doklady vystavené a úrok pre nesplnenie tejto povinnosti bol dohodnutý vo výške 0,075 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania, čo sa rovná zádržnému. 8. Zmluvná pokuta ako osobitná zabezpečovacia sankcia bola dohodnutá v článku XII bod 12.2.1 zmluvy o dielo pre prípad omeškania objednávateľa (žalovaného) s úhradou oprávnených faktúr vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania až do dátumu zaplatenia. Povinnosť osobitne fakturovať zádržné faktúrou pre žalobcu zo zmluvy o dielo nevyplýva, zádržné bolo súčasťou vyúčtovaných čiastkových faktúr, pričom vyplatenie, resp. uvoľnenie zádržného bolo podmienené splnením dohodnutých právnych okolností. 9. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný, keďže faktúry boli vystavené oprávnene a žalovaný svoj záväzok nesplnil dobrovoľne, ani po dohode o kompenzácii, a tak minimálne od dohody o vzájomnej kompenzácii je v omeškaní so splnením svojho dlhu. Súd na základe takto zhodnoteného dokazovania posúdil nárok žalobcu ako dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 10. Súd v napadnutom rozhodnutí zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 2.261,- € a z trov právneho zastúpenia v sume 4.591,20 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. účinného do 30.06.2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, a aby žalovanému priznal náhradu trov konania. 12. Žalovaný namietal, že do dnešného dňa nebol voči nemu uskutočnený hmotnoprávny úkon, na základe ktorého by postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu mohlo byť účinným voči žalovanému. Oznámenie o prvom postúpení žalovanej pohľadávky zo dňa 20.10.2010 bolo vykonané neoprávnenou osobou v mene CAKOV MAKARA, s.r.o. v likvidácii, t.j. nie jej likvidátorom, a preto oznámenie nevyvolalo voči žalovanému žiadne právne účinky, v čoho dôsledku sú všetky tri oznámenia o postúpení žalovanej pohľadávky zo dňa 20.10.2009, zo dňa 11.03.2011 a zo dňa 05.02.2013 absolútne neplatné. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vo všetkých zmluvách o postúpení je ako dlžník označený Metrostav a.s. - organizačná zložka, IČO 31 792 693, so sídlom Košická 56, Bratislava. Keďže však organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a ani procesnú spôsobilosť (nie je nositeľom práv a povinností), tak nemôže byť označovaná ako dlžník určitej pohľadávky. Podľa názoru žalovaného preto nie je v zmluvách o postúpení riadne označená osoba dlžníka a ani nie je riadne špecifikovaná postupovaná pohľadávka, čo má za následok absolútnu neplatnosť všetkých zmlúv o postúpení. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že žalobca nie je a nikdy ani nebol aktívne legitimovaným na podanie žaloby a súd mal žalobu aj z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť. 13. Žalovaný v súvislosti s jeho námietkou premlčania čiastky 7.097,28 eur z faktúry č. 980001 uviedol, že žalovaná pohľadávka nie je 3. časťou zádržného, ako to nesprávne uvádza súd v rozsudku. Podľa názoru žalovaného je čiastka 7097,28 eur z faktúry číslo 980001 časťou 1. časti zádržného v zmysle zmluvy a je dávno premlčaná. Žalovaný v konaní pred súdom riadne vzniesol námietku premlčania tejto čiastky, súd však bez ďalšieho (bez akéhokoľvek odôvodnenia), napriek vznesenej námietke premlčania, žalobcovi aj túto premlčanú pohľadávku priznal. Podľa názoru žalovaného pritom právny úkon čiastočného započítania nie je možné v žiadnom prípade posúdiť ako úkon smerujúci k uznaniu zvyšku nezapočítaného záväzku; z obsahu právneho úkonu započítania žiaden takýto úkon uznania vôbec nevyplýva. 14. Žalovaný namietal, že napriek tomu, že súd označil žalovanú istinu ako 3. časť zádržného, na ktorú malo v zmysle zmluvy vzniknúť právo na zaplatenie po skončení záručnej doby, súd priznal podľa názoru žalovaného absolútne nelogicky a v rozpore s platným právnym poriadkom úroky z omeškania a zmluvnú pokutu od momentu vykonania zápočtu, t.j. odo dňa 11.07.2009, a to aj napriek tomu, že 3. časť zádržného v zmysle zmluvy nebola v čase započítania vôbec splatná. Súd pritom v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, akým spôsobom posúdil argumentáciu žalovaného v uvedenom smere, neriešil otázku výkladu sporných ustanovení zmluvy o úrokoch z omeškania a zmluvnej pokute, a ani otázku možnej neplatnosti týchto ustanovení z dôvodu ich neurčitosti. 15. Žalovaný ďalej argumentoval, že v zmluve nebola výslovne dohodnutá splatnosť žiadnej časti zádržného. Preto v zmysle zákona sa zádržné mohlo stať splatným až v momente, kedy by bol žalovaný vyzvaný zo strany veriteľa na zaplatenie. Ani CAKOV MAKARA, s.r.o., ani žiaden z ostatných subjektov, ktoré mali nadobudnúť žalovanú pohľadávku viacnásobným postúpením, však nikdy žalovaného nevyzvali na zaplatenie pohľadávky. Na základe uvedeného žalovaná pohľadávka podľa názoru žalovaného nie je doposiaľ vôbec splatná a žalovaný nie je v omeškaní s jej zaplatením. Preto súd v takomto prípade ani nemohol priznať žalobcovi ním požadované úroky z omeškania a zmluvné pokuty od dátumu 11.07.2009, ale najskôr od dátumu podania žaloby. 16. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pre omeškanie so zaplatením zádržného nebol v zmluve dohodnutý žiaden zmluvný úrok z omeškania ani zmluvná pokuta. Konajúci súd napriek tomu bez ďalšieho, v rozpore so zákonom a absolútne nelogicky priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty tak, ako to žalobca požadoval. Navyše, výšku priznanej zmluvnej pokuty považoval žalovaný za neprimerane vysokú, odporujúcu dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, na čo súd vôbec neprihliadol a nevyužil svoje moderačné právo v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty (súd ani neodôvodnil prečo v tejto veci nevyužíva svoje moderačné právo). 17. Žalovaný zároveň vytýkal súdu, že dôkazy a tvrdenia žalovaného nijakým spôsobom vo svojom rozsudku nevyhodnotil, vôbec neuviedol, ako sa s týmito dôkazmi a tvrdeniami vysporiadal, neuviedol, o aké konkrétne dôkazy a o aké konkrétne ustanovenie zákona oprel svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie porušil jeho základné právo na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu je absolútne neodôvodnené, nepreskúmateľné, nezákonné a diskriminačné. Ďalej namietal, že bez ohľadu na uvedené skutočnosti a bez toho, aby súd skúmal dôvodnosť a účelnosť úkonov, súd priznal žalobcovi ako náhradu trov konania všetky ním uplatňované úkony právnej pomoci. 18. K odvolaniu žalovaného sa dňa 03.09.2014 písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením č. k. 26Cb/55/2013-244 potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Žalobca uviedol, že všetky uvádzané tvrdenia žalovaného už v konaní pred prvoinštančným súdom odzneli a konajúci súd sa nimi v priebehu konania zaoberal, na súdnych pojednávaniach k nim zaujal svoje stanovisko a svoj postoj, ako aj svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodnil. Žalobca z tohto pohľadu pokladá napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a jasne, racionálne, logicky a postačujúco zdôvodnené. Na všetky námietky žalovaného poskytol v napadnutom rozhodnutí konajúci súd odpovede a vecne sa vysporiadal s jeho argumentmi. 20. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v predmetnom konaní žalobca uviedol, že žalobca v konaní nielenže preukázal, že každý z radu postupcov oznámil svojmu dlžníkovi postúpenie pohľadávky, ale navyše žalobca (hoci sám nemal voči žalovanému ako dlžníkovi takú zákonnú povinnosť) na výzvu súdu predložil aj zmluvy o postúpení pohľadávok, tak ako boli v priebehu času medzi zmluvnými stranami uzatvárané. Uvedené námietky žalovaného preto považoval žalobca za irelevantné. 21. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nemá žiadne zákonné oprávnenie sa domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky od postupníka, ak mu bolo postúpenie pohľadávky preukázateľne oznámené postupcom. Z toho potom zákonite vyplýva, že žalovaný sa ako dlžník nemôže voči žalobcovi domáhať akýchkoľvek námietok neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, nakoľko tieto by sa bez výzvy súdu v konaní na prvej inštancii do jeho dispozičnej sféry nikdy nedostali. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávok vždy právne relevantným spôsobom oznámené zo strany postupcov, čo napokon v súdnom konaní žalobca hodnoverne preukázal. 22. V súvislosti s ďalšími námietkami žalovaného žalobca poukázal na svoju žalobu, prednesy na ústnych pojednávaniach a svoje písomné vyjadrenie zo dňa 30.09.2013. Poukázal tiež na autonómiu vôle zmluvných strán, ich zmluvnú voľnosť a slobodu vstupovania do záväzkových vzťahov s prihliadnutím na dodržiavanie zásad poctivého obchodného styku. Práve preto s ohľadom na konanie, úkony a úmysly pôvodných zmluvných strán vyznievajú podľa názoru žalobcu terajšie snahy žalovaného o prekrútenie tak skutkových okolností, ako aj právnych následkov nimi vyvolaných a sledovaných prinajmenšom špekulatívne. Osobitne vo vzťahu k odvolacej námietke nesplatnosti pohľadávky žalobca ešte dodal, že žalovaný operuje zavádzajúcimi a skresľujúcimi vyjadreniami, pričom ukladá na ťarchu žalobcu povinnosti, ktoré však žalobcovi nevyplývajú a nevyplývali ani z textu zmluvy o dielo alebo všeobecných podmienok, a ani zo žiadnych zákonných ustanovení. 23. Žalobca na rozdiel od žalovaného považoval rozsudok za presvedčivo, hodnoverne a jasne zdôvodnený. Spolu s uvedením príslušných relevantných zákonných ustanovení a s poukazom na kľúčové zmluvné dojednania zmluvných strán je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie ako celok kompaktne, zmysluplne a presvedčivo zdôvodnené, pričom toto zdôvodnenie poskytuje odpovede na všetky námietky a otázky vznesené zo strany žalovaného počas súdneho konania. 24. Na tomto mieste žalobca poznamenal, že nikdy počas celej doby od vzniku a existencie pohľadávky žalovaný ako dlžník nijakým spôsobom nepoprel voči žiadnemu zo svojich veriteľov (predošlých vlastníkov pohľadávok) samotnú pohľadávku, pretože si je a musí byť veľmi dobre vedomý právneho základu a titulu jej vzniku. Podstatným a pre rozhodovanie o merite veci aj kľúčovým faktom je tiež to, že žalovaný po tom, ako mu bol doručený napadnutý rozsudok, a tiež po tom, ako podal vo veci samej odvolanie, doručil právnemu zástupcovi žalobcu list zo dňa 20.06.2014, ktorým oznámil svoj úmysel zaplatiť celú žalovanú istinu pohľadávky. Tento zjavný rozpor medzi tvrdeniami žalovaného o úplnej neopodstatnenosti pohľadávky žalobcu na jednej strane a jeho konaním na strane druhej podľa názoru žalobcu najlepšie deklaruje skutočnosť, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku uhradiť žalovanú istinu pohľadávky spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou ako sankčnými postihmi za jeho omeškanie s poskytnutím plnenia, na ktoré sa zmluvne zaviazal. Podľa vyjadrenia žalobcu je tiež nesporná tá skutočnosť, že dna 04.07.2014 bola celkovo v piatich osobitných platbách skutočne zaplatená celá suma žalovanej istiny pohľadávky na účet žalobcu. 25. Podaním zo dňa 24.08.2015 žalobca oznámil súdu nespornú skutočnosť, že žalovaný dňa 04.07.2014 v piatich samostatných platbách, osobitne identifikovaných podľa pôvodných vystavených faktúr a s presne určenými sumami v zmysle týchto faktúr, poukázal na bankový účet žalobcu sumu zodpovedajúcu celkovej sume žalovanej istiny pohľadávky, t.j. 27.616,83 eur. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobcovi úroky z omeškania, ani zmluvnú pokutu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pri poukázaných platbách žalobcovi nepochybne určil, že sa má plniť na dlžnú istinu, považuje žalobca prijatými platbami od žalovaného dlh žalovaného v rozsahu žalovanej dlžnej istiny za splatený, a teda za splnený. S poukazom na uvedené správanie žalovaného (zaplatenie celej dlžnej sumy istiny), žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalovanej istiny 27.616,83 eur s tým, že na prejednaní žaloby trvá len v rozsahu dlžného príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v zmysle podanej žaloby. 26. Dňa 18.09.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom žalovaný oznámil súdu, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby a žiadal, aby súd späťvzatie žaloby v zmysle ust. § 208 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 nepripustil. Uviedol, že platba istiny žalovanej sumy bola zo strany žalovaného vykonaná s výhradou, pričom zaplatením istiny nedošlo v žiadnom prípade k uznaniu žalovanej istiny, keďže zaplatenie istiny s výhradou nespôsobuje uznanie dlhu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd prejednal a posúdil všetky žalované nároky, vrátane dôvodnosti zaplatenia istiny, a žalobu v celom rozsahu zamietol. V prípade, že súd rozhodne aj napriek nesúhlasu žalovaného o pripustení späťvzatia žaloby a konanie v časti istiny zastaví, žalovaný navrhol, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože nie sú splnené podmienky na ich priznanie. 27. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 28.11.2016, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 28. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, ako aj z hľadiska použitia § 370 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, ako aj s čiastočným späťvzatím žaloby a s nesúhlasom žalovaného s týmto späťvzatím, dospel k záveru, že je potrebné čiastočné späťvzatie žalobcu zo dňa 24.08.2015 pripustiť a v späťvzatej časti žaloby rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť, pričom vo zvyšnej časti, ako aj v súvisiacej časti náhrady trov konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 29. Podľa § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 30. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 18.09.2015 dospel k záveru, že u žalovaného neexistujú také vážne dôvody, ktoré by odôvodňovali nepripustenie čiastočného späťvzatia žaloby súdom a nezastavenie konania v späťvzatej časti žaloby. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne došlo zo strany žalovaného k úhrade žalovanej istiny (platby zo dňa 04.07.2014), pričom jeho tvrdenie, že plnil s výhradou a že splnený záväzok aj naďalej neuznáva, odvolací súd vyhodnotil výlučne z hľadísk, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie vážnosti dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím, t.j. nie aj z hľadiska dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý bol peňažnou úhradou žalovaného (hoci aj s výhradou) splnený. 31. V danom prípade je potrebné o vážnych dôvodoch nesúhlasu žalovaného uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu uplatneným v žalobe, a teda keď požiadavka žalobcu (zaplatenie žalovanej istiny) bola splnená neskorším dobrovoľným správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, pričom práve v dôsledku tohto správania žalovaného bola žaloba v príslušnej časti vzatá späť, nie je možné z procesného hľadiska považovať takúto dobrovoľnú úhradu žalovanej istiny zo strany žalovaného za vážny dôvod na nepripustenie čiastočného späťvzatia žaloby v zmysle § 370 CSP. Pokiaľ k úhrade žalovanej istiny zo strany žalovaného malo dôjsť z opatrnosti, v záujme zabrániť ďalšiemu narastaniu úrokov z omeškania, odvolací súd mal za to, že žalovaný si mal v danej súvislosti zvoliť inú formu splnenia peňažného záväzku, pričom však úhradu peňažnej sumy priamo na účet žalobcu nemožno uznať za vážny dôvod v zmysle § 370 CSP. 32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nesúhlas žalovaného vyhodnotil pre účely použitia ust. 370 CSP ako neúčinný, keďže sa nezakladá na takých vážnych dôvodoch, ktoré by v danom prípade mohli byť dôvodom pre nepripustenie čiastočného späťvzatia žaloby súdom. 33. K čiastočnému späťvzatiu predmetnej žaloby v časti žalovanej istiny 27.616,83 € došlo po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie a po podaní odvolania žalovaným proti tomuto rozsudku. Odvolací súd preto v súlade s § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom dňa 24.08.2015 a za neuznania dôvodnosti nesúhlasu žalovaného, pripustil toto späťvzatie v časti žalovanej istiny 27.616,83 € a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 34. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, t.j. v časti príslušenstva nároku a uplatnenej zmluvnej pokuty, je skutočnosť, že znenie výroku rozsudku v časti výšky úrokov z omeškania vyhláseného na pojednávaní dňa 23.01.2014 a zachyteného v zápisnici z tohto pojednávania na č.l. 195 spisu (0,70 % denne) sa nezhoduje so znením predmetného výroku obsiahnutého v písomnom vyhotovení rozsudku, a to v zmysle opravného uznesenia č. k. 26Cb/55/2013-244, ktorým bola výška denných úrokov opravená z 0,70 % na 0,75 %. 35. Pri vyhlasovaní rozsudku súdu, resp. zápise jeho výroku na pojednávaní vznikla zrejmá nezrovnalosť ohľadom priznanej výšky denných úrokov z omeškania, keď súd plne úspešnému žalobcovi priznal úroky z omeškania v nižšej (0,70 % denne), než uplatnenej výške (0,75 % denne), a tým spôsobil, že do výroku vyhláseného rozsudku nepojal celý rozsah žalobného návrhu. Tento nedostatok však nie je možné napraviť vydaním opravného uznesenia, keďže toto je určené na opravu chýb, ku ktorým dôjde až pri písomnom vyhotovení rozsudku v porovnaní s jeho vyhláseným znením, a teda nie tých chýb, ktoré vznikli už pri vyhlasovaní rozsudku, ktorým (teda znením jeho výrokov) bol súd viazaný podľa § 156 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. Následnú opravu rozsudku nebolo možné vykonať za účelom opravy rozsahu nároku, o ktorom mal súd rozhodnúť v zmysle podanej žaloby, a teda takýto postup súdu bol nesprávny a spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku vo zvyšnej časti. 36. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, t.j. v nezastavenej časti príslušenstva nároku a uplatnenej zmluvnej pokuty, ako aj v súvisiacej časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne prejedná zvyšok žalovaného nároku, pričom nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a to tak vo vzťahu k (ne)existencii nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z uhradenej istiny, ako aj k (ne)existencii uplatneného nároku na zmluvnú pokutu a právneho základu jeho vzniku, pričom sa dostatočne vysporiada aj s argumentmi sporových strán, vrátane argumentov žalovaného obsiahnutých v jeho odvolaní. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).