Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/207/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213206786 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213206786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci navrhovateľa: X. K.. C. V.Í., F. N. XX, F., 2. K. V. (T. M.), F. N. XX, F., proti odporcovi: PENZIÓN, stavebné družstvo, so sídlom E. Belluša 4, Piešťany, IČO: 36 224 057, zastúpenému advokátom R.. R. T., L. L. L.. Z. E. Y. XXX/XX, W. H., K.: XX XXX XXX, o zaplatenie 16.596,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16.12.2013, č.k. 52C/63/2013-43, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16.12.2013, č.k. 52C/63/2013-43 v napadnutej časti m e n í tak, že návrh z a m i e t a. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.869,73 eur; návrh o zaplatenie sumy 2.090,23 eur zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v konaní prebiehajúcom na tamojšom súde pod sp. zn. 50C/46/2008 vo veci navrhovateľa T., L. H.Ž., T. proti odporcom K.. C. V. E. K. M., F. o zaplatenie sumy 4.708,32 eur, súd pripustil vzájomný návrh odporcov, ktorým sa primárne domáhali vrátenia hnuteľného majetku, ktorý im bol nezákonne vysťahovaný, eventuálne zaplatenia sumy 16.596,95 eur titulom náhrady škody. Tento vzájomný návrh odporcov súd vylúčil na samostatné konanie (vedené pod sp. zn. 52C/63/2013). Súd ďalej konštatoval, že pred otvorením pojednávania vzali navrhovatelia návrh o zaplatenie sumy 12.636,99 eur späť, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 30.9.2013, č.k. 52C/63/2013-38 a v tejto časti konanie zastavil (uvedeným uznesením bolo zastavené konanie aj o návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali od odporcu vrátenia hnuteľného majetku; predmetom konania tak zostal nárok navrhovateľov voči odporcovi na zaplatenie sumy 3.959,96 eur titulom náhrady škody - poznámka odvolacieho súdu). Súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý sa k návrhu nevyjadril, na pojednávania sa nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Dokazovanie vykonal výsluchom navrhovateľov v 1. a 2. rade, oboznámením sa s obsahom spisu a s listinnými dôkazmi založenými v spise sp. zn. 50C/46/2008 a zistil tento skutkový a právny stav veci: Odporca dňa 22.2.2007 uzatvoril s navrhovateľmi v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu č. XXXX/X/XXX/MDI/ XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v F., Správa katastra pre Q.. Y. L. F., kat. úz. T. F., zapísaných na LV č. XXXX, a to byt č. XXX bytového domu súp. č. XXXX o ploche XX,XX m2 s prislúchajúcim balkónom o ploche X,XX m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach na parc. č. XXXX/X prislúchajúci k bytu č. XXX v podiele XX/XXXXXX, a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, pričom medzi účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena v sume 3,061.275,-Sk. Úhrada kúpnej ceny bola dohodnutá tak, že prvá časť kúpnej ceny v sume 100.000,-Sk mala byť uhradená nasledujúci deň po podpise zmluvy a druhá časť kúpnej ceny v sume 2,961.275,-Sk mala byť uhradená prostredníctvom M. F., E..L.. prevodom na účet predávajúceho do 2 pracovných dní po odoslaní potrebných podkladov. Navrhovatelia však odporcovi uhradili len časť kúpnej ceny a zostatok kúpnej ceny v stanovenej lehote nezaplatili a nehnuteľnosť nevypratali. Odporca navrhovateľom oznámil, že odstupuje od kúpnej zmluvy, a to dňom 8.10.2007. Odporca dňa 13.12.2007 požiadal notára R.. I. Ď. o spísanie notárskej zápisnice o otvorení bytu č. XXX na V. G.. U. F.. Podľa obsahu tejto zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX spoločnosť L., L.. L. C..I.. odstránila vložku na dverách bytu č. XXX a za prítomnosti odporcu a spoločnosti M., L..C..I. boli z bytu vynesené hnuteľné veci spísané do zápisnice. Po vyprataní vecí notár v zápisnici zaznamenal, že navrhovateľ (správne malo byť štatutárny zástupca odporcu - poznámka odvolacieho súdu) byt zamkol a na byt pripevnil oznam s nápisom: Upozornenie "Veci z bytu na požiadanie vydá vlastník bytu T., L. H.. Zákaz vstupu bez písomného súhlasu vlastníka bytu". Podľa notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX v byte F. Č.. XXX na V. G.. U. F. sa nachádzali hnuteľné veci špecifikované navrhovateľmi v návrhu, ktoré boli následne odvezené do skladu spoločnosti M., L..C..I... Dňa 14.12.2007 notár R.. I. Ď. spísal ďalšiu zápisnicu W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, za prítomnosti odporcu a navrhovateľov v 1. a 2. rade. Z originálov pokladničných blokov mal súd preukázanú cenu vecí a dátum zakúpenia hnuteľných vecí nasledovne: dňa 14.12.1999 rohová sedačka v hodnote 46.490,- Sk (1.543,19 eur), dňa 4.7.2007 3 ks stoličky v hodnote 6.570,-Sk (218,08 eur), dňa 28.3.2007 konferenčný stolík v hodnote 3.590,- Sk (119,16 eur), dňa16.7.2007 sklokeramická doska v hodnote 12.990,- Sk (413,19 eur), dňa 16.7.2007 rúra elektrická v hodnote 13.990,- Sk (464,38 eur), dňa 23.6.2006 pohovka v hodnote 7.790,- Sk (258,58 eur). Navrhovatelia súdu predložili aj doklad o náhradnom ubytovaní dňa 13.12.2007, a to faktúru č. A. v sume 3.000,- Sk (99,58 eur). Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa zákonných ustanovení § 3 ods. 1, § 4, § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 420 ods. 1, 2 a 3 a § 422 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je čiastočne dôvodný. Mal za jednoznačne preukázané, že odporca dňa 13.12.2008 (správne malo byť 13.12.2007 - poznámka odvolacieho súdu) neoprávnene vypratal nehnuteľnosť - byt č. XXX na V. G.. U. F. a hnuteľné veci navrhovateľov proti ich vôli uskladnil u tretej právnickej osoby, čím navrhovateľom spôsobil škodu protiprávnym konaním (neoprávnenou svojpomocou) podľa § 420 OZ, a tieto hnuteľné veci odporca navrhovateľom odmieta vydať. Preto súd priznal navrhovateľom sumu 1.869,73 eur ako náhradu za hnuteľný majetok, ktorého zakúpenie v roku 2007, resp. v júni 2006 (v čase bezprostredne pred ich odňatím odporcom) mu navrhovatelia preukázali pokladničnými blokmi, ako aj náhradu za poskytnuté náhradné ubytovanie v hoteli F. dňa 13.12.2007. Návrh navrhovateľov o zaplatenie sumy 2.090,23 eur zamietol s tým, že rohová sedačka mala zostatkovú nulovú hodnotu a zakúpenie M. L., kuchynského stola a koženého kresla čiernej farby navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, resp. nenavrhli súdu vo veci vykonať ďalšie dokazovanie na zistenie ich hodnoty, hoci zo súpisu odňatých hnuteľných vecí je zrejmé, že tieto hnuteľné veci im boli odňaté. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku navrhovatelia odvolanie nepodali. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj keď v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti celému výroku rozsudku, jeho odvolanie podľa svojho obsahu zjavne nesmerovalo do jeho zamietajúcej časti (v ktorej bol ako účastník konania úspešný), ale len do vyhovujúcej časti rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.869,73 eur. Odporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľov k náhrade trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia odvolacieho konania. Namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (bola mu odňatá možnosť konať pred súdom).Uviedol, že v predmetnom súdnom konaní, ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/46/2008 rozhodoval ten istý zákonný sudca, ktorý v zmysle ust. § 49 ods. 1 O.s.p. mal predvolanie na pojednávanie konané dňa 16.12.2013 v rámci tohto súdneho konania doručiť právnemu zástupcovi odporcu. Právny zástupca odporcu sa o rozhodnutí v danej veci dozvedel až z rozsudku, ktorý mu bol doručený jeho klientom. V odvolaní sa ďalej vyjadril k vecnej stránke prejednávanej veci a k dôvodom, pre ktoré pristúpil k vyprataniu svojej nehnuteľnosti. Zároveň v odvolaní vzniesol námietku premlčania s tým, že navrhovatelia si uplatnili náhradu škody, ktorá im vznikla vyprataním nehnuteľnosti dňa 13.12.2007 na veciach zakúpených pred týmto dňom. Navrhovatelia sa o škode dozvedeli dňa 13.12.2007, teda v čase, keď im boli vypratané veci z bytu, ktorý neoprávnene obývali. O tom, že ich nechal vypratať odporca museli vedieť a vedeli, nakoľko im to v ten istý deň bolo oznámené a na túto skutočnosť boli niekoľkokrát upozornení aj pred samotným vyprataním. Premlčacia doba na uplatnenie práva na súde im tak v zmysle ust. § 106 OZ uplynula dňa 13.12.2009. Návrh bol navrhovateľmi podaný na súd dňa 28.1.2011, čo vyplýva z uznesenia súdu zo dňa 16.11.2012. Právo navrhovateľov sa tak premlčalo a premlčané právo nemožno navrhovateľom priznať. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia (č.l. 66 spisu) podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.3.2014 (právnemu zástupcovi odporcu bolo vyjadrenie doručené odvolacím súdom dňa 24.2.2015).K námietke premlčania uviedli, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku potvrdil, že toto vysťahovanie bolo protiprávne až v roku 2010. Vtedy bolo jasné, kto škodu spôsobil. Odporca si dovtedy svoju chybu nepriznal a nepriznáva si ju dodnes. Hnuteľný majetok odmietol navrhovateľom vydať. Súdne konanie sp. zn. 52C/63/2013 sa týka len navrátenia hnuteľného majetku, ktorý im odporca odcudzil, resp. náhrady škody, ktorá navrhovateľom vznikla vo výške hodnoty odcudzeného hmotného majetku, ako aj vo výške novo zakúpeného majetku, čo však súd prvého stupňa zamietol. Z uvedených dôvodov žiadajú, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa minimálne v rozsahu náhrady škody tak, ako v rozsudku určil okresný súd. Na vyjadrenie navrhovateľov reagoval odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 3.3.2015 (navrhovateľovi v 1. rade bolo doručené v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. dňa 14.10.2015, navrhovateľka v 2. rade ho prevzala dňa 22.9.2015). Poukázal na to, že navrhovateľov priebežne informoval o odstúpení od zmluvy a zároveň ich viackrát vyzýval, aby byt, ktorý neoprávnene užívajú, vypratali. Teda osoba, ktorá údajne mala spôsobiť navrhovateľom škodu, im bola známa okamžite. K vyprataniu nehnuteľnosti, teda k spôsobeniu údajnej škody, došlo dňa 13.12.2007 a tento deň je totožný s dňom, kedy sa navrhovatelia o škode dozvedeli. Subjektívna premlčacia doba tak uplynula dňa 13.12.2009. Vzhľadom na to, že navrhovatelia si náhradu škody uplatnili kompenzačnou námietkou dňa 28.1.2011, považuje odporca právo za neuplatnené v zákonnej lehote. Podľa odporcu však k žiadnemu porušeniu povinnosti ako zákonného predpokladu náhrady škody ani nedošlo. Odporca vykonával svoje práva vlastníka, jeho zásah bol adekvátny a v súlade so zákonom. Navrhovatelia užívali byt vo vlastníctve odporcu bez právneho titulu a proti jeho vôli. Konaniu odporcu predchádzali výzvy na dobrovoľné odstránenie protiprávneho stavu a po márnom uplynutí času na dobrovoľné plnenie vykonal potrebné opatrenia pod dohľadom notára. Odporca žiadnym spôsobom nebránil navrhovateľom v tom, aby si svoj hnuteľný majetok vyzdvihli. Boli upovedomení o tom, kde sa ich veci nachádzajú a neexistovali žiadne prekážky v tom, aby majetok získali späť do svojej dispozície. Tvrdenia navrhovateľov o odmietaní vydania ich hnuteľného majetku sú absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O.s.p. a vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania až v odvolacom konaní, na prejednanie podaného odvolania nariadil v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. pojednávanie a v súlade so zásadou hospodárnosti konania prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania. Právny zástupca odporcu pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania. Ďalej uviedol, že hneď po tom, ako boli veci navrhovateľov vysťahované z bytu odporcu, upovedomil o tom navrhovateľov s tým, že mali možnosť kedykoľvek si ich vyzdvihnúť, pretože boli označení ako oprávnené osoby. K vyprataniu bytu pristúpil odporca až po tom, čo po odstúpení od kúpnej zmluvy niekoľkokrát vyzýval navrhovateľov, aby byt dobrovoľne vypratali. Vyzýval ich k tomu aj písomnou formou, čo preukázal v tomto a aj v súvisiacom konaní. Navrhovatelia však na výzvy nereagovali. K tomu, kto platil skladné, a ani k tomu, či sú veci navrhovateľov doposiaľ uskladnené, sa nevedel vyjadriť. Navrhovateľ v 1. rade pred odvolacím súdom uviedol, že o vyprataní ich vecí z bytu odporcu sa navrhovatelia dozvedeli z písomného oznámenia niekedy v decembri 2007, resp. v januári 2008. V tomto oznámení bolo uvedené, ktorá spoločnosť veci vysťahovala a ktoré veci, ale nebolo tam uvedené, kde sa nachádzajú. Navrhovatelia nevedia o tom, že by boli označení ako oprávnené osoby na ich vyzdvihnutie. Dňa 26.2.2008 podal odporca ako prvý na navrhovateľov žalobu, o ktorej bolo vedené konanie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/46/2008. V uvedenom konaní si navrhovatelia prvýkrát uplatnili nárok na vydanie veci a súčasne aj peňažný nárok na náhradu škody niekedy v roku 2008. Dňa 28.1.2011 len menili svoj petit tak, že od odporcu žiadali výlučne peňažné plnenie. Ich nárok preto nemôže byť premlčaný. Dostali výzvy od odporcu, aby byt vypratali, ale paralelne bežali rokovania s bankou o poskytnutí úveru. Navrhovateľka v 2. rade pred odvolacím súdom uviedla, že byt bol vypratávaný tak, že časť vecí im odporca umožnil odviesť si z bytu a časť vecí im odviezli a nemohli sa k nim dostať. Je preto otázne, prečo si sami nemohli naraz odviesť všetky veci. Po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu na odvolacom pojednávaní, dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu rozsudku v napadnutej časti vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku premlčania. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu, a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2), ktorých začiatok je upravený odlišne. Obe tieto doby aj plynú a končia sa nezávisle od seba. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Znamená to, že aj v prípade, ak by išlo o škodu spôsobenú úmyselne, rozhodujúci je deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak by do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 OZ a škodca by v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania, právo poškodeného sa premlčalo. Neprichádza tu už do úvahy ani objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ. Ako vyplynulo z dokazovania v prejednávanej veci, navrhovatelia sa o škode (o majetkovej ujme na vyprataných veciach) dozvedeli dňa 13.12.2007, kedy odporca zo svojho bytu dal vypratať ich hnuteľné veci. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 13.12.2007, sp. zn. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX bol byt po vynesení vecí z bytu uzamknutý a na byt bol pripevnený oznam s nápisom: Upozornenie "Veci z bytu na požiadanie vydá vlastník bytu T., L. H.. Zákaz vstupu bez písomného súhlasu vlastníka bytu". Z dokladu o náhradnom ubytovaní v hoteli F. dňa 13.12.2007, ktorý v konaní predložili navrhovatelia, vyplýva, že už v uvedený deň mali vedomosť o tom, že odporca ich veci z bytu vypratal. Pokiaľ by tomu tak nebolo, nemuseli by vyhľadať náhradné ubytovanie. Z uvedeného zároveň vyplýva, že navrhovatelia už dňa 13.12.2007 vedeli aj o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, pretože v uvedený deň získali informáciu o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohli urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Neobstojí preto ani tvrdenie navrhovateľov, že až z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z roku 2010 bolo jasné, kto im škodu spôsobil. Z notárskej zápisnice zo dňa 14.12.2007, sp. zn. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, zároveň vyplýva, že navrhovatelia si dňa 14.12.2007 zobrali z predmetného bytu svoje osobné veci. To znamená, že najneskôr dňa 14.12.2007 sa navrhovatelia skutočne dozvedeli aj o rozsahu škody (ktorú bolo možné objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby mohli svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde), keď po vstupe do bytu zistili, ktoré ich hnuteľné veci boli z bytu vypratané. Ako vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 21.12.2007, sp. zn. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, zvyšok svojich vecí si navrhovatelia z bytu odporcu odsťahovali dňa 21.12.2007. Táto skutočná vedomosť o rozsahu škody a o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou najneskôr od uvedeného dňa navrhovatelia disponovali, už v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50C/46/2008 odvolací súd zistil, že na čl. XXX je založené podanie navrhovateľov (tam v postavení odporcov) zo dňa 30.3.2010, ktoré bolo na súd podané osobne dňa 7.4.2010, a v ktorom si uplatnili vzájomný návrh a nárok na náhradu škody. Z obsahu tohto podania vyplýva, že si uplatňujú vzájomný návrh na náhradu škody, ktorá im vznikla nezákonným vyprataním ich majetku, a v prípade nevrátenia odcudzeného majetku žiadajú o zaplatenie sumy 16.597,95 eur. Uznesením zo dňa 6.9.2010, č.k. 50C/46/2008-183 boli navrhovatelia (tam v postavení odporcov) súdom vyzvaní na doplnenie vzájomného návrhu. Podaním zo dňa 24.1.2011, podaným na súd osobne dňa 28.1.2011, tento svoj návrh aj doplnili. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.11.2012, č.k. 50C/46/2008-272 vylúčil ich vzájomný návrh na samostatné konanie. Odvolací súd tak mal za preukázané, že navrhovatelia svoj nárok na náhradu škody voči odporcovi uplatnili na súde až dňa 7.4.2010, a nie v roku 2008 ako tvrdili v tomto konaní. Možno tak uzavrieť, že navrhovateľom subjektívna lehota na náhradu škody uplynula v decembri 2009 (dňa 13.12.2007, najneskôr dňa 14.12.2007), ale svoj nárok na náhradu škody uplatnili na súde až dňa 7.4.2010. Z toho vyplýva, že bol podaný až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Odporca sa úspešne premlčania dovolal, a preto nie je možné toto premlčané právo navrhovateľom priznať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.