Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/725/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213209425 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213209425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: X.. N.. L. Ď.Č., bytom V. XX, X., štátny občan SR, zastúpeného: JUDr. Miroslav Zobok, advokát, so sídlom Bernolákova 2425/2, Malacky, proti odporcovi: Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, o uloženie povinnosti a o zaplatenie 2 220 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.9.2014, č.k. 52C/75/2013-92, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e. Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť poskytnúť mu pripojenie prostredníctvom pevnej linky, alternatívne prostredníctvom optického kábla a povinnosť zaplatiť mu titulom zmluvnej pokuty sumu 220 euro s príslušenstvom a titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 2 000 euro s príslušenstvom . O trovách konania s použitím § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 43 ods.4 písm. c/, ods.7 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného ku dňu 31.3.2011), § 44 ods. 10 zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného od 1.1.2012), § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. v platnom znení, § 544 ods.1 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti nároku navrhovateľa. Z prednesov účastníkov konania a z doložených listinných dôkazov zistil, že účastníci dňa 17.9.2006 uzavreli Zmluvu o pripojení na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytovať navrhovateľovi službu internet s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti predstavovala 500,- Sk. Z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18. 6. 2010 uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že odporca sa zaviazal poskytovať navrhovateľovi službu internet s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti predstavovala 220 euro. V prípade, že poskytovateľ po akceptácií zmluvy šetrením zistí technickú neuskutočniteľnosť požadovanej zmeny zmluvy o pripojení, tento dodatok zmluvy o pripojení zaniká okamihom doručenia písomného oznámenia účastníkovi. Účastník ani poskytovateľ v takomto prípade nemajú právo na náhradu škody, spôsobenej zánikom dodatku k zmluve o pripojení. Z Akceptácie návrhu na zriadenie služby zo dňa 4. 4. 2011 vyplýva, že navrhovateľovi bola zriadená služba internet s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti predstavovala 220 euro s tým, že ustanovenia pôvodnej zmluvy neupravené v akceptácií zostali nezmenené. Z Podnetu účastníka - navrhovateľa zo dňa 31. 3. 2011 súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ reklamoval skutočnosť, že odporca mu prestal poskytovať službu internet Turbo 1. Navrhovateľ uviedol, že na technickej podpore mu oznámili, že k zrušeniu služby došlo na žiadosť technika, nakoľko v lokalite nie je možné zabezpečiť primeranú kvalitu služby. Na zákazníckej linke mu následne oznámili, že službu nie je možné opätovne obnoviť a ponúkli mu zriadenie služby O. X T., čo navrhovateľ akceptoval, zriadiť túto službu bolo však možné až od 4. 4. 2011. Z oznámenia o vybavení reklamácie zo dňa 5. 4. 2011 vyplýva, že službu T. N. XG O. 1 odporca zrušil k 31.3.2011 po opakovanom prešetrení kvality tejto služby, kedy po opakovaných meraniach na základe navrhovateľom ohlásenej poruchy dňa 22. 3. 2011 pracovník odporcu zistil, že služba nespĺňa požadované parametre kvality. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že služba internet nebola odporcom navrhovateľovi v poskytovaná v požadovanej kvalite. Odporca ukončil poskytovanie služby internet z dôvodu, že nemohol poskytovať verejnú službu (prístup na internet) v dohodnutom rozsahu, resp. v potrebnej kvalite, a to z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby. Uvedená okolnosť je predpokladaná priamo zákonom o elektronických komunikáciách a umožňuje podniku v takomto prípade vypovedať zmluvu o pripojení. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa o uloženie povinnosti odporcovi poskytnúť navrhovateľovi pripojenie na internet prostredníctvom pevnej linky alebo optického kábla súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie o uložení takejto povinnosti by bolo nevykonateľné, nakoľko poskytovanie služby prístupu na internet prostredníctvom metalickej i optickej siete je v prípade navrhovateľovej domácnosti technicky neuskutočniteľné. Podmienky, za akých odporca akceptuje návrh na uzavretie zmluvy o pripojení a uskutoční pripojenie, sú upravené zákonom o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje odporcovi vypovedať zmluvu v prípade technickej neuskutočniteľnosti poskytovania služby prístupu na internet. Preto by aj prípadné súdne rozhodnutie, ktorým by súd uložil odporcovi pripojiť navrhovateľa k internetu, nebránilo odporcovi znovu poskytovanie služby ukončiť pre jeho technickú neuskutočniteľnosť. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti o uloženie povinnosti ako nedôvodný zamietol. K nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 220 euro titulom zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad porušenia zmluvného záväzku viazanosti 24 mesiacov uviedol, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom, ktorý možno dojednať len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Poskytovanie služby prístupu na internet odporcovi, ku ktorej sa navrhovateľ zaviazal Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 18. 6. 2010, odporca ukončil dňa 31. 3. 2011, t. j. pred uplynutím doby viazanosti. Navrhovateľ následne akceptoval návrh na zriadenie služby zo dňa 4. 4. 2011, avšak k zriadeniu služby nedošlo pre nesúhlas technikov. Navrhovateľ nešpecifikoval, či sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti vyplývajúceho z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18. 6. 2010 alebo z Akceptácie návrhu na zriadenie služby zo dňa 4. 4.2011. Pre oba prípady však podľa názoru súdu prvého stupňa platí, že zo strany odporcu vypovedaním zmluvy o pripojení (resp. nepripojením navrhovateľa) nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok. Odporca len využil svoje zákonné oprávnenie vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti poskytovania dohodnutej služby. Tento postup odporcu nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zmluvy o pripojení, odporca teda neporušil zmluvu o pripojení. V danom prípade, keď odporca opakovane aj po reklamácií neposkytoval službu prístupu na internet v požadovanej kvalite, bol oprávnený zmluvu vypovedať aj navrhovateľ, a to bez akýchkoľvek sankcií vrátane zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa mal za to, že v prípade vypovedania zmluvy o pripojení pre technickú neuskutočniteľnosť nejde o porušenie zmluvnej doby viazanosti; na základe uvedeného návrh navrhovateľa aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2 000 euro v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa súd prvého stupňa právne posúdil ako nárok uplatnený titulom primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že na primerané finančné zadosťučinenie má nárok spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. V prejedávanej veci nebol navrhovateľ úspešný a nesplnil tak základnú podmienku pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že zo strany odporcu v konaní ani nezistil žiadne porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa alebo iného právneho predpisu. Súd prvého stupňa aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľom , a to výsluch N.. T. Ď., výsluch člena predstavenstva odporcu a znalecké dokazovanie. Svedkyňa N.. T. Ď. mala byť vypočutá k miere závažnosti zásahu do súkromného života navrhovateľa. Súd prvého stupňa mal za to, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu zákona a navrhovateľovi nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa; z dôvodov hospodárnosti konania preto neskúmal existenciu, ani prípadnú mieru zásahu do súkromného, rodinného a spoločenského života navrhovateľa. Súd prvého stupňa tiež nevypočul člena predstavenstva odporcu ku skutočnostiam uvedeným v návrhu na začatie konania, nakoľko navrhovateľ nešpecifikoval, ktorého člena predstavenstva má súd vypočuť, ani nekonkretizoval skutočnosti, ku ktorým by sa mal svedok vyjadriť. Pokiaľ ide o návrh na znalecké dokazovanie týkajúce sa kvality služby internet poskytovanej odporcom navrhovateľovi, resp. dôvodov nedostatočnej kvality pripojenia navrhovateľa k takémuto dokazovaniu nepristúpil, nakoľko medzi účastníkmi nebolo sporné, že poskytovaná služba nebola v požadovanej kvalite. Súd prvého stupňa napokon poukázal na skutočnosť, že zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého odporca postupoval, v prípade ukončenia poskytovania služby z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti nerozlišuje dôvody, pre ktoré sa poskytovanie služby stalo technicky neuskutočniteľné. Akékoľvek výsledky znaleckého dokazovania by preto nemali žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ (osobne a i prostredníctvom právneho zástupcu ) navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) a v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., nakoľko postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolateľ uviedol, že nižšia kvalita poskytovanej služby neznamená jej technickú neuskutočniteľnosť, pričom jedine technická neuskutočniteľnosť bola zákonným dôvodom na vypovedanie zmluvy o pripojení zmysle § 43 ods. 7 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. K tejto podstatnej otázke súd prvého stupňa nevykonal výsluch odporcu ako účastníka konania, resp. ako svedka na základe jeho návrhu na výsluch štatutárneho zástupcu odporcu. Na základe takejto výpovede súd prvého stupňa mal a mohol ustáliť existenciu technickej neuskutočniteľnosti, resp. mohol zistiť, ktorého pracovníka odporcu je k predmetnej podstatnej otázke potrebné predvolať a vypočuť. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zistením nesporným medzi účastníkmi konania , a to že odporca v priebehu konania mu bol schopný zabezpečiť poskytovanie internetového pripojenia metalickým pripojením, čo priamo i nepriamo potvrdzuje neexistenciu technickej neuskutočniteľnosti takéhoto pripojenia ako dôvodu na vypovedanie zmluvy o pripojení. Napriek tomu, že súd prvého stupňa v ods. 6 na strane 3 rozsudku doslovne uvádza, že dodatok zmluvy o pripojení zaniká okamihom doručenia písomného oznámenia účastníkovi, súd prvého stupňa zamietol návrh v celom rozsahu, hoci v konaní nebolo preukázané, že by mu odporca takéto oznámenie doručil. Náhrady nemajetkovej ujmy sa dožadoval práve z dôvodu, že odporca obzvlášť necitlivým spôsobom bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia ukončil poskytovanie internetového pripojenia bez ponuky akejkoľvek náhradnej alternatívy. Súd prvého stupňa pochybil, ak k tejto otázke nevypočul navrhovanú svedkyňu N.. T. Ď. a ak zákonnosť postupu odporcu pri vypovedaní zmluvy o pripojení posudzoval len v rámci zákona o elektronických komunikáciách, keď absencia písomnej formy výpovede je v rozpore s § 40 ods. 2 Obč. zákonníka (nakoľko písomne uzatvorenú dohodu je možné v zmysle tohto ustanovenia zmeniť alebo zrušiť iba písomne). Odvolateľ ďalej uviedol, že súd prvého stupňa na základe záznamu zo dňa 31. 3. 2011 prišiel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že navrhovateľ bol odpojený po predchádzajúcom upozornení technikom (čo má byť údajne uvedené na zázname). Z uvedeného záznamu je však zrejmé len to, že navrhovateľ pred vypovedaním zmluvy o pripojení zvykol reklamovať nekvalitné pripojenie a po návšteve technika došlo vždy k prechodnému zlepšeniu poskytovanej kvality pripojenia a že technici dali návrh na zrušenie pripojenia, nakoľko odporca nevie zabezpečiť kvalitu natrvalo. Z uvedeného záznamu nemožno vyvodiť záver, že technik ho upozorňoval na odpojenie. Avšak ani takéto upozornenie by nebolo možné považovať za oznámenie o zániku zmluvy lege artis. Pri hodnotení dôkazov sa podľa odvolateľa súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že stav nižšej kvality pripojenia bol spôsobený výlučne odporcom a to tak, že odporca k existujúcemu metalickému vedeniu pripájal k stále nových a nových účastníkov, čím postupne spôsoboval zhoršovanie poskytovanej kvality pripojenia . Jeho nevýhodou je, že sa nachádza na konci dotknutého metalického pripojenia. Vyslovil názor, že odporca bol povinný pripojiť k metalickému vedeniu len taký počet účastníkov, ktorý by mu umožnil poskytovať všetkým pripojeným účastníkom (vrátane navrhovateľa) štandardnú kvalitu pripojenia. Aj v tejto otázke bolo vhodné a potrebné vypočuť odporcu ako účastníka konania alebo ako svedka, rovnako ako aj súdneho znalca, prípadne jeho bývalú manželku. Už z uvedeného je však zrejmé, že v danom prípade nejde o technickú neuskutočniteľnosť pripojenia, ale o zníženú kvalitu pripojenia v dôsledku neuvážených obchodných aktivít odporcu na úkor navrhovateľa bez prejavov empatie a ochoty napraviť existujúci stav. Súd prvého stupňa mal pri posudzovaní zákonnosti vypovedania zmluvy vykladať príslušné zákonné ustanovenia ústavne konformným spôsobom v súlade s čl.152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení napr. so zásadou dobrých mravov obsiahnutou v § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvého stupňa nekriticky akceptoval tvrdenia odporcu o technickej neuskutočniteľnosti pripojenia a opomenul zásadu zákazu zneužitia subjektívnych práv o to viac, že k zneužitiu subjektívneho práva došlo dominantom na trhu v rámci spotrebiteľskej zmluvy. Odporca mu síce v súčasnosti poskytuje mobilné pripojenie na internet, avšak k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo z jeho iniciatívy pri hľadaní východiska zo zúfalej situácie keď zistil, že bol doslovne odstrihnutý od metalického pripojenia na internet. Odporca v písomnom vyjadrení navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že služba internet nebola odporcom navrhovateľovi poskytovaná v požadovanej kvalite a takáto situácia ako technická neuskutočniteľnosť priamo zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, resp. podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy zák. č. 351/2011 umožňuje podniku vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti. Ak by súd vyhovel navrhovateľovi a uložil odporcovi povinnosť poskytovať službu internet, takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné, nakoľko poskytovanie služby prístupu na internet prostredníctvom metalickej i optickej siete je na mieste umiestnenia navrhovateľa technicky neuskutočniteľné. K odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. konštatoval, že v tejto veci nebolo nevyhnutné vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhol, keďže niektoré neboli pre konanie vôbec afektívne. Pani Ď. ani znalec v súdnom konaní nemohli objasniť viac skutočností ako tie, ktoré boli v konaní jasné a evidentné. Vykonanie týchto dôkazov nemohlo smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti, nakoľko nekvalita poskytovanej služby nebola sporná. Tieto mohli maximálne potvrdiť skutočnosti, ktoré boli stranami sporu v priebehu konania uvedené a ich vykonanie by bolo nehospodárnym a neefektívnym krokom v rámci súdneho konania. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu je absolútne nepreskúmateľné, keď v ňom absentuje odôvodnenie jeho záverov, túto námietku označil ako nedôvodnú. Odporca uviedol, že od začiatku súdneho sporu mali eminentný záujem na mimosúdnom urovnaní sporu, s navrhovateľom sa snažili dohodnúť viac ako 8 mesiacov, pri ponúkaní vhodnej alternatívy vychádzali priamo zo žalobného návrhu a snažili sa ponúkanom riešení priblížiť čo najviac. Konštatoval, že navrhovateľ svoje požiadavky neustále stupňoval a dopĺňal a bolo takmer nemožné sa s ním dohodnúť na finálnych požiadavkách. Navrhované riešenie navrhovateľ ani po niekoľkomesačnej komunikácii neakceptoval, svoje požiadavky stále dopĺňal a v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prekročil žalovaný nárok, keď žiadal jednorazové odškodnenie vo výške 10.000 euro a 100 euro za každý deň od 15. 4. 2014 do zriadenia optického pripojenia. Takto požadovaná kompenzácia bola neprimeraná a nespravodlivá a požiadavky navrhovateľa boli takmer bezhraničné až zneužívajúce. Odporca vo vyjadrení sa ďalej konštatoval, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že neoprávnene ukončil poskytovanie služby na jeho adrese umiestnenia. Urobil tak až na základe technického šetrenia priamo na mieste a za fyzickej prítomnosti technika a po opakovaných podnetoch o nedostupnosti a poruchovosti služby. V tomto prípade nie je absolútne sporná skutočnosť ohľadom zníženej funkčnosti samotnej služby internetu, ktorú namietal aj sám navrhovateľ. Pre technickú neuskutočniteľnosť ako ju predpokladá zákon o elektronických komunikáciách sa nevyžaduje absolútna technická nemožnosť. Inštitút technickej neuskutočniteľnosti je treba chápať nielen ako právo podniku, ale aj účastníka ako slabšej strany v zmluvnom vzťahu. Na jednej strane umožňuje podniku neposkytovať účastníkovi službu, ktorá nemá určité technické parametre a predpoklady, na druhej strane chráni účastníka, aby nebol viazaný v zmluvnom vzťahu s podnikom a plnil svoje záväzky, ak poskytovaná služba nezodpovedá zmluvne dohodnutým parametrom a kvalite. K námietkam navrhovateľa týkajúcim sa podmienky ponuky alternatívnej služby konštatoval, že táto podmienka sa vzťahuje len na výpoveď z dôvodu modernizácie, t.j. na základe slobodného rozhodnutia podniku, že daný typ služby už nebude poskytovať. Pri vypovedaní služby z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti zákonodarca nestanovuje podmienku ponuky alternatívnej služby. Uvedený postup by nebol v tomto prípade logický, pretože keď podnik nevie v určitej lokalite, na určitej adrese umiestnenia poskytovať služby, pretože to technicky nie je realizovateľné, nemôže ponúknuť ani inú alternatívu. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov obsiahnutých v podanom odvolaní. Podľa § 43 ods. 4 písm. c/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného ku dňu 31. 3. 2011) účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného ku dňu 31. 3. 2011) podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Podľa § 44 ods. 10 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného od 1. 1. 2012) podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi poskytnúť navrhovateľovi pripojenie prostredníctvom pevnej linky, alternatívne prostredníctvom optického kábla a povinnosť zaplatiť mu titulom zmluvnej pokuty sumu 220 euro s príslušenstvom a titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 2 000 euro s príslušenstvom, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkám navrhovateľa o dostatočnom neodôvodnení záverov prijatých súdom prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietky navrhovateľa sú v tomto smere nedôvodné a nepodložené. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami smerujúcimi proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej odvolací súd udáva nasledovné. K navrhovateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. V prejednávanom prípade sa súd prvého stupňa správne ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením dôvodov, pre ktoré odporca k 31.3.2011 ukončil poskytovanie služby T. N. XG O. 1 na telefónnej prípojke XXXXXXXXXX (po opakovanom prešetrení kvality tejto služby, kedy po opakovaných meraniach na základe navrhovateľom ohlásenej poruchy dňa 22. 3. 2011 pracovník odporcu zistil, že služba nespĺňa požadované parametre kvality), ktorá bola na základe zmluvy o pripojení poskytovaná navrhovateľovi na adrese jeho bydliska. Okolnosť, že služba T. N. XG O. 1 nebola odporcom navrhovateľovi poskytnutá v požadovanej kvalite nebola medzi účastníkmi sporná. Nesporné bolo i to, že odporca ukončil poskytovanie uvedenej služby s odôvodnením, že jej poskytovanie je nemožné pre technickú neuskutočniteľnosť . Odvolací súd konštatuje, že technická uskutočniteľnosť je objektívna kategória (prevzatá do právnej úpravy zo Smernice o prístupe č. XXXX/XX/ES) ktorá poukazuje, či riešenie problému, v tomto prípade zriadene pripojenia a poskytovanie verejných komunikačných služieb je technicky realizovateľné. Technickú uskutočniteľnosť je potrebné posudzovať osobitne pre každú jednu požiadavku na zriadenie pripojenia k verejnej sieti na pevnom mieste, a to pri zohľadnení dostupnosti sietí v lokalite účastníka, ktorý poskytovanie služby požaduje. Vychádzajúc z ust. zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení je možné konštatovať, že technická neuskutočniteľnosť môže nastať jednak pri uzatváraní zmluvy o pripojení na základe žiadosti účastníka (po vykonaní tzv. technického šetrenia ktorým sa zisťuje, či má odporca v danej lokalite prístupné svoje siete a či je dostatočná kapacita na poskytovanie služby novému účastníkovi ) a jednak v rámci existencie zmluvy o pripojení, keďže stabilita siete a jej kapacita ako aj kvalita sa v čase môže meniť vzhľadom na rôzne okolnosti. V posudzovanom prípade je z vykonaného dokazovania jednoznačné, že v priebehu existujúceho zmluvného vzťahu medzi účastníkmi došlo k podstatnému zníženiu kvality služby T. N. XG O. 1 poskytovanej navrhovateľovi, ktorú po pokusoch o odstránenie poruchy priamo na mieste umiestnenia následne odporca (prostredníctvom zamestnanca s potrebnými odbornými znalosťami - technika) vyhodnotil tak, že sieť nie je na poskytovanie dohodnutého pripojenia dostatočná. Vzhľadom na uvedené i podľa názoru odvolacieho súdu nastal stav priamo predpokladaný v § 43 ods.7 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 31.3.2011, pri ktorej nie je podnik povinný odberateľovi predložiť ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na konanie odporcu priečiace sa zásadám podľa § 3 ods.2 Obč. zákonníka, kedy stav postupného znižovania kvality dojednaného mobilného pripojenia bol spôsobený postupným navyšovaním nových účastníkov pripájaných k existujúcemu metalickému vedeniu a tým, že sa nachádza na konci dotknutého metalického pripojenia odvolací súd konštatuje, že tieto námietky nemajú pri posúdení danej veci žiaden právny význam. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa o tom, že v mieste pripojenia navrhovateľa nie je možné ani v súčasnosti poskytnúť pripojenie na internet prostredníctvom pevnej linky alebo optického kábla je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa o nedôvodnosti návrhu v časti o uloženie tejto povinnosti. Odvolateľovi dáva do pozornosti, že technická neuskutočniteľnosť pripojenia na požadovanom mieste v rozsahu požadovanom navrhovateľom (s výnimkou poskytnutia univerzálnej základnej služby podľa § 50 ods.2 písm. a/ citovaného zákona ) zakladá úvahu súdu o nemožnosti uložiť odporcovi povinnosť, ktorú nie je po technickej stránke schopný v lokalite navrhovateľa zabezpečiť. Z obsahu spisu vyplýva i to, že odporca sa následne s navrhovateľom snažil dohodnúť o vhodnej alternatíve pripojenia a v súčasnosti navrhovateľovi poskytuje tzv. mobilné internetové pripojenie. Poukazujúc na hore uvedené posúdenie sa odvolací súd plne zhoduje i so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa týkajúcich sa nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220 euro s uplatneným príslušenstvom (keď zo strany odporcu vypovedaním zmluvy o pripojení, resp. nepripojením navrhovateľa nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok) a i nároku na zaplatenie sumy 2.000 euro právne posúdeného podľa § 3 ods.5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Postup súdu prvého stupňa , ktorý nevykonal ako nadbytočné dokazovanie navrhnuté navrhovateľom (výsluch N.. T. Ď., výsluch člena predstavenstva odporcu a znalecké dokazovanie ) bol rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p.. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Na základe uvedeného, pri zohľadnení a akceptovaní dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa nepristúpil k vykonaniu navrhovaného dokazovania (podrobne odôvodnených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) je potom možné za nedôvodnú považovať i námietku navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p.) a jeho postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže odporca majúci plný úspech v odvolacom konaní, si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu nevyplývajú. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.