Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216500 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213216500.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Ľ. L., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/X, C., zastúpený: Mgr. Peter Arendacký, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava proti žalovanému: Trans World Radio-Stredná Európa, so sídlom Banšelova 17, Bratislava, IČO: 31 749 496, zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Martin Modlitba, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 93, Bratislava, IČO: 36 863 963, v konaní o nevyplatenie odstupného a náhrady mzdy, o trovách konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14. apríla 2016, č.k. 20Cpr/4/2013-87, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14. apríla 2016, č.k. 20Cpr/4/2013-87 v napadnutej časti m e n í tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 6,70 eur na účet žalobcu v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie v uvedenej právnej veci uznesením pod č.k. 20Cpr/4/2013-66, zo dňa 10.08.2015 rozhodol tak, že konanie vo veci zastavil, žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok za návrh vo výške 152,80 eur a zároveň ho zaviazal na úhradu trov konania žalovanému vo výške 302,18 eur. Proti výroku o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 17.12.2015, pod č.k. 6CoPr/14/2015-73 v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie by mal pri opätovnom rozhodnutí zvážiť aplikáciu ust. § 150 O.s.p.. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že žalobca mal voči žalovanému pohľadávku, ktorá pozostávala zo sumy 5.744,43 eur ako náhrada za obdobie januára do júna 2011, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom z 01.03.2012, v spojení s odvolacím rozsudkom zo dňa 06.02.2013, zároveň mal žalobca pohľadávku pozostávajúcu zo sumy 792,34 eur z titulu náhrady mzdy za obdobie od 01.07.2011 do 25.07.2011, tiež zo sumy 159,47 eur ako náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a zo sumy 3.131,79 eur ako odstupné za tri mesiace x 1.043,93 eur. Celkovo bol hrubý príjem zúčtovaný vo výške 9.668,56 eur (5.744,43 eur + 792,34 eur + 3.131,79 eur). Čistá mzda po odrátaní zákonných odvodov a preddavku na daň z príjmu bola vo výške 6.962,43 eur + 159,47 eur ako náhrada pri dočasnej pracovnej neschopnosti, čo spolu predstavuje sumu 7.121,90 eur. Z tejto sumy bola zrazená suma 413,48 eur, ktorá predstavovala náhradu trov konania odporcu, o ktorej rozhodoval odvolací súd rozsudkom pod č.k. 4Co/250/2012-112, zo dňa 06.02.2013 tak, že ich bol žalobca povinný uhradiť žalovanému. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 6.708,42 eur, ktorá bola vyplatená v troch splátkach a to dňa 24.04.2013 vo výške 5.330,95 eur, dňa 16.08.2013 vo výške 1.177,47 eur a dňa 07.10.2013 vo výške 200,- eur. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobca svoj žalobný návrh podal na súd prvej inštancie dňa 03.06.2013 a 13.08.2013 ho následne doplnil. Žalovaný žalobcovi vyplatil postupne sumu vo výške 6.708,42 eur v troch splátkach a to dňa 24.04.2013 sumu 5.330,95 eur, pred podaním žalobného návrhu dňa 16.08.2013 sumu 1.177,47 eur a dňa 07.10.2013 sumu 200,- eur, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že prvou splátkou zo dňa 24.04.2013 vo výške 5.330,95 eur táto bola žalobcovi uhradená pred podaním návrhu na začatie konania, ktorou žalovaný uhradil nárok žalobcu, na ktorý bol zaviazaný rozsudkom súdu prvej inštancie, v spojení s odvolacím rozsudkom pod č.k. 4Co/250/2012-112, zo dňa 06.02.2013. Dve ďalšie splátky boli žalovaným uhradené až po podaní návrhu na začatie konania z dôvodu, že pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní bola žalobcovi po začatí konania uhradená. Žalobca zobral svoj návrh na začatie konania, v priebehu konania späť. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný uhradil pohľadávku žalobcu až po podaní návrhu na súd. 3. Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení uviedol, že žalovaný žalobcovi oznámil, že po administratívnom spracovaní výzvy žalobcu na vyplatenie náhrady mzdy mu peňažné nároky zašle na účet, čo žalobcovi oznámil mailom dňa 30.05.2013 a poštou dňa 11.06.2013. Žalobca v piati deň po doručení oznámenia mailom 03.06.2013 podal žalobu na súd prvej inštancie. Žalovaný uhradil žalobcovi pohľadávky v troch splátkach, pričom žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu až dňa 03.03.2014, t.j. potom ako mu žalovaný uhradil istinu uplatňovanú v tomto konaní. Žalobca napriek tomu splnomocnil svojho právneho zástupcu a preto podľa názoru súdu prvej inštancie trovy právneho zastúpenia neboli vynaložené hospodárne a účelne, nakoľko žalobca uviedol všetky relevantné skutočnosti už v žalobe, na základe čoho žalovaný pohľadávku uznal a uhradil, mal súd prvej inštancie za to, že boli splnené podmienky pre aplikovanie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Naopak účasť právneho zástupcu žalobcu v čase, keď bol splnomocnený v konaní, nebola nutná, keďže pohľadávka bola už uhradená. 4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a to tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v celkovej výške 499,63 eur. Uviedol, že proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia podáva žalobca odvolanie, nakoľko nepovažuje záver o neúčelnosti jeho právneho zastúpenia za správny. Súd totiž neuvádza, prečo v čase, keď už bol nárok uspokojený, ale konanie ešte stále prebiehalo, by nemal byť účastník konania, ktorý nemá žiadne právne vzdelanie riadne zastúpený. Aj pre posúdenie vhodnosti späťvzatia, ako aj následného riadneho postupu súdu, má bežný občan bez právneho vzdelania právo na právne služby. V tomto konaní súd po späťvzatí žalobného návrhu nepostupoval zákonne a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného. Navyše zástupca žalobcu nevykonal žiadne neúčelné kroky, ale iba úkony nevyhnutné na ochranu práv žalobcu a preto o účelnosti trov právneho zastúpenia v tomto smere nie je možné pochybovať. Navyše žalobca nemohol bez právneho posúdenia vedieť, či sú naozaj všetky jeho nároky uhradené, či je potrebné vziať žalobu späť alebo možno nechať súd rozhodnúť aj bez tohto úkonu a aké by boli prípadné následky takéhoto postupu. 5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, ust. § 380 ods. 1 a s poukazom na ust. § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že o odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., pričom zohľadnil stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie. 8. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Súd prvej inštancie, po zrušení uznesenia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, v napadnutej časti po vrátení veci, konal v intenciách odvolacieho súdu, keď konštatoval, že prvá splátka zo dňa 24.04.2013 vo výške 5.330,95 eur bola žalobcovi uhradená pred podaním návrhu. Jednalo sa však o nárok žalobcu, na ktorý bol žalovaný zaviazaný rozsudkom súdu prvej inštancie, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu 4Co/250/2012-112, zo dňa 06.02.2013. Následne ďalšie dve splátky boli žalovaným uhradené až po podaní žaloby na začatie konania. Jednalo sa o sumu 1.177,47 eur, ktorá bola žalobcovi vyplatená po podaní žaloby dňa 16.08.2013 a o sumu 200,- eur, ktorá bola žalobcovi vyplatená taktiež po podaní žaloby dňa 07.10.2013. Správne súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., ktorý bol platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podal žalobný návrh na začatie konania dôvodne, keďže k úhrade pohľadávky došlo až po začatí konania a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému, túto sumu ustálil vo výške zákonného krátenia súdneho poplatku 6,70 eur. 11. Nesprávne však súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia žalobcu neboli vyložené hospodárne a účelne, podľa vtedy platných zásad Občianskeho súdneho poriadku a to z dôvodu, že žalobca v piaty deň po doručení oznámenia žalovaného, že mu peňažné nároky budú vyplatené a zaslané na účet, podal na súd žalobný návrh na začatie konania a žalobca až dňa 03.03.2014 splnomocnil svojho právneho zástupcu. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd má za to, že trovy právneho zastúpenia žalobcu sú účelné. Pojem „účelný“ je potrebné chápať ako akúsi poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými, či nadmernými nákladmi, príp. nepotrebné konzultácie s klientom a iné. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné účastníka konania sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že by sa mohol v konaní brániť sám, príp., že by nemal právo kedykoľvek i v priebehu konania sa nechať splnomocniť právnym zástupcom. V zásade trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné považovať za vynaložené účelne a to na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva v súdnom konaní. Iba v celkom výnimočných situáciách v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. To však neznamená, že každý úkon, ktorý si vyčísli a uplatní strana sporu prostredníctvom svojho právneho zástupcu bude súd automaticky považovať za účelne vynaložený. Súd je povinný preskúmať dôvodnosť jednotlivých úkonov a podaní vyhotovených advokátom. V predmetnej veci žalovaný síce uhradil žalovanú sumu 16.08.2013 a následne 07.10.2013 (teda po podaní žaloby), avšak konanie naďalej prebiehalo, súd prvej inštancie ešte dňa 08.04.2014 vytýčil pojednávanie. Trovy právneho zastúpenia preto boli vynaložené hospodárne. 12. Z obsahu spisu a následne aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal návrh na začatie konania dôvodne a k úhrade jeho pohľadávky došlo až po začatí konania. Preto odvolací súd ustálil, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému, avšak nielen vo výške trov konania pozostávajúce zo zákonného krátenia súdneho poplatku 6,70 eur, ale má právo na náhradu i trov právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania. 13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP a to tak, že žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP). 15. Odvolací súd zároveň rozhodol i o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, keď žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom uvedeným v čl. 15 tohto rozhodnutia. 16. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa § 388 CSP a v tejto časti zmenil napadnuté uznesenie tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).