Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/256/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213241186 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213241186.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, X. proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava II, IČO: 00 169 382, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, o zaplatenie 3 858,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.2.2015, č.k. 15C/164/2014-224, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie 1 130,15 eur z dôvodu jej späťvzatia, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 898,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1% zo sumy 1 039 eur od 14.7.2011 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 788,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1 039 eur od 14.7.2011 do zaplatenia žalobu zamietol, a vyslovil, že o zvyšku žaloby o zaplatenie 41,40 eur, príslušenstva pohľadávok a trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 2, § 456, § 488, § 489 a § 491 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalovaný ako vlastník bytu vo vyúčtovaní nákladov na byt v bytovom dome na S. D.. X - XX v X. za roky 2010 až 2012 (teda v čase, kedy bola žalobkyňa nájomcom bytu) účtoval niektoré položky bez právneho dôvodu. V danom prípade išlo o položku „odmena ZV - zástupcom vlastníkov bytov“, „náklady na správu“ a „fond prevádzky, údržby a opráv“, z ktorých posledné dve boli okrem toho účtované duplicitne. Sumy, prislúchajúce uvedeným položkám za roky 2011 a 2012, ktoré boli žalobkyňou uhradené, tvoria bezdôvodné obohatenie, ktorému ako dôvodnému nároku súd prvej inštancie vyhovel. Námietku premlčania vznesenú žalovaným v súvislosti s nárokom za rok 2010 považoval za dôvodnú, preto žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume neoprávnene účtovaných položiek za rok 2010 vo výške 919,33 eur a chybne účtovanej položky vo výške 26,54 eur pri zohľadnení poukázaného preplatku za rok 2009 v sume 130,98 eur, ako nedôvodnú zamietol. Zastavenie konania v časti o zaplatenie 1 130,15 eur odôvodnil § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), teda dispozitívnym úkonom žalobkyne - späťvzatím žaloby v tejto časti. Zvyšok nároku tvorili chybne vyúčtované položky za rok 2011 a 2012 v sume 41,40 eur a príslušenstvo pohľadávok zo žalovaných súm, posúdenie ktorých si vyžaduje vykonať ďalšie dokazovanie, preto súd prvej inštancie si vyhradil právo o týchto nárokoch (ako aj o trovách konania) rozhodnúť v konečnom rozsudku. 3. Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný v časti, ktorou mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 898,96 eur z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že s poukazom na znenie §§ 688 a 689 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) žalobkyňa ako nájomca družstevného bytu v skutočnosti užíva aj spoločné časti a spoločné zariadenia domu, za toto užívanie však odmieta platiť do fondu, z ktorého sa tieto časti a zariadenia udržiavajú, opravujú a modernizujú, čo považuje za rozporné so zákonom a s dobrými mravmi. Ak by súd jej požiadavke vyhovel, došlo by na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného, ktorý by hradil za užívanie spoločných častí a spoločných zariadení. V súvislosti s položkami „náklady na správu“ a „odmena zástupcom vlastníkov“ poukázal na úpravu úhrady za užívanie bytu podľa § 696 Občianskeho zákonníka, ktorá sa vzťahuje aj na družstevné byty, na zásadu tzv. nákladového typu nájomného a na stanovy družstva, podľa ktorých je člen družstva povinný platiť predpísané úhrady spojené s nájmom bytu a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Pokiaľ ide o fond opráv tvorený nájomcami (ktorý nie je totožný s fondom prevádzky, údržby a opráv upraveným v § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.), uviedol, že tento je určený na údržbu a opravy družstevných bytov a ich zariadenia (mimo drobných opráv, ktoré znáša nájomca). Aj položka „odmena zástupcu vlastníkov“, ktorú mu účtuje správca bytového domu a on ju účtuje nájomcom, je podľa jeho názoru nákladom žalovaného súvisiacim s prevádzkou a správou družstevného bytu, a teda oprávnene účtovaná žalobkyni. Uviedol, že všetky svoje skutočné nákladové položky účtoval v súlade so stanovami družstva a s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné prednostne aplikovať ako všeobecný predpis vo vzťahu k zákonu č. 182/1993 Z.z. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. 4. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalobkyňa v jeho zamietajúcej časti, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že žalovanému bolo známe už z rozsudku zo dňa 19.1.2010, č.k. 58C/130/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.2.2011, že predmetné položky (za roky 2006 a 2007) účtuje neoprávnene, napriek tomu vynucoval ich plnenie od žalobkyne aj v nasledujúcich rokoch 2008 až 2012. Žalovaný tak podľa jej názoru koná voči nej vedome nedobromyseľne v spojitosti aj s jeho konaním odporujúcim dospieť k mimosúdnej dohode sa jej právne vyhrážal a napokon vzniesol námietku premlčania. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovie. 5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.3.2015, v ktorom uviedla s poukazom na § 243 Obchodného zákonníka a čl. 34 a 36 Stanov družstva, že odvolanie podpísané zamestnancom družstva považuje za neplatné a tým aj podané po uplynutí zákonnej lehoty. Ďalej poukázala na priebeh nadobudnutia vlastníckeho práva k bytovému domu ako aj prevodov vlastníckeho práva k jednotlivým bytom, postup žalovaného pri vyúčtovaní nákladov spojených s bývaním a súdne konania vedené so žalovaným v súvislosti s predmetným bytom. Pokiaľ ide o dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní, tieto podľa jej názoru používa aj v iných konaniach, hoci v obdobných prípadoch už súdy vyslovili nesúhlas s jeho argumentáciou. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.3.2015, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobkyne považuje za účelové, nepravdivé a nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol a v napadnutej časti rozsudok potvrdil. 7. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.2.2016, v ktorom opakovane uviedla argumentáciu ohľadom konania družstva a neprípustnosti poverenia pracovníka družstva podpisovaním listín v mene družstva. Poukázala na to, že tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. 8. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 2.9.2016, v ktorom v súvislosti s konaním družstva poukázal na čl. 36 Stanov družstva ako aj na § 9 ods. 1 Zákonníka práce so záverom, že žalovaný postupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami. 9. Žalobkyňa sa vyjadrila k následnému vyjadreniu žalovaného podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.9.2016 a opakovane argumentovala ohľadom konania a podpisovania listín v mene družstva. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 12. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 13. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v uhradených platbách za vyúčtovanie nákladov (špecifikovaných položiek) na byt na S. XX v X. za rok 2010, 2011 a 2012. Vlastníkom predmetného bytu v čase vyúčtovania bol žalovaný, ktorý vykonal vyúčtovanie a nájomcom bola žalobkyňa, ktorá uhradila náklady vyplývajúce z vyúčtovania. Po čiastočných späťvzatiach žaloby a jej zmene zostalo súdu vecne prejednať nárok, vyplývajúci z vyúčtovania nákladov za rok 2010, 2011 a 2012, vedený pod položkou „odmena ZV - zástupcom vlastníkov bytov“, „náklady na správu“ a „fond prevádzky, údržby a opráv“ a chybne účtované položky. Súd prvej inštancie rozhodol čiastočným rozsudkom o nároku, týkajúceho sa istiny položiek „odmena ZV - zástupcom vlastníkov bytov“, „náklady na správu“ a „fond prevádzky, údržby a opráv“ za rok 2010, 2011 a 2012. Zároveň vyslovil, že o zvyšku nároku - chybne účtovanej položke za rok 2011 a 2012, príslušenstve pohľadávok zo žalovaných súm a trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku. 14. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne a žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 15. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danom prípade vyhodnotil položky účtované žalovaným ako „odmena zástupcom vlastníkov bytov“, „náklady na správu“ a „fond prevádzky, údržby a opráv“ ako položky, ktoré sa vzťahujú len na vlastníkov bytov. V tomto kontexte ich správne označil ako také, ktoré žalovaný účtoval bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby vznikol záväzok žalobkyne na plnenie uvedené v týchto položkách, nakoľko žalobkyňa nebola vlastníkom bytu v rozhodnom období, ale jeho nájomcom. Súd prvej inštancie tak rozlíšil nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom a vzťah medzi vlastníkom bytu a správcom bytového domu ako aj práva a povinnosti z nich vyplývajúce. Uvedené položky účtované žalovaným totiž nepredstavovali úhrady spojené s nájmom bytu, ale s jeho vlastníctvom, preto žalobkyňa nebola povinná tieto položky uhradiť. Nedôvodná je námietka žalovaného, že žalobkyňa užívajúc aj spoločné časti a spoločné zariadenia domu, za toto užívanie odmieta platiť do fondu, z ktorého sa tieto časti a zariadenia udržiavajú, opravujú a modernizujú. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalovaný si v súvislosti s nákladmi spojenými s nájmom bytu už účtuje položky za výkon správy a do fondu opráv, a to na základe príkazu predsedu predstavenstva družstva. 17. Súd prvej inštancie postupoval správne aj pri posúdení námietky premlčania vznesenej žalovaným. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. V konaní však nebolo nepochybne preukázané, že vyúčtovanie premlčaného nároku (za rok 2010) bolo vykonané až po právoplatnom rozhodnutí súdu v spore o nárokoch žalobkyne za predchádzajúce obdobie. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.1.2010, č.k. 58C/130/2009-148 nadobudlo právoplatnosť (podľa tvrdení žalobkyne) dňa 13.4.2011. V konaní však nebolo preukázané, že moment úmyselného konania žalovaného, spočívajúceho vo vykonaní vyúčtovania nákladov na byt za rok 2010 nastal po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Nemožno teda vyvodiť, že družstvo spĺňalo podmienku, že v čase vzniku bezdôvodného obohatenia existoval jeho úmysel. Súd prvej inštancie potom správne na daný prípad aplikoval trojročnú premlčaciu dobu a z dôvodu premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v platbách z vyúčtovania nákladov na byt za rok 2010 žalobu zamietol. 18. Nedôvodná je aj námietka žalobkyne, že odvolanie podané žalovaným podpísala za družstvo neoprávnená osoba. Podľa výpisu z Obchodného registra žalovaného, navonok koná za družstvo predseda a podpredsedovia alebo iný poverený člen predstavenstva. To znamená, že predseda môže konať za družstvo sám. Konanie aspoň dvoch členov predstavenstva podľa výpisu z Obchodného registra sa vzťahuje iba na právne úkony, ktoré si vyžadujú písomnú formu, pričom podanie odvolania nie je právny úkon. Predseda predstavenstva riadi bežnú činnosť družstva, z toho vyplýva, že bol oprávnený poveriť svojho zamestnanca zastupovať družstvo v konaní pred okresným aj krajským súdom. 19. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj správne právne posúdil. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (prisudzujúcej aj zamietajúcej) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, týkajúce sa čiastočného zastavenia konania o zaplatenie 1 130,15 eur a vyslovenia, že o nároku na zaplatenie 41,40 eur, príslušenstva pohľadávok a trovách konania rozhodne v konečnom , neboli odvolaním sporových strán napadnuté, a teda ani neboli predmetom prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., t.j. že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozsudku. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).