Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213241377 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213241377.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: SBK INVEST, a.s., Nobelova 9, Bratislava, IČO: 35 764 066, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Rabatinom, RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855 561 proti žalovaným: I. DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, Bajkalská cesta 31, Bratislava, IČO: 00 168 017, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, Bajkalská 31, Bratislava, II. Rental BA s.r.o., Vlčie hrdlo 20, Bratislava, IČO: 46 942 360, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, Bajkalská 31, Bratislava, o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/235/2013-340 zo dňa 8.9.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/235/2013-340 zo dňa 8.9.2015 v časti, ktorou súd návrh zamietol a v práve na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. V časti výšky trov konania rozsudok Okresného súdu Bratislava II zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného v I. rade, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území X., obci L.-H..Č.. K., okrese L. A. a ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXX (nehnuteľnosti - pozemky taxatívne uvedené v petite návrhu na začatie konania) sú zaťažené záložným právom v prospech žalobcu, pričom toto záložné právo bolo zapísané v evidencii nehnuteľností podľa rozhodnutia štátneho notárstva č. R III 178/92 a zabezpečuje pohľadávku žalobcu voči spoločnosti Slovakia - CAR - Prna, spol. s r.o., IČO: 00 683 485, ktorá vznikla v dôsledku nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992 a bola priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.12.2004, č.k.: 28Cb/121/2002-67 a súčasne sa žalobca domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného v II. rade, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území X., obci L.-H..Č.. K., okrese L. A. a ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX (nehnuteľnosti - pozemky taxatívne uvedené v petite návrhu na začatie konania) sú zaťažené záložným právom v prospech žalobcu, pričom toto záložné právo bolo zapísané v evidencii nehnuteľností podľa rozhodnutia štátneho notárstva č. R III 178/92 a zabezpečuje pohľadávku žalobcu voči spoločnosti Slovakia - CAR - Prna, spol. s r.o., IČO: 00 683 485, ktorá vznikla v dôsledku nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992 a bola priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.12.2004, č.k.: 28Cb/121/2002-67. 2. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaného v I. rade sumu 629,99 eura titulom náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade sumu 658,56 eura titulom náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v II. rade. 3. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 2.4.1992 uzavrela spoločnosť Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť, IČO: 00 151 700 ako záložný veriteľ záložnú zmluvu so žalovaným v I. rade ako záložcom, ktorá bola dňa 23.6.1992 registrovaná štátnym notárstvom L. A. pod č. R III 178/92 a ktorej predmetom bolo zabezpečenie záväzku obchodnej spoločnosti SLOVAKIA-CAR-Prna s.r.o., IČO: 00 683 485 (ďalej len „obligačný dlžník") vrátiť úver, ktorý jej bol poskytnutý R. J., C. R. na základe zmluvy o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992. Predmetom zálohu, ktorý bol vymedzený v záložnej zmluve, boli nehnuteľnosti, a to prevádzkové objekty, pomocné stavby a pozemky vo vlastníctve žalovaného v I. rade. Podľa záložnej zmluvy boli založené - okrem iných nehnuteľností - aj pozemky parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X. V zmysle špecifikácie v bode 3.6 znaleckého posudku išlo o pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXX, pričom pozemok parc. č. XXXXX/X ako zastavaná plocha bol v tom čase o výmere 12.031 m2 a pozemok parc. č. XXXXX/X ako zastavaná plocha bol v tom čase o výmere 6.435 m2. 4. Tieto pozemky boli v priebehu doby uplynulej od vzniku záložného práva viackrát rozdelené a aktuálne sú evidované na dvoch listoch vlastníctva, a to na liste vlastníctva č. XXX a liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníkom všetkých pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXX je aktuálne žalovaný v I. rade a vlastníkom všetkých pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX je aktuálne žalovaný v II. rade. 5. Ďalej žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že obligačný dlžník nesplnil svoje záväzky voči pôvodnému záložnému veriteľovi riadne a včas. Z uvedeného dôvodu vznikli pôvodnému záložnému veriteľovi pohľadávky, ktoré sú v zmysle záložnej zmluvy zabezpečené záložným právom. Pôvodný záložný veriteľ postúpil svoje pohľadávky voči obligačnému dlžníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2000 na obchodnú spoločnosť ARS Slovakia a.s., IČO: 31 737 170, pričom súčasťou postúpenia boli i zabezpečovacie prostriedky spojené s pohľadávkou. Spoločnosť ARS Slovakia a.s. postúpila pohľadávku voči obligačnému dlžníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.6.2002 na obchodnú spoločnosť Real - Consulting, spol. s r.o., IČO: 35 800 003, pričom súčasťou postúpenia boli i zabezpečovacie prostriedky spojené s pohľadávkou. Spoločnosť Real - Consulting, spol. s r.o. postúpila pohľadávku voči obligačnému dlžníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2008 na žalobcu. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že v nadväznosti na uvedené sa žalobca stal novým záložným veriteľom a toto jeho postavenie naďalej trvá. Nakoľko záložné právo v prospech žalobcu nie je na žiadnom z dotknutých listov vlastníctva zapísané, je žalobca presvedčený o tom, že má naliehavý právny záujem na určení, že predmetné pozemky sú zaťažené záložným právom v prospech žalobcu. Bez zápisu záložného práva na tieto listy vlastníctva nemôže žalobca podľa aktuálneho právneho stavu záložné právo vykonať. 6. V ďalšej časti návrhu na začatie konania žalobca poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 2.4.1992 (§ 552, § 151a ods. 1, § 151b ods. 1 a § 151 ods. 2), z ktorých vyvodil, že na plnohodnotný vznik záložného práva k nehnuteľnosti sa v roku 1992 nevyžadoval zápis v katastri nehnuteľností, resp. v inej evidencii nehnuteľností. Takýto prípadný zápis mal len evidenčné účinky. Napriek tomu, takýto zápis bol do príslušnej evidencie vo vzťahu k dotknutým pozemkom riadne vykonaný, o čom svedčí aj fotokópia listu vlastníctva č. XXX z roku 1993. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1992, podľa ktorého „ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybnosti platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.". Ďalej žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že v právnej veci vedenej v konaní o neplatnosť záložnej zmluvy rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.4.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2003 tak, že záložná zmluva je z dôvodu absencie vlastníckeho práva na strane záložcu, teda žalovaného v I. rade, neplatná čo sa týka pozemkov parc. č. XXXXX/X a č. XXXXX/X (právna vec vedená na prvostupňovom súde pod sp. zn. 62Cb/43/98 a na odvolacom súde pod sp. zn. 2Obo 11/03). Žalobca má za to, že samotná neplatnosť nie je v zmysle ustanovenia § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1992 prekážkou na platný vznik záložného práva a teda v tomto prípade vzniklo záložné právo k predmetným pozemkom v prospech žalobcu aj na základe neplatnej zmluvy. 7. Ďalej žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že keďže zápisy do katastra nehnuteľností s právotvornými účinkami sa začali vykonávať až od 1.1.1993, je žalobca presvedčený o tom, že v období, keď kataster nehnuteľností ešte neexistoval, teda v období do 31.12.1992, mala vo vzťahu ku vzniku záložného práva rovnaké účinky registrácia záložnej zmluvy štátnym notárstvom, keď navyše záložné právo k predmetným pozemkom bolo riadne zaevidované aj v katastri nehnuteľností. 8. Žalobca je presvedčený, že boli naplnené všetky predpoklady rozhodné pre aplikáciu ustanovenia § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1992 a záložné právo k označeným pozemkom riadne vzniklo, keď dobromyseľnosť na strane záložného veriteľa potvrdzuje jednak registrácia záložnej zmluvy, zápis záložného práva na príslušný list vlastníctva, ako aj vyhlásenie záložcu v záložnej zmluve, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet záložného práva sú jeho vlastníctvom. 9. Ako prílohy k návrhu na začatie konania žalobca predložil súdu záložnú zmluvu zo dňa 2.4.1992, zmluvu o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992, záznam Štátneho notárstva L. X Y. L. zo dňa 23.6.1992, znalecký posudok č. 218/160/91 zo dňa 11.12.1991, list vlastníctva č. XXX, výpisy z listu vlastníctva č. XXX, zmluvy o postúpení pohľadávky, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.4.2002 pod č. k. 62Cb/43/1998-151 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2003 pod sp. zn. 2Obo 11/03. 10. Z predloženej záložnej zmluvy súd zistil, že bola uzavretá v písomnej forme dňa 2.4.1992 medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská J., C. R. L., IČO: XXX XXX a žalovaným v I. rade na základe ustanovení §§ 552 až 554 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie záväzku s.r.o. SLOVAKIA - CAR - Prna vyplývajúceho z úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. 67/1992 s tým, že záložná zmluva účinnosť nadobúda až jej registráciou štátnym notárstvom v zmysle § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predmet záložného práva bol v predmetnej záložnej zmluve označený tým spôsobom, že špecifikácia nehnuteľností je uvedená v dokumente - Výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý vystavuje príslušný orgán patriaci do lokality, kde sa nehnuteľnosť nachádza: do 31.12.1963 - štátne notárstvo, od 1.1.1964 - stredisko geodézie. V predmetnej záložnej zmluve je uvedená charakteristika nehnuteľnosti nasledovným spôsobom: Prevádzkové objekty, pomocné stavby a pozemok - parcela číslo XXXXX/X a XXXXX/X s tým, že v predmetnej záložnej zmluve je uvedené: „Presná špecifikácia podľa Znaleckého posudku č. 218/160/91 vypracovaného znalcom A.. A. A., viď príloha.". V predmetnej záložnej zmluve je tiež uvedené, že štatutárny zástupca žalovaného v I. rade vyhlasuje, že družstvo je výlučným vlastníkom tu uvedených nehnuteľností, na ktoré sa uplatňuje záložné právo v zmysle §§ 151a až 151g Občianskeho zákonníka a tiež zástupca žalovaného v I. rade v predmetnej záložnej zmluve vyhlasuje, že okrem záväzkov uvedených v úradnej evidencii nehnuteľností neviaznu na nehnuteľnosti žiadne záväzky a že s úmyslom uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom uplatňovania záložného práva a ktoré nie sú v jeho výlučnom vlastníctve, oboznámil svojich spoluvlastníkov. 11. Z predmetnej záložnej zmluvy je zrejmé, že neobsahuje žiadnu presnú a podrobnú špecifikáciu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom zálohu, ale v tejto časti len odkazuje na znalecký posudok č. 218/160/91, z čoho je možné zo strany súdu objektívne vyvodiť, že predmetný znalecký posudok bol obidvom zmluvným stranám v čase uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy známy a boli s jeho obsahom riadne oboznámené. Z predmetnej záložnej zmluvy je tiež zrejmé, že obsahuje rozporuplné vyhlásenia žalovaného v I. rade, ktorý jednak vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom tu uvedených nehnuteľností (bližšie nešpecifikovaných), avšak v ďalšej časti vyhlasuje, že s úmyslom uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom uplatňovania záložného práva a ktoré nie sú v jeho výlučnom vlastníctve, oboznámil svojich spoluvlastníkov. 12. Zo znaleckého posudku č. 218/160/91, na ktorý odkazuje záložná zmluva ako na dokument obsahujúci špecifikáciu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom zálohu, súd zistil, že bol vypracovaný dňa 11.12.1991, t.j. pred uzavretím predmetnej záložnej zmluvy znalcom A.. A. A.. Pod bodom 1.2 je v predmetnom znaleckom posudku uvedené, že vlastníkom nehnuteľnosti na základe výpisu z evidencie nehnuteľností, listu vlastníctva č. XXX je: Čs. štát - Drudop, opravárenské družstvo. Pokiaľ ide o pozemok, je v predmetnom znaleckom posudku uvedené, že pozemok celého areálu pozostáva z parcely číslo XXXXX/X a XXXXX/X podľa výpisu z evidencie nehnuteľností, list vlastníctva č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 2031 m2 a 6435 m2. 13. Z listu vlastníctva č. XXX predloženého súdu žalobcom, z ktorého však nie je zrejmý dátum jeho vydania, vyplýva, že sa týka zastavaných pozemkov parc. č. XXXXX/X o výmere 12031 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 6435 m2, pričom je na ňom vyznačené „Trvalé užívanie" a pod položkou „Meno vlastníka - názov organizácie" je uvedené: Drudop - stavebné a opr. družstvo. V predmetnom liste vlastníctva je vyznačená záložná zmluva v prospech R.Á. J., C..R.. podľa RIII 178/92 na úverovú zmluvu č. 67/1992, a to pod číslom Y.-XXXX/XX a v poznámkach je uvedené: FO - 1701/81 62/81. Žalobca predložil súdu tiež výpis z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 23.8.1993, na ktorom je ako vlastník predmetných pozemkov zapísaný žalovaný v I. rade v podiele 1/1 a je v ňom zapísané záložné právo pre R. J. C..R.. podľa R III 178/92 na zabezpečenie záväzku spol. s.r.o. SLOVAKIA-CAR- PRNA vyplývajúceho z úverovej zmluvy 67/92. 14. Pohľadávka postupcu je právoplatne judikovaná, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.12.2004, č. k. 28Cb 121/02-67 súd zaviazal dlžníka zaplatiť postupcovi istinu vo výške 18.497.025,- Sk spolu s 18% úrokom z omeškania odo dňa 31.3.1993 do zaplatenia a sumu vo výške 5.549.107,50 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2005 a vykonateľnosť dňa 18.2.2005. Dlžník v súčasnosti právne neexistuje, nakoľko bol z obchodného registra z dôvodov ex offo vymazaný. Predmetom tejto zmluvy je odplatné postúpenie celej pohľadávky voči dlžníkovi z postupcu na postupníka s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou na postupníka prechádzajú aj záložné práva na nehnuteľnostiach, ktorými je pohľadávka zabezpečená podľa Záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700 a družstvom DRUDOP - stavebné a opravárenské družstvo Bratislava, IČO: 168 017 registrovanej na Štátnom notárstve Bratislava dňa 23.6.1992 pod č. R III 178/92. 15. Právna zástupkyňa žalovaných v I. a II. rade v spoločnom vyjadrení žalovaných v I. a II. rade zo dňa 23.1.2014, podanom na súd dňa 27.1.2014, uviedla, že žalobca sa nemôže dovolávať ustanovenia § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok súčasne - musí ísť o cudziu vec; vec musí byť odovzdaná; vec musí byť prijatá od záložcu v dobrej viere. V danom prípade v čase vykonania úkonu, t.j. pri uzatváraní záložnej zmluvy, neboli splnené všetky tri podmienky súčasne, lebo síce bola daná do zálohu cudzia vec bez súhlasu vlastníka, vec bola odovzdaná, ale nebola splnená tretia podmienka - záložný veriteľ nekonal v dobrej viere, t.j. pri uzatváraní záložnej zmluvy nebol dobromyseľný. Dobromyseľnosť musí existovať v čase vykonávania úkonu, t.j. do podpisu zmluvy, nie až v čase jej registrácie, príp. zápisu na list vlastníctva, ako to odvodzuje žalobca. Zápis záložného práva do katastra nehnuteľností preukazuje len odovzdanie nehnuteľnosti v zmysle súčasných judikátov (na ktoré poukazuje žalobca), ale nepreukazuje aj dobromyseľnosť záložného veriteľa, že prijal záloh od vlastníka, lebo k zápisu dochádza až po uzavretí záložnej zmluvy. Preto ani registrácia, ani zápis do katastra nehnuteľností ako skutočnosti, ktoré nastali ako následok už uzavretej záložnej zmluvy, nie sú rozhodujúce pre dobromyseľnosť záložného veriteľa. Záložný veriteľ nemohol byť dobromyseľný, pretože na liste vlastníctva č. XXX označenom v záložnej zmluve z roku 1992 bolo vyznačené trvalé užívanie, čo deklarovalo vlastníctvo štátu a taktiež zápis podania finančného odboru z roku 1981 v poznámke na liste vlastníctva z roku 1993 svedčil o ingerencii štátu k predmetu listu vlastníctva, t.j. k pozemkom. Posúdenie, či bol alebo nebol záložný veriteľ v čase vykonávania úkonu dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska. 16. Ďalej právna zástupkyňa žalovaných v I. a II. rade v predmetnom písomnom vyjadrení uviedla, že nie je pravdou, že k výmazu záložného práva z listu vlastníctva č. XXX k pozemkom došlo v roku 2006 v dôsledku pochybenia subjektov zodpovedných za evidenciu a zápis vecných práv v katastri nehnuteľností. Stalo sa tak na základe právoplatných súdnych rozhodnutí. Preto v dôsledku takéhoto právneho stavu nemohlo dôjsť k stavu právnej neistoty na strane žalobcu a žalobcovi nevznikol naliehavý právny záujem na domáhaní sa určenia existencie záložného práva súdnou cestou. Záložcom môže byť len osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo k predmetu zálohu. Ak dáva vec do zálohu nevlastník, môže tak urobiť len so súhlasom vlastníka. Žalovaný v I. rade nemohol sporné nehnuteľnosti platne založiť, pretože v čase podpisu záložnej zmluvy preukázateľne nebol ich vlastníkom a vlastník mu súhlas nedal a nemienil dať, lebo keď sa o tom v roku 1993 dozvedel, vyvolal súdne konanie o neplatnosť záložnej zmluvy. 17. V ďalšej časti predmetného písomného vyjadrenia žalovaní v I. a II. rade uplatnili námietku premlčania, ktorú odôvodnili tým, že v tomto konkrétnom prípade platí, že pohľadávka z úverovej zmluvy sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré zabezpečuje splnenie uvedenej pohľadávky, sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uvedená úprava tak platí aj pre posudzovanie premlčania, z čoho potom vyplýva, že úverová pohľadávka sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe počítanej od jej splatnosti (podľa Obchodného zákonníka) a záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (podľa Občianskeho zákonníka) počítanej odo dňa, keď sa mohlo realizovať po prvý raz, t.j. rovnako od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje, ak táto nebola v lehote splatnosti riadne a včas splnená. Pre záložné právo tu platí ešte jedno obmedzenie, a to že sa nepremlčuje skôr ako ním zabezpečená pohľadávka. V predmetnej veci splatnosť úverovej pohľadávky nastala dňa 31.12.1996. Od 1.1.1997 teda začala plynúť záložnému veriteľovi štvorročná premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky a zároveň aj trojročná premlčacia doba pre výkon záložného práva, ktorá u pohľadávky uplynula dňom 1.1.2001 a u záložného práva dňa 1.1.2000. V uvedenej premlčacej lehote záložný veriteľ nezačal s výkonom (s realizáciou) záložného práva. Samotná pohľadávka z úverovej zmluvy podlieha premlčaniu podľa ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka. Z uvedeného teda podľa žalovaných v I. a II. rade vyplýva, že premlčacia doba u pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 2.4.1992 začala plynúť dňa 1.1.1997 a uplynula dňom 1.1.2007 (bez ohľadu na to, že bola počas plynutia premlčacej doby priznaná právoplatne súdom). 18. Žalobca v predmetnom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že predkladá súdu fotokópiu listu vlastníctva č. XXX, ktorá bola vyhotovená dňa 20.12.1991, teda bezprostredne pred aktom uzatvárania záložnej zmluvy a ktorá bola súčasťou dokumentácie odovzdanej žalobcovi pri postúpení pohľadávky a ktorou disponoval záložný veriteľ v čase negociácie o úvere a jeho zabezpečení s tým, že táto fotokópia má potvrdzovať argumentáciu žalobcu o dobromyseľnosti v čase uzatvárania záložnej zmluvy, keď ako vlastník zakladaných nehnuteľností bol zapísaný výlučne žalovaný v I. rade. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako prílohu predmetného písomného vyjadrenia zo dňa 17.2.2014 nepredložil súdu žiadnu fotokópiu listu vlastníctva č. XXX, ktorá mala byť vyhotovená dňa 20.12.1991. 19. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie A.. Z. K. - predsedu žalovaného v I. rade zo dňa 30.11.1993 adresované Obvodnej prokuratúre L. A., v ktorom uvádza, že žalovaný v I. rade dostal do trvalého užívania predmetné pozemky parc. č. XXXXX/X o výmere 12.031 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 6.435 m2 s tým, že v druhom polroku 1991 započalo rokovanie medzi žalovaným v I. rade a SLOVAKIA CAR Prna s.r.o. o založení spoločnej s.r.o., predmetom hlavnej činnosti ktorej by bol predaj, servis a opravy vozidiel zn. VOLVO. Už pri prvých rokovaniach bol partner žalovaného v I. rade upozornený na to, že uvedený pozemok nie je vlastníctvom žalovaného v I. rade, ale žalovaný v I. rade ho má len v trvalom užívaní. Partner žalovaného v I. rade prehlásil, že on vybaví, že pozemok bude žalovaného v I. rade. Vtedajší predseda žalovaného v I. rade ďalej v predmetnom vyjadrení uvádza, že nevie akým spôsobom, ale partner žalovaného v I. rade obdržal list vlastníctva č. XXX, z ktorého bolo zrejmé, že vlastníkom pozemkov je žalovaný v I. rade. Na základe takéhoto dokladu došlo k založeniu s.r.o. Slovak Progress and Trading Company dňa 30.12.1991 a taktiež k uzavretiu záložnej zmluvy medzi R. J. L. a žalovaným v I. rade na nehnuteľnosť - autoservis včítane pozemku. Touto záložnou zmluvou žalovaný v I. rade ručil za s.r.o. Slovakia Car Prna za úver vo výške 20.000.000,- Sk. Podpísanie spoločenskej zmluvy žalovaný v I. rade vykonal v presvedčení, že sa jedná skutočne o majetok žalovaného v I. rade. To, že tomu tak nie je, sa dozvedeli dňa 21.6.1993, keď im bolo z Katastrálneho úradu oznámené, že prevod majetku zo žalovaného v I. rade na Slovak Progress and Trading Company sa zamieta z dôvodu, že pozemok parc. č. XXXXX/X nie je majetkom žalovaného v I. rade, ale žalovaný v I. rade ho má naďalej len v trvalom užívaní. 20. Žalovaní v I. a II. rade predložila súdu aj výpis z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX vydaný dňa 17.6.1992 Strediskom geodézie v Bratislave - mesto, na ktorom je vyznačené trvalé užívanie v prospech žalovaného v I. rade, ďalej list vlastníctva č. XXX vydaný dňa 1.7.1992 Strediskom geodézie v Bratislave, na ktorom je taktiež vyznačené trvalé užívanie v prospech žalovaného v I. rade a výpis z listu vlastníctva č. XXX vyhotovený dňa 27.8.1981 Strediskom geodézie v Bratislave, na ktorom je vyznačené trvalé užívanie v prospech žalovaného v I. rade. 21. Súd nevykonal žalobcom navrhované doplnenie dokazovania o rozhodnutie prokuratúry vo veci podnetu Obvodného úradu L. A., nakoľko preukazovanie tejto skutočnosti nemá vo vzťahu k predmetu sporu žiadnu relevanciu. Súd však vyhovel procesnému návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Bratislava II vedeného pod sp. zn. 18C/123/2012 na nahliadnutie a vyžiadaním kompletného spisu týkajúceho sa listu vlastníctva č. XXX od Okresného úradu L., Katastrálny odbor. Okresný úrad L., Katastrálny odbor zaslal konajúcemu súdu kópiu originálu LV č. XXX v katastrálnom území X., z ktorej je zrejmá genéza jednotlivých zmien, ako aj kópie listín evidovaných v zbierke listín KN pod číslami zmien - J. XXX/XX, XX/XX. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že na ňom bolo vyznačené trvalé užívanie v prospech žalovaného v I., rade, ako aj záložné právo v prospech R. J.Ť., C..R.., ktoré bolo vymazané v roku 2003 pod číslom 2261/03. Ďalej bola súdu predložená záložná zmluva zo dňa 2.4.1992, ktorá je totožná s kópiami predmetnej záložnej zmluvy už predloženými súdu sporovými stranami. 22. Súčasne bola súdu predložená hospodárska zmluva o trvalom užívaní národného majetku zo dňa 16.7.1981 a s ňou súvisiace podania týkajúce sa zápisu vlastníckych práv v evidencii nehnuteľností. 23. Zo znenia § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 vyplýva, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené. 24. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. 25. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. 26. Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 v zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné. 27. Podľa § 151b ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 záložné právo možno zriadiť aj na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. 28. Podľa § 151b ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak ide o záloh nehnuteľných vecí, vyznačí sa vznik a zánik záložného práva v evidencii nehnuteľností. 29. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. 30. Podľa § 151f ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. 31. Podľa § 151g Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice. 32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 33. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 34. Podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. 35. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. 36. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 37. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 38. Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 39. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že v priebehu konania nebola sporná skutočnosť, že záložná zmluva zo dňa 2.4.1992 je absolútne neplatným právnym úkonom vo vzťahu k pozemkom, ktoré mali byť predmetom zálohu, a to z dôvodu neexistencie vlastníckeho práva záložcu k predmetným pozemkom v čase uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy. Neplatnosť záložnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom bola judikovaná právoplatnými rozhodnutiami súdov. Žalobca sa v danom konaní domáhal určenia existencie záložného práva k predmetným pozemkom s odkazom na znenie ustanovenia § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sporné však bolo splnenie ďalšej podmienky, a to dobromyseľnosti záložného veriteľa v čase uzatvárania predmetnej neplatnej záložnej zmluvy a prijatia zálohu. Samotný obsah neplatnej záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 a jej príloh a súčastí je podstatný pre rozhodnutie súdu v danej veci, nakoľko z týchto dokumentov súd zistí, aké informácie a skutočnosti boli a mali byť zmluvným stranám známe v čase uzatvárania záložnej zmluvy a či žalobcom tvrdená dobromyseľnosť je dostatočným spôsobom objektivizovaná. 40. Z obsahu samotnej záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 je zrejmé, že obsahuje rozporuplné vyhlásenia záložcu, t.j. žalovaného v I. rade o vlastníckom práve k zakladaným nehnuteľnostiam, keďže v zmluve je obsiahnutá aj formulácia pripúšťajúca možnosť, že niektoré zo zakladaných nehnuteľností nie sú vo výlučnom vlastníctve záložcu, t.j. v žiadnom prípade predmetná záložná zmluva nepreukazuje opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný v I. rade v predmetnej záložnej zmluve jednoznačne vyhlásil, že je vlastníkom zakladaných nehnuteľností. V časti špecifikácie zakladaných nehnuteľností predmetná záložná zmluva odkazuje na znalecký posudok č. 218/160/91 vypracovaný znalcom A.. A. A., pričom v predmetnom znaleckom posudku je ako vlastník nehnuteľnosti na základe výpisu z evidencie nehnuteľností listu vlastníctva č. XXX (zrejme ide o nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva) uvedený Čs. štát - Drudop, opravárenské družstvo. Prílohou záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 mal byť výpis z evidencie nehnuteľností, pričom v priebehu konania nebola zo strany účastníkov konania predložená súdu predmetná príloha predstavujúca výpis z evidencie nehnuteľností a táto nebola súdu predložená ani katastrom na základe osobitnej žiadosti súdu adresovanej Okresnému úradu L. A., katastrálny odbor, t.j. nebolo v priebehu konania ustálené, ktorý konkrétny výpis z evidencie nehnuteľností bol prílohou predmetnej záložnej zmluvy. Súdu však bolo predložených niekoľko ďalších výpisov z listu vlastníctva a z nich dva z období krátko pred a krátko po uzavretí predmetnej záložnej zmluvy, a to list vlastníctva č. XXX vyhotovený dňa 20.12.1991 Strediskom geodézie v Bratislave a výpis z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX vyhotovený dňa 17.6.1992 Strediskom geodézie v Bratislave - mesto, na ktorých oboch je vyznačené trvalé užívanie v prospech žalovaného v I. rade, z čoho je zrejmé, že je vysoko nepravdepodobné, aby prílohou predmetnej záložnej zmluvy bol výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý by bol vyhotovený na to príslušným orgánom a bolo by v ňom zapísané výlučné vlastníctvo žalovaného v I. rade k predmetným pozemkom. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k jednoznačnému názoru, že záložný veriteľ - právny predchodca žalobcu nekonal pri uzatváraní predmetnej záložnej zmluvy a prijatí zálohu dobromyseľne, nakoľko pri zachovaní minimálnej odbornej starostlivosti mu muselo byť už pri uzatváraní predmetnej záložnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaný v I. rade nie je vlastníkom zakladaných nehnuteľností - pozemkov. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil záver, že v čase uzatvárania predmetnej neplatnej záložnej zmluvy a v čase prijatia zálohu nekonal záložný veriteľ dobromyseľne, v dôsledku čoho nedošlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých podmienok nevyhnutných pre vznik záložného práva v zmysle § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o žalovanými v I. a II. rade namietaný nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, súd vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu (uzavretie písomnej záložnej zmluvy, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom a zapísaná v evidencii nehnuteľností a až následne bola právoplatnými rozhodnutiami súdov určená jej neplatnosť vo vzťahu k pozemkom, v dôsledku čoho došlo k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností) dospel k názoru, že v záujme zabezpečenia právnej istoty je naliehavý právny záujem žalobcu na predmetnej určovacej žalobe daný. Žalovanými neskôr v konaní tvrdené skutočnosti o možnosti začatia výkonu záložného práva v tomto konkrétnom právnom prípade aj bez zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností presahovali dovtedy vykonaný rámec dokazovania a súd sa s nimi v ďalšom konaní bližšie nezaoberal vzhľadom na skutočnosť, že vec už posudzoval meritórne. 42. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal náhradu trov konania žalovaným v I. a v II. rade. 43. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že záložná zmluva obsahuje rozporuplné vyhlásenia. Záložná zmluva obsahuje celkom jednoznačné vyhlásenie záložcu na st. 2 záložnej zmluvy o tom, že všetky nehnuteľnosti zakladá ako ich výlučný vlastník. Tento jeho jasný zámer je potom zrejmý z celého textu zmluvy. V záložnej zmluve je totiž výslovne uvedené: Štatutárny zástupca DRUDOPu vyhlasuje, že družstvo je výlučným vlastníkom tu uvedených nehnuteľností, na ktoré sa uplatňuje záložné právo v zmysle § 151a až 151g Obč. zák. 44. Poukázal na skutočnosť, že súčasťou zmluvy sú aj dve prílohy. Znalecký posudok a výpis z evidencie nehnuteľností. Ich administratívne zabezpečenie t.j. objednanie vyhotovenia, získanie, kontrola správnosti, predloženie pri uzatváraní zmluvy, aby sa stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, spadalo do povinnosti, ktoré prevzal na seba sám záložca - žalovaný v I. rade. 45. Znalecký posudok bol vyhotovený podľa stavu obhliadky ku dňu 6. a 7. 12.1991. Bol vyhotovený k dátumu 7.12.1991 a použitým podkladom bol výpis z evidencie nehnuteľnosti, list vlastníctva č. XXX, vyhotovený Strediskom geodézie Bratislava dňa 18.9.1990. Záložná zmluva však bola uzavretá až v apríli 1992, t.j. 4 mesiace po tom, ako bol znalecký posudok vyhotovený, ako prebehla obhliadka oceňovaných nehnuteľností a viac ak o rok a pol po tom, ako bol vyhotovený výpis z evidencie nehnuteľností, z ktorého znalec vychádzal. Tento údaj zo znaleckého posudku preto s ohľadom na časové súvislosti uzavretia záložnej zmluvy nemohol mať ani najmenší vplyv na spochybnenie dobromyseľnosti záložného veriteľa. Skutočnosť, že znalecký posudok konštatuje vlastníctvo v prospech Čsl. štátu nijako nevnáša pochybnosti do otázky vlastníctva žalovaného v I. rade v čase uzatvárania záložnej zmluvy. 46. Prílohu záložnej zmluvy tvorí aj výpis z evidencie nehnuteľností, z ktorého vyplývalo výlučné vlastnícke právo záložcu k zakladaným pozemkom. Súd skúmal iba výpisy z evidencie vyhotovené dňa 20.12.1991 a dňa 17.6.1992, na ktorých bolo vyznačené trvalé užívanie, pričom z obsahu tejto poznámky nie je zrejmé, k akej skutočnosti a subjektu sa táto poznámka vzťahuje. Napriek tomu súd ustálil, že je vysoko nepravdepodobné, aby prílohou predmetnej zmluvy bol výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý by bol vyhotovený na to príslušným orgánom a bolo by v ňom zapísané výlučné vlastníctvo záložcu. Registráciu záložnej zmluvy vykonalo štátne notárstvo t.j. notár, vyštudovaný právnik a osoba niekoľkokrát preverená a zároveň poverená štátom, navyše dostatočne odborne spôsobilá k posudzovaniu listín o právnych skutočnostiach. Je potom vysoko nepravdepodobné, aby registráciu záložnej zmluvy štátny notár vykonal, pokiaľ by neobsahovala všetky v zmluvy označené prílohy a tieto prílohy by neodôvodňovali vykonanie riadnej registrácie. Registrácia záložnej zmluvy bola vykonaná v júni 1992, o čom vydala potvrdenie sama notárka E.. E. H., ktorej notársky úrad aktuálne sídli na F. X Y. L.. Ide teda o notárku, ktorá je stále činná a je vysoko nepravdepodobné, že by pri registrácii záložnej zmluvy prehliadla chýbajúcu prílohu, nekorešpondujúceho vlastníka zakladaných pozemkov, či štátne vlastníctvo a trvalé užívanie záložcu. 47. Počas konania opakovane navrhovali pripojiť aj trestný spis prokuratúry ohľadom vyšetrovania skutku týkajúceho sa uzavretia predmetnej záložnej zmluvy. Súd však takéto doplnenie dokazovania nevykonal, a to s odôvodnením, že takýto dôkaz nemá vo vzťahu k predmetu sporu žiadnu relevanciu. Mal za to, že z tohto dôvodu došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. 48. Súdu bol predložený aj výpis z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. 886 zo dňa 23.8.1993, na ktorom je ako vlastník pozemkov zapísaný výlučne žalovaný v I. rade a je v ňom zapísané záložné právo, ktoré je predmetom tohto konania pod č. R III 178/92. Štátne vlastníctvo či trvalé užívanie na tomto liste vlastníctva nie je vyznačené ani náznakom. 49. Nie je mu zrejmé, ako mohol súd dospieť k takýmto záverom po tom, ako sa oboznámil s obsahom listín, ktoré súdu v danej súvislosti predložil. 50. Mal za to, že daná vec bola nesprávne právne posúdená pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 151d ods. 1 Obč. zák. Pokiaľ ide o výklad ust. § 151d Obč. zák. vo vzťahu k dobromyseľnosti prípadne pochybnosti platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. To znamená, že na strane spoločnosti žalobcu ako právnom nástupcovi pôvodného záložného veriteľa leží vo vzťahu k dobromyseľnosti iba dôkazné bremeno ohľadom preukázania dobromyseľnosti jeho predchodcu v čase uzatvárania zmluvy, pričom sa o tejto okolnosti môžu vyskytnúť aj akékoľvek pochybnosti. Z citovanej právnej normy totiž vyplýva právna domnienka, že pri pochybnostiach konal záložný veriteľ vždy dobromyseľne. 51. Žalobca sa odvolal aj do trov konania. Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50% ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Súd podľa tohto citovaného ustanovenia nepostupoval. 52. Citované ustanovenie je účinné od 1.6.2010. Súd však priznal žalovaným náhradu trov konania za spoločné úkony právneho zástupcu oboch žalovaných v základnej sadzbe tarifnej odmeny, zníženej iba o 20%. To potom znamená, že žalobcu značne poškodil, pretože náhradu priznávanú žalobcom obligatórne neskrátil o zákonom stanovenú sadzbu 50%. 53. Zo súdneho spisu je zrejmé, že obaja žalovaní zahltili súd svojim opakujúcimi sa, nevyžiadanými a rozťažitými písomnými podaniami. V určitom štádiu sporu takéto podania žalovaní zasielali súdu vo frekvencii každý mesiac a takéto trovy konania neboli účelne vynaložené. 54. Vo vzťahu k priznaniu náhrady aj v rozsahu tzv. režijného paušálu za každý úkon a pre každého zo žalovaných zvlášť poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.8.2010 č.k. 5Sžo/205/2010 kde je uvedené, že režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ide o spoločné úkony a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20% resp. od 1.6.2010 o 50%. 55. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne aj pokiaľ ide o priznanú náhradu trov konania a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v zmysle podanej žaloby a navrhnutého petitu tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. 56. Proti rozsudku sa odvolal v časti týkajúcej sa trov konania aj žalovaný v I. a v II. rade. Súd prvého stupňa priznal žalovaným náhradu trov konania podľa základnej sadzby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. a nie podľa žalovanými predložených znaleckých posudkov preukazujúcich určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, pričom uvedené odôvodnil iba prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorej je konanie o určenie považované za konanie, ktoré nemožno predmet konania oceniť peniazmi. 57. Takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie považujú nielen za nedostatočné, čo zakladá v tejto časti jeho nepreskúmateľnosť, ale aj za nesprávne. Záložné právo je majetkovým právom vecnoprávnej povahy a žalobca ako záložný veriteľ pozitívnym určením existencie záložného práva nepochybne získa toto právo majetkovej povahy. Každé právo majetkovej povahy preto musí byť vyčísliteľné v peniazoch. Majú tiež za to, že skutočný obsah predmetu tohto konania, a teda pozitívne meritórne rozhodnutie súdu o ňom môže mať účinky, resp. vplyv na zmenu hmotnoprávneho postavenia účastníkov konania, a teda predmet sporu je oceniteľný peniazmi. 58. Z ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ust. § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 59. Na tomto základe mali za to, že uplatnenie, odôvodnenie a výpočet trov právneho zastúpenia zo strany žalovaných bolo správne a zákonné, a preto v zmysle jeho písomného vyčíslenia žiadajú, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalovanému I. prizná náhradu trov konania v celkovej výške 57.987,13 eur a žalovanému II. prizná náhradu trov konania v celkovej výške 17.706,37 eur. 60. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v I. a v II. rade. Uviedli, že súd prvej inštancie zameral svoju pozornosť na posúdenie dobromyseľnosti záložného veriteľa, čo vyhodnotil tak, že v čase uzatvárania predmetnej neplatnej záložnej zmluvy a v čase prijatia zálohu nekonal záložný veriteľ dobromyseľne, v dôsledku čoho nedošlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých podmienok nevyhnutných pre vznik záložného práva v zmysle § 151d ods. 1 Obč. zák. Tento záver súdu prvej inštancie je správny. 61. Ak žalobca tvrdí, že v čase uzavretia záložnej zmluvy mal mať záložca predmet zálohu vo vlastníctve a toto malo vyplývať z nejakej evidencie, je povinný toto dokázať, čo sa však nestalo, nakoľko to ani nie je možné. S ohľadom na všetky objektívne okolnosti, ktoré tu boli v čase vykonania úkonu: 1. Záložná zmluva v spojení so znaleckým posudkom obsahovala vymedzenie predmetu zálohu len s odkazom na znalecký posudok, ktorý bol v tom čase jej uzavretia v celosti jej súčasťou. Ak sú žalobcovi teraz, po 23 rokoch od podpísania záložnej zmluvy zjavné nezrovnalosti znaleckého posudku, muselo byť uvedené zrejmé záložnému veriteľovi v čase podpísania záložnej zmluvy, avšak tieto evidentné skutočnosti záložný veriteľ nijako nerozporoval, čo tiež potvrdzuje jeho ľahostajnosť, nie však dobromyseľnosť. 2. Z dostupných listov vlastníctva z obdobia pred a po uzavretí záložnej zmluvy je evidentné, že pri žalovanom v I. rade nie je uvedené vlastníctvo pozemkov, ale trvalé užívanie, pričom ako titul je uvedené FO-1701/81-maj, čo je Hospodárska zmluva o trvalom užívaní národného majetku zo dňa 16.7.1981. Pokiaľ ide o žalobcom predložený údajný list vlastníctva, tento je predovšetkým bez pečiatky, podpisu a označenia osoby, ktorá ho vydala, čím možno mať pochybnosti o jeho hodnovernosti, no hlavne je z dátumu 23.8.1993, čo je viac ako rok po uzavretí záložnej zmluvy. Naviac aj podľa jeho textu je v časti B uvedený ako titul nadobudnutia znova len FO-1701/81, čo je hospodárska zmluva, ktorou na žalovaného vlastnícke právo jednoznačne neprešlo. 62. Dobrá viera záložného veriteľa sa vždy posudzuje ku dňu uzavretia záložnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo žalovaného v I. rade k zakladaným nehnuteľnostiam nepochybne vyplývalo z iných listín, jeho správania a vyhlásení, práve naopak, v prospech žalobcu vypovedá iba jediné vyhlásenie zástupcu žalovaného v I. rade v záložnej zmluve, ktoré je v rozpore v celým radom uvedených dôkazov, no predovšetkým so znaleckým posudkom ako priamou prílohou záložnej zmluvy. Je preto irelevantné, že záložca navonok v záložnej zmluve vystupoval ako vlastník, ak z listinných a iných dôkazov vyplýval opak, resp. táto skutočnosť bola spochybnená a jednoznačne vyžadovala nevyhnutnosť ďalšieho dopytu zo strany záložného veriteľa, ktorý sa o vlastníckom práve záložcu nijako nepresvedčil. 63. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu opäť namietal premlčanie uplatneného nároku. Poukázal na skutočnosť, že záložná zmluva bola uzavretá dňa 2.4.1992, t.j. pred 23 rokmi, pričom je zrejmé, že záložný veriteľ sa záložného práva od splatnosti zabezpečenej pohľadávky dňa 1.1.1997, t.j. 18 rokov nedomáhal - žalobu na určenie záložného práva v tomto konaní podal až v roku 2013, t.j. po 16 rokoch od splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Za tento čas došlo k premlčaniu nielen zabezpečenej pohľadávky, ale aj záložného práva - poukazuje pri tom na to, že namieta premlčanie záložného práva k 1.1.2007 tak, ako bolo namietané počas súdneho konania. 64. V tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 250/2011 zo dňa 8.12.2011. 65. Mal za to, že v danom prípade nebol daný ani naliehavý právny záujem na určení že, záložné právo je premlčané a záložca premlčanie namietol. 66. Pokiaľ ide o trovy konania pridŕžal sa svojho odvolania vo vzťahu k trovám konania. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaných proti výroku o náhrade trov konania podaním doručeným súdu dňa 16.8.2016 ako aj k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že celé vyjadrenie žalovaných je založené jednak na nepravdivých skutkových konštatáciách a rovnako tak na nijako nepodložených subjektívnych úvahách žalovaných. Ich vyjadrenie nekorešponduje so skutočnosťou. Jednoznačne ide o nepravdu pokiaľ vychádzajú žalovaní z argumentácie žalobcu, že svoju údajnú dobromyseľnosť odvodzuje iba od vyhlásenia záložcu, naviac zastúpeného jedinou osobou A.. Z. K.. Všetky okolnosti potvrdzujúce dobromyseľnosť žalobcu sú podrobne vymedzené v jeho písomných podania založených v spise v priebehu prvostupňového konania. Ide jednoznačne o manipulatívne zľahčovanie, keďže A.. K. ako jediná osoba zastupujúca žalovaného v I. rade pri spornom právnom úkone zastával funkciu predsedu predstavenstva družstva, a to v období od 4.2.1969 až do 13.7.1995 nepretržite, pričom počas celého tohto obdobia konalo družstvo tak, že ho zastupoval a podpisoval zaň buď sám predseda alebo podpredseda spolu s jedným členom predstavenstva. Ide jednoznačne o nepravdu, keďže navyše z príslušnej poslednej strany záložnej zmluvy, na ktorej sú podpisy žalovaného v I. rade, je zrejmé, že túto zmluvu nepodpisoval iba sám A.. K., ale aj ďalšia osoba Š. H., ktorý zastával v rovnakom období funkciu podpredsedu predstavenstva družstva; za záložcu tak zmluvu podpisovali dve rozdielne fyzické osoby, a to obaja najvyšší predstavitelia družstva. Taktiež mu nie je zrejmé, čo viac mal právny predchodca v danej veci podniknúť, ako konať s legitímnym štatutárnym orgánom družstva - predsedom predstavenstva A.. K., podpredsedom predstavenstva, Š. H. a mať k dispozícií príslušný výpis z evidencie nehnuteľností, z ktorého vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu priamo vyplývalo, keď navyše záložca sa sám ako vlastník správal a svoje vlastníctvo vyhláseniami v úradných dokumentoch potvrdzoval. Aj z evidencie nehnuteľností, priamo vyplývalo vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu. 67. Poukázal na skutočnosť, že to, že žalovaný v I. rade skutočne nebol v rozhodnom čase vlastníkom zálohu nie je sporné, je však sporné, či existoval v čase podpisu zmluvy výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý by svedčil o opaku, čo sa nedá vylúčiť, a už vôbec nie pri zvážení ostatných nesporných okolností prejednávanej veci - podpísaná spoločenská zmluva zo dňa 23.12.1991, ktorú dokonca v priebehu roka 1993 obe zúčastnené spoločnosti - jednou z nich bol aj priamo žalovaný v I. rade - pokúšali zapísať do katastra nehnuteľností, okolnosť, že štátne notárstvo predmetné záložné právo do evidencie nehnuteľností zapísalo, neskoršie vyjadrenia predsedu predstavenstva adresované prokuratúre o jeho vlastnom dlhodobom presvedčení, že družstvo je vlastníkom zálohu, konanie družstva vo vzťahu k ich právnemu predchodcovi ohľadom úveru a pod. Je teda viac ako pravdepodobné, že takýto výpis v čase podpisu záložnej zmluvy existoval. 68. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných v I. a v II. rade vo vzťahu k trovám konania uviedol, že predmetom tohto konania nikdy nebolo a ani nie je určenie vlastníckeho práva, ale určenie existencie záložného práva. Vlastnícke právo a záložné právo sú dva celkom odlišné inštitúty civilného práva, ktoré nemožno nijako stotožňovať a už vonkoncom nie, čo sa týka ich hodnoty. Ide teda o absolútne iný druh práva, z toho potom vyplýva, že tak citovaná judikatúra ako ani predložené znalecké posudky nie sú na prebiehajúci sporu vôbec použiteľné. 69. Dodnes nebolo žalobcovi doručené na vyjadrenie žiadne podanie, ktorým by si žalovaní vyčíslili náhradu trov konania a rovnako tak im neboli doručené na vyjadrenie ani jeho údajné prílohy, označené ako akési znalecké posudky. 70. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie samotných žalovaných, podľa ktorého jeho premlčané záložné právo nemá žiadnu hodnotu. Nie je mu potom zrejmé, ako je možné, že si žalovaní vyčísľujú trovy konania zo všeobecnej hodnoty založených nehnuteľností. 71. NS SR poukazuje na to, že v zmysle ust. § 10 ods. 2 vyhl. pre určenie tarifnej hodnoty práva, ktorého sa právna služba dotýka, je rozhodujúci okamih začatia poskytovania právnej služby a to nielen pokiaľ ide o určenie jej samotnej hodnoty, ale taktiež pokiaľ ide o určenie okamihu, kedy je advokát povinný mať predstavu o predmete právnej služby, najmä pokiaľ ide o taký prípad ako je výška peňažnej zľavy. Uvedené pravidlo tak bráni právnej neistote na strane klienta ako aj na strane advokáta, ktorá by mohla nastať následne po začatí poskytovania právnej služby pri zmene hodnoty predmetu poskytovania právnej služby. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ advokát nemal v čase začatia poskytovania právnej služby predstavu o hodnote poskytovanej právnej služby, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch, použije sa na určenie odmeny - a teda aj náhradu trov právneho zastúpenia - bezvýnimočne ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. t.j. jedna trinástina výpočtového základu. 72. Argumentácia žalovaných je potom absolútne nesprávna aj v tomto ohľade. 73. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. 74. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu nie je nedôvodné. Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že záložná zmluva zo dňa 2.4.1992 je absolútne neplatným právnym úkonom vo vzťahu k pozemkom, ktoré mali byť predmetom zálohu a to z dôvodu neexistujúceho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v čase uzatvárania predmetnej zmluvy. Neplatnosť záložnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom bola judikovaná právoplatnými rozhodnutiami súdov. Žalobca sa v danom konaní domáhal určenia existencie záložného práva k predmetným pozemkom s odkazom na znenie ustanovenia § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. 75. Podľa § 151f ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. 76. Podľa § 151g Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice. 77. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 78. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 79. Vzhľadom k vyššie uvedeným ustanoveniam Obč. zák. súd prvej inštancie ako aj odvolací súd sa zaoberal predovšetkým otázkou či predmetná pohľadávka je premlčaná a otázkou či v danom prípade možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade bol dobromyseľný tak, ako predpokladá ust. § 151d ods. 1 Obč. zák. 80. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa mal otázkou premlčania uplatneného nároku tak, ako premlčanie vzniesol v priebehu konania žalovaný v I. a v II. rade zaoberať prioritne pred riešením skutkového a právneho stavu veci. Inštitút premlčania je kľúčovým a hlavným dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu. Záložná zmluva bola uzatvorená dňa 2.4.1992 a záložný veriteľ sa záložného práva od splatnosti zabezpečenej pohľadávky dňa 1.1.1997, t.j. 18 rokov nedomáhal - žalobu na určenie záložného práva v tomto konaní podal až v roku 2013, t.j. po 16 rokoch od splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Za tento čas došlo k premlčaniu nielen zabezpečenej pohľadávky, ale aj záložného práva - poukazuje pri tom na to, že namieta premlčanie záložného práva k 1.1.2007 tak, ako bolo namietané počas súdneho konania. 81. Odvolací súd poukazuje na ust. § 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák. podľa ktorého premlčané právo nemožno priznať po vznesení námietky premlčania. Premlčanie záložného práva znamená domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Ak si záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zálohu má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domáhať speňažnenia zálohu. Záložné právo v tomto prípade už nemôže byť naďalej spôsobilé predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Námietku premlčania záložného práva môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže úspešne urobiť až v momente, keď uplynie premlčacia doba aj zabezpečenej pohľadávky, nielen premlčacia doba pre záložné právo. 82. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR č. II. ÚS 250/2011 zo dňa 8.12.2011, ktorý rozlišuje medzi zabezpečeným záložným právom obchodno-právneho záväzku a občiansko- právneho záväzku. V prípade zabezpečenia obchodno-právneho záväzku pritom pre viazanosť ust. § 408 ods. 2 Obch. zák. a § 100 ods. 2 Obch. zák. vyslovene vykladá tak, že predĺžením premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky nedochádza v obchodno-právnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, hoci sa už pre ňu napríklad vedie exekúcia v dôsledku čoho ani podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. nedôjde k predĺženiu samostatnej premlčacej doby záložného práva, keďže už je zabezpečená pohľadávka premlčaná sama o sebe. Právo záložného veriteľa sa v obchodno-právnych vzťahoch premlčuje vždy najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, je záväzná. Z uvedeného teda podľa žalovaných v I. a II. rade vyplýva, že premlčacia doba u pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 2.4.1992 začala plynúť dňa 1.1.1997 a uplynula dňom 1.1.2007 (bez ohľadu na to, že bola počas plynutia premlčacej doby priznaná právoplatne súdom). Z uvedeného teda vyplýva, že záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. 83. Ak došlo k premlčaniu záložného práva môže záložný dlžník sa nepochybne dovolať premlčania pri každej obrane proti výkonu práva nároku záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, teda taktiež v konaní zahájenom podaním žaloby o určenie či tu záložné právo je alebo nie je. Ak sa záložca dovolá premlčania v konaní o určenie neexistencie záložného práva, je potrebné takejto žalobe vyhovieť a určiť neexistenciu takéhoto záložného práva. 84. V konkrétnom prípade platí, že pohľadávka z úverovej zmluvy sa spravuje výlučne ustanoveniami Obch. zák., ale záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré zabezpečuje splnenie uvedenej pohľadávky sa spravuje ust. Obč. zák. to platí aj pre posudzovanie premlčania, z čoho potom vyplýva, že úverová pohľadávka sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe počítanej od jej splatnosti (podľa Obchodného zákonníka) a záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (podľa Občianskeho zákonníka) počítanej odo dňa, keď sa mohlo realizovať po prvý raz, t.j. rovnako od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje, ak táto nebola v lehote splatnosti riadne a včas splnená. Pre záložné právo tu platí ešte jedno obmedzenie, a to že sa nepremlčuje skôr ako ním zabezpečená pohľadávka. V predmetnej veci splatnosť úverovej pohľadávky nastala dňa 31.12.1996. Od 1.1.1997 teda začala plynúť záložnému veriteľovi štvorročná premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky a zároveň aj trojročná premlčacia doba pre výkon záložného práva, ktorá u pohľadávky uplynula dňom 1.1.2001 a u záložného práva dňa 1.1.2000. V uvedenej premlčacej lehote záložný veriteľ nezačal s výkonom (s realizáciou) záložného práva. Samotná pohľadávka z úverovej zmluvy podlieha premlčaniu podľa ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, je záväzná. Z uvedeného teda premlčacia doba u pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 2.4.1992 začala plynúť dňa 1.1.1997 a uplynula dňom 1.1.2007 (bez ohľadu na to, že bola počas plynutia premlčacej doby priznaná právoplatne súdom). Na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3 - zo zákona; § 292 ods. 2 - dohodou; § 401 - písomným vyhlásením), sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou. Do 1.1.2007 záložný veriteľ nezačal v výkonom súdom priznanej pohľadávky a preto sa úverová pohľadávka (bez ohľadu na to, že bola priznaná rozhodnutím súdu) uplynutím dňa 1.1.2007 premlčala. Pokiaľ ide o záložné právo, toto sa nemohlo premlčať skôr ako ním zabezpečená pohľadávka, a teda záložné právo (napriek tomu, že bolo už v minulosti premlčané) sa nemohlo premlčať skôr ako dňa 1.1.2007. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že záložné právo sa premlčalo okamihom premlčania samotnej pohľadávky z úverovej zmluvy (v 10 ročnej maximálnej premlčacej lehote musí byť právo nielen uplatnené na súde, ale musí byť v tejto lehote podaný aj návrh na jeho výkon (§ 408 Obchodného zákonníka), t.j. dňom 1.1.2007. 85. Odvolací súd sa aj napriek tejto skutočnosti zaoberal aj otázkou dobromyseľnosti žalobcu vzhľadom na rozporuplné stanoviská žalobcu a žalovaných v I. a v II. rade a vzhľadom k predloženým listinným dôkazom. 86. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je potrebné postupovať podľa ust. § 151d ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. 87. V danom prípade bolo teda potrebné skúmať, či záložný veriteľ bol dobromyseľný v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. 88. Záložná zmluva v spojení so znaleckým posudkom obsahovala vymedzenie predmetu zálohu len s odkazom na znalecký posudok, ktorý bol v tom čase jej uzavretia v celosti jej súčasťou. Znalecký posudok bol v súlade so skutkovým stavom v čase podpisovania záložnej zmluvy. V znaleckom posudku bolo presne uvedené, že vlastníkom zálohu bol štát a žiadna zmena vlastníckych pomerov v tom čase nenastala. Z dostupných listov vlastníctva z obdobia pred a po uzavretí záložnej zmluvy je evidentné, že pri žalovanom v I. rade nie je uvedené vlastníctvo pozemkov, ale trvalé užívanie, pričom ako titul je uvedené FO-1701/81-maj, čo je Hospodárska zmluva o trvalom užívaní národného majetku zo dňa 16.7.1981. 89. Žiaden list vlastníctva s označením žalovaného v I. rade ako vlastníkom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy nebol predložený, pretože žalovaný v I. rade nebol ani nemohol byť vlastníkom pozemkov, pretože neexistoval iný jeho titul k pozemkom ako užívateľ vyplývajúci z hospod. zmluvy. 90. V čase keď došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy platil Hospodársky zákonník a neskôr § 876 novely Obč. zák. ako aj zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ktorý ho od 1.1.1994 premenoval na Nájom pozemku štátu. Žalobca síce predložil list vlastníctva, tento je predovšetkým bez pečiatky, podpisu a označenia osoby, ktorá ho vydala, čím možno mať pochybnosti o jeho hodnovernosti, no hlavne je z dátumu 23.8.1993, čo je viac ako rok po uzavretí záložnej zmluvy. Naviac aj podľa jeho textu je v časti B uvedený ako titul nadobudnutia znova len FO-1701/81, čo je hospodárska zmluva, ktorou na žalovaného vlastnícke právo jednoznačne neprešlo. Žalovaný v I. rade bol vždy iba subjektom, ktorý mal predmetné pozemky v trvalom užívaní. 91. Je nesporné, že žalovaný nadobudol predmetné pozemky do vlastníctva až kúpnou zmluvou z roku 2003, ktorá bola na LV č. XXX aj zapísaná ako titul dňa 15.1.2004 pod č. Y.-XXX/XX a kúpnou zmluvou z roku 2005, ktorá bola na LV č. XXX aj zapísaná ako titul dňa 20.6.2005. 92. Vlastnícky titul k pozemkom podľa vtedy platných právnych predpisov nemohol byť až do novely občianskeho zákonníka až do 1.1.1992 pre súkromnú organizáciu vôbec pripustený. 93. Dobrá viera záložného veriteľa sa vždy posudzuje ku dňu uzavretia záložnej zmluvy. Vyznačenie trvalého užívateľa na liste vlastníctva jednoznačne každého upozorňovalo na skutočnosť, že osoba zapísaná na liste vlastníctva nie je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a treba si na príslušnom katastri preveriť obsah údajov. 94. Navyše žalobca nepredložil list vlastníctva alebo výpis z evidencie nehnuteľností vyhotovený pred dňom 2.4.1992 t.j. pred uzavretím záložnej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom prípade registráciu záložnej zmluvy vykonalo štátne notárstvo t.j. notár, vyštudovaný právnik a osoba niekoľkokrát preverená a zároveň poverená štátom, navyše dostatočne odborne spôsobilá k posudzovaniu listín o právnych skutočnostiach, a že je vysoko nepravdepodobné, aby registráciu záložnej zmluvy štátny notár vykonal, pokiaľ by neobsahovala všetky v zmluve označené prílohy a tieto prílohy by neodôvodňovali vykonanie riadnej registrácie, nebolo úlohou súdu prvej inštancie skúmať zákonný postup príslušného štátneho notára ale súd pri vyvodení právnych záverov na základe predložených listinných dôkazov skúmal hlavne predložené listinné dôkazy ako také a či tieto listinné dôkazy svedčili v prospech žalobcu pokiaľ ide o jeho dobromyseľnosť. Je nesporné, že v časti špecifikácie zakladaných nehnuteľností záložná zmluva odkazuje na znalecký posudok č. 218/160/91 vypracovaný znalcom A.. A. A., pričom v priebehu konania nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, že predmetný znalecký posudok mali zmluvné strany v čase uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy k dispozícii. V predmetnom znaleckom posudku je ako vlastník nehnuteľnosti na základe výpisu z evidencie nehnuteľností listu vlastníctva č. XXX (zrejme ide o nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva) uvedený Čs. štát - Drudop, opravárenské družstvo. Prílohou záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 mal byť výpis z evidencie nehnuteľností, pričom v priebehu konania nebola zo strany účastníkov konania predložená súdu predmetná príloha predstavujúca výpis z evidencie nehnuteľností a táto nebola súdu predložená katastrálnym úradom na základe osobitnej žiadosti súdu adresovanej Okresnému úradu L. A., katastrálny odbor, t.j. nebolo v priebehu konania ustálené, ktorý konkrétny výpis z evidencie nehnuteľností bol prílohou predmetnej záložnej zmluvy, pričom z týchto listov vlastníctva je zrejmé, že bolo vyznačené trvalé užívanie v prospech žalovaného v I. rade z čoho je zrejmé, že je vysoko nepravdepodobné, aby prílohou predmetnej záložnej zmluvy bol výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý by bol vyhotovený na to príslušným orgánom a bolo by v ňom zapísané výlučné vlastníctvo žalovaného v I. rade k predmetným pozemkom tak, ako tvrdí žalobca. 95. Žalobca nekonal pri uzatváraní predmetnej zmluvy a prijatí zálohu dobromyseľne, nakoľko pri zachovaní minimálnej odbornej starostlivosti mu muselo byť už pri uzatváraní predmetnej záložnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaný v I. rade nie je vlastníkom zakladaných nehnuteľností - pozemkov. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť tvrdená žalobcom o presvedčení samotného žalovaného v I. rade o svojom vlastníckom práve. 96. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie A.. K. - predsedu predstavenstva žalovaného v I. rade zo dňa 31.11.1993 adresované Obvodnej prokuratúre L. A., v ktorom uvádza, že žalovaný v I. rade dostal do trvalého užívania predmetné pozemky parc. č. XXXXX/X o výmere 12.031 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 6.435 m2 s tým, že v druhom polroku 1991 započalo rokovanie medzi žalovaným v I. rade a SLOVAKIA CAR Prna s.r.o. o založení spoločnej s.r.o., predmetom hlavnej činnosti ktorej by bol predaj, servis a opravy vozidiel zn. VOLVO. Návrh bol taký, že žalovaný v I. rade vstúpi do spoločnosti so svojím majetkom, ktorý by pozostával z autoservisu na L. XX včítane pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 12.031 m2 a SLOVAKIA CAR Prna s.r.o. peňažným vkladom 20.662.000,- Sk. Už pri prvých rokovaniach bol partner žalovaného v I. rade upozornený na to, že uvedený pozemok nie je vlastníctvom žalovaného v I. rade, ale žalovaný v I. rade ho má len v trvalom užívaní. Partner žalovaného v I. rade prehlásil, že on vybaví, že pozemok bude žalovaného v I. rade. Vtedajší predseda žalovaného v I. rade ďalej v predmetnom vyjadrení uvádza, že nevie akým spôsobom, ale partner žalovaného v I. rade obdržal list vlastníctva č. XXX, z ktorého bolo zrejmé, že vlastníkom pozemkov je žalovaný v I. rade. Na základe takéhoto dokladu došlo k založeniu s.r.o. Slovak Progress and Trading Company dňa 30.12.1991 a taktiež k uzavretiu záložnej zmluvy medzi R. J. L. a žalovaným v I. rade na nehnuteľnosť - autoservis včítane pozemku. 97. Uvedené skutočnosti nepreukazujú dobromyseľnosť žalobcu nie sú právne relevantné, nakoľko sa tak nestalo adresovaním voči záložnému veriteľovi a v čase podpisu záložnej zmluvy, nakoľko záložný veriteľ v čase podpísania zmluvy nemohol vedieť, že A.. K. založí spoločnosť alebo ako bude vypovedať a aj keby z týchto úkonov mala byť vyvodená následná dobromyseľnosť záložného veriteľa, nič to nemení na tom, že táto nebola v čase podpisu záložnej zmluvy. Skutočnosť, že štatutárny zástupca žalovaného v I. rade mal za to, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností nemá vplyv na prípadnú dobromyseľnosť záložného veriteľa, ktorá musí byť založená na objektívnych skutočnostiach a nie na subjektívnych presvedčeniach záložcu. 98. Odvolací súd poukazuje na nevyhnutný predpoklad dobromyseľnosti záložného veriteľa, ktorý sa skúma vždy k okamihu uzatvorenia záložnej zmluvy. Je nesporné, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy mal záložný veriteľ k dispozícii písomne vyhotovenú záložnú zmluvu v ktorej záložca vyhlásil, že je vlastníkom založených nehnuteľností, znalecký posudok z obsahu ktorého vyplývalo, že zakladané pozemky sú vo vlastníctve štátu a nie záložcu, list vlastníctva z ktorého vyplývalo trvalé užívanie pozemkov záložcom, kde je uvedený titul nadobudnutia, hospod. zmluva z roku 1981 z obsahu ktorej vyplýva striktný zákaz založenia predmetných pozemkov v prospech tretích osôb aj keď je zrejmé, že záložný veriteľ v čase uzatvárania záložnej zmluvy mohol mať dobrú vieru len pokiaľ išlo o vyhlásenie záložcu zo záložnej zmluvy, naopak dobrú vieru mať nemohol pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, ktorý je rovnako súčasťou záložnej zmluvy, LV a Hospod. zmluvu. 99. Vždy v prípade dobromyseľnosti záložného veriteľa treba zvažovať či záložný veriteľ pri bežnej obvyklej opatrnosti vzhľadom k okolnostiam daného prípadu pri uzatváraní záložnej zmluvy mohol zistiť, že predmet zálohu nie je vo vlastníctve dlžníka. Štatutárny zástupcovia žalovaného, ktorí prehlasovali, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom nemali právnické vzdelanie a išlo iba o ich subjektívne vyhlásenie, ktoré nebolo podložené príslušnými listinnými dôkazmi. Navyše všetky vyhlásenia a dokumenty z daného obdobia, na ktoré sa žalobca odvolával neboli vykonané v čase uzatvorenia záložnej zmluvy a podstatné je však to, že neboli nikdy adresované záložnému veriteľovi z čoho vyplýva, že v nijakom smere nemohli ovplyvniť rozhodnutie záložného veriteľa uzavrieť predmetnú zmluvu. Žalobcom predložený LV z obdobia augusta 1993 kde figuruje ako vlastník predmetných nehnuteľností žalovaný v I. rade nepochádza z obdobia uzatvorenia záložnej zmluvy. Ide o dokument, ktorý neobsahuje okrúhlu pečiatku príslušného orgánu, tak ako odvolací súd konštatoval už vyššie a nie je tam ani podpis zodpovedného pracovníka tohto štátneho orgánu. 100. Pozemky až do 31.12.1991 nemohli byť v súkromnom vlastníctve záložcu ako právnickej osoby nakoľko to vylučovala právna úprava zo socialistického vlastníctva pozemkov, súkromné vlastníctvo pozemkov mohlo nastať až po novelizácii Obč. zák. účinnosťou od 1.1.1992. Záložca by preto musel nadobudnúť pozemky od štátu za necelé 4 mesiace do uzavretia záložnej zmluvy a svoje vlastnícke právo dať v tejto lehote zapísať aj do katastra nehnuteľností. To by sa však prejavilo aj zápisom zmeny titulu nadobudnutia z Hospod. zmluvy na kúpnu zmluvu k čomu však na predmetnom LV nedošlo a ako titul nadobudnutia na LV spred obdobia uzavretia záložnej zmluvy ako i po ňom je stále vedená Hospod. zmluva z roku 1981. 101. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že bol v čase uzavretia záložnej zmluvy dobromyseľný tak, ako to predpokladá ust. § 151d ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992. 102. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dobromyseľnosť nebola preukázaná, ale hlavne vzhľadom k tej skutočnosti, že záložné právo je premlčané vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP v časti týkajúcej sa veci samej ako aj právo na náhradu trov konania potvrdil. 103. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu a žalovaného do výšky trov konania v tejto časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie aby opätovne posúdil uplatnenú náhradu trov konania zo strany žalovaných v I. a v II. rade v zmysle príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Zb., opätovne posúdil účelnosť a hospodárnosť uplatnených trov konania zo strany žalovaného v I. a v II. rade a o trovách prvostupňového a odvolacieho konania pokiaľ ide o ich výšku opätovne rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP. Pokiaľ ide o základnú sadzbu tarifnej odmeny odvolací súd má za to, že v danom prípade postupoval súd správne keď ako základnú sadzbu tarifnej odmeny použil jednu trinástinu výpočtového základu a teda ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Zb. Predmetom konania nie je určenie vlastníckeho práva, ale určenie existencie záložného práva, pričom aj odvolací súd je toho názoru, že vlastnícke právo a záložné právo sú dva odlišné inštitúty civilného práva, ktoré nemožno stotožniť. 104. Úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách prvostupňového a aj odvolacieho konania bude posúdiť účelnosť týchto uplatnených trov konania vzhľadom na počet úkonov ako aj správnosť uplatnenej náhrady trov konania pokiaľ ide o zastupovanie dvoch účastníkov konania a uplatnenie režijného paušálu v rozhodných obdobiach kedy jednotlivé úkony boli realizované. 105. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).