Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213243366 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213243366.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: C. J., E. XX, J., proti žalovanému: LLZ Servis, s. r. o., Stará Vajnorská 39, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Bilickým, Farská 9, Nitra, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, zaplatenie odstupného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 12Cpr/9/2013-169, zo dňa 5.5.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni odstupné 2.320 eur a preplatiť nevyčerpanú dovolenku 853,44 eura spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne z 3.173,44 eura od 31.10.2013 do zaplatenia zastavil. 2. V odôvodnení uviedol, že uznesením č.k. 12Cpr/9/2013-147, zo dňa 4.5.2015 pripustil zmenu návrhu tak, že petit bude znieť: „Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni 6.12.2013 je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni odstupné 2.320 eur a preplatiť nevyčerpanú dovolenku 853,44 eura spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne z 3.173,44 eura od 31.10.2013 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania ako i náhradu trov konania.“ Podaním doručeným súdu prvej inštancie 8.10.2015 žalovaný oznámil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4R/2/2015, zo dňa 5.8.2015, súd povolil jeho reštrukturalizáciu. 3. Súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 4R/2/2015-191, zo dňa 5.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 14.8.2015, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - žalovaného; do funkcie správcu bola ustanovená Mgr. Y. P.. Uznesením č.k. 4R/2/2015-623, zo dňa 23.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.4.2016, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka, t.j. žalovaného. Povolením reštrukturalizácie sa súdne konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Cpr/9/2013 zo zákona prerušilo (§ 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.). 4. Konštatoval, že zverejnením uznesenia sp. zn. 4R/2/2015, zo dňa 23.3.2016 v Obchodnom vestníku, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovaného a jeho konečná reštrukturalizácia, došlo zo zákona k zastaveniu konania v časti uplatnenej peňažnej pohľadávky, t.j. v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni odstupné 2.320 eur a preplatiť nevyčerpanú dovolenku 853,44 eura spolu s úrokom z omeškania 5,50 % ročne z 3.173,44 eura od 31.10.2013 do zaplatenia zo zákona; a to s poukazom na § 118 ods. 4, § 120 ods. 1, § 156 a § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. 5. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň žiadala, aby súd prvej inštancie rozhodol nielen o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 6.12.2013, ale aj o tej časti žaloby, ktorá sa týka náhrady mzdy podľa § 79 Zákonníka práce, t.j. priznal jej náhradu mzdy od 6.12.2013 do 28.2.2014 v celkovej sume 3.333,46 eura; rozhodol, že pracovný pomer skončil výpoveďou z 5.12.2013 a rozhodol aj o nárokoch na odstupné a náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tak ako boli uplatňované. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol s poukazom na § 156 zákona č. 7/2005 Z.z. a uviedla, že k zastaveniu konaní prerušených podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. dochádza zo zákona a súd o takomto zastavení nerozhoduje. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Zároveň podotkla, že zastavenie konania o uplatnených nárokoch je nesprávne aj z iných dôvodov. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu, že pohľadávka 2.320 eur mohla vzniknúť jedine vtedy, ak je neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru a o tomto najprv musí rozhodnúť súd v tomto konaní, čo sa doposiaľ nestalo. To znamená, že pohľadávka nemohla byť prihlasovaná do reštrukturalizácie, pretože nemohla vzniknúť, keďže nemala ako uplynúť výpovedná doba, nakoľko bol pomer skončený okamžite, pričom práve určenia neplatnosti tohto okamžitého skončenia sa v konaní domáha. To isté sa týka aj nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorej pohľadávka je závislá vo svojej výške na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. 6. Uviedla, že súd prvej inštancie koná o predmete, ktorý celkom nezodpovedá jej pôvodnej žalobe, v ktorej žiadala aj náhradu mzdy za obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorý nárok však môže vzniknúť až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v tomto konaní a preto nemôže ísť o konanie, ktoré v tejto časti malo byť prerušené v zmysle § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a teda sa na tento nárok nemá vzťahovať ani § 156 zákona č. 7/2005 Z.z. Nemá za zrejmé, prečo súd prvej inštancie o tomto nároku do dnešného dňa nekoná a pripustená zmena túto časť jej návrhu nereflektovala. Je pravdou, že navrhovala priznať náhradu mzdy len od 6.12.2013 do 31.12.2013 vo výške 1.013,46 eura, avšak spolu s týmto podaním si uplatnila aj náhradu mzdy od 1.1.2014 do 28.2.2014, t.j. celkovo od 6.12.2013 do 28.2.2014, nakoľko až v tento deň mal podľa pôvodnej výpovede žalovaného z organizačných dôvodov doručenej 5.12.2013 skončiť pracovný pomer uplynutím výpovednej doby, pričom však vo výpovednej dobe jej žalovaný doručil absolútne nedôvodné okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré malo za následok pravdepodobne len zbaviť sa formálne povinnosti splniť si svoje zákonné povinnosti súvisiace so skončením pracovného pomeru vo finančnej rovine. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru však nemôže nemať toto rozhodnutie za následok aj vznik nároku na náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce. Priamo na okamžité skončenie zo 6.12.2013 napísala, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Celková suma náhrady mzdy za obdobie od 6.12.2013 do 28.2.2014 tak má predstavovať 3.333,46 eura. 7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s výrokom, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia a nesúhlasí s právnymi názormi žalobkyne uvedenými v odvolaní. Mal za to, že súd prvej inštancie konal procesne správne. Argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa vzniku a prihlasovania údajnej pohľadávky do reštrukturalizácie považoval za nesprávnu. Poukázal na znenia § 118 ods. 4, § 120 ods. 1, § 124 ods. 2 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Mal za to, že ak žalobkyňa evidovala voči nemu akúkoľvek pohľadávku, mala si túto prihlásiť v jeho reštrukturalizácii prihláškou, pričom o jej spornosti, resp. popretí, by následne nerozhodoval on ale správca konkurznej podstaty. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. 12. Podľa § 156 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. 13. V predmetnom spore sa žalobkyňa žalobou zo dňa 23.12.2013 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo 6.12.2013 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Podaním z 26.3.2015, doplneným 29.4.2015, žiadala zmenu petitu žaloby; na uvedenom základe súd prvej inštancie uznesením č.k. 12Cpr/9/2013-147, zo dňa 4.5.2015, pripustil zmenu tak, že petit žaloby bude znieť: „Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni dňa 6.12.2013 je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni odstupné 2.320 eur a preplatiť nevyčerpanú dovolenku 853,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z 3.173,44 eura od 31.10.2013 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania ako i náhradu trov konania.“ Uvedeným je zodpovedaná námietka žalobkyne týkajúca sa predmetu konania, o ktorom koná súd prvej inštancie; tento koná o pripustenej zmene žaloby. 14. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 4R/2/2015-191, zo dňa 5.8.2015, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka (žalovaného); predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 14.8.2015. Povolením reštrukturalizácie žalovaného došlo podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ex lege k prerušeniu súdneho konania v časti o zaplatenie uplatnených peňažných pohľadávok, t.j. tých pohľadávok, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou. V reštrukturalizačnom konaní sa osobitným spôsobom zisťuje oprávnenosť pohľadávok, ktoré si veritelia uplatnia, a preto nie je dôvod na ich súdne vymáhanie. Konanie, ktoré bolo ex lege prerušené, že zastavuje momentom zverejnenia uznesenia súdu, ktorým potvrdí plán a súčasne rozhodne o skončení reštrukturalizačného konania, v Obchodnom vestníku (§ 156 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z.). K zastaveniu tohto konania dochádza ex lege, a preto súd o jeho zastavení nerozhoduje. 15. Nebol preto správny postup súdu prvej inštancie, keď rozhodoval o zastavení konania v časti o zaplatenie uplatnených peňažných pohľadávok, nakoľko uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 4R/2/2015-623, zo dňa 23.3.2016, bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovaného a bola skončená jeho reštrukturalizácia, pričom uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku tak došlo ex lege k zastaveniu konania v časti o zaplatenie uplatnených peňažných pohľadávok a preto už nebolo možné o jeho zastavení rozhodovať. 16. K námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní ohľadne skutočnosti, že si pohľadávku nemohla uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, pretože tá by mohla vzniknúť jedine vtedy, ak je neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru, určenia ktorého sa v konaní domáha, odvolací súd uvádza, že zaplatenie uplatnených peňažných pohľadávok si žalobkyňa uplatnila tvrdiac, že takýto nárok jej vznikol, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. V prípade vyhovenia žalobe v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru by takéto rozhodnutie malo deklaratórny účinok; nekonštituovalo (nevytváralo) by teda nový právny stav a preto na základe samotného rozhodnutia by žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie uplatnených peňažných pohľadávok (odstupné a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku). Uvedené pohľadávky sú preto pohľadávkami, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou. 17. Nakoľko napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).