Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214209390 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214209390.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HLIVASPOL, s.r.o., Kamenická cesta 3221/2, 943 01 Štúrovo, IČO: 36 554 367, zast. JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023, proti žalovanému: ALPINE SLOVAKIA, spol. s r.o., Vlčie Hrdlo 324/90, 821 07 Bratislava, IČO: 34 112 103, o zaplatenie 14.829,52 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 12. 2015 č. k. 42Cb/132/2014-520, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 12. 2015 č. k. 42Cb/132/2014-520 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06. 10. 2015 č. k. 42Cb/132/2014-490. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 14.429,52 € spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 400,- € (10 x 40,- €) a príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania, a to titulom neuhradenia faktúr za dodaný tovar - transportbetón na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. O predmetnom návrhu žalobcu súd rozhodol rozsudkom zo dňa 06. 10. 2015 č. k. 42Cb/132/2014-490. Rozsudok si právny zástupca žalovaného Mgr. Andrej Gundel (ktorému bola vypovedaná plná moc dňa 18. 11. 2015) prevzal dňa 13. 11. 2015. Podaním doručeným súdu dňa 01. 12. 2015 podal žalovaný voči predmetnému rozsudku odvolanie. Spolu s odvolaním doručil žalovaný súdu žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty a žiadosť o priznanie odkladného účinku žiadosti v zmysle § 58 O.s.p. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že Mgr. Andrej Gundel bol k zastupovaniu žalovaného prizvaný z dôvodu neúnosnej pracovnej vyťaženosti interného právnika žalovaného. Po uvoľnení tejto pracovnej vyťaženosti došlo dňa 18. 11. 2015 k dohode o ukončení právneho zastupovania žalovaného, pričom Mgr. Andrej Gundel ihneď po doručení rozhodnutia prvého stupňa v súlade so svojimi povinnosťami advokáta odovzdal túto informáciu žalovanému. Podľa dohody mal odvolanie pripraviť a podať už E.. H. M. - zamestnanec žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu prevzatia väčšieho množstva súdnych sporov a nutnosti prípravy niekoľkých rozsiahlych vyjadrení k iným sporom v priebehu plynutia lehoty na odvolanie bolo odvolanie dokončené a pripravené až v posledných dňoch lehoty. E.. H. M. ako poverená osoba mal v pláne odovzdať odvolanie osobne na podateľňu Okresného súdu Bratislava II dňa 30. 11. 2015, t.j. v pondelok, nakoľko sa v dňoch predchádzajúcich pondelku zdržoval mimo Bratislavy a odvolanie finalizoval práve v priebehu víkendu 28.-29. novembra. V priebehu víkendu však pri pomocných prácach v domácnosti E.. H. M. došlo k jeho úrazu, ktorý viedol k nutnosti ošetrenia na neurologickej ambulancii a znemožnil mu osobné podanie odvolania na podateľni súdu. Ako podklad pre rozhodnutie žalovaný priložil lekársku správu a dohodu o ukončení právneho zastúpenia. Súd poukázal na zákonné predpoklady odpustenia zmeškania lehoty v zmysle ust. § 58 ods. 1 O.s.p. a dospel súd k záveru, že žalovaný nepreukázal, že k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania proti rozsudku zo dňa 06. 10. 2015 č. k. 42Cb/132/2014-490 došlo z ospravedlniteľného dôvodu. Skutočnosť, že v priebehu plynutia lehoty na podanie odvolania proti rozsudku došlo k ukončeniu právneho zastupovania Mgr. Andrejom Gundelom, ktorý žalovaného procesne v priebehu tohto konania zastupoval a následne z dôvodu väčšieho množstva sporov, ako aj úrazu E.. H. M. - zamestnanca žalovaného, ktorý bol poverený vypracovaním odvolania, došlo k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania, nemôže byť predpokladom na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p. Súd zobral pri rozhodovaní o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný je právnickou osobu, ktorej chod s veľkou pravdepodobnosťou zabezpečujú okrem E.. H. M. aj iné osoby, ktoré toto odvolanie za žalovaného v 15-dňovej lehote mohli súdu riadne doručiť. Prevzatie väčšieho množstva súdnych sporov a nutnosť prípravy niekoľkých rozsiahlych vyjadrení, ako aj nemožnosť podania odvolania E.. H. M. z dôvodu jeho úrazu súd v nadväznosti na vyššie uvedené nepovažoval za relevantné dôvody na odpustenie zmeškania lehoty, pre ktoré by nemohol žalovaný vykonať úkon, ktorý mu patrí, a teda podať odvolanie. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že za ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré účastník konania alebo jeho zástupca zmeškali lehotu, je možné považovať len tie dôvody, ktoré nastali z objektívnych príčin, t.j. bez zavinenia. V prejednávanej veci mal však súd za to, že k zmeškaniu lehoty došlo zavinením žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p. Nakoľko teda žalovaný nepreukázal, že by túto lehotu zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, súd jeho žiadosti na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania nevyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jeho žiadosti na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania vyhovieť. Namietal, že súd prvého stupňa neuviedol žiadne dôvody, prečo nepredvídateľný a náhodný úraz nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod a akou úvahou k takému záveru dospel. V prípade E.. H. M. išlo o akútny úraz, ktorý je na rozdiel od chronických zdravotných stavov nečakaný a nie je možné predvídať jeho vznik. Akútny stav spojený s bolesťami chrbta (tzv. lumbago) zamedzuje v pohybe a vykonávaní pracovnej činnosti a podľa lekárskej správy je pri ňom nutný pokoj na lôžku. Zamestnanec E.. H. M. nebol objektívne schopný po obmedzenú dobu vykonávať svoje pracovné úlohy, a to vrátane hľadania alternatívnych spôsobov ich splnenia. Žalovaný ďalej uviedol, že E.. H. M. je ako jeho jediný interný právnik zodpovedný za prípravu a poverený na podpis a expedíciu všetkých právnych podaní. V samotnom doručení zásielky prekážka nebola, táto nastala v tom, že poverený zamestnanec E.. H. M. pre svoj zdravotný stav nepodpísal odvolanie, keďže sa nemohol dostaviť do práce a nemohol tým pádom vytlačiť odvolanie z pracovného počítača a ani nemal ako delegovať túto úlohu na iného zamestnanca. Žalovaný súdu vytýkal aj to, že neuviedol dôvody, prečo danú situáciu považuje za neobjektívnu a ani nepopísal, prečo sa domnieva, že si ju žalovaný zavinil. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania lehoty sa podľa názoru žalovaného posudzuje so zreteľom na konkrétne okolnosti, pričom skutočnosť, že za právne vedenie spoločnosti zodpovedá len jeden interný právnik a v prípade jeho nečakanej indispozície neexistuje substitúcia, resp. nie je iný zamestnanec s právnym vzdelaním a prístupom k právnej agende, je u stredne veľkých spoločností úplne bežnou praxou. Podľa argumentácie žalovaného z konkrétnych okolností veci vyplýva, že žalovaný urobil všetko preto, aby odvolanie aj so žiadosťou o odpustenie doručil do 24 hodín od uplynutia lehoty a taktiež, že osoba zodpovedná za úkon nebola schopná tento úkon vykonať včas, túto indispozíciu nemohla predpokladať a táto indispozícia jej bránila vo vykonaní opatrení, ktoré by zabezpečili finalizáciu, vytlačenie, podpis úkonu a doručenie v posledný deň lehoty. Žalovaný bol toho názoru, že záver súdu vedie taktiež k neprimerane tvrdenému formalizmu, keďže odvolanie bolo odovzdané osobne dňa 01. 12. 2015 v podateľni súdu, čo je len jeden jediný deň po uplynutí zákonnej lehoty a zároveň bezprostredne po tom, čo bolo možné objektívnu prekážku žalovaným prekonať a vykonať expedíciu odvolania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa pri vydaní napadnutého uznesenia dôsledne vychádzal a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia upravujúce zákonné predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty na návrh účastníka konania, akým je aj ospravedlniteľný dôvod zmeškania. Vzhľadom na žalovaným v odvolaní tvrdené skutočnosti odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dopĺňa, že za ospravedlniteľné dôvody v zmysle ust. § 58 ods. 1 O.s.p., pre ktoré účastník konania alebo jeho zástupca zmeškali lehotu, je možné považovať len tie dôvody, ktoré nastali z objektívnych príčin, t.j. bez zavinenia (opomenutím), a to v danom prípade na strane žalovaného, resp. jeho zástupcu E.. H. M.. V danom prípade nie je dôvod pochybovať o tom, že k akútnemu zdravotnému stavu E.. H. M., ktorý mu bránil v pohybe a vykonávaní pracovnej činnosti, došlo z objektívnych príčin (úraz), t.j. bez toho, že by si tento stav privodil zamestnanec svojim zavineným konaním. Záver súdu prvého stupňa, že k zmeškaniu lehoty došlo zavinením žalovaného sa preto nevzťahuje na akútny zdravotný stav E.. H. M., ale na viacero na seba nadväzujúcich okolností, ktoré by mali podľa žiadosti žalovaného spolu s týmto akútnym stavom jeho zamestnanca ospravedlniť oneskorené podanie odvolania žalovaného. Pri týchto okolnostiach bolo v konaní žalovaného, resp. jeho zamestnanca prítomné aj zavinenie (opomenutie), pretože ide o okolnosti, ktorých vznik svojou neopatrnosťou, resp. opomenutím umožnil samotný žalovaný, resp. jeho zamestnanec. Takou okolnosťou je uzavretie dohody o ukončení právneho zastupovania žalovaného s Mgr. Andrejom Gundelom dňa 18. 11. 2015, t.j. v piaty deň v rámci 15- dňovej lehoty plynúcej od prevzatia rozsudku týmto vtedajším právnym zástupcom žalovaného, a to za situácie, keď podľa uvedenej dohody mal odvolanie pripraviť a podať už E.. H. M. - zamestnanec žalovaného, ktorý vedel, resp. vzhľadom na svoju odbornú kvalifikáciu mal vedieť, že z dôvodu prevzatia väčšieho množstva súdnych sporov a nutnosti prípravy niekoľkých rozsiahlych vyjadrení k iným sporom v priebehu plynutia lehoty na odvolanie bude môcť odvolanie dokončiť a pripraviť až v posledných dňoch lehoty. Napriek tejto skutočnosti však žalovaný, a ani jeho zamestnanec E.. H. M., ktorý je podľa vyjadrenia žalovaného jeho jediným zamestnancom, ktorý má prístup k právnej agende žalovaného, žiadnym spôsobom nezabezpečili, aby v prípade náhodnej indispozície tohto zamestnanca v posledných dňoch lehoty mohol namiesto neho vykonať finalizáciu, vytlačenie a doručenie odvolania aj iný zamestnanec, resp. iný zástupca alebo konateľ žalovaného ešte v rámci odvolacej lehoty. Nakoľko pre dodržanie primeranej opatrnosti pri postupe žalovaného bolo potrebné, aby za účelom zabezpečenia včasného podania odvolania vykonal náležité opatrenia, opomenutie vykonania týchto opatrení zo strany žalovaného, t.j. opomenutie konania, ktoré by bolo v súlade s primeranou mierou opatrnosti s poukazom na vyššie uvedené okolnosti, nie je možné v danej súvislosti považovať za objektívnu príčinu zmeškania lehoty, aj keď k zmeškaniu lehoty v konečnom dôsledku došlo spolupôsobením aj objektívneho faktora vzhľadom na akútny zdravotný stav zamestnanca žalovaného, ktorý v posledných dňoch lehoty náhodne utrpel úraz. Na základe uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že okolnosti, ktoré by mali podľa žiadosti žalovaného spolu s akútnym zdravotným stavom jeho zamestnanca ospravedlniť oneskorené podanie odvolania žalovaného, nie je možné považovať za ospravedlniteľné dôvody na odpustenie zmeškanej lehoty. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty z týchto dôvodov zamietol v súlade s ust. § 58 ods. 1 O.s.p. Správnosť tohto rozhodnutia nie sú spôsobilé spochybniť ani ostatné odvolacie námietky žalovaného, ktoré nemajú vplyv na doterajšie posúdenie ním tvrdených skutočností z hľadiska (ne)dostatočného preukázania existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.