Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/258/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211076 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215211076.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: G. M., U.. X.X.XXXX, R. T. G. XXA, XXX XX R., vedenej u súdnej exekútorky: Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 2133/15, pre vymoženie pohľadávky oprávneného 336,75 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/2307/2015-56 zo dňa 18.8.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/2307/2015-56 zo dňa 18.8.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odôvodnenie o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod č.k. BW-A/212/0100 z 25.10.2012, nespĺňa podmienky vykonateľnosti pre závadu v jeho doručení povinnej. Poukázal na to, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola na exekučnom titule vyznačená na základe fikcie doručenia, bez splnenia zákonných podmienok vyžadovaných §25 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZoRK“), v spojení s § 47 ods. 2 OSP. Z obsahu vyžiadaného rozhodcovského spisu vyplýva, že rozsudok bol povinnej doručovaný na adresu E. XX, R., odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá so správou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa výsledkov vyplývajúcich z lustrácie v registri obyvateľov však adresa doručovania nebola nikdy adresou trvalého pobytu povinnej, ktorej trvalé bydlisko v čase doručovania bolo na adrese T. G. XXA, XXX XX R.. Na tomto základe súd prvého stupňa dospel k záveru, že adresa doručovania nebola v čase doručovania adresou bydliska povinnej a je zrejmé, že sa na tejto adrese v čase doručovania nezdržiavala, čím nie sú plnené podmienky náhradného doručenia vyžadované § 47 ods. 2 OSP. Rozhodcovský rozsudok preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť, ani vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia vyhovie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu pomerne obšírneho odvolania vyplýva, že oprávnený súdu prvého stupňa vytýka prekročenie právomoci zverenej mu § 44 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej „EP“) preskúmaním rozhodcovskej doložky, nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 OZ, konštruovanie nového právneho stavu bez účasti oprávneného, odvolateľ poukázal na sekundárny charakter smerníc Európskej únie, neprimerané zvýhodnenie povinného. Celá odvolacia argumentácia je zameraná na nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa o vyhodnotení neplatnosti rozhodcovskej doložky. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila, nakoľko toto (rovnako ako ani odvolaním napadnuté rozhodnutie) jej súd prvého stupňa nedoručoval. Nedoručenie odvolania povinnej však odvolací súd vzhľadom právny názor, vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení 2 Oboer 277/2013 z 28.11.2014 ohľadom doručovania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a odvolania proti takémuto uzneseniu a s poukazom na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 229/201521 z 20.5.2015 spojený s predmetným rozhodnutím NS SR, nepovažuje za vadu procesného postupu, ktorú by bolo potrebné riešiť a odstrániť v odvolacom konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa, sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1. OSP), v rozsahu podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania, obsahom napadnutého uznesenia zistil, že odvolanie v žiadnom z odvolacích dôvodov nijako nesúvisí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho podstatných úvahách, na ktorý je napadnuté rozhodnutie založené. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení posudzoval a zaoberal sa vykonateľnosťou exekučného titulu výlučne len z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Nezaoberal sa hodnotením rozhodcovskej doložky ani preskúmaním jej platnosti, t.j. žiadnym spôsobom sa nedotkol dôvodov, na ktorých je podstavené odvolanie. Odvolanie podané právnym zástupcom oprávneného preto odvolací súd hodnotí ako neprofesionálne, majúce charakter cyklostylového odvolania, ktoré nijako nesúvisí s napadnutým rozhodnutím. Za takýchto okolností by odvolaciemu súdu viazanému rozsahom odvolacích dôvodov nezostávalo nič iné, ako napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Odvolací súd však po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že rozhodnutie trpí vadou procesného postupu, na ktorý je odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 OSP povinný prihliadnuť, nakoľko má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto odvolanie právneho zástupcu povinného nepovažuje za účinný úkon právnej pomoci a výsledok odvolacieho konania, ktorým je zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, nie je výsledkom účinnej a právne dôvodnej obrany odvolateľa, ale vyplýva z vád konania pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa poukazujúc na výsledky lustrácie v registri obyvateľov, ktoré majú byť zrejmé z č.l. 55 spisu dospel k záveru, že adresa doručovania exekučného titulu: E. XX, R., nikdy nebola adresou bydliska povinnej. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom súdu prvého stupňa však zistil, že dôkaz, ktorý mal byť založený na č.l. 55 (lustrácia v REGOB), a na ktorom súd založil svoje rozhodnutie, sa v spise nenachádza. Žurnalizácia spisu nasleduje po č.l. 54 a ďalej pokračuje č.l. 56 (kde sa nachádza odvolaním dotknuté uznesenie). Dôkaz z č.l. 55, na ktorý poukazuje súd prvého stupňa sa v spise nenachádza. Odvolací súd má ďalej za to, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa ani požiadavky dostatočného a presvedčivého odôvodnenia vyžadované § 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akých úvah súd prvého stupňa dospel k záveru, že adresa, na ktorú bol povinnej doručovaný exekučný titul nebola adresou bydliska povinnej a povinná sa v čase doručovania na tejto adrese nezdržiavala. Bydliskom účastníka totiž nie je možné rozumieť len adresu, na ktorej má adresát hlásený trvalý pobyt, ale bydliskom sa rozumie miesto, na ktorom sa adresát písomnosti fakticky zdržuje s úmyslom tam bývať a kde si má objektívnu možnosť preberať si zásielky. Zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. dňa 25.4.2006 vyplýva ,že povinná ako adresu svojho bydliska uviedla adresu: E. X, R. a ako korešpondenčnú adresu určenú na doručovanie písomností uviedla adresu: E. XX, R.. Na túto adresu jej rozhodcovský súd dňa 20.11.2013 (podaním zásielky na poštovú prepravu) doručoval aj exekučný titul. Zásielka sa po uplynutí úložnej lehoty vrátila späť so správou pošty “zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ (zal. na č.l. 53/54 spisu súdu prvého stupňa). Na rube zásielky sa ďalej nachádza pečiatka z oznamom pošty „adresát nezastihnutý, odkaz zanechaný“. Za týchto okolností nič nenasvedčovalo tomu, že by sa povinná v čase doručovania na ňou uvedenej korešpondenčnej adrese nezdržiavala a neboli by splnené podmienky náhradného doručenia (fikcie doručenia) rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa ničím nezdôvodnil na akom základe, pri hodnotení dôkazov založených v spise dospel k záveru, že adresa E. XX, R., nikdy nebola bydliskom povinnej, povinná sa v čase doručovania sa na tejto adrese nezdržiavala (t.j. nemala objektívnu možnosť dozvedieť sa o doručovaní rozhodcovského rozsudku a tento si v úložnej dobe prevziať), v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky náhradného doručenia. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 OSP v spojení s § 212 ods. 3 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní, pri skúmaní danosti podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 EP, bude vykonať dokazovanie zamerané na zistenie splnenia podmienok náhradného doručenia exekučného titulu, pokiaľ bude mať o ich splnení pochybnosti. Za týmto účelom dopytom na poštu, resp. inými relevantnými dôkazmi zistí, či v čase doručovania exekučného titulu pošta povinnej na adresu E. XX, R. doručovala písomnosti (t.j. či táto adresa bola adresou poštovného doručovania) a či si povinná na uvedenej adrese v danom čase zásielky preberala. Pokiaľ to bude na zistenie splnenia podmienok doručenia potrebné, vykoná šetrenie prostredníctvom polície alebo výsluchom povinnej, či sa v čase doručovania povinná na označenej adrese zdržiavala, resp. či si na nej preberala písomnosti. Na základe zisteného skutkového stavu exekučný súd vec opätovne právne posúdi, rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné