Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/430/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305208914 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1305208914.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: W.. C. S., L.. XX.X.XXXX, J. Q. na T. X, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA mzlegal s.r.o., IČO: 36 861 529, so sídlom Bernolákova 2425/2, 901 01 Malacky a MST PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 861 545, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: Ľ. N., L.. XX.X.XXXX, J. D. X. XX, XXX XX, J., štátna občianka SR, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7.1.2013, č.k. 7C/126/2005-509, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že závet poručiteľky S. R., rodenej X., narodenej dňa 26.8.1923, naposledy bytom v J., C. X, ktorá zomrela dňa 25.6.2004, spísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 21.4.2004, ktorým ustanovila za závetnú dedičku odporkyňu, je neplatný. Zároveň zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3 156,08 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 38 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním (znaleckým a kontrolným znaleckým posudkom) mal preukázané, že poručiteľka v čase podpísania závetu trpela demenciou stredného stupňa a okrem toho aj ťažkým a vysiľujúcim telesným ochorením, pričom demencia sa vyvíjala dlhodobo, nikto až do 22.4.2004 nedal podnet na psychiatrické vyšetrenie a poručiteľke nebola demencia diagnostikovaná ani liečená. Znalci jednoznačne posúdili, že zistený duševný stav v čase spísania závetu negatívne ovplyvnil jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti do takej miery, že nebola schopná zodpovedne vykonať právny úkon závetu. Súd prvého stupňa zároveň nepripustil dokazovanie opätovným výsluchom C.. P.Č. ani výsluch svedka C.. B., pretože v danom štádiu konania doplnenie dokazovania považoval za nehospodárne, aj vzhľadom na už vykonané znalecké dokazovanie. Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že právny úkon závetu, ktorý urobila poručiteľka, je absolútne neplatným právnym úkonom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 3 156,08 eur. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolateľka poukázala na to, že v konaní navrhla vypočuť svedkov C.. B. S. C.. P., ktorí boli v priamom kontakte s poručiteľkou. Podľa názoru odporkyne sa prvostupňový súd veľmi stručne vysporiadal s celou právnou problematikou a postavil znalecký posudok a znalecké dokazovanie nad všetky ostatné vykonané dôkazy, čo je v rozpore s § 125 a § 132 O.s.p.. Znalci v posudku vychádzali v podstate iba zo svedeckých výpovedí, nakoľko nemali k dispozícii úplnú zdravotnú dokumentáciu, nikdy neboli v kontakte s poručiteľkou a opierali sa o tvrdenie, že jednorazové psychiatrické vyšetrenie pacienta je nedostatočné na spoľahlivý záver o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, pričom svedkovia, ktorých navrhla odporkyňa, mohli túto skutočnosť objektívnejšie zhodnotiť a spôsobilosť aj potvrdili. Nie nepodstatným svedkom podľa názoru odvolateľky bola aj notárka spisujúca závet, ktorá sama posúdila, že poručiteľka je spôsobilá na tento právny úkon. Odporkyňa považuje poručiteľkou učinený právny úkon za právne perfektný, urobený v zákonnej forme, so všetkými náležitosťami, slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku, vážne, určito a zrozumiteľne, pričom poručiteľka preukázateľne nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani v nich obmedzená. Rovnako u nej nebola zistená absolútne nepochybne taká duševná porucha, ktorá by ju robila pre tento právny úkon neschopnou (rozpor medzi ošetrujúcimi lekármi, ktorí s ňou boli v osobnom kontakte a notárky oproti znaleckému posudku). Právny úkon závetu podľa názoru odporkyne svojim obsahom neodporuje zneniu zákona a ani sa neprieči dobrým mravom. Na záver odvolateľka uviedla, že v konaní existujú dve skupiny dôkazov, na jednej strane dôkazy vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, na strane druhej početná skupina dôkazov, z ktorých je zrejmé, že poručiteľka bola spôsobilá na právny úkon závetu. Odvolanie ďalej smerovala aj voči výroku o trovách konania, keď podľa jej názoru bolo v danej veci potrebné aplikovať § 143 O.s.p. a priznať jej náhradu trov konania, nakoľko svojim správaním nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania (bola ustanovená závetnou dedičkou a do sporu sa dostala nie vlastnou vinou), je invalidná dôchodkyňa a po celý čas súdneho konania hradila všetky náklady spojené s vlastníctvom bytu (ktorý je predmetom dedenia), ktoré pre ňu predstavujú nemalé finančné náklady. Priznanie trov právneho zastúpenia navrhovateľovi preto považuje za rozporné s dobrými mravmi. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu (ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA mzlegal s.r.o.) podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 14.6.2013, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami odporkyne uvádzanými v odvolaní, nakoľko skutočnosť, že poručiteľka nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony automaticky neznamená, že na právne úkony spôsobilá bola. Za irelevantné považoval tvrdenie odvolateľky, že notárka sama pri spisovaní závetu posúdila spôsobilosť poručiteľky, keď odporkyňa na jednej strane spochybňuje závery súdnych znalcov z odvetvia psychiatria a na strane druhej má za to, že spisujúca notárka bez medicínskeho vzdelania bola kompetentná posúdiť spôsobilosť poručiteľky na spísanie závetu. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že je toho názoru, že prvotným znaleckým posudkom ako aj kontrolným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, bolo preukázané, že poručiteľka v čase podpísania závetu trpela duševnou poruchou, a to demenciou stredného stupňa a zistený duševný stav negatívne ovplyvnil jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti do tej miery, že nebola schopná vykonať zodpovedne tento právny úkon. Z uvedených dôvodov sa plne stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil právny úkon závetu ako absolútne neplatný, nakoľko mal za to, že sa opiera o nespochybniteľné výsledky dokazovania, ktorého rozsah je dostatočným podkladom predmetného rozsudku, ktorý žiadal odvolacím súdom potvrdiť. Odporkyňa predložila prvostupňovému súdu dňa 19.6.2013 doplnenie odvolania, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa pochybil, keď odmietol vykonať dôkazy v rozsahu, v akom ho zaviazal Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v rozsudku zo dňa 12.5.2011, ktorý v odôvodnení uviedol, že okrem potreby nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie bude treba vypočuť tých lekárov, ktorí boli v kontakte s poručiteľkou v záverečnom období jej života. Prvostupňový súd však nepripustil návrh na dokazovanie opätovným výsluchom C.. K. P. ani výsluch svedka C.. G. B.Á., pretože takéto doplnenie dokazovania považoval za nehospodárne. Ďalej namietala, že znalecké posudky použité v konaní konštatovali púhy fakt, že pacient trpiaci demenciou stredného stupňa nie je schopný vykonať zodpovedne právny úkon závetu, v nijakom prípade však s dostatočnou určitosťou a bez akýchkoľvek rozumných pochybností nepotvrdili, že by poručiteľka v čase podpísania závetu trpela demenciou stredného stupňa. C.. P. v správe psychiatrického konzília zo dňa 22.4.2004 konštatovala diagnózu dementného syndrómu ľahkého stupňa, pričom však neuskutočnila okrem posúdenia anamnézy, resp. interného vyšetrenia nijaký iný z diagnostických úkonov, ktoré sa vyžadujú na stanovenie uvedenej diagnózy (anamnéza, laboratórne vyšetrenia, sérologické vyšetrenia, interné a neurologické vyšetrenie, EEG, CT a MR). C.. P., ktorá poručiteľku osobne videla a vyšetrovala ju, použila termín dementný syndróm ľahkého stupňa, naproti tomu znalci vo svojich posudkoch svojvoľne a bez uvedenia relevantného dôvodu preklasifikovali stupeň údajnej demencie poručiteľky z ľahkého na stredný stupeň. Podľa názoru odvolateľky, súd prvého stupňa nemohol zodpovedne ustáliť, či poručiteľka v čase podpísania závetu vôbec trpela demenciou, a ak áno, akého druhu a v akom rozsahu, keď vzal pri rozhodovaní výlučne závery kontrolného znaleckého posudku a nepripustil dokazovanie opätovným výsluchom C.. K. P.Á. ani výsluchom C.. G. B., ktorí sa mohli odborne vyjadriť k zdravotnej dokumentácii poručiteľky, resp. k jej diagnózam zisteným počas hospitalizácie od 20.4. do 11.5.2004 na Chirurgickej klinike FNsP akad. L. Dérera, Bratislava - Kramáre. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že v prepúšťacej správe na záver vyššie uvedenej hospitalizácie nie je žiadna zmienka o organickom poškodení mozgu, ktorá sa post mortem s odstupom 5 rokov konštatuje v znaleckých posudkoch, ale ako prepúšťacia diagnóza bola určená diagnóza 174.3 embólia a trombóza artérií dolných končatín (s vedľajšími diagnózami ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus 2, gastroezofagálny reflux a malnutricia). Odporkyňa na rozdiel od záveru znalkyne C.. R. Ž. je toho názoru, že náhla vzniknutá nepriaznivá situácia je naopak prirodzeným a legitímnym dôvodom spísania závetu a dokladom toho, že poručiteľka si v plnej miere uvedomovala závažnosť vzniknutej situácie, bezprostredného ohrozenia života a riziko, že ak by prípadný nasledujúci operačný zákrok neprežila, jej majetok by zdedil niekto, komu ho zanechať nechcela, zvlášť z toho dôvodu, že už dlhšie obdobie predtým bola rozhodnutá, komu ho hodlá zveriť po smrti a komu nie. V súvislosti s tým, že notárka pri spísaní závetu nevzniesla žiadne námietky voči duševnému stavu poručiteľky a konziliárny psychiater dňa 22.4.2004 uviedol, že pacientka (poručiteľka) je aktuálne zodpovedná za právne úkony, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012, sp.zn. 5Cdo/166/2012. Podľa odporkyne nemožno z obsahu znaleckých posudkov dospieť k záveru, že pacient trpiaci demenciou ľahkého stupňa vždy urobí iba nesprávne rozhodnutie (s poukazom na rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 30.10.2008, sp.zn. 13C/212/2004). K doplneniu odvolania sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu (MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária) podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 4.2.2016, v ktorom uviedol, že nakoľko doplnenie odvolania bolo doručené po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania žiada, aby odvolací súd neprihliadol na odvolacie dôvody a skutočnosti uvedené v predmetnom doplnení odvolania z dôvodu zmeškania zákonnej lehoty na ich uplatnenie. K predmetnému doplneniu odvolania sa vyjadril navrhovateľ aj podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.2.2016 prostredníctvom právneho zástupcu (mzlegal s.r.o.) s uvedením rovnakých skutočností a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.1.2011, sp.zn. 5Cdo/279/2010. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 212 ods. 2 O.s.p. súd nie je viazaný rozsahom odvolania a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu, b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odporkyne považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané s výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3 O.s.p. (čo však nie je tento prípad). Dôvody, ktorými napáda odvolateľ rozhodnutie môže meniť a dopĺňať, avšak iba do uplynutia lehoty na odvolanie. Preskúmacia činnosť odvolacieho súdu sa tým obmedzuje nielen na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní, ale tiež (a iba) na dôvody, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že sa v rámci odvolacieho konania zaoberal iba dôvodmi, ktoré boli uvedené odporkyňou v podanom odvolaní, nakoľko doplnenie odvolania bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a teda dôvody, ktoré uviedla v tomto doplnení, nemohli byť predmetom preskúmavania odvolacím súdom. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 219 ods.1,2 O.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa určil neplatnosť závetu poručiteľky, ktorým ustanovila za závetnú dedičku odporkyňu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti závetu poručiteľky S. R., ktorá zomrela dňa 25.6.2004, spísaného vo forme notárskej zápisnice dňa 21.4.2004, ktorým ustanovila za závetnú dedičku odporkyňu z dôvodu, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.6.2010, č.k. 7C/126/2005-288, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania si vyhradil právo rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12.5.2011, č.k. 6 Co/356/2010-363 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol návrh voči odporkyni v 2/ rade (G.. C. Y.) zamietnutý potvrdil (absencia pasívnej vecnej legitimácie) a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania výsluchom viacerých svedkov nemožno urobiť záver o tom, či poručiteľka v čase spísania závetu trpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou, pre rozhodnutie predmetnej veci majú podstatný význam výsledky znaleckého dokazovania, ktoré si však súd prvého stupňa bez náležitej argumentácie neosvojil a rozhodol v priamom rozpore s nimi. Ďalej uviedol, že ak lekárska správa C.. P. (ktorú v rámci hodnotenia dôkazov súd prvého stupňa uprednostnil) bola v rozpore so znaleckým posudkom C.. Ž. (so závermi ktorého nesúhlasila odporkyňa v 2/ rade), mal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. V ďalšom procesnom postupe súdu prvého stupňa stanovil potrebu vypočutia tých lekárov, ktorí boli v kontakte s poručiteľkou v záverečnom období jej života (napr. lekárov pôsobiacich v Betánii) ohľadom jej psychického stavu v čase spísania závetu a tiež nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania vo vzťahu k znaleckému posudku C.. Ž., pričom len na základe takto doplneného dokazovania bude možné posúdiť, či je predmetný závet neplatným právnym úkonom. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zároveň vyslovil právny názor ohľadom naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti závetu, ktorý je pri eventuálnom zákonnom dedičovi nepochybný. Zároveň sa v otázke existencie obligatórnej náležitosti notárskej zápisnice priklonil k záveru, že formulácia použitá v notárskej zápisnici „O tomto som notársku zápisnicu napísala, účastníčke prečítala a vysvetlila a táto ju na znak súhlasu predo mnou vlastnoručne podpísala.“ je schválením notárskej zápisnice poručiteľkou. Súd prvého stupňa následne predvolal na pojednávanie nariadené na deň 17.10.2011 svedka C.. G. B., ktorý mal byť v kontakte s poručiteľkou v záverečnom období jej života ako ošetrujúci lekár v Betánii, a po odročení uvedeného pojednávania (na ktoré sa predvolaný svedok nedostavil) ho opätovne predvolal na pojednávanie nariadené na deň 7.12.2011. V e-mailovom podaní zo dňa 5.12.2011(č.l. 379) svedok C.. G. B. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a ďalej uviedol, že poručiteľku mal v starostlivosti ako lekár Aktivačného geriatrického centra Betánia na G. A.. Č.. X E. J. od 13.5.2004 do 25.6.2004 a podľa záznamov v databáze svojho počítača jej predpisoval lieky, medzi ktorými neboli žiadne psychoaktívne substancie účinné pri liečení rozrušených alebo dementných pacientov, z čoho usudzuje, že pacientka mala až do svojho úmrtia psychický stav v norme odpovedajúcej svojmu veku, pričom ďalším znakom jej primeraného psychického stavu je skutočnosť, že počas pobytu v Betánii jej nebolo potrebné predpísať inkontinenčné pomôcky, čo môže viesť k urýchlenému postihnutiu aj psychických funkcií. Na záver uviedol svoj predpoklad, že ďalšia dokumentácia je archivovaná v Aktivačnom geriatrickom centre Betánia, v ktorom už niekoľko rokov nepracuje a viac detailov o zdravotnom stave pacientky bez podrobnej dokumentácie nevie uviesť. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že C.. K. P. vypovedala ako svedok v súdnom konaní na pojednávaní dňa 5.5.2010, pričom vo svojej výpovedi uviedla, že na meno poručiteľky si nepamätá a vôbec sa nevie vyjadriť, či bola jej pacientkou. Ďalej uviedla, že vo všeobecnosti bola ako lekárka privolaná na konzílium, keď mal pacient nejakú psychickú poruchu (depresia, smútok, strach z operácie, nekľud, dezorientácia, odchádzanie z oddelenia), v rámci ktorého si prezrela zdravotnú dokumentáciu (uvedené často súvisí s telesným zdravotným stavom pacienta), následne pacienta vyšetrila, urobila o tom záznam a v prípade potreby odporučila liečbu. Svedkyňa sa ďalej z odborného hľadiska vyjadrila k diagnóze dementného syndrómu ľahkého stupňa a k cievnej genéze. Súd prvého stupňa nariadil vo veci uznesením zo dňa 9.1.2012, č.k. 7C/126/2005-383 kontrolné znalecké dokazovanie a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil znaleckú organizáciu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, Psychiatrickú nemocnicu G. G. G. s určenou úlohou zodpovedať otázku, či poručiteľka v čase podpísania závetu trpela duševnou poruchou, a ak áno, popísať príznaky prípadnej duševnej poruchy a ich vplyvu na ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť s dôrazom na dĺžku trvania choroby na takéto konanie, ďalej zodpovedať otázku, či duševný stav poručiteľky v čase podpísania závetu ovplyvňoval jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti, schopnosť správne vnímať dianie okolo nej, význam a dôsledky, ktoré vyplynú z podpísania tejto listiny, a ak áno, uviesť, v čom a ako sa zisťované vplyvy prejavovali. Ustanovený znalec v danej veci vypracoval znalecký posudok č. 2/2012 zo dňa 15.6.2012, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že podkladom pre vypracovanie posudku boli všetky podstatné informácie zo súdneho spisu, vrátane výpovede C.. K. P. a oznámenia C.. G. B.. Kontrolné znalecké dokazovanie sa pritom vykonávalo vo vzťahu k znaleckému posudku č. 18/2007 zo dňa 5.6.2009, ktorý vypracovala C.. R. Ž., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria so záverom, že poručiteľka trpela v čase spísania závetu demenciou stredne pokročilého stupňa s narušeným úsudkom a zúženým vnímaním reality, celkovým oslabením telesného a duševného stavu bezprostredne po prekonanej operácii a v strese očakávania ďalšej očakávanej operácie, pričom na demenciu bola liečená oneskorene a vzhľadom na jej duševnú poruchu a krízovú situáciu, v ktorej sa nachádzala, nebola schopná vykonať právny úkon - spísanie závetu ani slobodne, ani vážne a nebola schopná uvedomiť si v plnom rozsahu následky svojho konania. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval v intenciách odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.5.2011, č.k. 6Co/356/2010-363. Zároveň sa neodchýlil od právneho názoru vyslovenom odvolacím súdom v jeho čiastočne zrušujúcom rozhodnutí, teda v otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti závetu a v otázke splnenia obligatórnych náležitostí notárskej zápisnice. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že pod pojmom „právny názor, od ktorého sa nie je možné odchýliť“ je potrebné považovať vyslovenie právneho názoru ako právneho pokynu (napr. aký právny predpis má súd aplikovať, ako treba právny predpis interpretovať a pod.) smerujúceho k vyriešeniu otázky dôvodnosti (nedôvodnosti) žalobou uplatneného nároku. Za takýto záväzný pokyn nie je možné považovať pokyn odvolacieho súdu na ďalší procesný postup súdu (napr. doplnenie dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu) a ani odvolacím súdom vyslovenú úvahu inej než procesnej povahy, ktorá by mala slúžiť iba ako námet na ďalšie zameranie pozornosti súdu nižšieho stupňa. V danom prípade, ak teda odvolací súd vyslovil, že v ďalšom konaní bude potrebné vypočuť tých lekárov, ktorí boli v kontakte s poručiteľkou v záverečnom období jej života ohľadom jej psychického stavu v čase spísania závetu a prípadne nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahu k znaleckému posudku C.. Ž., nešlo o taký pokyn, od ktorého sa súd prvého stupňa nemohol odchýliť, ak naviac svoj postup vyplývajúci zo zisteného skutkového stavu aj náležite odôvodnil. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nepripustil návrh na dokazovanie opätovným výsluchom C.. P. ani výsluch svedka C.. B., pretože v tomto štádiu konania doplnenie dokazovania považoval za nehospodárne, aj vzhľadom na už vykonané znalecké dokazovanie. Z obsahu výpovede C.. P. vyplynulo, že na poručiteľku ako pacientku si nepamätá a tiež z vyjadrenia C.. B. je zrejmé, že nemá bližšie vedomosti o psychickom stave poručiteľky v čase jej pobytu v Aktivačnom geriatrickom centre Betánia, keď vo vyjadrení vychádzal iba z dokumentácie uloženej v počítači. V súlade s názorom súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že opätovný výsluch C.. P. a výsluch C.. B., či už pred nariadením znaleckého dokazovania alebo po jeho vykonaní by bol nadbytočný a nehospodárny a nemohol by priniesť ďalšie poznatky a dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci. Zároveň táto skutočnosť (nevykonanie ich výsluchu) nemala žiaden vplyv na výsledok znaleckého dokazovania, keď ustanovený znalec mal k dispozícii okrem zdravotnej dokumentácie poručiteľky aj obsah výpovede C.. P. a vyjadrenie C.. B., ktoré aj zohľadnil pri vypracovaní znaleckého posudku. Odvolací súd ďalej udáva, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku, týkajúcu sa hodnotenia dôkazov spôsobom uprednostňujúcim znalecké posudky pred inými dôkazmi, v danom prípade výsledky znaleckého dokazovania mali pre rozhodnutie veci podstatný význam, nakoľko rozhodnutie záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že výpovede svedkov a účastníkov konania boli jedným z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku ako aj na rovnaké závery oboch znaleckých posudkov vypracovaných v rámci súdneho konania. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam odporkyne o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietky odporkyne sú nedôvodné a nepodložené. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 143 O.s.p. odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Pokiaľ ide o výrok, týkajúci sa trov konania, súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., rozhodol o náhrade trov konania podľa úspechu v spore a zaviazal odporkyňu na jej zaplatenie navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Náhrada trov konania spočívala v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 33 eur, v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eur, preddavku na znalca vo výške 166 eur, znaleckej odmeny vo výške 600 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 1 825,96 eur, pričom výška priznanej náhrady trov konania nebola namietaná odporkyňou v podanom odvolaní. Odvolacia námietka smerovala voči aplikácii nesprávneho ustanovenia, týkajúceho sa náhrady trov konania, keď odporkyňa dôvodila potrebou použitia ust. § 143 O.s.p. v danej veci. Odvolací súd poukazuje na to, že použitie ust. § 143 O.s.p. možno aplikovať iba v prípade, ak v spore nebol úspešný odporca, pričom ide o priznanie trov konania úplne v rozpore so zásadou úspechu vo veci. Aplikácia daného ustanovenia je v súdnej praxi veľmi výnimočná, nakoľko je viazaná iba na situáciu, keď odporca svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, to znamená, že neexistuje príčinná súvislosť medzi správaním odporcu a podaním návrhu na začatie konania. Príkladmo možno uviesť neplatné rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktorý následne svoju výpoveď odvolá, avšak zamestnanec bez vážnych dôvodov s odvolaním výpovede nesúhlasí a súčasne podá žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Prejednávanú vec však nemožno zaradiť medzi prípady, na ktoré možno aplikovať predmetné ustanovenie. Hoci odporkyňa bola ustanovená dedičkou na základe závetu, nemožno len na základe tejto samotnej skutočnosti vyvodiť, že nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania (pozri obdobne R 45/1956). V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že v danom prípade nebol dôvod ani na použitie ust. § 150 O.s.p. vzhľadom na to, že skutočnosti uvádzané odporkyňou v odvolaní nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, pričom tieto dôvody odporkyňa nijakým spôsobom nepreukázala. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému navrhovateľovi nepriznal, pretože si trovy odvolacieho konania nevyčíslil v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (na Krajskom súde v Bratislave, č. dverí 41 o 9,25 hod dňa 9.3.2016) na úradnej tabuli súdu dňa 3.3.2016 (oznam na úradnej tabuli bol zvesený dňa 10.3.2016). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné