Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/232/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306224678 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1306224678.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., so sídlom 28. Ŕíjna 82829/270, Mariánske hory, Ostrava, Česká republika, zastúpený: JUDr. Janou Kudrnovou, PhD., likvidátorkou so sídlom Na Hradbách 3, 702 00 Moravská Ostrava, proti žalovanému: Q.. H.. X. W. U. Y. S. R. D. M. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, J., v konaní o zaplatenie 98,05 € s príslušenstvom, na odvolanie strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 01. apríla 2016, č.k. 4C 444/2008-409, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 01. apríla 2016, č.k. 4C 444/2008-409, p o t v r d z u j e . II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 01. apríla 2016, č.k. 4C 444/2008-409, o d m i e t a . III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 01.04.2016, č.k. 4C 444/2008-409, žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - X.. Q. S., advokát so sídlom X. XX, V..R..O. XX, XXX XX O. XX, IČO: 30788358 (ďalej len „právny predchodca žalobcu") sa podanou žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Bratislava III. dňa 24. novembra 2006 domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.954,- Sk s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný udelil žalobcovi plnomocenstvo dňa 3. novembra 2005 a právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému právne služby spojené s právnym zastupovaním v trestnej veci. Žalovanému boli vyfaktúrované vykonané úkony v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to faktúrou č. 2006/1/55 zo dňa 2. októbra 2006, splatnou dňa 12. novembra 2006, na sumu 2.954,- Sk. Žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Okresný súd Bratislava III. vo veci rozhodol dňa 28. novembra 2006 platobným rozkazom sp.zn. 40Ro 2901/2006, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu vo výške 2.954,- Sk s príslušenstvom, trovy konania vo výške 500,- Sk a náklady právneho zastúpenia vo výške 1.328,- Sk. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor včas (ešte pred doručením do vlastných rúk žalovanému) dňa 28. decembra 2006, v odôvodnení ktorého uviedol, že právny predchodca žalobcu sa dňa 14. decembra 2005 v Limbachu zaviazal poskytovať žalovanému služby právnej pomoci bezplatne, až do splatenia dlhu. Argumentoval tým, že právny predchodca žalobcu je fakturant a na základe sfalšovaného plnomocenstva vystavil fakturáciu nevykonaných služieb. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj prečítaním, resp. oboznámením obsahu listinných dôkazov, ktoré súdu prvej inštancie predložili strany sporu v tomto konaní, ako aj tými, ktoré boli súčasťou spisu Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 8C 64/2007. Súd prvej inštancie návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov: H.. E. Q. a všetkých spoluobvinených Q.. Q. S. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185 a ods. 1 Trestného zákona a iné, a na vyžiadanie si poznatkov od Daňového úradu Senec a Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica, zamietol. Súd prvej inštancie sa pri zamietnutí návrhov žalovaného na vykonanie dokazovania nestotožnil s tým, že tieto sú potrebné na zistenie skutkového stavu, nakoľko doposiaľ zistený skutkový stav považoval za dostatočne zistený a za viac ako 9 rokov trvania súdneho sporu aj ustálený; taktiež sa riadil príkazom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v jeho náleze sp.zn. III. ÚS. 230/2013 zo dňa 5. novembra 2013, ktorým bolo súdu prvej inštancie prikázané, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov. Súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, starostlivo prihliadol na všetko to, čo vyšlo za konania najavo a zistil skutkový stav. Dňa 3. novembra 2005 splnomocnil žalovaný právneho predchodcu žalobcu, aby ho obhajoval a zastupoval v trestnej veci podozrivého Q. W. a spol. Faktúrou č. XXXX/X/XX zo dňa 2. novembra 2006, splatnou dňa 12. novembra 2006, fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému tarifnú odmenu za služby právnej pomoci poskytnuté vo veci podnetu žalovaného na preverenie skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin podozrivým Q. W., ktorá vec je vedená na Krajskej prokuratúre v Trenčíne pod sp.zn. 1 KPt 630/03 v celkovej výške 2.954,- Sk. Vo faktúre boli uvedené úkony právnej služby, deň ich uskutočnenia a ich cena nasledovne: 1) prevzatie a príprava zastúpenia - dňa 3. novembra 2005 v sume 566,- Sk, 2) podnet na preskúmanie zákonnosti - dňa 23. novembra 2005 v sume 566,- Sk, 3) podnet na preskúmanie zákonnosti - dňa 1. februára 2006 v sume 625,- Sk, podnet na preskúmanie zákonnosti - urgencia - dňa 20. júla 2006 v sume 625,- Sk. K uvedeným úkonom právnej služby fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému aj režijný paušál, a to vo výške 136,- Sk ku každému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2005, a režijný paušál vo výške 150,- Sk ku každému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2006. Dňa 18. marca 2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako postupca na strane jednej, so žalobcom, ako postupníkom na strane druhej, zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej previedol postupca postupníkovi svoje pohľadávky, ktoré vznikli na základe nezaplatených faktúr pre poskytovanie služieb právnej pomoci v celkovej výške 47.080,42 € na základe plnomocenstiev udelených mu žalovaným za cenu stanovenú dohodou na 70 % z vymoženej sumy. Touto zmluvou bola postúpená aj pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému vo výške 98,05 €, ktorá bola predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 15C 40/2007. Písomným podaním zo dňa 26. marca 2009, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.04.2009 právny predchodca žalobcu uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.marca 2009 postúpil uvedenú pohľadávku vo výške 98,05 € spoločnosti ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., so sídlom 28. Října 829/270, Ostrava - Mariánske Hory. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu v tomto konaní a to tak, aby z konania vystúpil právny predchodca žalobcu a na jeho miesto vstúpila spoločnosť ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., so sídlom 28. Října 829/270, Ostrava - Mariánske Hory, IČO: 26 782 332. Zároveň žalobca predložil kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. marca 2009. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 18. januára 2010, č.k. 4C 444/2008-85, pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil právny predchodca žalobcu a na jeho miesto vstúpil do konania žalobca ENERGOSERVIS Janda, s.r.o. Krajská prokuratúra v Trenčíne v odpovedi na žiadosť súdu prvej inštancie zo dňa 21. septembra 2012 uviedla, že podnety na preskúmanie postupu zo dňa 23. novembra 2005 a 1. februára 2006 podané právnym predchodcom žalobcu tvoria súčasť obsahu dozorového spisu Krajskej prokuratúry Trenčín, sp.zn. 1 KPt 630/03, pričom z podnetu zo dňa 1. februára 2006 sa v dozorovom spise krajskej prokuratúry nachádza iba jeho kópia, nakoľko tento bol ako opakovaný podnet predložený priamo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Krajská prokuratúra v Trenčíne záverom svojej odpovede uviedla, že podnet na preskúmanie zákonnosti - urgencia zo dňa 20. júla 2006 podaný právnym predchodcom žalobcu sa v dozorovom spise nenachádza. Písomným podaním zo dňa 17. decembra 2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. decembra 2015 žalobca ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., prostredníctvom likvidátorky spoločnosti X.. X. S., V.., navrhol pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, aby na jeho miesto vstúpil prvotný žalobca X.. Q. S. J..Q.. Svoj návrh odôvodnil tým, že zo strany X.. Q. S., J..Q.., došlo k odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2009 a 18.03.2009. Likvidátorka žalobcu poukázala na to, že dňa 24. novembra 2015 jej bolo žalobcom oznámené, že k odstúpeniu od zmluvy došlo, a teda spoločnosť žalobcu už nie je v danej veci aktívne legitimovaná. Na výzvu súdu prvej inštancie predložila likvidátorka žalobcu súdu prvej inštancie písomné odstúpenie od zmluvy, ktorým právny predchodca žalobcu, ako postupca, dňa 10. apríla 2015 odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. marca 2009, z dôvodu, že do dňa odstúpenia sa nenaplnil článok II. zmluvy o postúpení pohľadávok a postupca nemá informácie o spôsobe úhrady postúpených pohľadávok. Postupca v odstúpení poukázal na to, že spoločnosť postupníka nesplnila podstatné náležitosti, aby mohla naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť, dokonca jej bol súdom prvej inštancie určený likvidátor, čím došlo k závažnému porušeniu právnych predpisov zo strany postupníka znemožnením jeho podnikateľskej činnosti. Uznesením zo dňa 03.02.2016, č.k. 4C 444/2008-364, súd prvej inštancie pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca X.. Q. S., J..Q.. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie X.. Q. S., J..Q.., v odôvodnení ktorého uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmene strany sporu na strane žalobcu bolo vydané bez súhlasu toho, kto má do konania na miesto žalobcu vstúpiť. Uznesenie zo dňa 03.02.2016, č.k. 4C 444/2008-364, vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie, bolo v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. zrušené uznesením sudcu súdu prvej inštancie zo dňa 22.02.2016, č.k. 4C 444/2008-367, z dôvodu, že v uznesení, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, došlo k pochybeniu a takto vydané uznesenie bolo v rozpore s právnym predpisom, nakoľko predmetný spis neobsahoval súhlas toho, kto má na miesto žalobcu vstúpiť v zmysle § 92 ods. 3 O.s.p. Súd prvej inštancie vyzval dňa 25.02.2016 X.. Q. S., J..Q., v lehote 10 dní na vyjadrenie, či súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu v zmysle § 92 ods. 3 O.s.p. Podaním zo dňa 3. marca 2016 zaslal X.. Q. S., J.. Q.. na súd prvej inštancie vyjadrenie, že nesúhlasí so vstupom do konania na stranu žalobcu. Uznesením zo dňa 11.03.2016, č.k. 4C 444/2008-375, súd prvej inštancie nepripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., so sídlom 28. Října 829/270, Ostrava - Mariánske hory, Česká republika, a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca X.. Q. S., J..Q., Y. Č.. XXX, Y., čo odôvodnil tým, že podľa § 92 ods. 3 O.s.p. sa na vstup do konania vyžaduje súhlas toho, kto má vstúpiť do konania na miesto žalobcu a X.. Q. S., J..Q.., so vstupom do konania nesúhlasí. 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 24 ods.1, § 24 ods. 2 veta prvá a § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2005, v spojení s § 48 ods. 1, ods. 2, § 457, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní konanom dňa 01.04.2016 tak súd prvej inštancie, viazaný svojimi procesnými uzneseniami, rozhodoval o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 98,05 € s príslušenstvom a o nároku na náhradu trov konania. Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení z vykonaného dokazovania na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Pokiaľ aj právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného nejaké úkony právnej služby, z týchto sa vykonaným dokazovaním potvrdili len tri, a to príprava a prevzatie zastúpenia - dňa 3. novembra 2005, písomné podanie na iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej - podnet na preskúmanie postupu zo dňa 23. novembra 2005, a písomné podanie na iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej - podnet na preskúmanie postupu zo dňa 1. februára 2006, za ktoré tri úkony právnej služby by právnemu predchodcovi žalobcu prislúchala ako advokátovi tarifná odmena a náhrada podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom je zrejmé, že ich sumárna výška nedosahuje pôvodne uplatňovanú sumu 98,05 € za tvrdené štyri úkony právnej služby. Právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku postúpil zmluvou zo dňa 18. marca 2009 na žalobcu a žalobca ju v prebiehajúcom súdnom konaní proti žalovanému i vymáhal. Právny predchodca žalobcu však svojím jednostranným právnym úkonom zo dňa 10. apríla 2015 odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. marca 2009, teda aj od pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca neuviedol, že došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávok, dokonca sám v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30. decembra 2015 uvádzal, že nemá dostatok aktívnej vecnej legitimácie na pokračovanie v súdnom spore a z tohto dôvodu navrhol zmenu strán sporu na strane žalobcu. Nakoľko právny predchodca žalobcu so svojím vstupom do konania nesúhlasil, súd prvej inštancie rozhodol o nepripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu. Pokiaľ platným odstúpením od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. marca 2009 došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy s účinkami ex tunc, sú si zmluvné strany podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinné vydať všetko, čo podľa od počiatku zo zrušenej zmluvy navzájom dostali. Právo žalobcu vymáhať nárok voči žalovanému, ktoré na neho prešlo spolu s postúpenou pohľadávkou podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa tak na základe od počiatku zrušenej zmluvy vrátilo naspäť k právnemu predchodcovi žalobcu, z čoho vyplýva, že žalobca nie je ďalej aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku od žalovaného. Za toho stavu súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal voči v spore neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie samostatným uznesením. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie likvidátorka žalobcu, ktorá s uvedeným rozsudkom nesúhlasí. Má za to, že uznesenie č.k. 4C/444/2008-375 bolo vydané na základe vád spôsobených pochybením súdu prvej inštancie. Likvidátorka sa tiež domnieva, že súd prvej inštancie nemal zrušiť uznesenie zo dňa 03.02.2016, č.k. 4C 444/2008-364, ktorým pripustil, aby z konania vystúpila spoločnosť ENERGOSERVIS Janda s.r.o. a na jej miesto vstúpil do konania pôvodný žalobca X.. Q. S., J..Q.., pričom uvedené rozhodnutie bolo zrušené uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 22.02.2016, č.k. 4C 444/2008-367, z dôvodu, že súd prvej inštancie pochybil. V prípade, že pán S. odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2009 a 18.03.2009, nemá spoločnosť ENERGOSERVIS Janda s.r.o. ani hmotnoprávnu ani procesnú spôsobilosť vystupovať v tomto konaní na strane žalobcu. Zrušenie uznesenia č.k. 4C 444/2008-364 a nahradenie ho rozhodnutím zo dňa 11.03.2016, č.k. 4C 444/2008-375, však nerieši nespôsobilosť spoločnosti ENERGOSERVIS Janda s.r.o. konať v tomto konaní, s čím sa ani súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Vyžadovanie súhlasu pána S. so vstupom do konania namiesto spoločnosti ENERGOSERVIS Janda s.r.o. je vzhľadom k úkonom, ktoré učinil pri odstúpení od zmluvy, v rozpore s povahou týchto úkonov. Likvidátorka spoločnosti ENERGOSERVIS Janda s.r.o. ďalej namieta, že rozhodnúť rozsudkom vo veci samej pri odôvodnenej žiadosti o odročenie pojednávania a pri dôvodných pochybnostiach o tom, kto je vlastne stranou sporu na mieste žalobcu, je nemiestne. Vzhľadom k vyššie uvedenému likvidátorka spoločnosti ENERGOSERVIS Janda s.r.o. navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný, ktorý v rámci odvolania uviedol, že došlo k hrubému porušeniu jeho ústavných práv, a postupom súdu prvej inštancie mu bola opakovane odňatá možnosť riadne konať pred súdom z dôvodu, že vo veci nebolo rozhodnuté o odvolaním voči uzneseniu č.k. 4C 444/2008-375, ako aj voči uzneseniu č.k. 4C 444/2008-367. Z týchto dôvodov podľa žalovaného existuje dôvodné podozrenie, že zákonný sudca vedomým porušením jeho procesných práv nezákonne a svojvoľne rozhodol, teda existuje dôvodné podozrenie z porušenia zákona, a to všetko aj napriek tomu, že sudca rozhodol v jeho prospech. Je nesporné, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom a to navyše sudcom, ktorý ho pred jeho vydaním neeticky, nechutne a nedôstojne písomne napadol, teda sudcom nie nezaujatým. Dokonca bol vláčený na pojednávanie v putách. Žalovaný svoje odvolanie písomne doplnil dňa 03.06.2016 a súčasne uviedol, že sa mu nevytvoril priestor na to, aby si mohol uplatniť trovy konania, ktoré mu v danej veci vznikli, nakoľko ho súd v primeranej lehote k ich vyčísleniu nevyzval a ani ho nepoučil, čo malo za následok porušenie jeho práva rovnosti a porušenie článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1, článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením jeho práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 1 Protokolu č.1 k Dohovoru. Súčasne uviedol, že je tu vada právneho posúdenia veci, keďže sa Okresný súd Pezinok dôsledne nevysporiadal s rozhodovacou praxou Európskeho súdneho dvora v kontexte smernice č. 93/13 EHS, keďže zmluva o poskytovaní právnych služieb odporuje Smernici Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na štandardizované zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré advokát uzatvoril s fyzickou osobou..... viď rozsudok deviatej Komory Súdneho dvora EÚ vo veci Šiba proti Devénas C - 537/13 zo dňa 15. januára 2015 - viď „nerovnosť“ medzi „ klientmi spotrebiteľmi“ a advokátmi, čoho dôkazom je aj obsah spisu. Pravdivosť a autenticitu listinných dôkazov však X.. Q.. S. ani jeho nástupca ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., v danej veci do rozhodnutia súdu nepreukázali, a preto si žalobca nesplnil dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov žiada žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie likvidátorky nie je dôvodné a rozsudok súd prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. Súčasne vo vzťahu k odvolaniu žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť s poukazom na ustanovenie § 386 písm. b/ Civilného sporového poriadku. 7. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009). 9. Z odvolania, ako aj z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca dokonca sám v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30. decembra 2015 uvádzal, že nemá dostatok aktívnej vecnej legitimácie na pokračovanie v súdnom spore a z tohto dôvodu navrhol zmenu strán sporu na strane žalobcu, inak povedané sám mal vedomosť o tom, že nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie predmetného nároku. V tejto súvislosti preto podať odvolanie výlučne s procesnými argumentmi, t.j. s odôvodnením, že nebol právoplatne ustálený okruh účastníkov konania, nakoľko nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 11.03.2016, č.k. 4C 444/2008-375, považuje odvolací súd za nehospodárne. Je síce pravdou, že nebol právoplatne ustálený okruh strán sporu (na strane žalobcu), avšak na druhej strane aj žalobcovi muselo byť zrejmé, že bez súhlasu novovstupujúceho žalobcu nie je možné realizovať zmenu strán sporu na strane žalobcu. Zotrvávať preto na žalobe z tohto pohľadu považoval aj odvolací súd za nadbytočné (a to aj z dôvodu nálezu ústavného súdu v predmetnej veci). Napriek skutočnosti, že nebol právoplatne ustálený okruh strany sporu (na strane žalobcu), v tomto prípade odvolací súd aj napriek uvedenému potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko zrušenie tohto rozhodnutia z dôvodu tohto procesného pochybenia by bolo iba takzvaným „zrušením pre zrušenie“ pričom je zrejmé, že opätovne by muselo byť vo veci rozhodnuté rovnako z dôvodu absencie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Preto takéto procesné pochybenie súdu prvej inštancie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku) a na túto vadu neprihliadol. 10. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 11. Uvedené ustanovenie rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie, teda ktoré subjekty sú oprávnené uplatniť odvolanie. Ide o subjektívnu podmienku predpísanú Civilným sporovým poriadkom, ktorá musí byť splnená na to, aby odvolanie mohlo byť prejednané odvolacím súdom. V zmysle tohto ustanovenia môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Stranou v civilnom sporovom konaní sa rozumie žalobca a žalovaný. Odvolanie teda môže podať tá procesná strana, ktorej rozhodnutím súdu prvej inštancie nebolo celkom alebo sčasti vyhovené. V súvislosti s tým, odvolací súd uvádza, že žalovaný bol úspešný v predmetnom konaní v celom rozsahu, a preto nebol oprávnený na podanie odvolania. Z týchto dôvodov sa potom odvolací súd námietkami žalovaného vyjadrenými v odvolaní nezaoberal a odvolanie žalovaného s poukazom na ustanovenie § 359 a § 386 písm. b/ Civilného sporového poriadku odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. 12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. Ani žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, a preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou podľa zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).