Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/131/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307201886 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307201886.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia, a.s., Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, zastúpený: JUDr. Alexander Filo, advokát, Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti žalovaným v 6. rade: R. Q., nar. XX.X.XXXX, V. XXX, XXX XX T., zastúpený opatrovníkom: V. U., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, v 7. rade: U. J., nar. XX.X.XXXX, XXX XX U. č. XX, v 8. rade: H. T., nar. X.X.XXXX, M. XX, XXX XX T., v 9. rade: R. U., nar. XX.XX.XXXX, L. X, XXX XX L. R., v 10. rade: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX S. a v 11. rade: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. Q. XXX, XXX XX F., žalované v 7.,8. a 11. rade zastúpené: JUDr. Anna Gahérová, advokátka, Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 3.489,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 7., 8. a 11. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.9.2013, č.k. 4C/443/2008-204, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. 09. 2013, č.k. 4C/443/2008-204 vo vzťahu k výrokom týkajúcich sa žalovaných v 7. 8. a 11. rade m e n í tak, že žalobu žalobcu zamieta. Žalované v 7. 8. a 11. rade majú nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných: v 6. rade zaplatiť žalobcovi sumu 224,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 22.4.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 374,11 eur; v 7. rade sumu 217,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 22.4.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 362,10 eur; v 8. rade sumu 221,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 22.4.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 369,18 eur; v 9. rade sumu 211,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 22.4.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 352,25 eur; v 10. rade sumu 224,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 22.4.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 374,72 eur; a v 11. rade sumu 216,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 22.4.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 360,55 eur. 2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozhodol podľa § 182 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 186 ods. 1, § 189 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonník práce (ďalej len „ZP“) a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že všetci žalovaní mali s právnym predchodcom žalobcu uzatvorenú platnú pracovnú zmluvu. Miestom výkonu práce bola predajňa M-Y., T.. Rovnako mali žalovaní v 6. až 11. rade uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti s dodatkom o spoločnej zodpovednosti. V zmysle tejto dohody, v prípade vzniku schodku sa jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom mal určiť podiel na jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Žalobca vykonal dňa 19.2.2005 inventarizáciu hodnôt zverených zamestnancom, ktoré sú povinní vyúčtovať. Inventúra bola vykonaná prepočítaním a prevážením tovarových zásob, pričom porovnaním stavu zásob na základe účtovnej evidencie a stavu zásob na základe fyzickej inventúry, bol zistený schodok vo výške 6.205,18 eur (186.937,12 Sk). Po úprave koeficientmi normovaných strát a koeficientom nákupných cien schodok na zverených hodnotách predstavoval sumu 3.489,28 eur (105.118 Sk). Na základe dohôd o hmotnej zodpovednosti zamestnancov žalobca určil podiel jednotlivých zamestnancov na zistenom schodku podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov. Žalobou zo dňa 19.1.2007 sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovaným v 1. až. 11. rade zaplatenia uvedenej sumy s príslušenstvom a náhrady trov konania. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie vykonané pred prvým pojednávaním vo veci samej žalobcom súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 1. a 3. rade zastavil uznesením zo dňa 30.5.2012, č.k. 4C/443/2008-161, voči žalovanému v 3. rade uznesením zo dňa 29.6.2009, č.k. 4C/443/2008-101, voči žalovanému v 4. rade uznesením zo dňa 24.5.2010, č.k. 4C/443/2008-126 a voči žalovanému v 5. rade uznesením zo dňa 2.6.2010, č.k. 4C/443/2008-128. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Konkrétne existencia pracovnoprávneho vzťahu, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku a zavinenie zamestnanca. K procesnej obrane žalovaných v 6. až 11. rade argumentujúcich tým, že za vzniknutý schodok nezodpovedajú z dôvodu, že zamestnávateľ im nevytvoril riadne pracovné podmienky a námietky adresovali vedúcej predajne, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, že by vyjadrovali svoj nesúhlas žalobcovi. Na základe uvedeného vyvodil súd prvej inštancie záver, že žalovaní nepreukázali príčinnú súvislosť medzi skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že schodok mohol vzniknúť bez ich zavinenia a vznikom samotného schodku. K námietke žalovaných, že v danom prípade chýba moment zverenia tovaru, súd prvej inštancie uviedol, že konštrukcia kolektívnej hmotnej zodpovednosti je postavená na zásade, v zmysle ktorej pri kolektívnej, na rozdiel od individuálnej, hmotnej zodpovednosti stačí, že tovar je zverený ktorémukoľvek hmotne zodpovednému zamestnancovi, pričom ostatným vzniká spoluzodpovednosť priamo zo zákona. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovel. Výšku úroku z omeškania stanovil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny spolu so 6% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy. 3. Proti tomuto rozsudku do výrokov, ktorými ich súd prvej inštancie zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu škody s príslušenstvom a náhradu trov konania, podali v zákonnej lehote žalované v 7., 8. a 11. rade prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie zo dňa 12.11.2013. Domáhali sa, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietli, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z predložených listín súd prvej inštancie vykonal prostý a neúplný výklad len vybraných písomných právnych úkonov a za preukázané mal len skutočnosti tvrdené žalobcom. Námietky žalovaných zostali opomenuté. Nedostatočne zistený skutkový stav videli najmä v tom, že na predajni žalobcu aj v prechádzajúcich inventúrnych obdobiach bol neustále vykazovaný schodok, na čo v priebehu konania poukazovali. Pre žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu preto zistenie netto schodku dňa 19.2.2005 nebolo novou skutočnosťou. Žalobca v konaní nepreukázal, že by na základe zistených schodkov v predchádzajúcich inventúrnych obdobiach prijal v predajni akékoľvek opatrenia k ich predchádzaniu. Predajňa nemala technické vybavenie na ochranu tovaru a bola nedostatočne personálne obsadená. Za týchto okolností nebolo spravodlivé požadovať od nich, aby popri pracovnej náplni na pozícii predavačka - pokladníčka dohliadali na všetok tovar a osobne bránili krádežiam. Svoje pripomienky mali zamestnanci adresovať ústne svojej nadriadenej - vedúcej predajne. Je však nepravdepodobné, že ak by žalobca disponoval ich písomnými námietkami, tieto by predložil súdu. Vedúca predajne bola žalobcom poverená do svojej funkcie opakovane (napriek tomu, že neovládala počítačový systém zamestnávateľa a tomuto nerozumela) ako nespôsobilý pracovník a žalobca nepreukázal, že by v tomto smere vykonával kontrolu jej výkonu. Pasívny prístup zamestnávateľa k pracovným podmienkam umožňujúcim niesť hmotnú zodpovednosť, tzn. starať sa o tovar nachádzajúci sa v predajni potravín a v sklade bez rizika strát, je zanedbaním všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorá zamestnávateľovi vyplývala z ust. § 177 ods. 1 Zákonníka práce. Táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti so vznikom schodku v predmetnom období a dôvodom na úplné zbavenie sa zodpovednosti žalovaných. Navyše vedenie inventúrneho súpisu tovaru, na základe ktorého bol vyčíslený schodok, obsahoval všetok tovar bez jeho rozčlenenia na tovar poškodený a tovar po záruke, ako aj ďalšie nezrovnalosti. Takto mohol byť zistený len predpokladaný schodok. Vierohodnosť uplatňovaného schodku, predstavujúceho skutočnú škodu, žalobca v konaní nepreukázal. Predpokladom na vznik hmotnej zodpovednosti zamestnanca, ako aj kolektívnej hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, je skutočnosť, že zamestnávateľ tieto hodnoty určené na obeh a obrat musí zamestnancom odovzdať. Musí preukázať stav hodnôt, ktoré mali ako zamestnanci prevziať na vyúčtovanie a či vôbec došlo a v akej výške ku schodku na týchto zverených hodnotách. Vzhľadom k tomu, že žiadne hodnoty určené na obeh a obrat neprevzali, nemohla im vzniknúť ani povinnosť vyúčtovať hodnoty, ktoré im boli zverené. Navyše si žalobca určil uplatnený nárok na náhradu škody jednostranne, bez akéhokoľvek prerokovania so žalovanými, či zástupcami zamestnávateľa. Ide tak o nárok, ktorého splatnosť v zmysle Zákonníka práce ešte nenastala, preto sa nemohli dostať do omeškania. Odvolanie žalované doplnili podaním zo dňa 14.6.2016, v ktorom poukázali na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/30/2014-350 zo dňa 31.3.2016 v skutkovo a právne rovnakej veci, ktorým potvrdil rozhodnutie súd prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu. Dôvodom boli zhodné závery oboch súdov, že žalobca nevytvoril zamestnancom v predajni také podmienky, aby mohli riadne zabezpečiť starostlivosť o zverené hodnoty. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.12.2013 prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril svoj nesúhlas s tvrdeniami žalovaných. Pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti nie je možné princíp úplného sledovania a kontroly zvereného tovaru aplikovať voči každému zamestnancovi samostatne. Pri tomto druhu hmotnej zodpovednosti je jednotlivý zamestnanec kolektívu hmotne zodpovedný aj za taký tovar, ktorý on osobne neprevzal, ale prevzal ho iný zamestnanec tohto kolektívu (pokiaľ pri nástupe alebo odchode zo zamestnania netrvá na vykonaní inventúry). To isté platí aj v prípade podpisu jedného zamestnanca kolektívu na inventúrnom súpise tovaru pri fyzickej kontrole, čo možno vyvodiť z jednotlivých ustanovení Zákonníka práce. K prerokovaniu nároku na náhradu schodku so zamestnancami došlo predložením návrhu Uznania dlhu a dohody o splátkach. Navyše v Zákonníku práce absencia samotného prerokovania tohto nároku nebráni možnosti uplatniť si ho aj na súde, nakoľko zákonodarca túto skutočnosť nespája s neplatnosťou takéhoto postupu. Nárok bol zamestnanom oznámený v 30-dňovej lehote, potom čo bol riadne vyčíslený rozpočítaný medzi jednotlivých zamestnancov. Následne popísal žalobca podrobný postup pri zisťovaní skutočnej výšky škody, ktorú si v spore uplatnil. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaných v 7., 8. a 11. rade zaviazal aj na náhradu trov odvolacieho konania. Na podanie žalovaných zo dňa 14.6.2016 žalobca zareagoval podaním zo dňa 9.11.2016. Poukázal na rozdiel medzi všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu podľa § 179 ods. 1 ZP, pri ktorej zamestnávateľ musí preukázať, že škodu zavinil zamestnanec. Iná je situácia pri osobitnom druhu zodpovednosti za vzniknutý schodok, kedy zákon zavinenie hmotne zodpovedných zamestnancov predpokladá (§ 179 ods. 1, veta druhá ZP) a zamestnávateľ ich zavinenie preukázať nemusí. Naopak, zamestnanec musí preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP). Pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti nesú dôkazné bremeno jednotliví spoločne hmotne zodpovední zamestnanci, pričom nestačí preukázať, že zamestnanec sám škodu nespôsobil, ale musí preukázať, že škodu spôsobil niekto iný. Iba samotná skutočnosť, že žalobca údajne nezabezpečil pre zamestnancov vhodné pracovné podmienky, nemohla sama osebe spôsobiť, že tovar z predajne zmizol, resp. chýbal pri inventúre. Nie je tak preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom schodku a údajným opomenutím žalobcu. Žalované by museli preukázať, že schodok vznikol iba krádežami tovaru zákazníkmi a súčasne aj to, že tieto dôsledky spôsobil zamestnávateľ neplnením svojich povinností. Toto dôkazné bremeno žalované vo veci neuniesli. Na podporu svojho názoru poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/5/2015-94 zo dňa 30.9.2015, v ktorom súd zaujal obdobný právny názor na posudzovanie zodpovednosti za schodok. 5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaných ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, na pojednávaní podľa § 385 CSP. 6. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní namietla správnosť právneho názoru žalobcu, že možnosť sledovať a kontrolovať tovar na predajni majú len zamestnanci s individuálnou hmotnou zodpovednosťou, a že sa to nedá aplikovať pri kolektívnej zodpovednosti. Takýto stav by znamenal, že žalované by mali len hmotnú zodpovednosť bez toho, aby mali akúkoľvek vedomosť aký tovar a v akom množstve sa v predajni nachádza. Na inventúrnom súpise sa bežne pri inventúrach vyskytoval aj tzv. tovar navyše, ktorý sa započítaval na chýbajúci tovar. Samotná vedúca inventarizačnej komisie pani V. vo výpovedi svedka uviedla, že ceny týchto dvoch druhov tovaru nemuseli byť zhodné. Už táto skutočnosť spôsobovala nezrovnalosti vo výsledku inventúry. Šesť inventúr bezprostredne predchádzajúcich žalovanému obdobiu v tejto veci vykázalo v predajni vysoké schodky, v celkovej výške za 44 790,- eur, čo znamená množstvo asi tony tovaru. Napriek tomu žalobca ako zamestnávateľ neprijal žiadne opatrenia. Do funkcie vedúcej predajne vymenoval pani Veverkovú, ktorej nespôsobilosť vyplývala už z toho, že za jej predchádzajúceho pôsobenia vznikali v predajni opakovane schodky. Vzniknutý schodok v žalovanej výške je tak výsledkom ľahostajnosti a nezodpovednosti samotného zamestnávateľa, ktorý si nesplnil svoju prevenčnú povinnosť podľa Zákonníka práce. Navrhla preto rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. 7. Právny zástupca žalobcu k svojim vyjadreniam zdôraznil, že ak by aj zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky v predajni, čo popierajú, táto samotná skutočnosť neznamená preukázanie skutočného dôvodu, pre ktorý tovar chýbal. Tento tovar musel byť dôsledkom krádeže zákazníkov alebo samotných zamestnancov. Žalovaný v 2. rade pán Kočner vo výpovedi z 03. 02. 2011 uviedol, že tovar mohol byť odcudzený aj zákazníkmi. Žalované nezvládli dôkazné bremeno a nepreukázali akým reálnym skutkovým spôsobom vznikol schodok. K možnosti sledovať a kontrolovať tovar pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti je tento stav zákonom riešený tak, aby postihoval bežné situácie. Napr. ak kolektív zamestnancov pracuje na zmeny, pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti zodpovedá zamestnanec tohto kolektívu za tovar, aj keď momentálne nie je v predajni prítomný. K tzv. inventúrnym súpisom žalobca poukázal na svoje písomné podanie z 13. 12. 2013, v ktorom vysvetlil zmysel písmen „z“ a „ch“. Pri inventúre sa najprv vytlačí hárok tovaru a potom sa fyzicky zisťuje, či sa na predajni nachádza. Ak sa zistí tovar navyše môže byť označený písmenkom „z“ preto, lebo došlo k jeho zámene s iným tovarom, ktorý sa nachádza napr. v sklade alebo v inej predajni a teda dá sa riadne zúčtovať. Ak je tovar označený písmenkom „ch“ znamená to, že sa pri fyzickej kontrole zistilo, že sa v predajni nenachádza. Súpisy s týmito písmenkami preukazujú, že bola vykonaná riadna kontrola existencie tovaru na predajni. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. 8. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením dôkazov založených v súdnom spise na čl. XX, čl. XX, čl. XX, čl. XX, čl. XX, XX a XX, čl. XXX, čl. XXX, čl. XXX a čl. XXX. Z čl. XXX bola oboznámená zápisnica z pojednávania zo dňa 03. 02. 2011, výsluch žalovanej v 11. rade, k čomu právny zástupca žalobcu poukázal na jej vyjadrenie na pojednávaní dňa 12. 03. 2009, kde uviedla, že sa pokúsi so žalobcom o mimosúdne vyrovnanie, avšak nekontaktovala ich. K námietke žalovanej v 11. rade, že pracovala len jeden mesiac a chcela, aby jej žalobca náhradu schodku odpustil, zástupca žalobcu zdôraznil, že takúto možnosť nemali, lebo spôsob rozrátania zisteného schodku kogentne upravuje § 189 ods. 2,3 ZP. Z oboznámených výpovedí žalovaných v 7.8.. a 11. rade vyplynulo nasledovné: Žalovaná v 7. rade uviedla, že jej povinnosťou v predajni žalobcu bolo vykladať tovar a kontrolovať záručnú dobu. Pracovala tam približne rok, počas inventúry bola doma s chorým dieťaťom a o schodku sa dozvedela z oznámenia poštou. Nesúhlasila s tým, lebo povinnosti si riadne plnila a pri odchode z práce boli vždy kontrolované tašky zamestnancov. Žalovaná v 8. rade uviedla, že v predajni neboli zrkadlá, ani kamery. Pracovala tam jedna pokladníčka, ktorá bola za pokladňou pri vchode a musela dávať pozor aj na to, aby nevychádzali von zákazníci bez platenia, pričom v predajni boli tri uličky medzi regálmi s tovarom. Často boli v predajni len tri, a okrem nej jedna bola za chladiacim pultom a jedna dokladala tovar. Každý deň museli všetko vysporiadať a vyrovnať. Schodok v predajni za celý rok predstavoval približne hodnotu 1 milión Sk, čo je na tak malú predajňu obrovská suma, ale nikto s tým nič nerobil. Schodok bol zistený aj na cigaretách, ktoré sa nachádzali nad pokladňou a zvyšok v kancelárii vedúcej, kde nemali prístup. Žalovaná v 11. rade uviedla, že v predajni pracovala len 1 mesiac. Na tak veľkej predajni bolo len 4-5 zamestnancov a bolo ťažké ustrážiť kto kradol tovar. Pri odchode z práce boli vždy kontrolovaní. Predajňa nebola vôbec zabezpečená. Z výsluchu svedka K.. K. Y. vyplynulo, že kamery sa na predajni nenachádzali a nepracoval tam ani pracovník SBS. 9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vyvodil z neho nesprávny právny názor. Základom sporu je posúdenie, či za sporné inventarizačné obdobie od 15.11.2004 do 19.2.2005, kedy bola vykonaná inventúra tovaru na predajni žalobcu a bol ustálený schodok v sume 105.118,- Sk (3.489,- Eur), možno voči žalovaným ako zamestnancom predajne, vyvodiť plnú hmotnú zodpovednosť za vznik schodku na zverených hodnotách podľa § 182 ZP. Tejto zodpovednosti sa môžu podľa § 182 ods. 3 ZP zbaviť len vtedy, ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia. Obranou žalovaných v spore bolo, že počas pracovných zmien ich bolo na predajni málo; predajňa nemala žiadne bezpečnostné opatrenia (zrkadlá, kamery, bezpečnostnú službu); vzhľadom na pracovné úkony, ktoré boli povinné vykonávať (pokladňa, obsluha za pultom a dokladanie tovaru) nemali objektívne možnosť ustrážiť tovar pred jeho odcudzením. Schodky na predajni vznikali pravidelne a napriek tomu zamestnávateľ neurobil žiadne preventívne opatrenia na ochranu majetku. 10. Vznik schodku na tej istej predajni žalobcu za obdobie od 12.5.2004 do 19.8.2004 v sume 175 052,- Sk (obdobie predchádzajúce žalovanému obdobiu v tejto veci) bol predmetom konania na Okresnom súde Pezinok č.k. 5C/225/2008, ktorý rozsudkom zo dňa 4.9.2013 žalobu zamietol, pretože žalobca nevytvoril v predajni podľa § 177 ods. 1 ZP také pracovné podmienky, aby si mohli si zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia majetku, čo bolo objektívnou prekážkou ich zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní vyplynulo, že za 4 bezprostredne predchádzajúce inventúrne obdobia boli v predajni zistené schodky v celkovej sume 974.851,74 Sk (priemerne mesačne v sume 81.237,65 Sk), a z inventúrnych súpisov vyplývalo, že chýbali stovky kusov jednotlivého tovaru. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/30/2014-350 zo dňa 4.9.2013 a z jeho záverov vyplýva, že žalobca nevykonal žiadne opatrenia, aby zabránil dlhodobo vznikajúcim schodkom a porušil tak svoje povinnosti zabezpečiť také pracovné podmienky, aby si zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti (§ 177 ods.1 ZP). Aj v tomto konaní sa žalobca bránil tým, že zamestnanci by museli preukázať krádeže a príčinnú súvislosť medzi nimi a vznikom schodku. Odvolací súd konštatoval, že krádeže neboli dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu, ale to, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti podľa § 177 ods. 1 ZP. 11. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod pre odchýlenie sa od uvedených skutkových aj právnych záverov súdov v konaní pod sp. zn. 3Co/30/2014, ktoré sa týkalo rovnakej predajne, rovnakých žalovaných a na inventúrne obdobie bezprostredne predchádzajúce žalovanému obdobiu v tejto veci. Už samotná skutočnosť, že v predajni za obdobie od 12.3.2003 do 15.11.2004 ( t.j. do začiatku žalovaného obdobia) bol zistený schodok v celkovej výške až 1.349.371,57 Sk (44.790,-Eur) je dôkazom, že žalobca si dlhodobo neplnil svoje povinnosti zabezpečiť pracovisko predajne pred únikom tovaru z predajne, nezistil dôvod úniku tak veľkého množstva tovaru a celú zodpovednosť sa snažil preniesť na radových zamestnancov v rámci ich kolektívnej hmotnej zodpovednosti podľa § 182 ods. 2 ZP. Uplatnenie tejto zodpovednosti však prichádza do úvahy len vtedy, ak zamestnanci majú objektívne vytvorené pracovné podmienky predchádzať škodám na zverenom tovare. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú obranu žalovaných, že vzhľadom na charakter ich pracovných úloh v predajni ako obsluha pokladne, chladiaceho pultu a dokladanie tovaru, bez akýchkoľvek iných zabezpečovacích opatrení v predajni, nemohli objektívne zabezpečiť ochranu tovaru pred jeho odcudzením. Zverený tovar navyše osobne nepreberali, nemali o ňom prehľad a časť tovaru (napríklad cigarety v kancelárii vedúcej) bol úplne mimo ich dosahu. Zamestnávateľ vzhľadom na pravidelne sa opakujúci vznik vysokých schodkov v predajni si musel byť vedomý nedostatočného splnenia svojej povinnosti na vytvorenie takých podmienok na pracovisku, aby ku vzniku schodkov nedochádzalo. 12. Odvolací súd z dôvodov uvedených pod bodmi 9. až 11. preto napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a žalobu žalobcu v napadnutej časti zamietol. 13. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal úspešnej strane žalovaných nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).