Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/153/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307202384 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307202384.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: EUREA, Tupého 25/ A, 831 01 Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, o zaplatenie 16.409,27 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného 2/, o odvolaní žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25 Cb/60/2007 - 460 zo dňa 10.06.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/60/2007 - 460 zo dňa 10.06.2013 p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu a vzájomný návrh žalovaného 2/ zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2007 a súdom pripustenými zmenami žaloby domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 16.409,27 eur s prísl.. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami bola dňa 01.03.2006 uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SORO 54/2005, ktorej predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu „Turnaj mladých fyzikov“ (ďalej len Zmluva). Žalobca tvrdil, že žalovaný mu nepreplatil žiadosti o platbu, ktorých predmetom mal byť príspevok. Žalovaný odôvodnil nepreplatenie žiadostí o platbu tým, že Ministerstvo školstva SR dňa 17.12.2008 vypracovalo odstúpenie od Zmluvy a žalobca bol vyzvaný v zmysle čl. XII ods. 3 Zmluvy na vrátenie všetkých doteraz poskytnutých finančných prostriedkov. 2. Uznesením č.k. 25 Cb/60/2007 - 185 zo dňa 22.11.2010 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania ako žalovaný 2/ vstúpila Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Žalovaný 2/ sa vzájomným návrhom zo dňa 27.03.2012 domáhal vrátenia čiastky 18.782,44 eur spolu s príslušenstvom s odôvodnením, že uvedená suma bola v rámci preplatených žiadostí o platbu č. 1, 2, 3 zaplatená žalobcovi, ktorý je z dôvodu odstúpenia od Zmluvy povinný vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené do času odstúpenia od Zmluvy. 3. Po vykonanom dokazovaní konajúci súd zistil, že žalovaný 1/ ako poskytovateľ a žalobca ako konečný prijímateľ uzavreli dňa 01.03.2006 Zmluvu s odkazom na ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a § 13a ods. 5 zák. č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja, v preambule ktorej dohodli, že zmluvu je potrebné interpretovať a posudzovať so zreteľom a v nadväznosti na konkrétne citované nariadenia Rady európskych spoločenstiev a Komisie európskych spoločenstiev, ktoré sa týkajú štrukturálnych fondov, financovania pomoci zo štrukturálnych fondov a pravidiel ich implementácie, ako aj na záväzné predpisy Slovenskej republiky. Predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností, ako aj zmluvných podmienok strán pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany žalovaného 1/ prijímateľovi za účelom spolufinancovania realizácie schváleného projektu prijímateľa špecifikovaného v Prílohe č. 2 (Podrobný popis projektu) Zmluvy. Konajúci súd uviedol, že účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevku bola úhrada oprávnených výdavkov prijímateľa podľa čl. V Zmluvy v dohodnutej výške a za podmienok uvedených v čl. VII Zmluvy a po predložení potrebných dokladov. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že jeho úlohou bolo ako prejudiciálnou otázkou zaoberať sa platnosťou odstúpenia žalovaného 1/ od zmluvy. Možnosť odstúpiť od zmluvy si strany dohodli v čl. XII a XIV Zmluvy s tým, že jeho účinnosť nastáva doručením oznámenia o odstúpení druhej strane. Konajúci súd poukázal na ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka týkajúce sa odstúpenia od zmluvy. Skonštatoval, že v zmysle § 263 Obchodného zákonníka majú tieto ustanovenia dispozitívny charakter. Uzavrel, že sporové strany si podmienky odstúpenia od zmluvy dohodli tak, že v prípade, ak prijímateľ, t.j. žalobca poruší ktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa zmluvy je SORO, t.j. Ministerstvo školstva SR bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvy oprávnený od zmluvy odstúpiť za podmienok a v súlade s čl. XIV ods. 1 uzatvorenej Zmluvy. Ministerstvo školstva v súlade so zmluvnými dojednaniami potom, ako kontrolou na mieste boli zistené viaceré porušenia zmluvy od tejto odstúpilo listom zo dňa 17.12.2008. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 18.03.2009. Konajúci súd zdôraznil, že Ministerstvo školstva SR odstúpilo od zmluvy počas trvania platnosti a účinnosti zmluvy, keďže platnosť a účinnosť zmluvy nezanikla momentom ukončenia projektu, nakoľko v zmysle zmluvnej úpravy platnosť a účinnosť zmluvy sa skončí až 5 rokov po preplatení poslednej platby. 5. Konajúci súd uviedol, že odstúpenie od zmluvy obsahovalo výpočet porušení zmluvy, ako aj iných právnych predpisov. Jednoznačne bolo konštatované porušenie ustanovení Zákonníka práce, ktoré bolo potvrdené nezávislou inštitúciou a to Inšpektorátom práce Bratislava v Protokole zo dňa 06.10.2008 sp. zn. IBA-24-41-2.3/P-E24-08, kde bolo uvedené porušenie ustanovení § 226 ods. 2 a § 223 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj porušenie ustanovení Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Hoci svedkyňa O.. R. Š., inšpektorka práce vykonávajúca kontrolu uviedla, že nešlo o závažné porušenie práce, potvrdila, že nedostatky existovali a tieto boli zistené. Ďalším porušením zmluvných podmienok a to podstatným bolo, že do projektu bola zahrnutá aj neoprávnená cieľová skupina, a to konkrétne žiaci z bratislavských stredných škôl, čím došlo k porušeniu výzvy v bode č. 7 (geografický rozsah výzvy), keďže z nesporných tvrdení strán, ako aj z písomných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že projekt bol zameraný len na žiakov mimobratislavských stredných škôl. Taktiež bolo konštatované v Správe z kontroly na mieste a preukázané aj v prejednávanej veci, že žalobca porušil ustanovenie v čl. XIX bod 19 Zmluvy, keď preukázateľne na realizáciu projektu, ktorý bol v čl. II bod 3 označený ako Turnaj mladých fyzikov požadoval dotáciu alebo príspevok z iných rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu SR, štátnych fondov alebo predstupových fondov ES, keďže v roku 2006 žalobca realizoval projekt pre Ministerstvo školstva a zároveň realizoval prostredníctvom občianskeho združenia Turnaj mladých fyzikov, kde bol štatutárnym zástupcom taktiež F.. O. A., rovnaký projekt aj pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, v dôsledku čoho v čase od 01.03.2006 do 30.09.2006 došlo preukázateľne k časovému prekrývaniu realizácie projektu a občianske združenie Turnaj mladých fyzikov požadovalo na realizáciu projektu s názvom Turnaj mladých fyzikov finančné prostriedky aj od Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktoré mu boli pridelené, a preto v čase od 01.10.2006 do 31.12.2007 došlo k časovému prekrývaniu realizácie týchto projektov. Uvedené aktivity boli realizované v rovnakom čase zväčša tými istými osobami, čím dochádzalo k prekrývaniu aktivít medzi jednotlivými organizáciami a žalobca jednoznačne nepreukázal, že financované aktivity v celom rozsahu zabezpečoval samostatne. Tieto zistenia boli obsiahnuté aj v Znaleckom posudku vrátane jeho dodatku, ktorý je obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-53/BPK-B-2010. Všetky konkrétne porušenia zmluvných podmienok sú podrobne popísané v Správe z kontroly na mieste (č.l. 143 - 164). Ďalej konajúci súd poukázal na to, že v odstúpení od zmluvy sú uvedené aj ďalšie porušenia zmluvy ako napr. čl. IX ods. 11 Zmluvy, t.j. porušenie pravidiel pre publicitu, resp. čl. VIII ods. 1 Zmluvy - pokus o marenie priebehu kontroly a pod. a uviedol, že podrobne sa nevysporiadal s každým jedným označeným porušením zmluvy, keďže v zmysle zmluvných dojednaní bolo ministerstvo oprávnené od zmluvy odstúpiť za akékoľvek zistené porušenie zmluvy bez ohľadu na jeho závažnosť. Odstúpenie od Zmluvy súd posúdil ako platné. 6. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa Správy z kontroly na mieste, ktorú považuje len za písomné zápisky nemajúce žiadnu právnu relevanciu, keďže bola vypracovaná v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 zák. č. 502/2001 Z.z., súd prvej inštancie uviedol, že finančná kontrola sa vykonáva ako predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná finančná kontrola. Ministerstvo vykonalo predbežnú finančnú kontrolu podľa § 6 citovaného zákona a nie následnú finančnú kontrolu podľa § 11, napriek tomu zaslalo Správu z kontroly na mieste žalobcovi na vyjadrenie, ktorý svoje vyjadrenie ministerstvu doručil dňa 10.11.2010. Ministerstvo reagovalo na vyjadrenie žalobcu listom zo dňa 18.11.2008. Z uvedeného postupu vyplýva, že ministerstvo neignorovalo svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 502/2001 Z.z. a riadne oboznámilo žalobcu so Správou, vyžiadalo si od neho písomné vyjadrenie a písomne na ne reagovalo. Správa z kontroly na mieste má charakter verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. a teda súd na rozdiel od súkromných listín skúma len pravosť verejnej listiny a hodnotí jej správnosť len, ak sa vyskytnú pochybnosti. V danom prípade mal správnosť obsahu Správy z kontroly na mieste potvrdenú aj výpoveďami svedkov, t.j. osôb vykonávajúcich kontrolu na mieste, ako aj výsledkami znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného konania. 7. Citujúc ustanovenie § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Pokiaľ plnenie, ktoré bolo poskytnuté, nie je možné vrátiť, je potrebné postupovať analogicky podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nie je dobre možné vydať, čo bolo nadobudnuté najmä preto, že plnenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania. 8. Poukázal na to, že zmluvné strany si režim odstúpenia od zmluvy upravili v samotnej zmluve odlišne od citovaných dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle týchto dojednaní bol žalobca povinný vrátiť na základe výzvy ministerstva finančné prostriedky, ktoré mu boli už poskytnuté pred momentom odstúpenia od zmluvy. Ministerstvo takúto výzvu na vrátenie finančných prostriedkov žalobcovi zaslalo, žalobca poskytnuté finančné prostriedky nevrátil. Uzavrel, že vzhľadom na odlišné zmluvné dojednania nie je možné postupovať podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navyše na strane ministerstva k žiadnemu obohateniu nedošlo, resp. v konaní nebolo preukázané, že ministerstvo sa činnosťou žalobcu vykonávanou počas účinnosti a platnosti zmluvy nejakým spôsobom obohatilo, pričom žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. 9. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa charakteru uzatvorenej Zmluvy. V tejto súvislosti súd uviedol, že zo zmluvy je zrejmé, že úmyslom zmluvných strán pri výklade jej obsahu bolo brať zreteľ na komunitárne právo, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré sú uvedené priamo v preambule predmetnej zmluvy, s čím žalobca podpisom zmluvy vyslovil svoj súhlas. Mal za to, že je nepochybné, že tieto normy komunitárneho práva sú normami verejnými, a preto je nenáležité dovolávať sa neplatnosti zmluvy, konkrétne čl. VII bod 5., pretože toto ustanovenie vychádza z kogentných ustanovení nariadení. Uzatvorená Zmluva preto nemôže byť považovaná za zmluvu uzatvorenú v režime súkromného práva. Uviedol, že to, že takýto výklad obsahu zmluvy je v súlade s Ústavou potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 249/2009. 10. Pokiaľ išlo o vzájomný návrh žalovaného 2/ na vrátenie všetkých doposiaľ vynaložených finančných prostriedkov, súd prvej inštancie ho zamietol z dôvodu, že žalovaný 2/ nie je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto vzájomného návrhu, keďže nebol účastníkom zmluvného vzťahu so žalobcom, keď tak zo zmluvy ako aj zo všetkých relevantných písomností založených v spise je zrejmé, že zmluvnou stranou bol žalovaný 1/. Poukázal na to, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ako právnická osoba má samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých je zo zákona nositeľom práv a povinností, pričom toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje len ako organizačná zložka štátu. Zmluvu uzatvorilo Ministerstvo, školstva, vedy, výskumu a športu SR ako právnická osoba so samostatnou spôsobilosťou mať práva a povinnosti, štát nebol zmluvnou stranou, a preto nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie vzájomného návrhu a ani nárok na vydanie plnenia v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. 11. Záverom súd prvej inštancie nevykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, a to A.. O.. O. O. k okolnostiam navrhovaného vznesenia obvinenia F.. O. A., A.., V. M.. O. C., riaditeľa legislatívneho odboru ministerstva, k otázke diskriminačného prístupu ministerstva k žalobcovi, odôvodnil tým, že svedok má vypovedať o skutočnostiach, ktoré vnímal svojimi zmyslami, teda to, čo podľa vlastného zmyslového vnímania videl alebo počul, svedkovi neprislúcha, aby vnímané skutočnosti hodnotil a vyvodzoval o veci skutkové alebo právne závery. Mal za to, že uvedené osoby by svojou výpoveďou neozrejmili žiadnu z okolností potrebnú pre rozhodnutie súdu, či už ide o posúdenie charakteru zmluvy, jej čiastočnej platnosti, resp. jej neplatnosti, platnosti odstúpenia od zmluvy a s tým súvisiacich povinností zmluvných strán. 12. S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. konajúci súd uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca a žalovaný 2/. 14. Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol. V prvom rade namietol, že dojednanie o odstúpení od zmluvy pre porušenie ktorejkoľvek povinnosti bez ohľadu na závažnosť porušenia, je hrubo odporujúce dobrým mravom. Žalobca v čase odstúpenia už celé svoje plnenie riadne a včas poskytol na svoje náklady a z povahy projektu je zrejmé, že ho nemožno poskytnúť opakovane. Žalovaný si tak počkal, až žalobca na svoje náklady splní projekt a následne odstúpil od Zmluvy, odmieta vynaložené výdavky preplatiť a dokonca požaduje aj vrátenie už preplatenej časti prostriedkov. Zdôraznil, že od počiatku sa dovoláva dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku, na čo konajúci súd nereagoval. 15. Podľa jeho názoru konajúci súd tiež vykladal čl. XII ods. 1 Zmluvy veľmi povrchne až účelovo, keďže čl. XII ods. 1 Zmluvy okrem prvej vety umožňujúcej odstúpenie aj pri banálnom porušení povinnosti výslovne odkazuje na čl. XIV ods. 1 a ukladá vykonať odstúpenie iba v súlade s ním, ktorý možnosti odstúpenia výrazne modifikuje. Oprávnenie žalovaného odstúpiť od Zmluvy je tiež ďalej konkretizované aj v čl. XIV ods. 2 Zmluvy. Mal za to, že tieto ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti a v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka použiť výklad, ktorý je pre žalobcu priaznivejší. 16. Ďalej bol toho názoru, že súd prvej inštancie nezohľadnil ust. § 347 Obchodného zákonníka, ktoré limituje možnosť odstúpiť od zmluvy v prípadoch, ak sa omeškanie týka iba časti záväzku. Žalovaný vytýkal žalobcovi iba vady čiastočných plnení, odstúpil však od zmluvy ohľadom celého plnenia. 17. Tiež uviedol, že žalovaný odstúpil od zmluvy po uplynutí dojednanej doby trvania projektu a platnosti Zmluvy, kedy žalobca už svoje plnenie riadne a včas poskytol. Vyslovil názor, že samotné odstúpenie nespĺňa požiadavky na určitosť právneho úkonu. V prvých šiestich bodoch odstúpenia sú len vymenované zákonné ustanovenia alebo články zmluvy, ktoré mal žalobca porušiť, nie sú však nijako špecifikované skutkové okolnosti. Ani zo správy o kontrole nemožno spoľahlivo zistiť, ktoré porušenia boli dôvodom na odstúpenie, pretože nie všetky skutkové a právne kontrolné závery korešpondujú s uvádzanými porušeniami právnych povinností. Namietal, že žalovaný porušenia zmluvy nekonkretizoval a nedokazoval, len sa odvolával na interné zápisky nesprávne označené ako správa z kontroly, ktoré mylne označoval za verejnú listinu. 18. Rovnako postupoval aj konajúci súd, ktorý sa nevysporiadal s údajnými porušeniami zmluvy a odkázal na znalecký posudok z trestného konania, ktorého obsah nekonkretizoval. Pritom hrubo porušil procesné pravidlá pre vykonávanie listinných dôkazov, keďže uvedený posudok na pojednávaní riadne neoboznámil a nedal stranám možnosť vyjadriť sa. 19. Žalobca za úplne nezmyselný považoval záver súdu, že došlo k časovému prekrývaniu realizácie projektov. Žalobca opakovane vysvetľoval, že projekt, ako bol vymedzený v Zmluve, predstavoval iba parciálnu časť súťaže Turnaj mladých fyzikov a nemožno zamieňať súťaž ako takú a projekt. Časové prekrývanie neznamená aj vecné prekrývanie. Napriek tomu, že rozdiel medzi projektom a súťažou bol predmetom prakticky každého pojednávania, súd absurdne konštatoval, že projektom je súťaž Turnaj mladých fyzikov, čo má údajne vyplývať z čl. II ods. 3 Zmluvy. Uvedený článok však uvádza iba názov projektu, jeho obsah je špecifikovaný v Prílohe č. 2 Zmluvy nazvanej „Podrobný popis projektu“, čo sa výslovne uvádza v čl. II ods. 2 Zmluvy. Vzhľadom na uvedené považoval rozsudok za účelový hraničiaci až so zaujatosťou. Pokiaľ súd spomína bratislavských a mimobratislavských študentov, zjavne chápe, že projekt realizovaný na základe Zmluvy nie je to isté, ako celá súťaž Turnaj mladých fyzikov. Je potom zjavne účelové, keď napriek tomu súčasne predstiera nepochopenie základnej otázky konania, t. j. obsahu projektu a vytýka akési časové prekrývanie. Ak niekto tvrdí, že došlo k prekrývaniu výdavkov, musí konkretizovať, o ktoré výdavky išlo. Takéto výdavky však nikým neboli označené, preto žalobca nemôže preukazovať neprekrývanie sa výdavkov. Poukázal na to, že každá strana musí dokazovať svoje tvrdenia, dokazovať možno len tvrdenia pozitívne, nie negatívne. 20. Ďalej namietal, že interné zápisky žalovaného nemožno posudzovať ako verejnú listinu, pretože v prvom rade kontrola musí byť nestranná a navyše tieto zápisky vznikli postupom hrubo porušujúcim zák. č. 502/2001 Z.z.. Žalovaný totiž vykonával následnú finančnú kontrolu, úplne však ignoroval povinnosti vyplývajúce z § 13 ods. 2 zákona - oboznámiť žalobcu so správou a vyžiadať si od neho písomné vyjadrenie, preveriť opodstatnenosť námietok a písomne na ne reagovať, prerokovať správu so žalobcom. Žalovaný kontroloval aj výdavky už vynaložené a preplatené, preto muselo ísť o následnú kontrolu. Tiež vytkol súdu, že mylne vníma dôkaznú silu verejnej listiny. Verejná listina je totiž iba dôkazom, nie rozhodnutím o predbežnej otázke, súd z nej teda môže vychádzať iba po stránke skutkovej, nie aj po stránke právneho posúdenia. 21. V čl. IX odvolania sa žalobca podrobnejšie vyjadril k porušeniu jednotlivých povinností, ktoré mali byť dôvodom odstúpenia žalovaného. V čl. X dal do pozornosti, že žalovaný odstúpil od Zmluvy, keď bol sám v dlhodobom omeškaní so splnením svojej povinnosti preplatiť žalobcovi vynaložené prostriedky. Následné účelové kontroly zo strany žalovaného mali jasný likvidačný zámer, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami, na ktoré v odvolaní bližšie poukázal. Šikanózny zámer žalovaného podľa jeho názoru dokazuje aj ním predložené uznesenie o začatí trestného stíhania. V tomto prípade síce žalovaný formálne nepodal trestné oznámenie, ale využil formu predstierania operatívneho zistenia políciou, aj keď z návrhu na začatie trestného stíhania a z pripojených písomností je zrejmé, že trestné stíhanie bolo iniciované žalovaným. K účelovosti a skutkovej aj právnej nezmyselnosti trestného stíhania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 19.05.2011. Podľa jeho názoru bez významu nie sú ani dôsledky odstúpenia od Zmluvy pre žalobcu, ktorý celý projekt zrealizoval na svoje náklady vo viere, že mu bude refundovaný. Žalovaný až po skončení projektu zlomyseľne odstúpil od Zmluvy, na základe čoho odmieta preplatiť žalobcom vynaložené výdavky a žiada vrátiť aj už vyplatené prostriedky. Štatutárny zástupca žalobcu pritom použil na financovanie projektu ešte aj vlastné finančné prostriedky vo výške 1.077.000,- Sk. 22. Žalobca počas celej doby realizácie projektu predkladal žalovanému monitorovacie správy, ktoré žalovaný schvaľoval a v každom kontrolnom liste k monitorovacej správy potvrdil vyhovujúci „pokrok projektu“, pričom dodnes riadnu realizáciu projektu nespochybnil. 23. Žalobca tiež poukázal na to, že odstúpením od Zmluvy by mu žalovaný musel v súlade s ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť náhradu v peniazoch za plnenia, ktoré na základe jeho požiadaviek vykonal. Žalobca totiž nedostal dotáciu na vlastnú činnosť, ale žalovaný si uňho objednal poskytnutie určitých plnení v prospech tretích osôb - stredoškolských študentov. Žalobcu usporiadaním súťaže poveril minister školstva, nejde teda o súkromnú iniciatívu. Súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že v Zmluve bol dojednaný spôsob vysporiadania pri odstúpení odlišne od zákonnej úpravy, vôbec však nekonkretizuje, ktorý článok Zmluvy by mal takéto dojednanie obsahovať. V skutočnosti totiž žiadne ustanovenie Zmluvy takéto dojednanie ani neobsahuje, keďže otázku nároku na vrátenie plnenia poskytnutého žalobcom nijako nerieši, platí teda všeobecná úprava podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. 24. Ohľadom právneho charakteru Zmluvy žalobca uviedol, že súd nekonkretizoval, na ktoré ustanovenia ktorých predpisov komunitárneho práva by mali brať strany zreteľ a aký dôsledok by to malo mať pre tento spor. Pokiaľ ide o súdom označené uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2009, ktorý mal údajne vysloviť rovnaký záver, uviedol, že predmetné uznesenie žiaden takýto záver nevyslovilo a ani vysloviť nemohlo, pretože jeho predmetom bolo odmietnutie ústavnej sťažnosti, takže Ústavný súd SR vec meritórne posudzovať nemohol. 25. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný opakovane namietal nedostatok právomoci súdu, nedokázal však označiť žiaden orgán verejnej moci, ktorý by mal autoritatívne o nárokoch žalobcu rozhodnúť namiesto súdu. Paradoxne sa však žalovaný domáhal právomoci súdu rozhodovať o jeho údajných nárokoch titulom odstúpenia od Zmluvy, ktoré si neuplatňuje prostredníctvom Správy finančnej kontroly. 26. Žalovaný vo formulárovej Zmluve uzatvorenej so žalobcom vykonal voľbu Obchodného zákonníka, čím Zmluvu podradil pod režim súkromného práva, takýto zmluvný režim je v súlade s vtedajšou absenciou akejkoľvek vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej poskytovanie nenávratných príspevkov z prostriedkov EÚ, a teda aj absenciou právomoci žalovaného v tejto oblasti autoritatívne konať ako orgán verejnej moci. Verejnoprávnu zmluvu teda môže uzavrieť a následne autoritatívne vymáhať v správnom konaní iba orgán verejnej moci v rámci svojej zákonnej právomoci. Žalovaný sa však nikdy nedomáhal svojej údajnej právomoci vo veci konať. Žalovaný iba tvrdí, že kým sa nerozhodne plniť svoje záväzky, tak mu povinnosť nevzniká. Vzťah medzi žalovaným a žalobcom teda nemá charakter verejnoprávneho vzťahu, spravuje sa preto právnou úpravou súkromného práva, v súvislosti s čím poukázal na zjavnú asymetriu v povinnostiach medzi žalovaným a žalobcom. 27. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu zamietol, zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca si zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. 28. Žalovaný 2/ podal odvolanie v časti, ktorou súd zamietol vzájomný návrh žalovaného 2/. Poukázal na ust. § 2 písm. a) a e), § 20 ods. 1, 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že prostriedky Európskej únie sú poskytnuté Slovenskej republike - štátu, ktorá ich prostredníctvom riadiacich orgánov a sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom (v danom predmetnom prípade Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR) poskytuje v jednotlivých operačných programoch konečným prijímateľom. Riadiaci orgán, resp. sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom vystupuje ako akýsi distribútor verejných finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté Slovenskej republike. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby mala teda Slovenská republika, ktorá v predmetnom prípade konala prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. 29. Tiež uviedol, že ďalším predpisom, od ktorého odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu je zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, z ktorého vyplýva, že prostriedky EÚ predstavujú majetok štátu a ministerstvo je len správcom týchto finančných prostriedkov a ako správca nemohlo tieto finančné prostriedky nadobudnúť do svojho vlastníctva. Navyše podľa jeho názoru tým, že žalobca nevrátil verejné finančné prostriedky, ktoré mu boli do momentu odstúpenia poskytnuté, automaticky vznikla pohľadávka štátu v zmysle § 6 a nasl. zák. č. 278/1993 Z.z.. Prijímateľovi boli finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom - Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorý vykonával správu týchto finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je na základe vzájomného návrhu povinný zaplatiť žalovanému 2/ sumu 18.782,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p.a. od 18.03.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že argumenty v odvolaní už žalobca uplatňoval počas súdneho konania. Poukázal na to, že Zmluva nebola uzavretá v režime súkromného práva, pričom táto argumentácia bola potvrdená rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24 Cb/72/2007, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob/253/2008 a v neposlednom rade aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 249/2009 potvrdil, že takýto výklad súdov oboch stupňov je v súlade s ústavou, nie je arbitrárny alebo svojvoľný. Mal za to, že záver súdu prvej inštancie ohľadom charakteru predmetnej Zmluvy je vzhľadom na uvedené správny. Tiež poukázal na závery vyplývajúce zo Správy kontroly na mieste, z ktorých vyplýva, že žalobca porušil právne predpisy. V Protokole Inšpektorátu práce zo dňa 06.10.2008 bolo zistené porušenie § 226 ods. 2 ZP a § 223 ods. 1 ZP, ako aj viacnásobné porušenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Uviedol, že žalobca na jednej strane porušenie uvedených právnych predpisov priznáva, no na druhej strane sa snaží tieto svoje porušenia bagatelizovať. Závažnosť porušenia ustanovení Zákonníka práce v súvislosti s realizáciou projektu spočíva práve v tom, že toto porušenie má bezprostredný dosah na posudzovanie oprávnenosti výdavkov v personálnej oblasti, ktoré sú charakteristické po celý čas projektu. 31. Ďalej poukázal na článok 4. ods. 2 Zmluvy, v zmysle ktorého oprávnené výdavky a ich úhrada musia byť v súlade so slovenskou legislatívou a legislatívou EU spoločenstva. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobca je povinný vynaložiť všetky výdavky, ktoré sú súčasťou žiadosti o platbu v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky ako EÚ. Pokiaľ žalobca realizoval projekt tak, že pri jeho realizácií porušil právne predpisy, nemohol byť projekt považovaný za riadne zrealizovaný a ani výdavky vynaložené prijímateľom (žalobcom) nemohli byť preplatené. Išlo o vadné plnenie zmluvy zo strany žalobcu. Mal za to, že žalobca si vlastným konaním spôsobil nemožnosť financovania projektu z verejných zdrojov a tým, že po odstúpení od zmluvy nevrátil už uhradené finančné prostriedky, konal v rozpore so zmluvou. Žalovaný 2/ mal za to, že súd správne posúdil podanú žalobu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu rozhodnutiu, keď ju zamietol. 32. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného 2/, v ktorom uviedol, že odvolanie nepodal žalovaný 2/, ale žalovaný 1/, ktorý si však žiaden nárok v konaní neuplatnil. Zamietavým výrokom súdu tak žalovanému 1/ žiadna ujma spôsobená nebola, preto podať odvolanie nebol oprávnený. Poukázal na to, že žalovaný 1/ je ako rozpočtová organizácia právnickou osobou v zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a teda má právnu subjektivitu v zmysle ust. § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 21 OZ má právnu subjektivitu aj štát, ktorý koná prostredníctvom svojich orgánov. Právnu subjektivitu teda má tak štát, ako aj jeho orgány zriadené vo forme rozpočtových organizácii. Treba preto za každých okolností dôsledne rozlišovať, či je účastníkom právneho vzťahu priamo štát alebo iba jeho rozpočtová organizácia. Mal za to, že žalovaný 1/ bol pri posudzovaní vlastnej formulárovej zmluvy a podaní vzájomného návrhu nedôsledný a jasné vymedzenie žalovaného 1/ - rozpočtovej organizácie ako zmluvnej strany nerešpektoval a v rozpore s jasným textom Zmluvy si svoje domnelé nároky neuplatnil vo svojom mene, ale uplatnil ich v mene štátu, ktorý zmluvnou stranou nikdy nebol. Súd prvej inštancie na takéto pochybenie žalovaného 2/, keď si nárok uplatnil subjekt bez aktívnej legitimácie, správne reagoval zamietnutím vzájomného návrhu a inak ani postupovať nemohol. 33. Tvrdenia žalovaného 1/ v odvolaní v súvislosti s finančnými prostriedkami poskytnutými zo strany Európskej únie Slovenskej republike, (preto bol vlastne účastníkom zmluvy štát, nie ministerstvo) považoval žalobca za účelové a mal za to, že ani jeden zo žalovaných nie je oprávnený domáhať sa vrátenia už poskytnutých prostriedkov v súdnom konaní, pretože vymáhanie týchto prostriedkov zák. č. 523/2004 Z.z. zveruje do právomoci správy finančnej kontroly. 34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného 2/, ich vyjadreniami k odvolaniam odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. 35. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca a žalovaný 2/ neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaniach uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 36. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu sa odvolací súd predovšetkým zaoberal právnym posúdením zmluvy. 37. Podľa § 262 ods. 1 Obch. zák., strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. 38. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 39. Z článku XV. bod 5 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SORO/54/2005 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluvný vzťah založený touto zmluvou, sa bude riadiť počas celej doby trvania záväzkov z nej vyplývajúcich príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 40. Podľa odvolacieho súdu je potrebné pri právnom posúdení zmluvy vychádzať z citovaného článku zmluvy ako aj samotnej preambuly, podľa ktorej je potrebné interpretovať a posudzovať túto zmluvu so zreteľom na právne predpisy citované v preambule. 41. Predmet Zmluvy bol vymedzený v čl. II Zmluvy s tým, že z bodu 6 vyplýva záväzok žalovaného 1/ poskytnúť nenávratný finančný príspevok prijímateľovi, t.j. žalobcovi, a to pri splnení podmienok uvedených v tejto zmluve a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a jej príloh. V bode 8 zobral prijímateľ na vedomie, že nenávratný finančný príspevok, a to každá jeho časť, je prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na použitie týchto prostriedkov, kontrolu použitia týchto prostriedkov a ich vymáhania v prípade porušenia finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v osobitných predpisoch (napr. zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o správach finančnej kontroly). 42. Podľa odvolacieho súdu Zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami má povahu súkromnoprávnej zmluvy s prvkami verejnoprávnymi, keďže uzatvorenie zmluvy na poskytnutie finančných prostriedkov predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách a zmluva odkazuje na predpisy verejného práva. Judikatúra stanovila rozdiely medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi, ktoré nie je potrebné v tomto rozhodnutí vzhľadom na ich vyčerpávajúce posúdenie súdom prvej inštancie aj stranami sporu, podrobne uvádzať. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že v súčasnosti dochádza k prelínaniu súkromného a verejného práva, čoho dôkazom je aj uzatvorená zmluva. Zmluva vzhľadom na dojednanie medzi sporovými stranami je zmluvou obchodnoprávnou, keďže si strany dojednali predmet svojich záväzkov dostatočne určito (záväzok žalovaného 1/ poskytnúť nenávratný finančný príspevok v súlade so zmluvnými podmienkami a záväzok prijímateľa prijať finančné prostriedky a realizovať projekt) a na aplikácii Obchodného zákonníka sa písomne dohodli. Vzhľadom na odkaz na predpisy verejného práva a záväzok žalobcu tieto rešpektovať má zmluva aj povahu verejnoprávnu. Práve s poukazom na verejnoprávny charakter musí žalobca zniesť zvýšené povinnosti na režim nakladania s finančnými prostriedkami. Preto nie je možné tvrdiť, že zmluva je nevyvážená a napádať ju pre prípadný rozpor s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Sprísnená kontrola s nakladaním so štátnymi finančnými prostriedkami zo strany jedného z účastníkov zmluvy, t.j. žalovaného 1/ vyplýva z verejnoprávnej povahy zmluvy. Vo viacerých ustanoveniach zmluvy je zakotvené, že ide o finančné prostriedky vyplatené zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, s čím je spojená zvýšená kontrola ako aj zvýšená zodpovednosť za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok oproti štandardným obchodným zmluvám. 43. V prípade nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. platí, že obsah vzniknutého vzťahu sa riadi jednak zmluvou a jednak Obchodným zákonníkom ako zákonom špeciálnym a v tomto prípade aj predpismi verejného práva upravujúcimi režim nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami. 44. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, ak na jednej strane posúdil Zmluvu ako verejnoprávnu a na strane druhej aplikoval na odstúpenie Obchodný zákonník. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na odstúpenie od zmluvy je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia bola účastníkmi dohodnutá. 45. Podľa § 344 Obch. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 46. V článku XII. bod 1 Zmluvy bolo dojednané, že v prípade, ak prijímateľ poruší ktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa tejto zmluvy, je SORO bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvy oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy za podmienok a v súlade s článkom XIV. odsek 1 tejto zmluvy. 47. Z citovaného článku Zmluvy vyplýva, že upravuje odstúpenie od zmluvy, preto v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti bol oprávnený žalovaný 1/ od zmluvy odstúpiť. Skutočnosť, že porušenie ktorejkoľvek povinnosti, na ktorú sa žalobca zaviazal, je predpokladom na odstúpenie od zmluvy nemožno považovať za nevyvážené dojednanie v neprospech žalobcu, vzhľadom na sprísnený režim nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami a prostriedkami EÚ. 48. Ak teda žalovaný 1/ odstúpil od Zmluvy pre porušenie povinností dojednaných touto zmluvou, odstúpenie je potrebné považovať za platný právny úkon. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o platnom odstúpení od zmluvy pre porušenie povinností, ktoré v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol. V tejto časti odvolací súd odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP na správnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia v časti porušenia zmluvy odvolací sú uvádza, že nedodržanie podmienok zmluvy, a teda porušenie zmluvných podmienok vyplýva zo Správy z kontroly na mieste vykonanej zamestnancami odboru pre oprávnenosť výdavkov ŠF EU Ministerstva školstva SR. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že predmetnú správu je potrebné posudzovať ako dôkazný prostriedok a súd z nej môže vychádzať iba po stránke skutkovej. Žalobca v priebehu konania zistenia uvedené v správe nevyvrátil, snažil sa iba spochybniť samotnú správu a z jej zistení vyvodiť iné závery. Keďže podľa článku XII. v spojení s čl. XIV Zmluvy bol žalovaný 1/ oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti žalobcom, nie je potrebné podrobne rozoberať každý jeden dôvod odstúpenia od zmluvy, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Uzatvorením Zmluvy si musel byť žalobca vedomý dôsledkov prípadného porušenia zmluvy. 49. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že žalovaný 1/ odstúpil od Zmluvy v čase, keď sám bol v omeškaní s plnením svojho záväzku realizovať platby. Žalovaný 1/ bol povinný v zmysle Zmluvy realizovať platby až potom, čo žalobca predloží kompletnú žiadosť o platbu a bolo rozhodnuté o oprávnenosti výdavkov. Keďže podľa žalovaného 1/žiadosti o platbu neboli kompletné a v prípade ďalších žiadostí prebiehala kontrola, žalovaný 1/ nemohol rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov a realizovať platbu. Podmienky vyplatenia platieb sú upravené v článku VII Zmluvy s tým, že prevod nenávratného finančného príspevku zabezpečí poskytovateľ do 90 dní od vzniku nároku na vyplatenie platby. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný 1/ sa nedostal do omeškania so zaplatením platieb. Príjemcovi vznikol nárok na vyplatenie príslušnej platby iba v prípade, ak podá úplnú žiadosť o platbu, a to až po schválení súhrnnej žiadosti príslušným orgánom finančného riadenia štrukturálnych fondov. 50. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že žalovaný 1/ odstúpil od Zmluvy v čase, keď už zmluva neexistovala. Z článku XV. bod 3 Zmluvy vyplýva, že platnosť a účinnosť zmluvy končí päť rokov po vyplatení poslednej čiastky príspevku. V čase odstúpenia od Zmluvy neboli preplatené všetky platby, možno teda konštatovať, že existovali práva a záväzky zo zmluvy, t.j. zmluva existovala. Pokiaľ ide o výhradu žalobcu, že odstúpenie od zmluvy nebolo dostatočne určité, pretože nie sú nijako špecifikované skutkové okolnosti, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009, podľa ktorého „v zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov“. 51. V súvislosti s odvolaním žalovaného 2/ odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi konaním štátu a konaním ministerstva ako rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou vo svojom mene. Ministerstvo školstva SR je rozpočtovou organizáciou s vlastnou právnou subjektivitou. Zároveň je správcom majetku štátu, ktorý vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Ministerstvo školstva SR uzavrelo predmetnú Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo svojom mene ako subjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Štát nebol zmluvnou stranou, preto v tomto prípade nie je aktívne legitimovaným na podanie vzájomného návrhu. 52. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie v oboch napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil. 53. O trovách odvolacieho konania žalobcu a žalovaného 2/ bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca nemal úspech v sume 16.409,27 eur a žalovaný 2/ v sume 18.782,44 eur. Vzhľadom na porovnateľný neúspech oboch strán odvolací súd dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o trovy žalovaného 1/, tomuto žiadne v odvolacom konaní nevznikli. 54. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).