Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307224382 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307224382.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci žalobcu: V. K., A. H. L.. Č.. XX/XX, Č., zast. advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Tranovského ul. č. 18 - 20, Bratislava, proti žalovanému: J.. H. X., A. N. L.. Č.. XXX, Č., o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 29. mája 2015, č. k. 7C/118/2008-165 a proti uzneseniu tohto súdu z 29. júla 2015, č. k. 7C/118/2008-184, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania 278,61 eur do 3 dní. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa sa o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.892,40 eur a povinnosť nahradiť mu trovy konania 139,41 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 16. 11. 2007, č. k. 3T/37/07 uznal žalovaného za vinného, že dňa 30. 7. 2005 v obci Častá po obojstrannej výmene názorov, vzájomnom oplzlom nadávaní a spoločnom naťahovaní fyzicky napadol žalobcu tak, že ho nohou silno kopol do ľavej ruky, čím mu spôsobil zranenie, konkrétne vykĺbenie základného článku ukazováka ľavej ruky, ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu a operáciu s následnou práceneschopnosťou od 30. 7. 2005 do 11. 12. 2005 s pracovnou nespôsobilosťou v dĺžke potrebného liečenia v trvaní 28 dní. Týmto skutkom žalovaný spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného v dobe spáchania skutku a Okresný súd Bratislava III ho za to odsúdil k peňažnému trestu 5.000,- Sk a pre prípad zmarenia tohto trestu mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Žalobca podaním došlým Okresnému súdu Bratislava III dňa 12. 7. 2007 uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spolu vo výške 65.399,- Sk (2.168,86 eur). Škodu špecifikoval nasledovne: a/ bolestné 52,5 bodov, odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia 65 bodov, spolu 117,5 bodov = 30,550 Sk, b/ cestovné autom 8 x Častá - Bratislava a späť, 29 x Častá - Modra a späť, spolu 1 380 km x 9,45 Sk = 13 041 Sk, c/ platby u lekára 240,- Sk, d/ náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti 21.508,- Sk. Okresný súd Bratislava III vyššie spomenutým trestným rozsudkom o nároku žalobcu na náhradu škody nerozhodol. Z týchto zistení súd prvého stupňa vyvodil záver, že čo do základu je žaloba plne dôvodná. Žalovaný tým, že úmyselným trestným činom spôsobil žalobcovi ublíženie na zdraví, porušil právnu povinnosť, a preto zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. Námietka premlčania, ktorú v konaní uplatnil žalovaný, nie je podľa súdu prvého stupňa opodstatnená. Premlčacia doba spočívala od 12. 7. 2007, kedy si žalobca uplatnil právo na náhradu škody v trestnom konaní, do 16. 11. 2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok č. k. 3T/37/07-102. Pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa uviedol, že v dôsledku úrazu bol žalobca práceneschopný od 30. 7. 2005 do 18. 11. 2005. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v prípade bolestného začala plynúť dňa 18. 11. 2007. Od 12. 7. 2007 do 16. 11. 2007 lehota spočívala podľa § 112 Obč. zák. a opätovne začala plynúť dňa 17. 11. 2007. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 27. 12. 2007 (súd prvého stupňa zrejme omylom uviedol dátum 27. 12. 2012) a nárok na bolestné teda nie je premlčaný. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa uviedol, že premlčacia doba začína plynúť momentom, keď je zdravotný stav poškodeného tak ustálený, že sú zrejmé a preukázateľné trvalé následky na zdravotnom stave poškodeného. K trvalým následkom úrazu sa je možné spravidla vyjadriť rok po úraze. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia preto začala plynúť najskôr dňa 30. 7. 2006. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 27. 12. 2007, teda včas pred uplynutím premlčacej doby, takže ani nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Pri posúdení opodstatnenosti tohto nároku súd prvého stupňa vychádzal z lekárskeho posudku V.. D. M., ktorá bolestné ohodnotila počtom bodov 52,5 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 65, celkom 117,5 bodu. Podľa kontrolného znaleckého posudku V.. T. B., V. bolo bodové hodnotenie v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia správne, keďže trvalé následky na zdravotnom stave žalobcu pretrvávajú v nezmenenom stave i 9 rokov po úraze. Pokiaľ ide o bodové navýšenie V.. Š., súd prvého stupňa znalca vypočul, pričom tento uviedol, že bodové ohodnotenie bolestného zvýšil z dôvodu, že poškodený/žalobca bol operovaný a neskôr mu bol vybratý drôt. Priemerná mesačná mzda pracovníka v hospodárstve predstavovala v treťom štvrťroku roku 2004 sumu 19.514,- Sk. 2 % z tejto sumy predstavujú čiastku 287,30,- Sk, čo je hodnota jedného bodu stanoveného lekárskym posudkom - 117,5 bodov x 287,30,- Sk = 33.787,75 Sk, t. j. 1.120,55 eur. Čo sa týka náhrady za stratu na zárobku žalobca bol práceneschopný od 30. 7. 2005 do 12. 11. 2005. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku začala žalobcovi plynúť dňom, kedy mu Sociálna poisťovňa vyplatila nemocenské dávky v sume 8.177,- Sk. Posledná dávka bola splatná v mesiaci december 2005, čo vyplýva z platobného príkazu b na výplatu dávok, ktorý je založený v trestnom spise a z oznámenia Sociálnej poisťovne, že nemocenská dávka bola naposledy žalobcovi vyplatená dňa 11. 11. 2005. Najskôr teda bola nemocenská dávka žalobcovi vyplatená 11. 11. 2005 (po skončení PN) a premlčacia doba začala plynúť najskôr dňom 12. 11. 2005. Premlčacia doba v čase od 12. 7. 2007 do 16. 11. 2007 spočívala, nárok žalobcu teda premlčaný nie je. Žalobca predložil daňové priznanie za rok 2005, z ktorého súd prvého stupňa zistil, že jeho základ dane predstavoval sumu 88.871,- Sk. Žalobca odpracoval v roku 2005 8,5 mesiaca. Priemerný predpokladaný zisk žalobcu za jeden odpracovaný mesiac predstavoval sumu 9.875,- Sk. Žalobca bol v dôsledku úrazu práceneschopný od 30. 7. 2005 do 12. 11. 2005, predpokladaný zisk za uvedené obdobie predstavoval sumu 29.625,- Sk. Podľa predložených potvrdení o výplate dávok, vyplatila Sociálna poisťovňa navrhovateľovi sumu 8.177,- Sk. Strata na zisku teda predstavuje celkom sumu 21.508,- Sk, teda 713,93 eur. Pokiaľ ide o náhradu liečebných nákladov, žalobca predložil 12 potvrdení o uhradení platby v sume 20,- Sk pri návšteve zdravotníckeho zariadenia za obdobie od júla 2005 do novembra 2005, celkom v sume 240,- Sk, t. j. 7,97 eur. Premlčanie jednotlivých platieb skúmal súd prvého stupňa jednotlivo, pri každej platbe. Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po zaplatení platby za ošetrenie. Jednotlivé platby žalobca realizoval dňa 30. 7. 2005 - 2x 60,- Sk, 2. 11. 2005 - 20,- Sk, dňa 4. 11. 2005 20,- Sk, 30. 8. 2005 - 20,- Sk, 28. 9. 2008 - 20,- Sk a 20. 10. 2005- 20,- Sk. Premlčacia doba začala plynúť dňa 31. 7. 2005, od 12. 7. 2007 do 16. 11. 2007 premlčacia doba spočívala, opätovne začala plynúť dňa 17. 11. 2007, takže nárok na náhradu liečebných nákladov v sume 7,97 eur podľa súdu prvého stupňa nie je premlčaný, keďže žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa 27. 12. 2007. Tieto náklady súd prvého stupňa posúdil ako účelne vynaložené, keďže išlo o povinné platby, ktoré musel žalobca zaplatiť pri návšteve lekára v súvislosti so zranením, ktoré utrpel. V časti náhrady cestovných nákladov za účelom návštevy lekára žalobca predložil potvrdenia spoločnosti MEDIREX, s. r. o., z ktorých vyplýva, že žalobca v súvislosti so zranením ruky 17 x navštívil lekára v poliklinike Modra. Cesta autom z jeho bydliska Častá - Modra a späť predstavuje 18 km. Žalobca predložil fotokópiu technického preukazu osobného motorového vozidla Škoda 120 L. Spotreba paliva podľa technického preukazu predstavovala 7,5 l na 100 km. Cena 1 litra benzínu v roku 2007 bola priemerne 39,25 Sk. Náklady na jednu cestu Častá - Modra a späť pri uvedenej spotrebe a cene benzínu boli 52,72,- Sk x 17 = 896,24, t. j. 29,74 euro. Žalobca navštívil 4x lekára v Bratislave, čo vyplýva z potvrdení založených v trestnom spise. Cesta Častá - Bratislava - Častá, predstavuje vzdialenosť 78 km. Žalobca však podľa súdu prvého stupňa nepreukázal, že na všetky absolvované vyšetrenia sa dopravil autom, pričom vzhľadom i na zranenie ruky mohol ísť hromadnou dopravou, takže súd prvého stupňa vychádzal iba z preukázaných a vynaložených nákladov na čerpanie pohonných hmôt v sume celkom 1.505,57 Sk, čo predstavuje sumu 49,98 eur. Účtovné bloky na nákup pohonných hmôt boli datované v dňoch 9. 9. 2005, 30. 10. 2005, 2. 11. 2005, pričom dvojročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po vynaložení cestovných nákladov. S prihliadnutím na spočívanie premlčacej doby, tieto nároky nie sú podľa súdu prvého stupňa premlčané. Celkovo teda dôvodný nárok žalobcu predstavuje sumu 1.892,43 eur (1.120,55 eur z titulu bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia + 713,93 eur z titulu náhrady za stratu na zárobku + 49,98 eur z titulu náhrady cestovných nákladov + 7,97 eur z titulu náhrady liečebných nákladov). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.892,43 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietol, že žalobca svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil včas, a preto premlčacia doba nemohla v dôsledku tohto oneskorene uplatneného nároku spočívať. Nárok na náhradu škody v rámci trestného konania si môže poškodený uplatniť najneskôr do konca vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody až po ukončení vyšetrovania, a preto tento nárok uplatnil oneskorene. Jeho nárok na náhradu škody uplatnená v prejednávanej veci je preto premlčaný. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že znalec F.. V.. R. uviedol, že zranenie, ktoré utrpel žalobca, si vyžaduje práceneschopnosť maximálne 10 až 14 dní a nespôsobuje žiadne sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o náhradu straty na zárobku, žalovaný v odvolaní uviedol, že výšku tohto nároku nemožno určiť z daňového základu, pretože tento môže obsahovať aj iné príjmy, nie teda iba príjmy súvisiace s predmetom podnikania. Súd prvého stupňa mal preto vychádzať z údajov v peňažnom denníku. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba zmeniť. Súd prvého stupňa pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku vychádzal z toho, že žalobca nárok na náhradu škody uplatnil dňa 12. 7. 2007 v trestnom konaní, vedenom proti žalovanému a že vzhľadom na to, premlčanie spočívalo v čase od 12. 7. 2007 do 16. 11. 2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo 16. 11. 2007, č. k. 3T/37/07. Z ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku vypláva, že poškodený musí nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Žalovaný preto dôvodne namieta, že nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby, ak žalobca nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní až po skončení vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/37/2007 vyplýva, že trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví bolo začaté uznesením vyšetrovateľa PZ z 5. 8. 2005, uznesenie o trestnom stíhaní žalovaného vydal policajný orgán dňa 24. 8. 2006. Vyšetrovanie bolo skončené najneskôr dňa 5. 3. 2007, kedy policajný orgán predložil spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby (§ 209 ods. 1 prvá veta Tr. poriadku). Žalobca ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom podaním z 5. 7. 2007, ktoré bolo trestnému súdu doručené dňa 12. 7. 2007. Z toho vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody oneskorene - po uplynutí lehoty uvedenej v § 46 ods. 3 Tr. poriadku. K takémuto oneskorenému uplatneniu nároku na náhradu škody nemožno prihliadnuť a nemôže spôsobiť spočívanie premlčania v zmysle § 112 Obč. zák. Okrem toho, zrejme aj Okresný súd Bratislava III vychádzal v trestnom konaní z toho, že žalobca neuplatnil včas nárok na náhradu škody, keďže rozsudkom zo 16. 11. 2007 č. k. 3T/37/07 nielenže žalobcovi - poškodenému nepriznal náhradu škody, ale ho ani s týmto nárokom neodkázal na občianskoprávne konanie. Žalobca k tejto otázke zaujal stanovisko vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré však neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by sa týkala toho, či žalobca v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody včas z hľadiska ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti je nárok žalobcu premlčaný v časti liečebných nákladov, pri ktorých 2- ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa ich vynaloženia. Ide o platby žalobcu po 20,- Sk pri návštevách lekára. Posledná z týchto platieb bola realizovaná dňa 4. 11. 2005. Premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku začala plynúť dňa 5. 11. 2005 a uplynula dňom 4. 11. 2007. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 27. 12. 2007, teda oneskorene. Keďže premlčaná je posledná platba, je samozrejmé, že rovnako premlčané sú aj predchádzajúce platby z 30. 7. 2005, 30. 8. 2005, 28. 9. 2005 a 20. 10. 2005. Rovnako premlčaný je aj nárok žalobcu na náhradu škody, spočívajúcej v náhrade cestovných výdavkov. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že cestovnými výdavkami sú náklady žalobcu na pohonné hmoty v súvislosti s cestou autom k lekárovi. Účtovné bloky na nákup pohonných hmôt boli z 9. 9. 2005, 30. 10. 2005 a z 2. 11. 2005. 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku teda začala ohľadom účtovného bloku z 2. 11. 2005 plynúť dňa 3. 11. 2005 a uplynula dňom 2. 11. 2007. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 27. 12. 2007, teda oneskorene. Rovnako premlčané sú aj cestovné náklady ohľadom účtovných blokov z 9. 9. 2005 a z 30. 10. 2005. V dôsledku predmetného zranenia bol žalobca práceneschopný od 30. 7. 2005 do 11. 12. 2005. 2- ročná subjektívne premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné začala žalobcovi plynúť dňa 12. 12. 2005 a uplynula dňom 11. 12. 2007. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 27. 12. 2007, teda oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Preto aj nárok na bolestné je premlčaný. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 27. 2. 2012 č. k. 6Co/317/2010-66 uviedol, že v prípade náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti premlčacia doba začína plynúť dňom vyplatenia poslednej dávky nemocenského. Z prehľadu Sociálnej poisťovne z č. l. 85 vyplýva, že posledná dávka nemocenského poistenia bola žalobcovi vyplatená dňa 14. 12. 2005. 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku teda začala žalobcovi plynúť dňa 15. 12. 2005 a uplynula dňom 14. 12. 2007. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 27. 12. 2007, teda oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Preto i tento jeho nárok je premlčaný. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa priznal žalobcovi z titulu náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti sumu 713,93 eur, pričom vychádzal z toho, že ide o ušlý zisk, teda o zisk, ktorý by dosiahol počas práceneschopnosti nebyť predmetnej škodnej udalosti. K tomu však treba uviesť, že nemožno zamieňať náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v zmysle § 446 Obč. zák. s náhradou ušlého zisku podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. Náhrada za stratu na zárobku počas PN v zmysle § 446 Obč. zák. totiž predstavuje rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred škodnou udalosťou a nemocenskými dávkami. Naopak ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Počas práceneschopnosti teda nemožno hovoriť o ušlom zisku poškodeného, ale iba o iba o rozdiele medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a nemocenskými dávkami. Inými slovami, nie je možné, aby poškodenému vznikol súčasne nárok na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a nárok na ušlý zisk, ku ktorému malo dôjsť počas práceneschopnosti. O ušlom zisku by sa dalo uvažovať napr. za situácie, ak by žalobca ako podnikateľ mal dojednaný určitý obchod ešte pred škodnou udalosťou, tento obchod sa mal realizovať po skončení jeho PN, ale práve v dôsledku práceneschopnosti tento obchod nemohol pripraviť a realizovať. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Preto ho odvolací súd v tomto výroku zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, a preto vo veci nemusel opakovať, resp. dopĺňať dokazovanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je nečakané. Zásadnou otázkou majúcou vplyv na posúdenie premlčania uplatneného nároku bolo zistenie, či žalobca uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas v trestnom konaní. Žalovaný už v priebehu prvostupňového konania namietal, že žalobca nárok na náhradu škody neuplatnil riadne v trestnom konaní (viď jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 6. 12. 2013 a jeho podanie z 30. 11. 2013 z č. l. 109) a túto argumentáciu použil aj v odvolaní, ku ktorému sa žalobca vyjadril. Žalobca teda mal možnosť zaujať stanovisko k argumentácii žalovaného, s ktorou sa odvolací súd stotožnil. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy konania pozostávajú z poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 4.206,- Sk, t. j. 139,61 eur a z poplatku za odvolanie žalovaného proti prvému v poradí rozsudku súdu prvého stupňa vo výške 139,- eur. Spolu teda ide o sumu 278,61 eur. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 139,41 eur do 10 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Odôvodnil ho tým, že zaplatil poplatok za odvolanie proti prvému v poradí rozsudku súdu prvého stupňa vo výške 139,- eur, a preto nie je povinný zaplatiť poplatok za odvolanie proti novému rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť. Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom z 30. 4. 2010 č. k. 7C/118/2008-48. Tento rozsudok napadol žalovaný odvolaním a zaplatil poplatok za odvolanie vo výške 139,- eur (viď záznam o zložení na č. l. 60). Odvolací súd uznesením z 27. 2. 2012 č. k. 6Co/317/2010-66 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na to žalovaný nie je povinný zaplatiť poplatok za odvolanie proti novému rozsudku súdu prvého stupňa z 29. 5. 2015, č. k. 7C/118/2008-165 (Spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 Sadzobníka súdnych poplatkov). Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti druhému v poradí rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa však napadnuté uznesenie zrušil autoremedúrou uznesením z 18. 9. 2015, č. k. 7C/118/2008-188. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie zaniklo inak. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.