Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/492/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309204038 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1309204038.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: W. O., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, N., zastúpená AK HERCEG, s.r.o., IČO: 35 890 240, so sídlom Košická 56, Bratislava proti žalovanému: A. W., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XX, N., o zaplatenie 43.397,73 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 3. júna 2014, č. k. 42C/143/2009-164, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.655,51 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 12.5.2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému právo na ich náhradu nepriznal. 1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 563 a § 107 ods. 1, 2, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zákonník“) a vecne preukázaním dôvodnosti nároku vo výške 2.655,51 eur a nedôvodnosťou v časti o zaplatenie sumy vo výške 40.742,22 eur, titulom jeho premlčania. 1.2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na svoj v poradí prvý rozsudok zo dňa 2.3.2011, č.k. 42C 143/2009-121, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.655,51 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 4. 3. 2008 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení označeného rozhodnutia konštatoval, že žalovaný na základe žalobkyňou udelenej plnej moci predal Kúpnou zmluvou zo dňa 24. 6. 2003 za kúpnu cenu 40,742,22 eur (1.227.400,- Sk) v jej mene pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 702 m,2 pri podpise kúpnej zmluvy dňa 24. 6. 2003 prevzal aj kúpnu cenu, a sporným ostalo, či žalovaný tieto peniaze žalobkyni aj odovzdal, nakoľko ona tvrdila, že k ich odovzdaniu nikdy nedošlo. Žalovaný tvrdením, že kúpnu cenu jej odovzdal v prítomnosti ich matky na U. X.. Č.. X v N., písomným potvrdením ale nedisponuje, nakoľko sestre dôveroval tvrdenia žalobkyne poprel. Poukázal na to, že bezprostredne po prevzatí peňazí žalobkyňa časť peňazí ponechala u matky a časť v hodnote 13.277,57 eur (400.000,- Sk) si vložila na novovytvorený účet. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 40.742,22 eur (1.227.400,- Sk) vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobkyňa už v roku 2003 vedela, že jej pozemok predal a o čom musela vedieť aj z dôvodu jej návštev u brata R. W., ktorého pozemok bezprostredne susedil s predaným pozemkom a počas ktorých si musela všimnúť, že na uvedenom pozemku sa realizuje stavba, ktorá tam pred tým nebola. 1.3. Námietku premlčania v časti nároku na zaplatenie 40.742,22 eur (1.227.400,- Sk) súd prvej inštancie vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 107 Obč. zákonnika upravujúceho premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, za dôvodnú. Konštatoval, že trojročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť deň po podpise kúpnej zmluvy, v ktorom žalovaný peniaze v mene žalobkyne prevzal, t.j. dňa 25. 6. 2003 a uplynula dňa 25. 6. 2006. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, resp. bez existencie právneho dôvodu, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. V danej veci žalovaný oprávnene prevzal plnenie, t.j. kúpnu cenu a nakoľko neexistoval žiaden právny dôvod, aby si ju ponechával, bolo jeho povinnosťou bezprostredne, druhý deň po prevzatí, kúpnu cenu odovzdať žalobkyni. Zároveň týmto okamihom bol určený začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty, a to bez ohľadu na to, či sa oprávnený dozvedel, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto obohatenie získal. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že ak žalobkyňa dňa 10. 3. 2003 písomne splnomocnila žalovaného na prevod svojej nehnuteľnosti a po dobu dlhšiu ako šesť rokov sa nezaujímala, či došlo k skutočnému prevodu tejto nehnuteľnosti, resp. k prevzatiu kúpnej ceny za nehnuteľnosť, vystavila sa riziku, že dôjde k premlčaniu jej nároku, ktorý si mohla uplatniť vo vzťahu k žalovanému v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. 1.4. V časti o zaplatenie 2.655,51 eur (80.000,- Sk) mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaný v mene žalobkyne uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcim L.. B., od ktorého prevzal kúpnu cenu 2.655,51 eur (80.000,- Sk), ktorú sa zaviazal žalobkyni odovzdať do troch dní od podpisu kúpnej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že k odovzdaniu kúpnej ceny nedošlo. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného o existencii ústnej dohody medzi nimi, ktorá ho oprávňovala si túto kúpnu cenu ponechať za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v roku 2003 a 2007 a na úhradu nákladov s tým spojených a žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukázali uzavretie takejto dohody. Súd preto návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na vyplatenie žalovanej sumy podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú sumu priznal prvoinštančný súd aj s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % odo dňa 4.3.2008. 1.5. Na základe podaného odvolania, po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd z dôvodu niekoľkých zásadných pochybení, a to z dôvodu čiastočného späťvzatia úroku z omeškania v uplatnenej výške zo žalovanej sumy od 14.4.2009 do 6.5.2009, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol ani v konečnom rozhodnutí, o ďalšom pochybení, ktorým žalobkyni v rozpore so zásadou ne eat iudex ultra petita partium vyjadrenou ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p. priznal úrok z omeškania už od 4.3.2008 a to aj napriek tomu, že v žalobe si úrok z omeškania uplatňovala od 14.4.2009 a po čiastočnom späťvzatí, o ktorom nebolo rozhodnuté od 6.5.2009, napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí poukázal, že žalovaný prevzal kúpne ceny za prevádzané nehnuteľnosti v deň podpisu kúpnych zmlúv oprávnene, t.j. na základe splnomocnenia udeleného žalobkyňou v jej mene a prvoinštančný súd správne ustálil, že na ďalšie ponechanie si týchto kúpnych cien nemal žalovaný žiadny právny dôvod (splnomocnený bol len na ich prevzatie) a tieto mal bezprostredne, t.j. v nasledujúci deň po ich prevzatí vrátiť žalobkyni. Ponechaním si peňažných prostriedkov, žalovaný založil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, nakoľko na jeho strane nebol ďalší právny dôvod, na takéto konanie. Bezdôvodné obohatenie tak vzniklo nie prevzatím peňažných prostriedkov v deň podpisu kúpnych zmlúv, ale až ich neoprávneným ponechaním si aj po tomto dni. Súd prvej inštancie preto uvedený vzťah správne, odo dňa nasledujúceho po prevzatí finančných prostriedkov, vyhodnotil ako vzťah z bezdôvodného obohatenia. Na právnej kvalifikácii tohto vzťahu nič nemení ani výzva žalobkyne na vrátenie peňazí zo dňa 16.4.2009 a vzhľadom k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty nie je pre posúdenie premlčania rozhodná vedomosť žalobkyne o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd ďalej uviedol, že z odvolacích námietok obstojí len tá, ktorou žalobkyňa namietala irelevantnosť ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2008, podľa ktorého jej bol žalovaný povinný odovzdať prevzatú kúpnu cenu do troch dní od podpisu zmluvy, nakoľko týmto dojednaním nebol dohodnutý čas plnenia medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom (žalobkyňa nebola účastníčkou tejto dohody a preto uvedené zmluvné dojednanie nemá vplyv na priznanie úroku z omeškania) a aj na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným. Odvolací súd upozornil aj na to, že žalobkyňa aj v odvolacom konaní vykonala opravu žalobného petitu, v zmysle ktorej došlo k ďalšiemu späťvzatiu v časti príslušenstva. 1.6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že v rámci opätovného prejednania veci pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha zaviazať žalovaného na zaplatenie 43.397,73 eur s 13 % úrokom z omeškania p. a. zo sumy 40.742,22 eur od 25.6.2003 do zaplatenia a 13 % p.a. zo sumy 2.655,51 eur od 28. 2. 2008 do zaplatenia a o takto zmenenej žalobe ďalej rozhodoval. Uviedol, že žalobkyňa naďalej žiadala priznať istinu vo výške 43.397,73 eur, pričom tvrdila, že síce rešpektuje názor odvolacieho súdu vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale nakoľko ona bola v čase prvého predaja onkologickým pacientom a žalovaný bol jej brat, konal úmyselne. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že kúpnu cenu z prvej kúpnej zmluvy žalobkyni v celom rozsahu odovzdal a vo vzťahu k druhej kúpnej cene vo výške 2.655,51 eur vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.5.2004 opätovne potvrdil, že uvedenú sumu žalobkyni neuhradil, uznal svoju povinnosť túto jej zaplatil, avšak zníženú o časť reálnych nákladov, spojených s predajom pozemku. 1.7. Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie návrh v časti o zaplatenie kúpnej ceny zo zmluvy uzavretej dňa 24.6.2003 vo výške 40.742,22 eur (1.227.400,- Sk) opakovane zamietol, a to z dôvodu uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia po preukázaní, že žalovaný prevzal v mene žalobkyne kúpnu cenu dňa 24.6.2003 a dňom 25. 6. 2003 sa držba tejto prevzatej kúpnej sumy u neho stala bezdôvodným obohatením. Týmto dňom žalobkyni začala plynúť trojročná objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, či sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela. Zo skutkových zistení súd nemal za preukázané, že by zo strany žalovaného v danom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie a to s poukazom na to, že kúpnu cenu v mene žalobkyne od kupujúceho prevzal na základe jej písomného splnomocnenia a jeho tvrdenia od samotného počiatku konania, že uvedenú sumu žalobkyni i zaplatil, pričom o tejto skutočnosti nemá písomné potvrdenie, zostali nezmenené. Nezmenenou zostala i skutočnosť, že žalovaný v mene žalobkyne prevzal kúpnu cenu vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eur) zo zmluvy uzavretej dňa 26.2.2008, jeho povinnosťou bolo túto sumu odovzdať žalobkyni a ak tak žalovaný neurobil vzniklo mu dňom 27.2.2008 bezdôvodné obohatenie. Za preukázané mal súd prvej inštancie aj to, že žalobkyňa dňa 16.4.2009 vyzvala žalovaného na vrátenie žalovanej sumy, a to do päť dní odo dňa prevzatia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 5.5.2009, lehota piatich dní uplynula dňa 10.5.2009, ale vzhľadom k tomu, že tento deň bola nedeľa, posunula sa na 11.5.2009. Pokiaľ žalovaný neuhradil sumu do 11.5.2009 dostal sa do omeškania dňom 12.5.2009, kedy výška úroku predstavovala hodnotu 9,25 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25% + osem percentuálnych bodov). Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie priznal žalobkyni istinu 2.655,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.5.2009 a vo zvyšku žalobu zamietol. Doplnil, že pokiaľ žalovaný žiadal sumu 2.655,51 eur znížiť o náklady spojené s predajom pozemku 20 m2, tak v konaní nepreukázal výšku takto vzniknutých nákladov a v tomto smere nenavrhoval vykonať ani žiadne dôkazy. 1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.). 2. Proti rozsudku podala z dôvodu podľa ust. § 205 ods. pís. f/ O.s.p. odvolanie žalobkyňa namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadala zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie 40.742,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. z uvedenej sumy od 12.5.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 2.603,86 eur, za podané odvolania spolu vo výške 5.207,72 eur, a trovy právneho zastúpenia 3.747,62 eur a prípadne ďalšie trovy, ktoré žalobkyni v súvislosti s konaním vzniknú. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že žalovaný ako jej splnomocnený zástupca ( plná moc udelená dňa 10.3.2003) uzatvoril dňa 24.6.2003 kúpnu zmluvu, ktorou došlo k prevodu nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 702 m2, zapísaného na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v k.ú. Nové Mesto. V plnomocenstve zo dňa 10.3.2003 bolo uvedené, že žalovaný ako splnomocnenec je okrem iného oprávnený na prevzatie kúpnej ceny, avšak v tomto plnomocenstve nebolo dohodnuté - do akej doby od prijatia kúpnej ceny je ako splnomocnenec povinný prijaté prostriedky odovzdať. Podľa kúpnej zmluvy bola kúpna cena vo výške 40.742,22 eur (1.227.400,- Sk) splatná pri podpise zmluvy. Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu 24.6.2003, pričom uzatvorenie kúpnej zmluvy ani prijatie kúpnej ceny v konaní nepoprel, avšak tvrdil, že sumu rovnajúcu sa kúpnej cene vydal žalobkyni za prítomnosti dnes už nebohej matky účastníkov konania. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že bol so žalobkyňou v banke, kde táto vložila 13.277,57 eur (400.000,- Sk). Žalobkyňa vyslovila názor, že uvedené nepreukazuje tvrdenie žalovaného, ktorý nijako nevysvetlil, prečo by žalobkyňa v banke uložila necelú tretinu sumy a zostatok ponechala u matky a napokon súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že k odovzdaniu predmetných peňažných prostriedkov nedošlo, v dôsledku čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Do pozornosti dala aj udelenie plnomocenstva zo dňa 16.8.2007, na základe ktorého uzatvoril žalovaný dňa 26.2.2008 kúpnu zmluvu, ktorou došlo k prevodu nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 20 m,2 zapísaného na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v k. ú. Nové Mesto. V plnomocenstve zo dňa 16.8.2007 bolo uvedené, že žalovaný ako splnomocnenec je okrem iného oprávnený na prevzatie kúpnej ceny, avšak v tomto plnomocenstve nebolo určené resp. dohodnuté, do akej lehoty od prijatia kúpnej ceny je žalovaný ako splnomocnenec povinný žalobkyni ako splnomocniteľke prijaté prostriedky odovzdať. Podľa kúpnej zmluvy bol žalovaný povinný žalobkyni, ako predávajúcej, odovzdať kúpnu cenu vo výške 2.655,51 eur (80.000,- Sk) do 3 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Uzatvorenie kúpnej zmluvy, ani prijatie kúpnej ceny, žalovaný v konaní nepoprel, pričom tvrdil, že žalobkyňa súhlasila s tým, aby si túto čiastku ponechal, čo však v konaní nepreukázal. 2.1. Súdu prvej inštancie žalobkyňa vytkla i nesprávne posúdenie trvania a plynutia premlčacej lehoty, keďže konanie žalovaného bolo úmyselné, pretože ako brat musel vedieť, že v dobe prevodov nehnuteľností bola žalobkyňa onkologickou pacientkou a z uvedeného dôvodu sa nezaoberala tým, či k predaju pozemkov na základe plnomocenstva zo dňa 10.3.2003 skutočne došlo. Súd prvej inštancie nijako osobitne nevyhodnotil, či je pravdivým tvrdenie žalovaného, že o tejto chorobe nevedel a nesnažil sa o preukázanie ani jedného tvrdenia, čím pochybil. Žalovaný žalobkyňu podľa jej názoru úmyselne neinformoval o predaji a kúpnu cenu jej nevyplatil z dôvodu využitia jej zdravotnej indispozície. Nárok, ktorý bol priznaný vo výške 2.655,51 eur žalobkyňa považuje za priznaný správne. Zdôraznila, že konanie žalovaného bolo úmyselné a právo na jeho vydanie sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 5. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon ( § 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobkyne vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 6. Nakoľko o odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z., zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) uvádza, že vo svojom rozhodnutí pojmy dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“, „účastníci konania“ a „navrhovateľ a odporca“ nahradil pojmami „súd prvej inštancie, “ „ strany sporu“ a „žalobca a žalovaný“ tak ako to zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 7. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktoré zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobkyne obsiahnutých v podanom odvolaní. Odvolaciemu prieskumu podrobil výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 40.742,22 eur s uplatneným príslušenstvom a od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách konania . 8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 563 Občianskeho zákona, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 9. Posúdenie, či medzi stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). 10. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. 11. V prejednávanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý po opakovane vykonanom dokazovaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí, v ktorom zaujal stanovisko aj k hmotnoprávnym otázkam bezdôvodného obohatenia a najmä otázke jeho premlčania, namietanej vo vzťahu k odvolaním výhradne napadnutej sume 40.742,22 eur, ktorú pre dôvodne vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal. Uvedenej čiastky sa žalobkyňa domáhala titulom nevydania kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti zmluvou zo dňa 24. 6. 2003, za kúpnu cenu 40,742,22 eur (1.227.400,- Sk), ktorú žalobca v jej mene a na základe ňou udeleného splnomocnenia prevzal za predaj pozemku parc. č. XXXXX/ X o výmere 702 m,2 a sporným zostalo, či žalovaný tieto peniaze žalobkyni aj odovzdal. Nesprávne právne posúdenie nároku súdom prvej inštancie žalobkyňa odvodzovala od mylného posúdenia plynutia premlčacej lehoty, ktorá podľa jej názoru začala plynúť až po uplynutí 5 dňovej lehoty, určenej vo výzve, ktorú žalobcovi doručila dňa 5.5.2009, teda odo dňa 12.5.2009. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný prevzal kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti v deň podpisu kúpnej zmluvy oprávnene, t. j. na základe splnomocnenia udeleného žalobkyňou, v jej mene a správne ustálil súd prvej inštancie, že na ďalšie ponechanie tejto kúpnej ceny nemal žiaden právny dôvod (splnomocnený bol len na jej prevzatie), a túto mal bezprostredne, t. j. nasledujúcim dňom po jej prevzatí vrátiť žalobkyni. Ponechaním si peňažných prostriedkov založil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo nie prevzatím peňažných prostriedkov v deň podpisu kúpnej zmluvy, ale až ich neoprávneným ponechaním si aj po tomto dni. Súd prvej inštancie preto správne uvedený vzťah vyhodnotil ako vzťah z bezdôvodného obohatenia a súčasne začiatok plynutia premlčacej lehoty vyhodnotil odo dňa nasledujúceho po prevzatí finančných prostriedkov. Na právnej kvalifikácii tohto vzťahu nič nemení ani výzva žalobkyne na vrátenie peňazí zo dňa 16. 4. 2009. Vzhľadom k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty nie je pre posúdenie premlčania rozhodná jej vedomosť o bezdôvodnom obohatení. 12. Odvolací súd opakovane dáva do pozornosti, že len samotná skutočnosť, že veriteľ môže kedykoľvek požiadať o splatenie dlhu, sama o sebe neznamená, že plynutie premlčacej doby bude závisieť od jeho výzvy na plnenie adresovanej dlžníkovi. Ak by sa preto súd priklonil k argumentácii žalobkyne o plynutí premlčacej doby, znamenalo by to, že by mohla kedykoľvek požiadať o vrátenie prevzatých peňazí, napr. aj s odstupom desiatich rokov, a dokedy by tak neurobila, premlčacia doba by ani plynúť nezačala. Takéto neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby prakticky na neobmedzenú je neakceptovateľné a v rozpore s účelom inštitútu premlčania, t. j. časovému obmedzeniu uplatniteľnosti práva, ktoré má oprávnený subjekt viesť k tomu, aby pod sankciou straty vynútiteľnosti práva uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak neodďaľoval požiadavku plnenia od povinného subjektu. Pôsobenie inštitútu premlčania tak vedie k zvýšeniu právnej istoty a zodpovedá aj zásade, že každý sa má starať o svoje práva (vigilantibus iura). 13. Z odvolacích námietok uvedených žalobkyňou neobstojí ani tá, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné obohatenie a teda právo sa premlčí najneskôr za desať rokov. Takéto konanie žalovaného nebolo preukázané a ani z ničoho nevyplývalo, a naviac jeho preukázanie zaťažovalo žalobkyňu, ktorá v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. 14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (v súčasnosti ust. § 365 ods. pís. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani takéhoto pochybenia sa súd prvej inštancie nedopustil, vo svojom rozhodnutí dospel k správnym skutkovým zisteniam na ne aplikoval správny právny predpis a tento aj správne interpretoval. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vo výroku správnom rozhodnutí o trovách konania podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).