Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/196/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309205452 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1309205452.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu C+K Consulting, spol. s r.o., Vážska 9, Bratislava, IČO: 36 795 216, práv. zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom PhD., MBA, advokátom, Karloveská 3154/32, Bratislava, proti žalovanému Dušan Jendek, Legionárska 21, Bratislava, IČO: 37 152 530, práv. zast. NOVÁK & PARTNERS, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava, o zaplatenie 12.071,56 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 36/10-426 zo dňa 9. mája 2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 36/10-426 zo dňa 9. mája 2011 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania žalovaného sumu 707,28 EUR, k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobný návrh žalobcu a zaviazal ho tiež na zaplatenie trov konania žalovaného v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 3.7.2007 a dňa 23.1.2009 podal žalovaný u žalobcu žiadosť o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, ktorú žalobca akceptoval ku dňu 3.2.2009. Z výpovede rôznych svedkov ako i E. F. L. mal súd prvého stupňa za preukázané, že uzavretiu tejto zmluvy predchádzalo, že žalovaný spolu s E. F. L. C. A. Š. vykonávali do mája roku 2007 činnosť pre spoločnosť CAPITOL a.s., ktorá s nimi v tomto čase rozviazala zmluvný vzťah a že E. F. L. zvolal prostredníctvom vedúcich obchodných zástupcov sprostredkovateľov fungujúcich ešte v spoločnosti CAPITOL a.s., verejné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 20.6.2007 v Banskej Bystrici a na ktorom bol zúčastneným odprezentovaný podnikateľský zámer spoločnosti žalobcu, ktorá bola v tom čase síce založená, no do obchodného registra bola zapísaná až dňa 22.6.2007. Žalovaný podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi ním a žalobcom dňa 3.7.2007 vyvíjal pre žalobcu činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv alebo iných jeho finančných produktov, za čo sa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť províziu dojednanú vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov. V tejto zmluve nebola žiadna zmienka o prípadných zálohách alebo preddavkoch na provízie v prospech žalovaného. Za nespornú v konaní súd prvého stupňa považoval aj skutočnosť, že žalovaný obdržal z účtu navrhovateľa bezhotovostnú platbu dňa 31.7.2007 a dňa 31.8.2007 celkovo vo výške 5.456,14 EUR, pričom výška týchto platieb bola odvodzovaná od priemernej provízie dosahovanej jednotlivými sprostredkovateľmi spoločnosti CAPITOL a.s., v mesiacoch február, marec, apríl a máj 2007. Spornou otázkou bolo, či boli tieto platby dohodnuté ako zálohy, ktoré treba vrátiť alebo nevratné príspevky slúžiace na motiváciu sprostredkovateľov. Súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní tejto otázky nemal k dispozícii žiadny písomný doklad o tomto druhu platieb, a preto sa pri dokazovaní zameral na svedecké výpovede tých, ktorí sa zúčastnili verejného zhromaždenia v Banskej Bystrici. Súd prvého stupňa sledujúc hospodárnosť konania použil zápisnice z pojednávaní na iných súdoch, ktoré svedkov vypočuli ku skutkovým okolnostiam, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť aj v tomto konaní, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu sa týchto pojednávaní zúčastnil a mal možnosť sa k nim vyjadriť a klásť svedkom otázky. Z výpovedí svedkov Š., H.. X., Š.. R., B.. W., Ľ.. M., A.. B.. W., A.. E.. Ľ.N., E.. F., Y. Z., H.. P. C. E.. F. súd zistil, že všetci zhodne vypovedali, že na verejnom zhromaždení v Banskej Bystrici dňa 20.6.2007 odznel z úst p. L. prísľub, že spoločnosť žalobcu jednotlivým sprostredkovateľom vyplatí dve provízie, z ktorých jedna bude vratná za splnenia predpokladu, že spoločnosť CAPITOL a.s. vyplatí ich provízie. Za osobitne hodnotné výpovede považoval súd prvého stupňa výpovede svedkov E.. F. C. H.. Č., ktorí napriek tomu, že vrátili obe platby vypovedali, že jedna z platieb mala byť vratnou jedine za splnenia uvedeného predpokladu vyplatenia provízie spoločnosťou CAPITOL a.s.. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako nevierohodné účtovné doklady žalobcu, z ktorých vyplývalo, že sumy poskytnuté žalovanému boli zaúčtované ako zálohy, nakoľko ako zálohy boli zaúčtované aj platby žalobcu za činnosť svedka L.. Keďže v konaní nebolo preukázané naplnenie predpokladu pre vrátenie platby, keďže spoločnosť CAPITOL a.s. nevyplatila sprostredkovateľom ich provízie, považoval súd túto spornú platbu za nevratnú. Podporne pritom použil mesačné vyúčtovania, ktoré žalobca pravidelne žalovanému zasielal a v ktorých nebola pri položke „dlh“ uvedená žiadna suma, čo predpokladá vyrovnané účty medzi žalobcom a žalovaným a nie zúčtovanie návratných prostriedkov. O nenávratnom charaktere žalovanej sumy presvedčil súd aj fakt, že v bode IV žiadosti žalovaného o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú žalovaný žalobcovi zaslal na žalobcom vyhotovenom tlačive, sa nenachádzala ani zmienka o dlhu žalovaného voči žalobcovi a aj napriek tomu žalobca toto odstúpenie od zmluvy prevzal a s takto vyplneným tlačivom vyjadril svoj súhlas. Z uvedeného preto súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalovaný neporušil dojednanie medzi ním a žalobcom, keď platby, ktoré obdržal žalobcovi nevrátil a že žalobca žalovaný nárok nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvého stupňa riadne a včas odvolanie, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že žalobca žalovanému poskytol určité vyrovnanie za to, že u žalobcu začal pracovať a že tieto platby nemali vratný charakter, nakoľko toto konštatovanie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa neuviedol, kedy došlo k uzavretiu konkludentnej zmluvy, na základe ktorej došlo k vyplateniu peňažných prostriedkov, nakoľko žalovaný ani svedkovia sa nezhodli na jej obsahu, ani na čase jej uzavretia a ani na okruhu zúčastnených zmluvných strán, čo znamená, že takýto právny úkon nevznikol konkludentným prejavom vôle, ale je absolútne neplatným. Uviedol, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s tvrdeniami účastníkov konania, že medzi nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzavretí zmluvy a že žalovaný priamo i nepriamo uviedol, že so žalobcom neuzavrel inú zmluvu ako je zmluva o sprostredkovaní, a o konkludentnom uzavretí ďalšej zmluvy sa ani nezmienil. Ďalej žalobca namietal, že E. F. L. sám vypovedal, že na stretnutí v Banskej Bystrici nebol osobou konajúcou v mene spoločnosti a taktiež, že na stretnutí nepovedal zúčastneným, že im žalobca poskytne prostriedky, ktoré nebudú musieť vrátiť. Žalobca poukazujúc na ustanovenie § 64 Obch. zák. uviedol, že zakladateľ spoločnosti ani osoba konajúca v mene spoločnosti pred jej vznikom neschválili žiadnu dohodu či zmluvu, a tak nedošlo ani k dodatočnému schvaľovaniu takýchto úkonov s odkladnou podmienkou, a teda nemohli nastať žiadne následky z takýchto úkonov. Ďalej zdôraznil, že so žalovaným žalobca uzavrel jedine zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej mu mala patriť odmena, vyplatené prostriedky za mesiace júl a august 2007 boli zálohovými platbami na odmenu, čo vyplýva aj z vyúčtovania z kolónky príjem, z čoho muselo byť žalovanému jasné, že nejde o odmenu samotnú, ale len o jej zálohu. Žalobca ďalej namietal dôveryhodnosť svedeckých výpovedí svedkov Š., R., X., R., P., W., P., F., P., F. C. M., ktorí majú postavenie žalovaných v iných konaniach. Spochybnil tiež výpovede svedkov p. H. C. J.. Ľ., ktorí nevedeli s istotou uviesť, či na stretnutí v Banskej Bystrici odznelo, že peňažné prostriedky nebude nutné vrátiť. Za účelovú žalobca označil výpoveď svedka F., ktorý uviedol, že chce žalovaného žalovať za neoprávnené započítanie poskytnutej zálohy do odmeny za sprostredkovanie. Výpoveď svedka Čecha považoval za nevierohodnú, nakoľko svoj dlh písomne uznal, hoci s tým nebol stotožnený. Žalobca ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že sa argumentačne nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že sa počítalo s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov formou zúčtovania oproti dosiahnutej mimoriadnej provízii v prípade mesačného objemu spoločnosti viac ako 30.000NNJ a o tom, že spoločnosť žalobcu tento objem niekoľkonásobne prevýšila, o čom svedčí aj výpoveď svedka P.. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal, že súdu prvého stupňa predložil početné účtovné doklady, z ktorých vyplývalo, že poskytnuté peňažné plnenie bolo zúčtované ako záloha, a keďže žalovanému z vyúčtovania za mesiace júl a august bolo jasné, že sa jedná o zálohu, v ďalších mesiacoch sa už v kolónke dlh vyskytovala „0“. V konečnom vyúčtovaní nebola záloha spomenutá preto, lebo zálohové platby boli zúčtované k odmenám za sprostredkovateľskú činnosť po uplynutí 6 týždňov po produkčnom mesiaci. Z uvedených dôvodov žalobca považoval rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, zasahujúci do záväzkového vzťahu účastníkov, nezohľadňujúc pritom zásady poctivého obchodného styku. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že súd prvého stupňa argumentačne jasne obsiahol faktickú stránku prípadu, keď na základe nepomenovanej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky od žalobcu ako odmeny za to, že začal pre žalobcu pracovať, pričom jeho vôľa bola prejavená až samotným vyplatením súm a nie vyhlásením zakladateľa žalobcu - F. L. na stretnutí v Banskej Bystrici. Žalovaný vzhľadom na uvedené podotkol, že vzhľadom na uvedené ako i fakt, že k uzavretiu nepomenovanej zmluvy došlo až po vzniku žalobcu, nie je žalobcova námietka ohľadom argumentačného nevysporiadania sa súdu prvého stupňa s ustanovením § 64 Obch. zák. relevantnou, nakoľko tento úkon žalobcu nebolo nutné dodatočne schvaľovať. Uviedol, že z vyjadrenia F. L. na stretnutí v Banskej Bystrici a následnom vyplatení peňažných prostriedkov potvrdzuje, že došlo slobodne, vážne, určite k zrozumiteľnému prejavu vôle žalobcu, aby pre neho žalovaný pracoval, žalovaný túto ponuku prijal a prijal tiež žalobcom poskytnuté peňažné plnenie ako odmeny za rozhodnutie pre žalobcu pracovať ako sprostredkovateľ. K výhrade žalobcu ohľadom skutočnosti, že medzi ním a žalovaným nedošlo k rokovaniu o uzavretí nepomenovanej zmluvy a že medzi nimi vznikla jedine zmluva o sprostredkovaní, žalovaný vo vyjadrení uviedol, že osobné rokovanie nie je podmienkou platného uzavretia zmluvy. Žalovaný tiež namietol tvrdenie žalobcu, že poskytnuté plnenie bolo zálohovou platbou zúčtovateľnou pri vyplácaní mimoriadnej odmeny, nakoľko žalobca neuviedol a nepreukázal, za splnenia akých podmienok a v akej výške mala byť táto mimoriadna provízia vyplácaná, a preto považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý sa týmto ničím nepodloženým tvrdením žalobcu nezaoberal, za správny. Uviedol, že súd prvého stupňa zdôraznil vo svojom rozsudku, že svedecké výpovede svedkov stojacich v obdobnom pomere k žalobcovi hodnotil len podporne, s prihliadnutím na ich záujem na výsledku konania a rovnako musel prihladnuť aj na výpovede svedkov L. C. G., ktorí uviedli, že majú záujem na výsledku konania, hoci na opačnom ako svedkovia, ktorých žalobca taktiež žaloval. Preto súd prvého stupňa zdôraznil výpovede svedkov F., Š. C. J.. Č., ktorí nie sú v žiadnom pomere so žalobcom a napriek tomu potvrdili výpovede iných svedkov ako i tvrdenia žalovaného o nenávratnosti poskytnutého plnenia, pričom žalobca svedkov s podobnou vierohodnosťou na podporu svojich tvrdení súdu nevedel uviesť, a preto považuje záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v konaní svoj nárok, za správny. Odvolací súd prejednal odolanie nariadením pojednávania, na ktorom žalovaný uviedol, že zmluva o sprostredkovaní nesúvisí s poskytnutým plnením, ktorého postup bol žalovanému ozrejmený na stretnutí v Banskej Bystrici a na základe ktorého následne žalovaný so žalobcom uzavrel zmluvu o sprostredkovaní, po ktorej uzavretí žalobca vyplatil sľubované peňažné prostriedky na účet žalovaného. Uviedol tiež, že dva roky dostával od žalobcu vyúčtovania, v ktorých bola v kolónke dlh uvedená nula a až následne žalobca poslal žalovanému vyúčtovanie vyplatených provízií, kde uviedol, že sa jedná o zálohové platby. Uviedol tiež, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukázal a ktorým bolo zrušené a vrátené rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo vydané pre procesné pochybenia a nie pre vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a vec i správne posúdil. Skonštatoval tak, ako súd prvého stupňa, že žalobca zaťažený dôkazným bremenom nepreukázal opodstatnenosť svojej pohľadávky a i keď preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov, nepreukázal ich vratný charakter. Ním kvalifikovaný započítateľný preddavok na províziu sprostredkovateľa nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Preto v súlade s názorom súdu prvého stupňa skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla dohoda o vyplatení peňažných prostriedkov, ktoré mali mať kompenzačný charakter za to, že žalovaný so žalobcom uzavrie zmluvu o sprostredkovaní a bude pre neho vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. Poukázal vo svojom rozhodnutí na viaceré svedecké výpovede a skonštatoval, že žalobcom tvrdené uznanie dlhu zo strany žalovaného, že toto sa neuskutočnilo, nakoľko žalobca nepreukázal bez pochybností, že čiastočným plnením žalovaný dlh uznal za zvyšnú časť žalovanej istiny. Preto napadnutý rozsudok ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca dovolanie, v ktorom navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom požiadal o odklad vykonateľnosti odvolacieho rozsudku. V dovolaní dôvodil najmä odňatím možnosti konať pred súdom z toho dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný a nedostatočne odôvodnený, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Namietal, že odvolací súd sa v rozsudku stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu o uzavretí nepomenovanej zmluvy, ku ktorej došlo až po vzniku spoločnosti žalobcu, pričom nespĺňa základné podmienky platného právneho úkonu. Rozhodnutie odvolací súd zmätočne odôvodnil a nedal odpovede na všetky jeho námietky uvedené v odvolaní. Na základe uvedených dôvodov skonštatoval dovolací súd naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko považoval rozsudok odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnený, čo spôsobilo porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada odvolacieho súdu preto zakladá prípustnosť dovolania. Dovolací súd vytýkal odvolaciemu súdu, že vo svojom rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu o neplatnosti právneho úkonu - uzavretia nepomenovanej zmluvy, pretože tento úkon považoval za nejasný a neurčitý a samotní účastníci popreli rokovanie o uzavretí nepomenovanej zmluvy. Naviac žalovaný v konaní uviedol, že so žalobcom neuzavrel inú zmluvu ako zmluvu o sprostredkovaní, čím vylúčil možnú existenciu ďalšej konkludentne uzavretej zmluvy. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1, 4 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách dovolacieho konania. Odvolací súd opätovne prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka prvá veta návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa § 269 ods. 1 Obch. zák. ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 403 ods. 3 Obch. zák. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Odvolací súd po opätovnom prejednaní veci dodáva, že súd prvého stupňa vykonal v nej dostatočné dokazovanie a vec i správne právne posúdil. Tak ako súd prvého stupňa i odvolací súd konštatuje, že žalobca zaťažený dôkazným bremenom, nepreukázal opodstatnenosť svojej pohľadávky voči žalovanému, a to z toho dôvodu, že síce preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, no nepreukázal ich vratný charakter. Žalobca síce tvrdil, že peniaze, ktoré žalovanému vyplatil, boli vratné a slúžili ako určitý započítateľný preddavok na províziu sprostredkovateľa, no toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel tiež k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla určitá dohoda o vyplatení peňažných prostriedkov, ktoré mali mať kompenzačný charakter za to, že žalovaný so žalobcom uzavrie zmluvu o sprostredkovaní a bude pre neho vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. O tejto dohode alebo tiež inominátnom kontrakte svedčia výpovede viacerých svedkov, a to tých, čo majú záujem na výsledku konania, ale aj tých, čo takýto záujem nemajú. Odvolací súd poukazuje na výsluch svedkov Š. a L., ktorí obaja prezentovali vízie vtedy novovznikajúcej spoločnosti žalobcu a zhodne uviedli (p. Š. na pojednávaní na Okresnom súde v Galante, vedenom pod sp.zn. 24Cb/175/2009 dňa 20.7.2010 a p. L. na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava III v tejto veci dňa 29.11.2010), že o vratnosti zálohových platieb na stretnutí v Banskej Bystrici nebola reč, avšak vedúci spolupracovníci vedeli, že v prípade, ak žalobca dosiahne určitú produkciu, môže prísť k vyplácaniu mimoriadnych provízií, na ktoré môžu byť zálohy započítané, a že k výplate týchto mimoriadnych provízií nikdy nedošlo, teda logicky zálohy nemohli byť ani započítané. Ak teda na stretnutí v Banskej Bystrici odznel určitý prísľub, na základe ktorého žalobca skutočne vyplatil peniaze tým zúčastneným, ktorí s ním uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, je konštatovanie súdu prvého stupňa o uzavretí inominátnej zmluvy konkludentným spôsobom správne. Argumentácia žalobcu, že p. L. nebol oprávnený dať takýto prísľub ešte pred vznikom spoločnosti pritom neobstojí, lebo sám žalobca vyplatil tieto prostriedky a až týmto jeho úkonom bol inominátny kontrakt uzavretý. Ak by teda žalobca považoval prísľub za neplatný, k vyplateniu peňazí nikdy nemalo dôjsť. Žalovaný pritom nemusel reflektovať na fakt, že týmto úkonom sa uzavrela inominátna zmluva. Ak by i k uzavretiu inominátnej zmluvy nedošlo možno poskytnutie finančných prostriedkov považovať i za „náborový bonus“, nakoľko žalobca evidentne tieto prostriedky poskytol s cieľom presvedčiť žalovaného (a ďalších) na uzavretie zmluvy o sprostredkovaní. K otázke návratnosti prostriedkov ešte odvolací súd dodáva, že tak ako žalobca nepreukázal naplnenie podmienok pre zúčtovanie platieb na vyplatenú mimoriadnu províziu, tak rovnako nepreukázal naplnenie návratnosti príspevkov za mesiace júl a august 2007, kedy viacerí aj žalobcom nespochybnení svedkovia potvrdili, že tieto mali byť vrátené jedine v prípade vyplatenia provízií spoločnosťou Capitol a.s.. K námietke žalobcu ohľadom predložených „početných vyúčtovaní“ preukazujúcich návratnosť zálohových platieb odvolací súd uvádza, že tieto pôsobia zmätočne, nakoľko ako súd prvého stupňa správne uviedol, boli do nich zahrnuté aj sumy vyplatené žalobcovi za činnosť p. L.. Rovnako tiež námietka žalobcu ohľadom uznania dlhu žalovaným čiastočným splatením poskytnutých záloh neobstojí, nakoľko k tomuto započítaniu vôbec nemalo dôjsť, nešlo teda o činnosť žalovaného, ale o jednostranné započítanie „zálohy“ na odmenu za sprostredkovateľskú činnosť žalovaného. E. F. L. vo svojej výpovedi tiež uviedol, že so žalovaným uzavrel individuálnu dohodu o poskytnutí dorovnávacieho príspevku/ návratných individuálnych preddavkov do 80.000,- Sk mesačne, kedy sa zaviazal tieto prostriedky poskytovať žalobcovi na dorovnanie jeho nákladov v roku 2007, pričom žalovaný splatil z tohto plnenia 10.000,- Sk, toto plnenie žalovaného však rovnako nemožno považovať za uznanie dlhu, nakoľko v konaní žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim pochybnosť, že týmto plnením žalovaný uznal svoj dlh za zvyšnú časť žalovanej istiny v zmysle § 403 ods. 3 Obch. zák.. Z tejto výpovede tiež vyplýva, že medzi účastníkmi vznikla aj iná dohoda ako zmluva o sprostredkovaní zo dňa 3.7.2007. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené má zato, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odvolací súd ich náhradu priznal v spore úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a k tomu prislúchajúci režijný paušál 7,41 EUR a 20 % náhrada DPH spolu 353,56 EUR a účasť na pojednávaní dňa 3.10.2012 v sume 353,72 EUR, k tomu prislúchajúci režijný paušál 7,63 EUR a 20 % DPH, teda v celkovej sume 707,28 EUR (priznané podľa § 10 ods.1, §14 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania a ďalšieho odvolacieho konania, nakoľko žalovaný si tieto trovy podľa zákona nevyčíslil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.