Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/316/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309214096 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1309214096.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu STEYER GROUP L. L. C., Wilmington DE 198 01, Delaware (USA), práv. zást. Ing. JUDr. Vojtech Keselý, CSc., advokát, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému Siemens s.r.o., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 31 349 307, práv. zást. advokátska kancelária ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, o zaplatenie 1.282.088,03 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb 190/09 -297 zo dňa 2. decembra 2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb 190/09 - 297 zo dňa 2. decembra 2010 v napadnutej vyhovujúcej časti vo výške 532.970,59 EUR s 11,33% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2002 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v napadnutom súvisiacom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov prvostupňového konania 34.807,54 EUR, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 532.970,59 EUR s úrokom z omeškania 11,33 % ročne od 19.12.2002 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 156.287,46 EUR, ako aj čiastočnú náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 7.149,96 EUR a trovy znalečného 35,74 EUR, trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Vojtecha Keselého CSc., advokáta, v sume 28.546,76 EUR, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Súd konanie čiastočne zastavil v časti úrokov z omeškania 11,33 % ročne zo sumy 1.125.800,60 EUR od 1.4.2002 do 18.12.2002. Súčasne žalobcovi uložil povinnosť doplatiť trovy štátu v sume 480,28 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. novembra 2001 Hydrostav a.s., Bratislava, postúpil žalobcovi pohľadávku, ktorú má voči žalovanému z titulu náhrady škody, ktorej výška v čase jej postúpenia predstavovala sumu uvedenú v prílohe č. 1 k tejto zmluve podľa čl. I. ods. 1.1., ďalej postúpil budúce pohľadávky z titulu uvedeného v čl. I. bod 1.1., ktorých výšku podľa čl. I. bod 2.2. vyšpecifikuje po definitívnom ukončení reklamačného konania a zistení konečnej výšky škody z reklamácie. Ďalej mal za preukázané, že účastníci dohody o postúpení v čl. I. bod 3. dohody dohodli, že s postúpenou pohľadávkou prechádzajú na postupníka všetky práva s pohľadávkami spojené, vrátane dohodnutých zmluvných pokút, zákonných úrokov, záložného práva a ďalších práv s pohľadávkou spojených, teda mal za preukázané, že na základe dohody o postúpení prešlo na postupníka aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej spoločnosťou Hydrostav a.s., Bratislava so žalovaným v článku X. kúpnej zmluvy č. ATD BT 14/6/98. Vykonaným dokazovaním mal za nesporne preukázané omeškanie s plnením dodávky a jeho reklamovanie a výšku uplatnenej zmluvnej pokuty mal za zodpovedajúcu čl. X. a čl. III. kúpnej zmluvy č. ATD BT 14/6/98. Pri určovaní výšky náhrady škody vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 12/2006, vypracovaného Ing. Z. J., ktorý vyčíslil škodu sumou 15.106.272,- Sk (501.436,37 EUR), ktorú navýšil so znalcom neposudzovaných nákladov o sumu 950.000,- Sk, predstavujúcu náklady súvisiace s preprogramovaním, dohodnuté spoločnosťou Hydrostav a.s. a spoločnosťou Johnsons Controls, nakoľko súviseli s výmenou svietidiel, nakoľko sa jednalo o počítačom riadený automatizovaný systém softvéru, ktorý bolo nevyhnutné po výmene svietidiel preprogramovať. Náhradu iných znalcom neposudzovaných nákladov žalobcovi nepriznal, nakoľko tieto náklady považoval za zahrnuté do znalcom vyčíslenej a priznanej sumy 15.106.272,- Sk a tiež z dôvodu, že pri niektorých položkách žalobca nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody tak, ako ich upravuje § 420 Obč. zák.. V odôvodnení ďalej uviedol, že nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko námietky žalovaného sa týkali predovšetkým právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa vysporiadal aj s námietkou žalovaného, týkajúcou sa neplatnosti zmluvy o postúpení z 27. novembra 2001 a vyslovil názor, že zmluva je platná, nakoľko bola podpísaná osobami InA.. P. A. M. F.. V. Y., ktorí v tom čase boli štatutárnymi zástupcami spoločnosti Hydrostav a.s., konkurz na majetok Hydrostavu a.s. bol vyhlásený dňa 30. júla 2002, predchádzajúci návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol podaný na súd dňa 5. októbra 2001 bol vzatý späť a spoločnosti Hydrostav a.s. ako postupcovi bol návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok prvýkrát doručený až dňom 4. júlom 2002. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p., jeho úspechom v konaní v rozsahu 39,50 %, vznikom trov na súdnom poplatku v sume 600.000,- Sk (19.916,50 EUR), znalečnom 3.000,- Sk (99,58 EUR) a právnom zastúpení 79.516,76 EUR, z ktorých mu priznal náhradu zodpovedajúcu rozsahu jeho úspechu v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obidvaja účastníci. 3. Žalobca podal odvolanie do zamietajúcej časti rozsudku a žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobe vyhovieť. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 12.900.330,- Sk (428.212,51 EUR), v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, mal zato, že súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke. Podľa jeho názoru boli v zmysle § 373 a § 380 Obch. zák. splnené zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu. Je nesporné, že žalovaný porušil povinnosť zo záväzku dodaním vadného tovaru, ktorý kompletne vymenil za tovar bezvadný, postupcovi vznikla škoda, ktorej súčasťou bola aj časť nákladov vynaložených na udržovanie prevádzkovania stavby počas reklamačného procesu, ktorý trval jeden rok. Namietal, že výšku ostatných nákladov preukázal dokladmi priloženými k jeho vyjadreniu zo dňa 19. marca 2010 a k listu súdu zo dňa 22. septembra 2010, ktoré mu v súvislosti s výmenou vadného tovaru vznikli. Poukázal aj na obsah svedeckých výpovedí svedkov F.. A. M. F.. E., ktorý podľa jeho názoru potvrdili príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a týmito nákladmi. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k dokumentu označenému ako „NBS - PS 6 Silnoprúdové rozvody a osvetlenie - výmena svietidiel“ uviedol, že dokument obsahuje len ničím nepodložené tvrdenie údajného poškodeného, prevažná väčšina faktúr a súvisiacich dokladov o úhrade je z úplne iného časového obdobia, ako bolo obdobie vybavovania reklamácie, t.j. obdobia, kedy teoreticky mohla vzniknúť spoločnosti Hydrostav a.s. škoda v súvislosti s výmenou vadných svietidiel, ďalšie nemajú vecný súvis s výmenou vadných svietidiel a niektoré nie sú vystavené na ťarchu spoločnosti Hydrostav, ale ZIPP Bratislava. Ďalej namietal, že žalovaný nepreukázal, že by omeškanie odovzdania stavby spôsobila výlučne vadná dodávka svietidiel žalovaným a navyše spoločnosť Hydrostav neznášala celé náklady na spotrebu energií, ale len 38 % nákladov, ktoré na spoločnosť Hydrostav a.s., pripadala ako na účastníka združenia realizujúceho stavbu budovy NBS. Taktiež nebolo preukázané, že náklady boli skutočne účelne vynaložené a boli primerané. Za nepravdivé označil aj tvrdenie žalobcu týkajúce sa svedeckých výpovedí svedkov Ing. Géca a Ing. Harvana. Poukázal aj na nepomer medzi škodou, ktorá spoločnosti Hydrostav a.s. vznikla do dňa 27.9.2001, t.j. sumou 702.240,- Sk a výmenou 12 158 svetelných zdrojov a škodou, ktorá jej údajne mala vzniknúť pri ďalšom priebehu reklamácie, v rámci ktorej došlo k výmene 5 546 svietidiel, teda boli vykonané porovnateľné elektromontážne práce a ktoré boli vyčíslené sumou 33.915.868,- Sk. 5. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný predovšetkým namietal, že dokazovanie, a to najmä vypracovanie znaleckého posudku Ing. Jurajom Nagyom a výsluch svedkov bolo nariadené a vykonané Krajským súdom v Bratislave ako nepríslušným súdom, a teda prebehlo nezákonne, a preto súd v novom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 22Cb 190/09, nebol oprávnený na takéto dôkazy prihliadať. Preto súd prvej inštancie pochybil, keď nevyhovel návrhu žalovaného na opätovné vykonanie dôkazov a na nariadenie nového znaleckého dokazovania. Za nesprávne označil nenariadenie kontrolného znaleckého posudku aj z toho dôvodu, že žalovaný spochybňoval nielen samotný nárok na náhradu škody, ale aj jej rozsah. Ďalej vytýkal súdu, že nezistil skutočný dátum uzatvorenia zmluvy, pretože vzhľadom na obsah uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok a najmä jej prílohy č. 1 datovanej dňa 27. novembra 2001 je vylúčené, že by tieto dokumenty mohli byť podpísané v deň, ktorým sú datované, nakoľko obsahujú také údaje, ktoré ku dňu 27. novembru 2001 preukázateľne nemohli byť známe a nemohli byť preto zahrnuté do zmluvy. Poukázal tiež na konanie spoločnosti Hydrostav a.s., ktorá nikdy žalovanému neoznámila vyššie uvedené údajné postúpenie pohľadávky. Táto skutočnosť síce nespôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v spojení s ďalšími relevantnými skutočnosťami spochybňuje možnosť, že by predmetná zmluva bola skutočne uzavretá osobami, ktoré boli oprávnené konať v mene spoločnosti Hydrostav. O tom, že zmluva nebola uzavretá dňa 27. novembra 2001 svedčí aj tá skutočnosť, že obsahuje položku, v ktorej bola zahrnutá cena za preprogramovanie osvetlenia, ktorá bola dohodnutá až dňa 20. marca 2002, ako aj ďalšie položky, ktoré nemohli byť známe a vyčíslené pred tým, ako sa spoločnosť Hydrostav a.s. v mesiaci december roku 2001 definitívne dohodla so žalovaným na konečnom spôsobe vybavenia reklamácie svietidiel formou ich výmeny za nové svietidlá odlišného typu, ktorých počet bol ustálený až v priebehu roku 2002. So zreteľom na uvedené konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávok musela byť podpísaná podstatne neskôr ako v deň, ktorým je datovaná. Za ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení označil jej rozpor s § 4b ods. 1 písm. a/ zák. 328/91 Zb.. Krajský súd v Bratislave uznesením č. 3K 260/01 zo dňa 30. júla 2002 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti Hydrostav a.s., pričom toto konkurzné konanie sa začalo dňa 5. októbra 2001, kedy bol súdu doručený návrh na vyhlásenie konkurzu. Z oznámenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. januára 2010 je pritom zrejmé, že dňa 17. októbra 2001 bol tento návrh na vyhlásenie konkurzu doručený spoločnosti Hydrostav a.s. na jej žiadosť a podľa jeho názoru skutočnosť, že predmetný návrh navrhovateľ neskôr vzal späť, nemá vplyv na trvanie povinnosti dlžníka vyplývajúcej z § 4b ods. 1 písm. a/ zák. 328/91 Zb. zdržať sa úkonov smerujúcich k zmenšeniu jeho majetku, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že konkurzné konanie č.k. 3K 260/2001 napriek späťvzatiu návrhu zo dňa 5. októbra 2001 nebolo zastavené, nakoľko dňa 18. októbra 2001 bol podaný ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti Hydrostav, ktorý bol pripojený ku konkurznému konaniu sp. zn. 3K 260/2001. Uviedol, že podľa jeho názoru postúpenie pohľadávky vo výške 33.915.868,- Sk za odplatu vo výške menej ako 50 % z hodnoty istiny pohľadávky, ktorá má byť navyše zaplatená započítaním oproti pohľadávke postupníka, nepochybne je úkonom smerujúcim k zmenšeniu majetku dlžníka, a preto takýto úkon urobený po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkovi je v zmysle § 39 Obč. zák. neplatný pre rozpor s § 4b ods. 1 písm. a/ zák. 328/91 Zb.. Na podporu pravdivosti svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 25/2006. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil jeho námietky spočívajúce v tom, že pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty nebola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvou mala byť postúpená iba pohľadávka z titulu nároku na náhradu škody, ktorý mal vzniknúť na základe kúpnej zmluvy č. ATD BT 14/6/98 a okrem samotnej pohľadávky na náhradu škody malo prejsť aj jej príslušenstvo a všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou, teda pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty nebola predmetom zmluvy o postúpení. Za nesprávny označil aj výrok týkajúci sa náhrady trov konania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že priznal žalobcovi náhradu za písomné vyjadrenie zo dňa 23. marca 2010 napriek tomu, že žalovanému nebolo nikdy doručené a tiež namietal, že žalobcovi nepatrí plná sadzba tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní dňa 4. novembra 2009, keď bolo toto odročené bez prejednania veci a 22. marca 2007, na ktorom bol iba vyhlásený rozsudok. 6. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14. septembra 2011 pod č. k. 3Cob/123/2011 - 378 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej a zamietajúcej časti potvrdil, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu trov prvostupňového konania sumu 34.807,54 EUR. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 7. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu dovolanie, prípustnosť ktorého odvodil z ustanovenia § 237, písm. f/ O.s.p. 8. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č. k. 4Obdo 3/2012 - 435 zo dňa 30. apríla 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.06.2013, rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 14. septembra 2011 v napadnutej vyhovujúcej časti vo výške 532.970,59 EUR s 11,33% úrokom z omeškania od 19.12.2002 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti dovolanie odmietol. Rozsudok odvolacieho súdu Najvyšší súd SR ako súd dovolací vo veci samej zrušil v časti istiny 532.970,59 EUR s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje náhradu škody, z dôvodu, že odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia zo dňa 14. septembra 2011 nedáva odpoveď na podstatné námietky žalovaného týkajúce sa preukázania vzniku škody v súvislosti so stavbou NBS, nakoľko výpisy z účtov boli iba k niektorým faktúram. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo súd vôbec neakceptoval námietky žalovaného k znaleckému posudku a k dôkazom predloženým žalobcom o výške škody. 9. Krajský súd v Bratislave opätovne prejednal odvolanie žalovaného v časti, v ktorej bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený, a to v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania. 10. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v odvolaní podanom 28.1.2011 proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 2.12.2010 č. k. 22Cb 190/09-297 namietal najmä skutkový a právny základ žaloby, o ktorom je už právoplatne rozhodnuté, pretože dovolanie v tejto časti bolo odmietnuté. Namietal však i rozsah (výšku) škody, a to najmä nenariadenie vykonania kontrolného znaleckého posudku, keďže k vypracovanému znaleckému posudku súdnym znalcom Ing. Z. J., vzhľadom na konkrétne nedostatky, mal vážne výhrady. Namietal, že súd uznal aj položky, pri ktorých znalec výslovne uviedol, že nie je v jeho silách údaje dodatočne overiť správnosť položiek, pri ktorých znalec nemal k dispozícii ani len vstupné údaje o rozsahu deklarovanej práce, položiek pri ktorých znalec vyjadril pochybnosť o tom, či vôbec súviseli s posudzovanou reklamáciou a pod. Namietanú výšku škody v odvolaní uvádzal predovšetkým v súvislosti s riadne nezisteným skutkovým stavom vzhľadom k tomu, že dokazovanie bolo vykonané pred nepríslušným súdom a taktiež so spochybňovaním základu žaloby. Odvolací súd opätovne uviedol, že skutkový a právny základ žaloby je právoplatne rozhodnutý a dokazovanie vykonané pred Krajským súdom v Bratislave (sp. zn. 31Cb 64/2002) bolo v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku prípustné použiť i v prvostupňovom a odvolacom konaní a prvostupňový i odvolací súd bol oprávnený na takto vykonané dokazovanie prihliadať, ako dovolací súd vo svojom rozhodnutí i skonštatoval. 11. Na pojednávaní nariadenom na deň 13.11.2013 žalovaný ako odvolateľ uviedol, že trvá na odvolaní v neprávoplatnej časti a zdôrazňuje, že dovolací súd sa zaoberal len námietkami podľa § 237, písm. f/ O.s.p., a táto skutočnosť nebráni odvolaciemu súdu zaoberať sa aj ostatnými tvrdeniami žalovaného v odvolaní, a to predovšetkým námietkou, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný a taktiež zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá podľa názoru žalovaného je neplatná s poukazom na § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV. Odvolací súd k tejto námietke žalovaného uviedol, že v jeho rozhodnutí zo dňa 14. septembra 2011 je zdôvodnené, prečo nepovažoval za dôvodné tieto tvrdenia žalovaného a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie uvedeného rozsudku a napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Žalovaný ďalej trval na tejto námietke v odvolaní, pričom zdôraznil, že nebol preukázaný vznik a výška škody, keď ani v jednej z položiek žalobca nepreukázal úhradu týchto položiek a pokiaľ sa týka priznaných nákladov za preprogramovanie, tieto boli preukázané iba faktúrou a ničím iným, t. j. bez dokladu o náhrade. Námietky k vykonanému znaleckému dokazovaniu podrobne uviedol v podaní z 19.5.2006. 12. Odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 373 Obch. zák., pričom uviedol, že v konaní bolo nesporne zistené, že žalobca je veriteľom pohľadávok, ktoré získal na základe zmluvy o postúpení uzavretej 27.11.2001 od postupcu Hydrostav a.s. Bratislava. Pohľadávky vznikli z titulu náhrady škody, ktorá vznikla postupcovi (Hydrostav a.s.) z reklamácie svietidiel typu MEL Basic 260, spresnených ako ML 28753 ED 2 x 42 W a svetelných zdrojov Dulux T/E 42W/31/83 dodaných na stavbu Národnej banky Slovensko podľa zmluvy uzavretej 25.11.1998 medzi Hydrostav a.s. ako kupujúcim (postupca) a Siemens s.r.o. (žalovaný) ako predávajúcim. Zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný a to z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok v znení dodatku č. 1, pretože pohľadávka bola na žalobcu postúpená v súlade s § 524 ods. 1 Obč. zák., vrátane príslušenstva. 13. Ďalej uviedol, že Hydrostav, a.s. dňa 10.5.2001 uplatnil voči žalovanému reklamáciu svietidiel vrátane svetelných zdrojov zo zmluvy z 25.11.1998. Z titulu vzniknutej škody počas doby vybavovania reklamácie (od 10.5.2001 do 27.3.2002) vznikla postupcovi pri montáži a demontáži svietidiel škoda, ktorú vyčíslil sumou 33.915.868,- Sk. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom a so zisteným skutkovým stavom súdu prvej inštancie, keď z uplatnenej sumy náhrady škody 988.068,21 EUR uznal za dôvodné nároky žalobcu podľa znaleckého posudku vyčíslené na sumu 501.436,37 EUR a z nákladov znalcom neoceňovaných náklady na preprogramovanie v dohodnutej výške medzi spoločnosťami Hydrostav, a.s. a Jhonsons Controls, s.r.o., Bratislava, teda spolu v sume 532.970,59 EUR. Zdôraznil, že nie je správne tvrdenie žalovaného, že vznik týchto nákladov žalobca nepreukázal. Žalobca výšku náhrady škody preukázal dokladmi založenými na l. č. 144 - 217 a č. 227 - 233 súdneho spisu. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď uvedenú sumu s úrokom z omeškania priznal žalobcovi. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správny, pričom pre úplnosť uviedol, že žalovaný nárok žalobcu z titulu náhrady škody uznal ako svoj záväzok listom adresovaným žalobcovi. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi. 15. Proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 13.novembra 2013 podal žalovaný dovolanie, o ktorom dovolací súd rozhodol uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/34/2014 zo dňa 30.júna 2015 tak, že zrušil rozsudok odvolacieho súdu č.k. 3Cob/270/2013-458 zo dňa 13.novembra 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predovšetkým uznal žalovaným tvrdený dovolací dôvod nepreskúmateľnosti dovolacieho rozhodnutia, v ktorom nebolo jasne odôvodnené na základe akých skutočností súd rozhodol o priznaní nároku na náhradu škody a tiež nebolo zdôvodnené neakceptovanie vecných námietok žalovaného k znaleckému posudku a k dôkazom predloženým žalobcom o výške škody. Taktiež súhlasil s konštatovaním, že odvolací súd výlučne poukázal na listiny založené v súdnom spise a to len odkazom na čísla listov spisu bez toho, aby uviedol ich obsah, čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Stotožnil sa tiež s tvrdením žalobcu, že o právnom základe nebolo predošlým rozhodnutím dovolacieho súdu rozhodnuté tým, že bolo dovolanie odmietnuté. So zreteľom na uvedené dovolací súd skonštatoval, že odvolacie rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, čím nespĺňalo náležitosti odôvodnenia v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Dovolací súd zdôraznil, že sa nevyžaduje, aby na každý argument bola daná odpoveď, ale pokiaľ ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie významný a rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (poukázal na judikát Ruiz Torija c. Španielsko a Georgiadis c. Grécko). Preto je nutné, aby odvolací súd v ďalšom rozhodnutí náležite zdôvodnil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, preukazujúcich výšku žalobcom nárokovanej škody (vrátane náležitého vysporiadania sa s listinnými dôkazmi spomínanými na strane 7 odôvodnenia odvolacieho rozsudku a tiež s tvrdením o uznaní záväzku žalobcu žalovaným), ďalej dôkazov preukazujúcich otázku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, tiež prečo súd neakceptoval vecné námietky žalovaného k dôkazom predloženým žalobcom o výške škody, ďalej námietky k znaleckému posudku a prečo neakceptoval návrh žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Záverom uviedol, že sa nezaoberal tvrdením žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom a to vzhľadom na existenciu podmienok pre zrušenie napadnutého rozsudku z vyššie uvedených dôvodov. 16. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 17. Krajský súd v Bratislave opätovne prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu dovolacieho rozhodnutia, ktorým bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený - podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, reflektujúc dôvody odvolania a rozhodnutie dovolacieho súdu, odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2001, vrátane jej dodatku č.1 ako platnú, nakoľko bola podpísaná oprávnenými osobami za spoločnosť Hydrostav, a.s. a to pred doručením návrhu na vyhlásenie konkurzu zo súdu, ktorý bol následne vyhlásený 30.7.2002. Ak by bol úpadca konal v rozpore so zákonom o konkurze, nepochybne by využil zákonné prostriedky sám správca konkurznej podstaty. Odvolací súd opakovane dospel k záveru, že vykonanie dôkazov zo strany pôvodne nepríslušného krajského súdu mohol použiť súd prvej inštancie, na ktorý bola vec postúpená ako vlastné dokazovanie a z nich i vychádzať, nakoľko mu v tom nebránila platná zákonná úprava občianskeho súdneho konania /na rozdiel od úpravy trestného konania, kde pri zmene súdu alebo senátu je súd povinný dokazovanie zopakovať/. Odvolací súd opakovane zastáva názor o správnosti a dostatočnosti vykonania znaleckého dokazovania znalcom v odbore stavebníctvo Ing. Jurajom Nagym a je presvedčený o nadbytočnosti vykonania kontrolného znaleckého posudku, ktorý by len potvrdil správnosť predmetného znaleckého posudku, nakoľko mu zo strany žalovaného nebola vytýkaná nezákonnosť alebo neodbornosť súdneho znalca. Na základe uvedeného je nesporné, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a preto je povinný podľa § 373 Obchod. zák. nahradiť škodu, ktorá vznikla postupcovi (Hydrostav a.s.) z reklamácie svietidiel typu MEL Basic 260, spresnených ako ML 28753 ED 2 x 42 W a svetelných zdrojov Dulux T/E 42W/31/83 dodaných na stavbu Národnej banky Slovensko podľa zmluvy uzavretej 25.11.1998 medzi Hydrostav a.s. ako kupujúcim (postupca) a Siemens s.r.o. (žalovaný) ako predávajúcim. Súd prvej inštancie priznal zo žalovanej sumy uplatnenej výšky z titulu náhrady škody len tú výšku na základe znaleckého posudku, ktorá bola žalobcom preukázaná. Za porušenie zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť i zmluvne dojednanú zmluvnú pokutu, pričom v tejto časti je už rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a vykonateľný. Táto skutočnosť bola zo strany odvolacieho súdu posúdená ako rozhodnutie o právnom základe žaloby, nakoľko ak by žalovaný neporušil zmluvné povinnosti nebol by povinný ani platiť zmluvnú pokutu. Po podaní dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 14.9.2011 žalovaný v liste adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu, ako reakcii na výzvu na dobrovoľné plnenie tohoto požiadal o nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne nepodnikanie žiadnych krokoch v event. v začatom exekučnom konaní a zároveň ho požiadal o uvedenie účtu žalobcu, po ktorom mal žalovaný bezodkladne zaplatiť platby na základe právoplatného rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Tento list bol datovaný 25.11.2011 a v tento deň bolo na súd prvej inštancie podané dovolanie zo dňa 15.11.2011 proti rozsudku odvolacieho súdu. Preto toto podanie evokovalo uznanie pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného. 19. Dovolací súd na základe námietky žalovaného uvedenej v dovolaní vytkol odvolaciemu súdu jeho konštatovanie, že žalobca preukázal výšku náhrady škody dokladmi založenými na čl. 144-217 a čl. 227-233 súdneho spisu, namiesto presného uvedenia akými dokladmi žalobca preukázal svoj nárok. Preto odvolací súd uvádza, že predmetné doklady na uvedených listoch sa nachádza jednak komunikácia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o náhrade škody a tiež i faktúry, ktorými Hydrostrav a.s. žalovanému vyúčtovávala elektromontážne práce - výmenu svietidiel z vadnej dodávky žalovaného. Ide o faktúry č. 320075 na sumu 989.461,- SK, č. 320076 na sumu 439,010,- SK, č. 320077 na sumu 982.707,- SK, č. 320078 na sumu 401.863,- SK, č. 320080 na sumu 970.200,- SK, č. 320089 na sumu 891.528,- SK, č. 320090 na sumu 891.528,- SK, č. 320091 na sumu 888.151,- Sk, č. 320092 na sumu 894.905,- SK, č. 320093 na sumu 894.905,- SK, č. 320094 na sumu 570.713,- SK, č. 320095 na sumu 851.004,- SK a č. 320096 na sumu 844.250,- SK - všetky zo dňa 7.5.2002, pričom ich opodstatnenosť žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil. Ďalšie dôkazy z čl. 227-233 sa nachádzajú v znaleckom posudku a to najmä fa č. 3129/2011 zo dňa 30.4.2001 na sumu 43.050,- SK z dôvodu merania na predradníkoch a žiarivkách, preberací protokol k objednávke č. 4039200-053/2001 zo dňa 30.4.2001, ktorý tvorí podklad pre vystavenie uvedenej faktúry. Ďalej ide o fa č. 4-FM-5/2001 zo dňa 9.5.2001 za objednanú technickú správu v celkovej sume 12.000,- SK, fa č. 3161/2001 zo dňa 28.5.2001 na sumu 49.200,- SK za meranie svetelného toku a prúdu pre trubice OSRAM 42W v počte 110 ks. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie na základe uvedeného znaleckého posudku priznal z titulu náhrady škody len tú sumu, ktorá bola v znaleckom posudku uvedená ako preukazná. 20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. Výrok o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 388 C.s.p. zmenil v súlade s výsledkom úspechu žalobcu v konaní čo bolo odôvodnené i v prvom odvolacom rozsudku zo 14.9.2011. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.