Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/466/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310212943 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1310212943.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: H. L., R. R., T. XX, zastúpená JUDr. Margitou Čulenovou, advokátkou, Bratislava, Benediktiho 4, proti žalovanému: L. L., R. R., F. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 5. 2013 č.k. 16C 141/2010 - 332 a na odvolanie Sberbank Slovensko, a.s., Bratislava, Vysoká 9, P.O.Box 81 ( predtým VOLKSBANK Slovensko, a.s. ), proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. 2. 2013 č.k. 16C 141/2010 - 303, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj vo výrokoch o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok vo výške 158 €, žalovaného vo výške 373 € a o povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy štátu vo výške 3,61 € p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 26. 2. 2013 č. k. 16C/141/2010 - 303 p o t v r d z u j e. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania z m e ň u j e tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa a žalovaný m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania každý v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne drevenú posteľ v hodnote 16,59 € a do výlučného vlastníctva žalovaného : 1. motorové vozidlo Š. W. V. A..H.. XXXX v hodnote 4.979,09 €, 2. skladacia posteľ + matrace v hodnote 132,76 €, 3. rohovú sedaciu súpravu v hodnote 497,91 €, 4. vešiakovú stenu v hodnote 33,19 €, 5. videokameru zn. Sony v hodnote 99,58 €, 6. Chladničku s mrazničkou v hodnote 16,60 €, 7. Televízor zn. Philips v hodnote 66,39 €, 8. Vysávač zn. Samsung VC-7715 v hodnote 16,60 €, 9. Kombinovaný sporák v hodnote 165,97 €, 10. Automatická pračka so sušičkou v hodnote 165,97 €, 11. Stoličky + sedáky do kuchyne v hodnote 132,78 €, 12. Vodný filter so zásobníkom v hodnote 132,78 €, 13. Nerezové hrnce Amway v hodnote 66,39 €, 14. Vírivka + vanička na nohy v hodnote 165,97 €, 15. Garniže, tyče, záclony, v hodnote 6,64 €, 16. Počítač + komponenty v hodnote 1.659,70 €. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielu sumu 3.577,43 € a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %, s tým, že o výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni aj žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok, a to žalobkyni vo výške 158 € a žalovaný vo výške 373 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť trovy štátu v sume 3,61 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2/ Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 12. 12. 1992 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C 92/2007 zo dňa 13. 11. 2007, právoplatným dňa 12. 2. 2008; maloleté deti L. U.. XX. XX. XXXX K. H. U.. X. X. XXXX, boli zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, so stanovenou vyživovacou povinnosťou žalovaného v sumách 2.500 Sk a 2.000 Sk. Strany sporu nadobudli označené hnuteľné veci, spolu v hodnote 8.354,91 €. Tiež sa zhodli na tom, že počas manželstva boli zo spoločných prostriedkov investované peňažné prostriedky na rekonštrukciu bytu na V. Z. H. R. ( v tom čase vo vlastníctve matky žalovaného ) a to vo výške 132.017,95 Sk a v r. 2000 vo výške 22.871,80 Sk, spolu 154.889,75 Sk v prepočte 5.141,40 €. Keďže žalobkyňa po odchode zo spoločnej domácnosti počas trvania manželstva zrušila zmluvu so stavebnou sporiteľňou a prostriedky vo výške 113.684,10 Sk, t.j. 3.773,62 € vybrala, súd prikázal hodnotu finančných prostriedkov vo výške 3.773,62 € žalobkyni, nakoľko tieto prostriedky neboli spotrebované oboma stranami sporu. Na stavebné sporenie detí súd prvej inštancie neprihliadal. Žalobkyňa ďalej vybrala zo spoločného účtu pred odchodom zo spoločnej domácnosti spolu 45.000 Sk, v prepočte 1.493,73 € ( 12/2006 - 2 x 10.000 Sk, 1/2007 - 10.000 Sk a 15.000 Sk ). Túto hodnotu prostriedkov prikázal súd prvej inštancie rovnako žalobkyni, pretože tieto tiež neboli spotrebované oboma bývalými manželmi. Stavebné sporenie žalovaného bolo ku dňu 26. 2. 2009 s konečným zostatkom 22.696,02 Sk, t.j. 753,37 €. Z predložených výpisov z účtov účastníkov bol ku dňu 17. 3. 2007, kedy žalobkyňa s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti nasledovný stav : Tatra banka, a.s., číslo účtu 2618334167 - 2.805,93 Sk; Tatra banka, a.s. kreditná karta - mínus 12.013,16 Sk,; UNI Banka, a.s., kreditná karta - mínus 17.090,75 Sk; Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. dlžná suma 27.763,10 Sk, spolu : 56.867,01 - 2.805,93 = dlh 54.061,08 Sk. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že mzdové nároky patria do masy BSM za dobu trvania manželstva, on však neprihliadal na mzdu účastníkov od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti, t.j. v prípade žalobkyne na sumu 240.403 Sk a v prípade žalovaného na sumu 274.885 Sk, nakoľko mzda bola účastníkmi konania spotrebovaná ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. 3/ K námietke žalobkyne, že s financiami rodiny hospodáril žalovaný sám, pričom ona mala pochybnosti o tom, že sa peňažné prostriedky získané predajom spoločného bytu, minuli počas manželstva, súd prvej inštancie poukazoval na to, že dohoda o tom, kto bude hospodáriť s finančnými prostriedkami rodiny často vyplýva z konkludentného konania ako výsledku neformálnych manželských dohôd. Je na manželovi, aby včas prejavil nesúhlas v otázke spoločného hospodárenia manželov, inak je treba vychádzať z toho, že žalobkyňa bola s takýmto rozdelením povinností v manželstve uzrozumená. Pokiaľ teda žalobkyňa počas manželstva akceptovala skutočnosť, že sa o financie staral žalovaný ( zakladal termínované vklady a pod. ), nemožno túto skutočnosť vyhodnotiť jednostranne v neprospech žalovaného. Žalovaný sa snažil zhodnocovať spoločné úspory. Bolo povinnosťou žalovaného, aby preukázal - v prípade, že robil jednotlivé transakcie bez vedomia žalobkyne - ako boli peniaze použité. Žalobkyňa však nepreukázala, že uvedené transakcie robil žalovaný bez jej vedomia. V konaní nebolo preukázané nad všetky pochybnosti, že žalovaný vybral peniaze bez súhlasu žalobkyne a že by ich spotreboval pre seba. Z dokladov o výdavkoch predložených žalovaným mal súd prvej inštancie za preukázané, že peniaze boli použité na bežnú spotrebu počas manželstva, na kúpu auta, na stavebné sporenie oboch manželov aj detí, na podielové fondy detí. Súd dodal, že zo sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno urobiť spor, v ktorom by sa súd zaoberal vzájomným vyúčtovaním celého spotrebného spoločenstva bývalých manželov. Preto neprihliadol na požiadavku žalovaného, aby súd zohľadnil skutočnosť, že do manželstva vniesol motorové vozidlo VAZ 1303, ktoré asi rok po uzavretí manželstva predal. Rovnako sa nemožno v rámci vyporiadania domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na krytie povinnosti jedného z manželov, ktoré vyplývajú zo zákona, v prejednávanej veci vyživovaciu povinnosť voči synovi žalovaného z predchádzajúceho manželstva, na ktorú poukazovala žalobkyňa. 4/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že masa BSM predstavuje aktíva : 16,60 € ( 500 Sk ) ako hodnota hnuteľnej veci prikázanej žalobkyni, hodnota finančných prostriedkov prikázaných žalobkyni , ktoré neboli spotrebované oboma účastníkmi - 3.773,62 € ( zrušené stavebné sporenie ) a 1.493,73 € ( výber zo spoločného účtu ), 8.338,31 € - hodnota hnuteľných vecí prikázaných žalovanému, výdavky na rekonštrukciu bytu žalovaného v sume 5.141,4 €, suma 753,37 € ( vyplatené stavebné sporenie žalovaného ), 93,14 € zostatok na účte v Tatra banke, a.s., spolu : 16,60 € + 3.773,62 € + 1.493,73 € + 8.338,31 € + 5.141,40 € + 753,37 € + 93,14 € = 19.610,17 €. Pasíva : Tatra banka, a.s. kreditná karta, mínus 398,76 €; UNI Banka, a.s., kreditná karta, mínus 567,31 € a Prvá stavebná sporiteľňa, mínus 921,57 €, spolu mínus 1.887,64 €. Súd prvej inštancie stanovil potom výpočet podielu každej zo sporových strán nasledovne : 19.610,17 € - 1.887,64 € = 17.722,53 €, z toho podiel každej zo sporových strán : 17.722,53 € : 2 = 8.861,27 €. V rámci vyporiadania BSM boli žalobkyni prikázané veci a hodnoty finančných prostriedkov v hodnote 5.283,95 € ( 16,60 + 3.773,62 + 1.493,73 ). Žalovanému boli prikázané hnuteľné veci a hodnoty finančných prostriedkov vo výške 14.326,22 € ( 8.338,31 + 5.141,40 + 753,37 + 93,14 ), od ktorej sumy súd prvej inštancie odpočítal sumu pasív, ktoré splatil výlučne žalovaný, t.j. sumu 1.887,64 € ( 14.326,22 € - 1.887,64 € ), čo činí 12.438,58 €, čo je hodnota podielu prikázaného žalovanému. Žalovaný je potom povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania sumu 3.577,32 € ( 12.438,58 - 8.861,27 ). Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 143, § 150 Obč. zák. 5/ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016, poznámka odv.súdu ) a žalobkyni, ktorá dosiahla v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie trov konania vo výške 100 %. O povinnosti sporových strán uhradiť súdny poplatok rozhodol na základe ust. § 2 ods. 1 písm.c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V zmysle položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom. Preto zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 158 € ( t.j. 3 % z hodnoty prikázaného podielu 5.283,95 € ) a žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 373 € ( 3 % z 12.438,58 € ). Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 148 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016, poznámka odv.súdu ). Trovy hradené štátom predstavuje suma 2,90 € + 0,71 €, spolu 3,60 € ( vecné náklady vzniknuté na základe návrhov žalobkyne v súvislosti s dopytom súdu na banky, hradené predbežne zo štátnych finančných prostriedkov, priznané uzneseniami súdu prvej inštancie zo dňa 3. 4. 2013 č.k. 16C 141/2010 - 323 a zo dňa 3. 4. 2013 č.k. 16C 141/2010 - 322 ). 6/ Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. V odvolaní poukazovala na to, že súd prvej inštancie z vyčíslenej masy spoločne nadobudnutého majetku počas manželstva účastníkov v sume 19.610,17 € odpočítal pasíva - debetné zostatky na účtoch v bankách vo výške spolu 1.887,64 €, čím by sa na úhrade pasív podieľala v polovici aj žalobkyňa. Žalobkyňa však tvrdí, že spoločné financie spravoval žalovaný, ktorý ju nikdy neinformoval ako s peniazmi naložil a nevysvetlil, z čoho pasíva vznikli. Žalobkyňa iba náhodou zistila, že žalovaný robil drahé nákupy ( perličkový kúpeľ za 25.000 Sk, PC s príslušenstvom za 100.000 Sk ) bez jej vedomia. Toto zariadenie žalovaný používal len na svoje potreby, na hry a nikomu ani deťom , nedovolil ich používať. Žalobkyňa preto nepovažuje za spravodlivé podieľať sa na dlhu pri rozdelení spoločného majetku a trvá na tom, aby ich znášal výlučne žalovaný. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že predmetom delenia spoločne nadobudnutého majetku je aj čiastka 2.679,73 € ( v prepočte 82.000 Sk ), čo predstavuje odmenu žalovaného pri jeho odchode zo zamestnania, ktorú dostal podľa vlastného vyjadrenia vo februári 2007. Žalobkyňa opakovane vo svojich písomných podaniach trvala na zahrnutí tejto odmeny do masy BSM, keďže uvedené prostriedky neboli spotrebované oboma účastníkmi. Napriek tomu sa súd týmto jej návrhom nezaoberal a v odôvodnení svojho rozsudku ani neuviedol, prečo tak neurobil. Žalobkyňa zo spoločného účtu vybrala svoju koncoročnú odmenu a odmenu za životné jubileum spolu vo výške 1.493,73 € v decembri 2006 a januári 2007 pred odchodom zo spoločnej domácnosti dňa 17. 3. 2007, pričom podľa napadnutého rozsudku táto odmena bola do spoločného majetku započítaná. Zákon žiada, aby pri vyporiadaní BSM súd prihliadal aj na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že s podozrením, hraničiacim s istotou žalovaný pri správe spoločného majetku zatajil značnú časť spoločných peňazí za predaj bytu na Drobného 6 v Bratislave, pôvodne pripravených na kúpu domu v Šaštíne. Išlo približne o čiastku 600.000 Sk. napriek výpisom z bankových účtov, z ktorých bolo zrejmé, že žalovaný presúval značné čiastky peňazí na účtoch, toto súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy. Pre žalobkyňu bola prioritou starostlivosť o novonarodené dieťa, nemala silu púšťať sa do vysiľujúcich, vopred prehratých hádok. Poukazovala tiež na majetkové pomery bývalých manželov : žalovaný má v Maďarsku rodinný dom s pozemkom o rozlohe takmer 1 ha, ktorý prenajíma, pričom žalobkyňa sa o každé euro výživného na dve maloleté deti musí súdiť. Žalobkyňa sa sama stará o dve deti a žije v neustálom strese zo straty zamestnania a starostí ako deťom zabezpečiť poriadnu starostlivosť a vzdelanie. Súd prvej inštancie neprihliadol pri rozhodovaní na práva maloletých detí ani na zásluhy žalobkyne o starostlivosť o rodinu a prínos do spoločného majetku, ktorý bol z jej strany omnoho vyšší, vzhľadom na vklad bytu získaného od zamestnávateľa, ako ten od žalovaného. Žalobkyňa navrhovala odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že do masy BSM zahrnie aj čiastku 2.679,73 € a aby hodnotu pasív vo výške 1.887,64 € znášal len žalovaný. Uplatnila si tiež právo na náhradu trov odvolacieho konania. 7/ Odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku rozsudku o trovách konania, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %. Žalovaný s uložením mu tejto povinnosti nesúhlasil, namietal, že nie je pravdou, že žalobkyňa dosiahla v konaní plný úspech. Poukazoval na to, že sa žalobkyňa domáhala vyplatenia sumy 48.493,16 €; svoj návrh v priebehu konania zmenila a trvala na uhradení sumy 8.551,27 €, o ktorej zmene ale súd procesne nerozhodol. Rozsudkom bol zaviazaný titulom vyrovnania podielu k úhrade sumy 3.577,32 €, čo nemožno považovať za plný úspech žalobkyne. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v časti výroku o trovách konania prehodnotil tak, že upraví percento úspešnosti žalobkyne na 7,4 % v prípade, že súd bude vychádzať z uplatnenej sumy 48.493,16 € titulom vyrovnania, alebo na 41,83 % v prípade, že súd bude vychádzať z uplatnenej sumy 8.551,27 €. S poukazom na to, že má dlhodobé finančné ťažkosti žalovaný požiadal o poskytnutie splátkového kalendára. 8/ Na odvolanie žalobkyne sa žalovaný písomne vyjadril tak, že žiadal zjavne vo veci samej rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. S odvolaním žalobkyne nesúhlasil, podľa neho obsahuje niekoľko zavádzajúcich až lživých tvrdení. Napríklad v odvolaní uvádza cenu za perličkový kúpeľ 25.000 Sk a PC s príslušenstvom 100.000 Sk, aj napriek tomu, že sa na pojednávaniach dohodli na cene 16.000 Sk a 76.780 Sk, o čom sú v spise aj založené účty. Tvrdenie, že nikomu nedovolil používať PC je lož, pretože deti sa bežne hrávali hry. Pre žalobkyňu dokonca vyrobil pomôcku na výpočet dane za užívanie verejného priestranstva v Exceli, pretože to v práci počítala na kalkulačke a sama si to nebola schopná urobiť. Rovnako tvrdenie, že žalobkyňa nevedela, ako nakladá s finančnými prostriedkami je nepravdivé, nakoľko existujúc doklady o finančných transakciách, podpísané žalobkyňou. Celý spor na súde sa niesol v duchu podozrievania, že si žalovaný privlastnil nejaké peniaze zo spoločných; raz údajne 300.000 Sk, teraz vraj 600.000 Sk. tieto sumy sú úplne nereálne, lebo len auto ich stálo 400.000 Sk a na stavebné sporenie bolo použitých 300.000 Sk. toto podozrenie je navyše úplne nelogické, pretože od októbra 2008 do podania tohto vyjadrenia žalovaný zaplatiť bankám na úrokoch z úverov a kreditných kariet takmer 5.300 €. On nemá ani na nové okuliare. Pasíva sa zo zákona delia tiež na polovicu. Je v nich okrem iného zahrnutý aj záväzok v sume 27.763,10 Sk voči Prvej stavebnej sporiteľni, kde je žalobkyňa v notárskej zápisnici podpísaná ako spoludlžník. Na účet v Tatra banke ku dňu 17. 3. 2007, kedy žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti bola na účte mzda žalovaného, ale mzda žalobkyne v mesiaci február a marec už na účet neprišla. Rodinný dom v Maďarsku je úplne irelevantný. Kúpil ho za výlučne vlastné prostriedky získané predajom jeho bytu v Bratislave. veľkosť pozemku nie je podstatná, pretože cena, za ktorú celú nehnuteľnosť kúpil, je porovnateľná s bytom, ktorý má vo vlastníctve žalobkyňa. Za prenajímanie dostane ročne 7.500 HUF, čo je v prepočte 25 €, t.j. smiešnu čiastku. Vyjadril tiež presvedčenie, že žalobkyňa nezmyselne naťahuje celé konanie. 9/ Na odvolanie žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne tak, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania, v tejto časti žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zároveň jej priznať aj trovy odvolacieho konania. 10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, odvolanie žalovaného dôvodné je. 12/ Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 13/ Podľa § 149 ods. 3 Obč.zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 14/ Podľa § 150 Obč.zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 15/ Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely aj iným pomerom. 16/ Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že súd nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní potreby maloletých detí, ani starostlivosť žalobkyne o rodinu, či jej zásluhy o nadobudnutie spoločného majetku. Prvostupňový súd správne vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli také okolnosti, ktoré by umožňovali určenie podielov v rozdielnej výške. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov bývalých manželov pri vyporiadaní BSM chápe skôr ako výnimku; presnejšie by bolo uviesť, že rovnaké podiely predstavujú východisko pri vyporiadaní BSM a prípadný iný než rovnaký podiel znamená od tejto východiskovej úvahy odklon. Takýto odklon však prichádza do úvahy, len ak v priebehu konania vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré stanovenie iného než rovnakého podielu odôvodňujú. Predovšetkým je nutné prihliadať na potreby maloletých detí, ako aj na to, ako sa ten - ktorý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, vrátane starostlivosti o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. To znamená, že ak sa obaja manželia starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie rodiny, rozdelí sa majetok medzi nich spravidla rovnakým dielom. Východzie stanovisko o rovnosti podielov nemožno použiť v takom prípade, ak niektorý z manželov konal nezodpovedne, utrácal úspory a rodinu poškodzoval ( t.j. napr. v prípade zistenia alkoholizmu, užívania drog, výkonu trestu odňatia slobody, ľahkovážne preberanie záväzkov a pod. ). V prejednávanej právnej veci ale takéto skutočnosti o nezodpovednom konaní či nedostatočnej starostlivosti o rodinu zo strany ani jedného z bývalých manželov dokazovaním zistené neboli ( t.j. ani zo strany žalovaného ), preto nebol daný dôvod na odklon od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Nemožno tiež pominúť skutočnosť, že do zásady rovnakých podielov pri vyporiadaní BSM sa premieta ust. § 18 Zák. o rod., podľa ktorého majú muž a žena v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Odvolací súd dodáva, že súd pri rozhodovaní nemôže brať ohľad na potreby či možnosti výlučne jedného z účastníkov konania ( v danom prípade žalobkyne ), ale musí zohľadňovať práva ( a povinnosti ) aj druhej strany v spore ( t.j. aj žalovaného ). Ani okolnosť, že manželia istý čas pred rozvodom manželstva hospodárili oddelene, nemôže viesť sama osebe k stanoveniu rozdielnych podielov na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pokiaľ by neboli spoľahlivo zistené také ďalšie okolnosti, ktoré sú predpokladom pre zvýhodnenie jednej zo strán sporu pred druhou; takéto skutočnosti v predmetom konaní zistené neboli. 17/ Námietky žalobkyne, týkajúce sa dlhov v podobe debetných zostatkov na účtoch v bankách, založené na argumente, že s rodinným rozpočtom a financiami nakladal žalovaný, bez jej vedomia, neobstoja. Pokiaľ bolo rozhodovanie o finančných prostriedkoch počas trvania manželstva účastníkov konania zverené žalovanému ( hoci aj s konkludentným súhlasom žalobkyne ), táto sa v rámci vyporiadania BSM nemôže zbavovať zodpovednosti za existujúce dlhy prenášaním zodpovednosti za ich vznik a prenášaním povinnosti za ich úhradu výlučne na žalovaného. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a na neho poukazuje. Podobne súd prvej inštancie správne neprihliadal na mzdu vyplatenú ako žalobkyni tak aj žalovanému ( vrátane odmeny ) po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti, nakoľko tieto prostriedky boli bývalými manželmi spotrebované ešte pred zánikom ich manželstva, keďže každý z nich musel financovať svoje bežné životné náklady a bežný chod vlastnej domácnosti. 18/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil; rovnako ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch o poplatkovej povinnosti žalobkyne aj žalovaného, ako aj povinnosti žalobkyne nahradiť trovy štátu ( § 387 ods. 1 CSP ). 19/ Vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd jeho rozsudok zmenil, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je pravdou, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala od žalovaného vyplatiť jej titulom vyporiadania BSM čiastku vo výške 48.493,16 €. Uvedenú sumu v priebehu súdneho konania skorigovala, keď neskôr trvala titulom vyrovnania podielu na vyplatení sumy 12. 407,30 €. Vzhľadom na rozhodnutie, podľa ktorého bol žalovaný zaviazaný v prospech žalobkyne titulom vyrovnania podielu na zaplatenie sumy vo výške 3.577,32 €, nedosiahla žalobkyňa v konaní plný úspech, ako to uviedol v odôvodnení rozsudku v časti výroku o trovách konania súd prvej inštancie, a teda nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania žalobkyni. Odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania preto zmenil tak, že rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov ( prvoinštančného ) konania právo ( § 388, § 255 ods. 2 CSP ). Odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že sporu bolo možné predísť dohodou účastníkov, ku ktorej však nedošlo vinou oboch strán, tiež na skutočnosť, že rozhodnutie vo veci ohľadom majetkového vysporiadania bývalých manželov je v záujme oboch účastníkov. 20/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyňa i žalovaný majú právo na náhradu trov odvolacieho konania každý v rozsahu 50 % podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. 21/ Napadnutým uznesením zo dňa 26. 2. 2013 č.k. 16C/141/2010 - 303 súd prvej inštancie rozhodol, že nepriznáva VOLKSBANK Slovensko, a.s. ( teraz Sberbank Slovensko, a.s., Bratislava, Vysoká 9 ) náhradu vecných nákladov vo výške 35 € za poskytnuté informácie o prípadných účtoch účastníkov konania v tomto peňažnom ústave. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že peňažný ústav súdu oznámil požadované informácie listom zo dňa 7. 1. 2013 a zároveň si uplatnil fa č. 2013000056, ktorou si vyúčtoval sumu 35 € titulom náhrady nákladov, ktoré vznikli poskytnutím súčinnosti súdu. Z priloženej kalkulácie nákladov vyplýva, že prevádzkové náklady za r. 2011 boli spolu v sume 84.672,60 €, pričom prevádzkové náklady za r. 2011 na zamestnanca a deň predstavujú spolu 112 € ( personálne náklady 67,22 €, prevádzkové náklady 14,05 €, odpisy 10,73 € ). Vybavovanie súčinnosti predstavuje 20 % pracovného času 1 zamestnanca, pričom náklady na 20 % pracovného času na 1 zamestnanca na 1 deň sú 22,40 € počet pracovníkov ( avg ) - 3, t.j. náklady na vybavenie súčinnosti spolu 67,20 €. Priemerný počet spoplatnených súčinností za mesiac 36, priemerný počet spoplatnených súčinností za deň 1,71, t.j. náklady na 1 súčinnosť predstavujú 39,20 € ( vrátane DPH ). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že za vecné náklady nemožno považovať vyúčtovanie banky vychádzajúce z prepočtu, ktorý stanovil odborný útvar banky, ktorý prepočítal priemerné náklady banky na poskytnutie súčinnosti, nerozlišujúc medzi klientom banky a súdom. Právo účtovať služby podľa cenníka má banka len voči svojim klientom, s ktorými je v súkromnoprávnom vzťahu. Súd ale nie je zákazníkom, s peňažným ústavom nie je v obchodnom vzťahu. Navyše banka nepreukázala výšku vyúčtovaných vynaložených vecných nákladov, keďže nevyčíslila jednotlivé účtované položky, ktoré zahŕňajú vecné náklady za podanie správy. Banke neprináleží ani daň z pridanej hodnoty, vzhľadom na charakter súčinnosti; banka neposkytuje súdu službu, ale si plní zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 128 O.s.p. ( účinný do 30. 6. 2016 ). Preto sumu 35 € banke ako neodôvodnenú nepriznal. 22/ Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním Sberbank Slovensko, a.s., v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania jej náhrady vecných nákladov v sume 35 €. Súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Poukazovala na ust. § 128 O.s.p. a na Stanovisko obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 26. 6. 2008 č. Obpj 3/2008 k tomuto ustanoveniu. Podľa spomínaného Stanoviska, písomné oznámenie skutočností, majúcich význam pre konanie a rozhodnutie súdu nie je službou poskytovanou za odplatu. Oznamovať má právo na náhradu vecných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splnením povinností podľa § 128 O.s.p. vecné náklady spravidla predstavujú výdavky oznamovateľa na materiál, poštovné, odmenu na mzdu pracovníka, prípadne výdavky na prevádzku technických zariadení za čas potrebný na zadováženie a spracovanie žiadanej informácie. Suma 35 ® tak predstavuje priemerné náklady - výdavky banky vynaložené na spracovanie jednej súčinnosti tak, ako boli prepočítané odborným útvarom banky v nadväznosti na počet pracovníkov vybavujúcich súčinnosti, priemerný počet vybavených súčinností a náklady banky spojené so zabezpečením tejto agendy, ktorých podrobný rozpis, prepočítaný na rok 2012 banka pripojila k svojmu odvolaniu. Banka namietala, že ako obchodná spoločnosť podnikajúca a založená podľa osobitného zákona, je povinná poskytovať súčinnosť vymedzeným subjektom, pričom je oprávnená uplatniť si za to náhradu nákladov priamo v zmysle zákona o bankách ( § 92 ods. 10 ). Zákon o bankách neukladá bankám povinnosť sledovať náklady na báze každého jedného konkrétneho prípadu osobitne, čo vzhľadom na počet žiadostí ani nie je možné. Preto je fakturovaná suma výsledkom priemerných nákladov s poskytnutím jednej súčinnosti. Nie je správna ani úvaha súdu, že ide o poplatok, ktorý banka účtuje klientom v zmysle sadzobníka poplatkov. vo veci priznania dane z pridanej hodnoty banka v odvolaní poukazovala na stanovisko Daňového riaditeľstva SR, adresované Slovenskej bankovej asociácii, z ktorého jednoznačne vyplýva, že náhrada vecných nákladov za poskytnutú súčinnosť je zdaniteľným plnením, aj keď sa jedná o činnosť, ktorú banka vykonáva na základe zákona. 23/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24/ Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie banky nie je dôvodné. 25/ Podľa § 190 prvá veta CSP ( predtým § 128 O.s.p. ), každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. 26/ V prejednávanej právnej veci si peňažný ústav Sberbank Slovensko, a.s. ( predtým VOLKSBANK Slovensko a.s. ) uplatňoval náhradu vecných nákladov za poskytnutie súčinnosti vo veci vyporiadania BSM. Išlo o poskytnutie informácií o stave na účte, keď o poskytnutie týchto údajov požiadal súd prvej inštancie na návrh žalobkyne. Niet pochýb o tom, že daná informácia sa nachádzala v elektronickej databáze banky, čo nepochybne znamená, že išlo o informáciu, ktorú mala banka k dispozícii vo svojom informačnom systéme, takmer okamžite. Možno teda s určitosťou predpokladať, že nešlo o prácne manuálne dohľadávanie žiadanej informácie v archívnych materiáloch peňažného ústavu ( čo napokon banka ani netvrdí ). 27/ Odvolací súd nespochybňuje právo oznamovateľa skutočností majúcich význam pre konanie a rozhodnutie súdu, na náhradu odôvodnených vecných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splnením povinnosti uloženej mu súdom podľa § 190 CSP ( predtým § 128 O.s.p. ) Vecné náklady tak, ako ich špecifikoval odvolateľ, môžu predstavovať odôvodnené vecné náklady, na ktorých náhradu by mal právo, avšak len v prípade preukázania ich dôvodnosti a konkrétnej výšky v predmetnej veci. Faktúra odvolateľa či všeobecná kalkulácia a rozpis nákladov ale konkrétnu výšku odôvodnených vecných nákladov nepreukazujú. Napr. z predloženého prepočtu vyplýva, že tento počíta s prevádzkovými nákladmi za 1 zamestnanca na 1 deň, avšak dohľadanie žiadanej informácie nemohlo byť časovo tak náročné, aby si vyžadovalo výkon práce v rozsahu 1 celého dňa. 28/ Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že poskytnutie vyžiadaných údajov nebolo spojené s prácnym manuálnym dohľadávaním dokladov, účtov a pod. v archívnych materiáloch, ale išlo o prácu s využitím počítačovej techniky, ktorá nie je časovo a odborne náročná, nevyžadovala si súčinnosť ani väčšieho počtu zamestnancov, ani sa jej nebolo nutné venovať dlhší čas; išlo o takú informáciu, ktorú mal peňažný ústav k dispozícii prakticky okamžite, vo svojej počítačovej databáze. Z uvedených dôvodov preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je namieste za poskytnutú informáciu priznať peňažnému ústavu Sberbank Slovensko, a.s. ( predtým VOLKSBANK Slovensko, a.s. ), sumu 35 € ako priemerné náklady banky vynaložené na spracovanie jednej súčinnosti, počítané priemerne na jedného človeka na jeden deň. Peňažným ústavom uplatňovanú výšku vecných nákladov v sume 35 € tak považoval za neprimeranú aj odvolací súd. Keďže vo vzťahu k žiadanej informácii neboli v konaní zo strany banky preukázané iné vecné náklady, súd prvej inštancie správne banke náhradu vecných nákladov nepriznal. 29/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ). 30/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).