Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/140/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311206696 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311206696.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: SkyBau, s.r.o., Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 31 570 011, zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., advokátska spoločnosť, J.M. Hurbana 2, Nové Zámky proti odporcovi: ULYSSES a.s., Tupého 19, 831 01 Bratislava, IČO: 00 686 441, zast. VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, o zaplatenie 32.199,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/119/2011-228 zo dňa 30.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/119/2011-228 zo dňa 30.3.2015 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 593,58 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 32.119,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.6.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 6.045,64 Eur (z čoho trovy právneho zastúpenia predstavujú 4.054,14 Eur), a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 21. 06. 2011 sa navrhovateľ domáhal, aby sú zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 33.193,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 06. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 24. 05. 2007 bola medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo č. 01082006, predmetom ktorej bol podľa čl. II zmluvy záväzok navrhovateľa zhotoviť pre odporcu dielo časť stavby „Polyfunkčný objekt AIRCRAFT“ pozostávajúcej zo zhotovenia hrubej stavby stavebného objektu S0-01 Polyfunkčná budova. V čl. X bode 6 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že „za účelom potvrdenia svojich zmluvných záväzkov navrhovateľ ako zhotoviteľ poukáže najneskôr do termínu začatia preberacieho konania na účet odporcu ako objednávateľa kauciu vo výške 99.581,76 eura. Navrhovateľ si túto povinnosť splnil a kauciu v dohodnutej výške poukázal odporcovi dňa 28. 05. 2007. V zmysle čl. X bod 9 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že kauciu odporca navrhovateľovi vráti nasledovne: a) sumu 33.193,92 eura po uplynutí 12 mesiacov od odovzdania diela a to v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia navrhovateľa na uvoľnenie tejto časti kaucie, b) sumu 33.193,92 eur po uplynutí 36 mesiacov od odovzdania diela v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia navrhovateľa na uvoľnenie tejto časti kaucie, c) sumu 33 193,92 eur po uplynutí 60 mesiacov od odovzdania diela v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia navrhovateľa na uvoľnenie tejto časti kaucie. Dielo bolo odovzdané dňa 25. 05. 2007. Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie druhej časti aukcie v sume 33.193,92 eur listom zo dňa 28. 04. 2010. Odporca však napriek tejto výzve uvedenú časť kaucie neuhradil, preto ho navrhovateľ v záujme mimosúdneho riešenia sporu opakovane vyzval na vrátenie druhej časti kaucie. Nakoľko k úhrade žalovanej časti kaucie nedošlo v lehote dohodnutej zmluvou, navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne, a to v zmysle čl. X bod 9 písm. b) zmluvy o dielo od 14. dňa odo dňa doručenia výzvy na uvoľnenie 2. časti kaucie, za ktorý navrhovateľ považoval deň 21. 06. 2010, keďže disponoval len doručenkou z urgencie zo dňa 04. 06. 2010, ktorú odporca prevzal dňa 07. 06. 2010. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 536/2011-41 zo dňa 16. 08. 2011, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že nesúhlasil s existenciou svojej povinnosti na vrátenie kaucie v sume 33.193,92 eur, nakoľko takáto jeho povinnosť neexistuje, keďže medzi odporcom ako postupníkom a spoločnosťou T.C.T. SK spol. s.r.o., IČO: 36 820 113 ako postupcom bola dňa 05. 01. 2010 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej boli na odporcu postúpené pohľadávky postupcu voči navrhovateľovi zo zmluvy o dielo č. 29/3/2009-S uzatvorenej dňa 17. 03. 2009 medzi navrhovateľom ako objednávateľom a postupcom ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - opláštenie objektu „obytný areál Podkolibská v Bratislave“ v sume 88.674,86 eura. Postúpenie pohľadávok na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bolo navrhovateľovi odporcom oznámené listom zo dňa 05. 01. 2010. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa odporca stal veriteľom navrhovateľa s pohľadávkou v sume 88.674,86 eura s príslušenstvom, ktorú nadobudol ako riadnu a vymáhateľnú pohľadávku. Odporca vo svojom liste uskutočnil úkon smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcu, v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli. Odporca voči pohľadávke navrhovateľa vzniknutej na základe zmluvy o dielo - vrátenie druhej časti aukcie v sume 33.193,92 eura započítal svoju pohľadávku nadobudnutú na základe zmluvy o postúpení pohľadávok v sume 88.674,86 eura. V súlade s ust. § 358 Obchodného zákonníka odporca uskutočnil úkon smerujúci k započítaniu a svoju splatnú pohľadávku započítal voči pohľadávke navrhovateľa, pričom započítaním vzájomné pohľadávky zanikli v rozsahu v akom sa kryli (tj. pohľadávka navrhovateľa v celom rozsahu, odporcovi zostala pohľadávka v sume 55.480,94 eura). Týmto mal odporca za to, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi v sume 33.193,92 eura, vzniknutá na základe zmluvy o dielo a spočívajúca v povinnosti odporcu vrátiť druhú časť kaucie v zmysle čl. X bod 9 písm. b) zmluvy o dielo zanikla započítaním na základe započítania pohľadávok s pohľadávok odporcu voči navrhovateľovi, ktorú odporca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 16.08.2011 oznámil, že odporcom jednostranne vykonaný zápočet neuznáva a že takéto postúpenie pohľadávky je neplatné, nakoľko spoločnosť T.C.T. SK spol. s.r.o. vykonala dielo pre navrhovateľa nekvalitne, čím mu spôsobila škodu v sume 81.958,74 eura, ktorú je povinná v zmysle ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka navrhovateľovi uhradiť, teda navrhovateľ má pohľadávku voči spoločnosti T.C.T. SK spol. s.r.o., nie spoločnosť T.C.T. SK spol. s.r.o. voči navrhovateľovi. Navrhovateľ uviedol, že svoj nárok voči spoločnosti T.C.T.SK spol. s.r.o. si uplatnil na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17Rob 55/2010. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Navrhovateľ zdôraznil, že nakoľko však spoločnosť T.C.T. SK spol. s.r.o. nemala voči navrhovateľovi žiadnu pohľadávku, nemohla odporcovi žiadnu pohľadávku postúpiť a odporca tak nemohol neexistujúcu pohľadávku započítať. Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že odporcom predkladaná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 01. 2010 a ním jednostranne vykonaný zápočet sú neplatné. V zmysle čl. X bod 6 zmluvy o dielo č. 01082006 uzatvorenej dňa 24. 05. 2007 medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom poukázal navrhovateľ v dohodnutom termíne na účet odporcu kauciu v celkovej sume 99.581,76 eura, no odporca v rozpore s čl. X bod 9. písm. b) citovanej zmluvy o dielo 2. časť poukázanej kaucie v sume 33 193,92 eura navrhovateľovi nevrátil, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Súd na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 27. 01. 2012, uznesením č.k. 23Cb 119/2011-92 zo dňa 01. 02. 2012 konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7Cb 7/2011 (pôvodne 17Rob 55/2010), kde súd riešil dôvodnosť odporcom uplatnenej pohľadávky voči navrhovateľovi v tomto súdnom konaní. Okresný súd v Trnave rozsudkom č.k. 7Cb 7/2011-170 zo dňa 05. 11. 2013, právoplatným dňa 08. 01. 2014 rozhodol, že spoločnosti T.C.T. SK spol. s.r.o. nevznikol nárok na zaplatenie sumy 79 884,97 eura, ktorú vyfakturoval navrhovateľovi faktúrou č. Fv2009057 (postúpil odporcovi zmluvou o postúpení zo dňa 05. 01. 2010), nakoľko fakturované práce neboli v skutočnosti spoločnosťou T.C.T. SK spol. s.r.o. vykonané a fakturácia bola v rozpore s čl. 5.1 Zmluvy o dielo. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pred začatím pojednávania, konanom dňa 12. 01. 2015 vzal svoj návrh na začatie konania späť v časti istiny v sume 1.074,25 eura spolu s príslušenstvom, a preto súd uznesením č.k. 23Cb 119/2011-209 zo dňa 09. 02. 2015 konanie v predmetnej časti istiny a príslušenstva zastavil. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09. 03. 2015 k veci uviedol, že dohodou o urovnaní zo dňa 04. 06. 2014 sa odporca zaviazal zaplatiť celú sumu, pričom predseda predstavenstva odporcu počas mimosúdnych rokovaní sám uviedol, že k platnému započítaniu neprišlo a túto skutočnosť potvrdil aj rozsudok Okresného súdu Trnava. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09. 03. 2015 k veci uviedol, že nárok navrhovateľa zanikol započítaním. Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 09. 03. 2015 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 30. 03. 2015. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, 2 Obch. zák., § 2 ods. 2, písm. a) Obch. zák., § 261 ods. 1, 8, § 269 ods. 1 Obch. zák. § 272 ods. 1, § 536 ods. 1 Obch. zák., § 1 ods. 2 Obč. zák., § 524 ods. 1 Obč. zák., § 580 Obč. zák., § 358 Obch. zák., § 768f), § 768k) Obch. zák., § 365 veta prvá, § 369 ods. 1, 2 písm. a) Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 10c) nar. č. 87/1995 Z.z., ako aj na ustanovenia § 120 ods. 1, 3, 4 a § 153 ods. 1 O.s.p. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd prvého stupňa za preukázané a nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 19. 10. 2006 v písomnej forme zmluvu v znení jej dodatku č. 1. zo dňa 24. 05. 2007, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa zhotoviť pre odporcu ako objednávateľa dielo - časť stavby „Polyfunkčný objekt AIRCRAFT“ pozostávajúci zo zhotovenia hrubej stavby stavebného objektu SO-01 Polyfunkčná budova (ďalej už len „dielo“) a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu za dielo. Vzhľadom na to, že navrhovateľ aj odporca pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupovali ako právnické osoby - podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti a predmety ich podnikateľskej činnosti zrejmé, že sa tento ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto súd na daný záväzkový vzťah navrhovateľa a odporcu použil v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a ktoré sú v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení ust. § 1 dos. 2 Občianskeho zákonníka upravené v Občianskom zákonníku. Nakoľko zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom obsahovala v zmysle ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka podstatné časti zmluvy o dielo, na jej úpravu súd použil ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o dielo“). Účastníci konania sa v čl. X. bode 6 zmluvy dohodli, že navrhovateľ poukáže na účet odporcu kauciu v sume 3.000.000,- Sk (= 99.581,75 eura), čím bude navrhovateľ deklarovať vysoký stupeň záväznosti svojich povinností zo zmluvy, pričom odporca bude oprávnený kauciu použiť na odstránenie vád, resp. skrytých vád diela v prípade, ak ich navrhovateľ neodstráni v odporcom stanovenej lehote, prípadne bude môcť predmetnú kauciu odporca použiť aj na náhradu škodu z tohto dôvodu. Súčasne sa však odporca v čl. X bode 9 zmluvy zaviazal predmetnú kauciu, resp. jej nespotrebovaný zostatok navrhovateľovi vrátiť tak, že po uplynutí 12 mesiacov od odovzdania diela a v lehote 14 dní od obžrania písomného upozornenia navrhovateľa, mal odporca navrhovateľovi vrátiť prvú časť kaucie v sume 33.193,92 eura, druhú časť kaucie v sume 33.193,92 eura po uplynutí 36 mesiacov od odovzdania diela a v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia navrhovateľa a poslednú časť kaucie v sume 33 193,92 eura po uplynutí 60 mesiacov od odovzdania diela a v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia navrhovateľa. Súd mal zo zápisu o odovzdaní a predaní diela alebo jeho časti preukázané, že navrhovateľ odovzdal odporcovi dielo dňa 25. 05. 2007 a dňa 28. 05. 2007 poukázal na účet odporcu sumu 3.000.000,- Sk, čím si splnil svoju povinnosť v zmysle čl. X bodu 6 zmluvy, teda poukázal odporcovi na účet v zmluve dohodnutú kauciu. Nakoľko uplynula lehota 36 mesiacov od odovzdania diela, navrhovateľ výzvou na uvoľnenie druhej časti kaucie zo dňa 28. 04. 2010, taktiež aj urgenciou zo dňa 04. 06. 2010, doručenou odporcovi dňa 07. 06. 2010, urgenciou č. 2 zo dňa 16. 07. 2010, doručenou odporcovi dňa 20. 07. 2010 a upomienkou zo dňa 09. 03. 2011, doručenou odporcovi dňa 22. 03. 2011, vyzval odporcu aby v lehote 14 dní od obdržania týchto výziev (písomných upozornení) vrátil navrhovateľovi druhú časť kaucie v sume 33.193,92 eura. V zmysle vyššie uvedeného bol súd toho názoru, že odporcovi vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi druhú časť kaucie, nakoľko od odovzdania diela uplynulo 36 mesiacov a navrhovateľ preukázal, že odporcu písomne upozornil na jej vrátenie (či už urgenciou zo dňa 04. 06. 2010, doručenou odporcovi dňa 07. 06. 2010 alebo ďalšími vyššie uvedenými výzvami). Súd považoval za nesporné, že odporca si túto svoju povinnosť nesplnil, pričom v konaní dôvodnosť a ani výšku tohto navrhovateľovho nároku žiadnym spôsobom nesporoval, a preto mal súd na to, že tento nárok navrhovateľa na vrátenie druhej časti kaucie v sume 32.119,67 eura (keďže navrhovateľ vzal svoj návrh v časti istiny v sume 1.074,25 eura späť) je čo do svojej výšky a právneho základu dôvodný. Tomuto svedčil aj samotný prejav vôle odporcu urobený jednostranným započítaním, ako súd nižšie uviedol, pretože týmto jednostranným započítaním vlastne odporca uznal predmetnú pohľadávku navrhovateľa, keďže proti nej započítaval svoju pohľadávku. Súd za základ sporu považoval posúdenie platnosti jednostranného započítania odporcovej pohľadávky voči navrhovateľovej pohľadávke zo dňa 05. 01. 2010 a tak skúmal, či pohľadávka odporcu je čo do svojho právneho základu a výšky dôvodná, keďže navrhovateľ považoval predmetné jednostranné započítanie odporcu za neplatné. Pohľadávka odporcu predstavovala dlh navrhovateľa voči spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., IČO: 36 820 113 z titulu nezaplatených faktúr v celkovej sume 88.674,86 eura vystavených na základe zmluvy o dielo č. 29/3/2009-S uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou T.C.T. Sk spol. s r.o. dňa 17. 03. 2009, pričom táto pohľadávka spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., IČO: 36 820 113 bola na odporcu postúpená zmluvou o postúpení zo dňa 05. 01. 2010. Súd mal za to, že odporca žiadnymi dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal dôvodnosť jeho pohľadávky, pričom z rozsudku Okresného súdu Trnava 7Cb 7/2011-170 zo dňa 05. 11. 2013 mal súd preukázané, že predmetná pohľadávka odporcu je v sume 79.884,97 eura nedôvodná, nakoľko spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., IČO: 36 820 113 nevznikol nárok na zaplatenie tejto sumy navrhovateľom z dôvodu, že fakturované práce neboli touto spoločnosťou pre navrhovateľa vykonané, pričom fakturácia bola vykonaná po odstúpení navrhovateľa od zmluvy od dielo 29/3/2009-S a v rozpore s čl. 5.1 tejto zmluvy. Na základe vyššie uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že k zániku pohľadávky navrhovateľa uplatnenej v tomto súdnom konaním jednostranným započítaním odporcu s jeho pohľadávkou v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka neprišlo, nakoľko súd predmetnú pohľadávku odporcu považoval za nedôvodnú, keďže odporca žiadnymi dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal dôvodnosť tejto pohľadávky ani čo do právneho základu ani čo do výšky. Súd poukázal i na samotné konanie odporcu, ktorý sa dohodou o urovnaní, uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 04. 06. 2014, zaviazal navrhovateľovi uhradiť druhú a tretiu časť nevyplatenej kaucie, čím vlastne potvrdil dôvodnosť navrhovateľovej pohľadávky a zároveň neplatnosť jednostranného započítania, keďže k tejto dohode o urovnaní prišlo až po jednostrannom započítaní odporcu, hoci navrhovateľ v konečnom dôsledku od tejto dohody pre jej porušenie odporcom odstúpil, pričom za odporcu túto dohodu o urovnaní podpísal samotný predseda predstavenstva, preto je takýto jeho prejav nespochybniteľný. Súd prvého stupňa preto považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný. Nárok na úroky z omeškania priznal podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., pričom ich výšku 9% ročne stanovil s odvolaním sa na § 768f) a § 768k) Obch. zák. platného v čase od 15.1.2009 do 1.2.2013. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje dostatočné odôvodnenie. Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 11/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp.zn. 2 Cdo 5/1997, v zmysle ktorého konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj vtedy, ak súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný. Je potrebné a žiaduce, aby súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje správne závery. Závery, ktoré prijal primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nesmie vyplývať jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odporca má za to, že vyššie uvedené kritéria rozhodnutie prvostupňového súdu nespĺňa, nakoľko sa súd nevysporiadal so všetkými argumentami odporcu. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a po opätovnom prejednaní veci žalobu zamietnuť. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 593,58 Eur, spočívajúce v 1 úkone právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 486,29 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH. Uviedol, že s tvrdeniami odporcu sa nestotožňuje, pretože rozsudok obsahuje rozsiahle a podrobné odôvodnenie, v ktorom súd prvého stupňa uviedol zistený skutkový stav, vyhodnotil vykonané dôkazy a na správne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy. Odporca neuviedol, s ktorými jeho argumentami sa súd nevysporiadal. Poukázal i na ustálenú judikatúru NS SR k rozsahu odôvodnenia rozsudku, a to uznesenie NS SR sp.zn. 4 Cdo 53/2009 zo dňa 15.12.2009. Poukázal na to, že súd sa v rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami a argumentami odporcu a odvolanie preto považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 5.4.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s odvolaním odporcu s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami sporových strán, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje závery dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 O.s.p. Z odvolania vyplýva, že jediným odvolacím dôvodom odporcu je námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje dostatočné odôvodnenie. S uvedenou odvolacou námietkou, ktorá je navyše len vo všeobecnej rovine, sa odvolací súd nestotožnil. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu a zmyslu. Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, v čom videl dôvodnosť nároku navrhovateľa, a preto neprišlo k zániku pohľadávky navrhovateľa jednostranným započítaním zo strany odporcu. Rozsudok prvostupňového súdu nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na obsah odvolaním napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že právo odporcu na riadne odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom porušené nebolo. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 593,58 Eur, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 486,29 Eur (§10 ods. 1, § 13a) ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1 x paušálna náhrada vo výške 8,39 Eur (§16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20% DPH (§18 ods. 3 cit. vyhl.) Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.