Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/174/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314223764 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314223764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: SkyBau, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 31 570 011, zastúpený: Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., so sídlom J. M. Hurbana 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 855 197, proti žalovanému: ULYSSES a.s., so sídlom Tupého 19, 831 01 Bratislava, IČO: 00 686 441, zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225 o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 33.193,92 EUR s príslušenstvom a o návrhu žalovaného na prerušenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb/358/2015-109 zo dňa 1.3.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb/358/2015-109 zo dňa 1.3.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 24Cb/358/2015-109 zo dňa 1.3.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava III vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 33.193,92 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne z tejto sumy a to od 21.8.2012 do zaplatenia, ďalej zaviazal žalovaného k nahradeniu trov konania pozostávajúcich zo sumy 2.540,17 EUR ako trovy právneho zastúpenia žalobcu a sumy 1.991,50 EUR ako iné trovy, teda spolu vo výške 4.531,67 EUR, to všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie týmto rozsudkom tiež zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. 2. Návrhom zo dňa 20.10.2014, doručeným súdu dňa 28.10.2014, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33.193,92 EUR s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 21.8.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žiadal, aby súd vo veci rozhodol podľa § 172 ods. 1 O.s.p. a vydal platobný rozkaz. Návrh dôvodil tým, že sporové strany uzatvorili dňa 19.10.2006 zmluvu o dielo č. 01082006 (ďalej ako „ZOD“), v znení dodatku zo dňa 24.5.2007. Žalobca zmluvu uzatváral ako zhotoviteľ diela a žalovaný ako objednávateľ. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie časti stavby „Polyfunkčný objekt AIRCRAFT“ a to zhotovenie hrubej stavby stavebného objektu SO-01 Polyfunkčná budova. ZA účelom zabezpečenia plnenia povinností zhotoviteľa, sporové strany si dojednali v čl. X bod 6 ZOD, poskytnutie kaucie zo strany žalobcu žalovanému v sume 3.000.000,- SK. Následne po ukončení diela, mala táto kaucia byť vrátená žalovaným žalobcovi v dojednaných termínoch, takto: sumu 1.000.000,- SK po uplynutí 12 mesiacov od odovzdania diela, sumu 1.000.000,- SK po uplynutí 36 mesiacov od odovzdania diela a sumu 1.000.000,- Sk po uplynutí 60 mesiacov od odovzdania diela, vždy v lehote 14 dní od obdržania písomného upozornenia zhotoviteľa na uvoľnenie časti kaucie. Žalobca uviedol, že dielo realizoval a odovzdal dňa 25.5.2007. Listom zo dňa 13.7.2012 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie druhej a tretej časti kaucie v celkovej výške 65.313,59 EUR. Druhú časť kaucie vo výške vo výške 32.193,67 EUR si žalobca uplatňuje v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb 119/2011 a tretia časť kaucie v sume 33.193,92 EUR, je predmetom tohto návrhu. Žalobca k výzve na zaplatenie kaucie, ktorá je predmetom návrhu uviedol, že predmetný list bol zasielaný odporcovi doporučene, ale bez doručenky. Žalobca určil, s prihliadnutím na štandardné lehoty doručovania a úložnú dobu pri neprevzatí zásielky 18 dní, že lehota podľa článku X.9 písm. c) zmluvy (14 dní od doručenia výzvy) uplynula dňa 20.8.2012. Žalobca ďalej poukázal na snahu urovnať nároky zo ZOD mimosúdne, keď strany uzatvorili dňa 4.6.2014 dohodu o urovnaní. Dohodu o urovnaní sa žalovaný zaviazal splatnú druhú a tretiu časť kaucie uhradiť v splátkach najneskôr do konca júna 2014. Žalovaný v dohodnutých lehotách splátky nezaplatil, žalobca po výzve zo dňa 11.8.2014 a po uplynutí dodatočnej lehoty na zaplatenie stanovenej do 22.8.2014, od dohody o urovnaní v súlade s článkom 7 odstúpil. Odstúpenie od dohody bolo žalovanému doručené dňa 3.9.2014. Nakoľko po odstúpení sa dohoda o urovnaní zrušila od počiatku, uplatnil si žalobca celú sumu tretej časti kaucie a úrok z omeškania vyčíslený vzhľadom k uplynutiu lehoty 14 dní od doručenia výzvy na zaplatenie v zmysle ZOD. 3. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi. Šúdu predložil zmluvu o dielo č. 01082006 zo dňa 19.10.2006 medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom diela, vrátane dodatku č. 1 zo dňa 24.5.2007. Z čl. X bod 6 ZOD vyplýva povinnosť zhotoviteľa poskytnúť ako formu potvrdenia záväzkov, kauciu 3.000.000,- SK. Ďalej z bodu 9 totožného článku ZOD vyplývajú dojednané lehoty na vrátenie kaucie v troch splátkach, prvá časť v lehote do 12 mesiacov, druhá časť po uplynutí 36 mesiacov a tretia časť po uplynutí 60 mesiacov od odovzdania diela, na základe výzvy s lehotou 14 dní na zaplatenie. Žalobca súdu predložil tiež Zápis o odovzdaní a prevzatí diela spísaný medzi žalobcom a žalovaným a z ktorého vyplýva, že dielo bolo zhotoviteľom odovzdané dňa 25.5.2007, zápis je podpísaný osobami konajúcimi za zhotoviteľa (O. L., stavbyvedúci) a za objednávateľa (W.. N.). Žalobca súdu predložil tiež protokol o odstránení vád a nedorobkov zo dňa 31.5.2007, ďalej žiadosť o vyplatenie zádržného zo dňa 13.7.2013 adresovanú žalovanému spolu s podacím hárkom dokladujúcim odoslanie zásielky. Žalobca predložil tiež Dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej žalovaný uznáva nároky žalobcu na vyplatenie druhej a tretej časti kaucie obe v sume 33.193,92 EUR, spolu 66.387,84 EUR. V dohode o urovnaní sa žalovaný zaväzuje k dodatočnému uhradeniu sumy 37.119,92 EUR do 30.6.2014 a sumu 38.193,92 EUR do 31.7.2014, dohoda je datovaná dňa 4.6.2014, podpísaná žalobcom aj žalovaným. Žalobca súdu predložil listinný dôkaz - výzvu na úhradu záväzku z dohody o urovnaní adresovanú žalobcom žalovanému, ktorou ho vyzýva na uhradenie pohľadávky predstavujúcej druhú a tretiu časť kaucie v sume spolu 75.313,84 EUR a to najneskôr do 22.8.2014, v opačnom prípade informuje žalobca žalovaného o využití dojednaného práva odstúpiť od dohody o urovnaní. Žalobca predložil súdu aj listinný dôkaz, Odstúpenie od dohody o urovnaní, datované dňa 25.8.2014 a doručené (v zmysle priloženého potvrdenia pošty) dňa 3.9.2014. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č. 33Rob/737/2014-51, ktorým návrhu žalobcu vyhovel a voči ktorému podal žalovaný odpor, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený a nariadené pojednávanie. Žalovaný odpor dôvodil tým, že neuznáva existenciu svojej povinnosti uhradiť žalovanú sumu. Poukázal na doposiaľ neskončené konanie sp. zn. 23Cb 119/2011, ktoré sa vedie na návrh žalobcu o zaplatenie druhej časti kaucie. Argumentoval, že v tomto konaní namietal, že ako postupník uzavrel dňa 5.1.2010 so spoločnosťou T.C.T. SK, spol. s r.o. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok. Touto zmluvou boli na žalovaného postúpené pohľadávky postupcu, ktoré mal voči žalobcovi v tomto konaní a to pohľadávky vo výške 88.674,86 EUR zo zmluvy o dielo č. 29/3/2009 uzatvorenej dňa 17.3.2009. Žalovaný listom adresovaným žalobcovi, uskutočnil úkon smerujúci k započítaniu pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Žalobca započítanie odmietol s odôvodnením, že postúpená pohľadávka spoločnosti T.C.T. SK, spol. s r.o. neexistuje. Na základe toho mal žalovaný za to, že rozhodnutie vo veci, ktorá s tunajším nárokom súvisí, nakoľko je na rovnakom skutkovom a právnom základe, a ohľadom ktorej sa vedie na tunajšom súde konanie, v ktorom nebolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté, prinesie vyriešenie otázok dôležitých aj pre uplatnenie nároku žalobcu v tomto konaní. Žalovaný platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie. 5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril a zaujal stanovisko k tvrdenej neexistencii žalovanej pohľadávky. Poukázal na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 23Cb/119/2011-228, vydaný vo veci žaloby žalobcu o zaplatenie druhej časti kaucie. Súd v tomto rozsudku judikoval, že nárok žalobcu je nesporný, ubehlo 36 mesiacov od odovzdania diela podľa ZOD, žalobca si splnil povinnosť vyzvať žalovaného a lehota 14 dní márne uplynula. Pokiaľ sa jedná o započítanie, súd v predmetnom konaní mal za preukázané, že k zániku pohľadávky započítaním neprišlo, pretože žalobca tento úkon, ako aj existenciu pohľadávky úspešne poprel. Pohľadávka ktorá má byť voči jeho osobe a mala byť predmetom prevodu, medzi postupcom T.C.T SK spol. s r.o. žalovaným, nebola preukázaná. Súd judikoval, že neprišlo k preukázaniu existencie započítania schopných pohľadávok a ďalej uviedol, že vykonaním započítacieho prejavu žalovaný v podstate uznal existenciu tejto pohľadávky, keďže sa ju snažil započítať. Súd v tomto žalobcom citovanom rozsudku mal za to, že k započítaniu nemohlo dôjsť a žalovaný nepreukázal dôvodnosť pohľadávky čo do dôvodu ani výšky. Pohľadávku, ktorá mala byť na žalovaného postúpená spoločnosťou T.C.T SK spol. s r.o. a jej zápočet namietol čo do dôvodu a výšky. Žalobca pripustil, že rozsudok toho času právoplatný nie je, ale zároveň sa žalovaný odvolal spôsobom kde odvolacie dôvody nijako nepreukázal a nezdôvodnil. So spoločnosťou T.C.T SK spol. s r.o. je žalobca v spore, ktorý sa vedie na OS Trnava pod sp. zn. 7Cb/7/2011. Predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená spoločnosťou T.C.T SK spol. s r.o. žalobcovi. Spoločnosť T.C.T SK spol. s r.o. síce vykonala dielo pre žalobcu, ale s vadami a spôsobila mu škodu najmenej v sume 81.958,74 EUR. Za daných okolností poprel žalobca akúkoľvek dlžobu voči tomuto subjektu, čo uznal aj súd konajúci ohľadne náhrady škody, ktorý zaviazal spoločnosť T.C.T SK spol. s r.o. na jej náhradu a zároveň uviedol že spoločnosti T.C.T SK spol. s r.o. nevznikol nárok na zaplatenie sumy 79.884,97 EUR, ktorú si táto spoločnosť fakturovala voči žalobcovi, titulom vykonania vadného diela. Jednalo sa o fa FV2009057, ktorá bola predmetom postúpenia na žalovaného dňa 5.1.2010, ale jedná sa o neexistujúci nárok, ktorý postupca voči žalobcovi nemal a teda nemohol byť predmetom postúpenia, čo potvrdil aj konajúci súd. Okrem uvedeného žalobca argumentoval, že žalovaný uzatvorením dohody o urovnaní, ktorú súdu predložil so žalobou, žalovaný nárok žalobcu uznal čo do dôvodu aj výšky a jeho obrana v konaní je účelová. K tomuto vyjadreniu žalobca súdu predložil písomnosť - nesúhlas s postúpením a započítaním pohľadávok zo dňa 16.8.2010 adresovaný žalovanému, definovaný výškou pohľadávky v sume 88.674,86 EUR, ktorá mala byť predmetom postúpenia medzi T.C.T SK spol. s r.o. a žalovaným. V tomto prípise žalobca pohľadávku neuznáva čo do dôvodu a výšky, spoločnosť T.C.T SK spol. s r.o. spôsobila vadným dielom, ktoré vady neodstránila škodu minimálne 81.958,74 EUR, ktorá predstavuje náklady na ich odstránenie inými subjektmi. Pohľadávka ktorá mala byť predmetom postúpenia a zápočtu je neexistujúca keďže nárok spoločnosť T.C.T SK spol. s r.o. nejestvuje a nemohla byť ani predmetom prevodu. K vyjadreniu predložil žalobca tiež ftk. Rozsudku OS Trnava 7Cb/7/2011-170 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 9.1.2014. V zmysle rozsudku súd zaviazal spoločnosť T.C.T SK spol. s r.o. k žalovanej sume, titulom náhrady škody a okrem iného v odôvodnení na str. 4, súd uvádza, že z dokazovania vyplynulo že spoločnosti T.C.T SK spol. s r.o. nevznikol nárok na sumu 79.884,97 EUR, ktorá suma mala byť predmetom prevodu na žalovaného v tunajšom konaní. Žalobca súdu s vyjadrením predložil tiež rozsudok OS BA III 23Cb/119/2011-228, ktorým tunajší súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 32.119,67 EUR s prísl. V prospech žalobcu - zatiaľ neprávoplatný. 6. Žalovaný prípisom dňa 29.2.2016 žiadal súd, aby tunajšie konanie buď spojil, alebo prerušil, vzhľadom na to, že na tunajšom súde prebieha paralelne konanie 23Cb/119/2011 totožných účastníkov, ktorého predmetom je zaplatenie druhej časti kaucie a táto vec súvisí s prejednávaným konaním. Žalovaný tiež žiadal, aby súd pojednávanie ohlásené na dňa 1.3.2016 odročil s poukazom na jeho návrh na prerušenie konania. 7. Súd prvej inštancie vo veci viedol pojednávanie 1.3.2016, pričom návrh žalovaného na odročenie neakceptoval, keďže žiadosť o prerušenie konanie nie je dôvodom pre odročenie pojednávania a tak konal za neprítomnosti žalovaného. 8. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca. Žalovaný žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložil, ani nežiadal vykonať. Súd tak vykonával dokazovanie z nasledovných listín: ZOD č. 01082006 zo dňa 19.10.2006 a dodatok č. 1, zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 25.5.2007, protokol o odstránení vád a nedorobkov zo dňa 31.5.2007, list navrhovateľa zo dňa 16.8.2010 o nesúhlase so započítaním pohľadávok, žiadosť o vyplatenie zádržného zo dňa 13.7.2012 s poštovým podacím hárkom, dohoda o urovnaní zo dňa 4.6.2014, výzva na úhradu záväzku z dohody o urovnaní zo dňa 11.8.2014, odstúpenie od dohody o urovnaní zo dňa 25.8.2014 a výpisom o prevzatí poštovej zásielky dňa 3.9.2014. Súd sa tiež oboznámil s rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.3.2015, č. k. 23Cb 119/2011-228 a s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 5.11.2013, č. k. 7Cb/7/2011-170. 9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný žalovaný nárok žalobcu a to plnom rozsahu. Konštatoval, že žalobca vykonal pre žalovaného dohodnuté dielo, ktoré mu dňa 25.5.2007 odovzdal, a do 31.5.2007 aj odstránil jeho vady a nedorobky. O platnosti ZOD, ani o termíne odovzdania diela neboli v konaní spory. Po uplynutí 60 mesiacov bol preto žalovaný povinný vrátiť žalobcovi kauciu 1.000.000,- SK, t.j. žalovaných 33.193,92 EUR, do 14 dní po tom, čo bolo doručené písomné upozornenie. Žalobca preukázal, že doporučeným listom zo dňa 13.7.2012 požiadal o vrátenie kaucie. Súd mal tiež za preukázaný termín doručenia zásielky s prihliadnutím na obvyklý čas potrebný na doručenie listu. Z daného dôvodu sa súd stotožnil s tým, že žalovaný bol povinný vrátiť kauciu najneskôr dňa 20.8.2012. Táto lehota márne uplynula a nárok žalobcu je dôvodný. Súd nemal pochyby o platnosti dohody o urovnaní, vzhľadom k tomu, že žalovaný nevzniesol o jej platnosti námietky a jeho procesná obrana sa vzťahovala len k namietaniu paralelne vedeného konania ohľadne druhej časti kaucie, kde namietal žalovaný započítanie. Súd sa oboznámil okrem dohody o urovnaní aj s odstúpením žalobcu, keď žalovaný ani v dodatočnom termíne neuhradil pohľadávku tvorenú dvoma kauciami, z ktorej jedna je predmetom paralelného konania a ostatná je predmetom tunajšieho konania. Súd dospel k záveru, že po platnom odstúpení od dohody o urovnaní, táto od počiatku zanikla a žalovanému znovu vznikla povinnosť zaplatiť tretiu časť zádržného, v pôvodnom termíne, po márnom uplynutí lehoty 14 dní, od doručenia výzvy. Okrem istiny, ktorú predstavuje žalovaná suma, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením tohto peňažného záväzku dňom 21.8.2012, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, v zmysle platných právnych predpisov ku dňu vzniku omeškania. Súd prvej inštancie zhodnotil obranu žalovaného ako účelovú, zameranú iba na formálne námietky a predlžovanie sporu. V spore žalobca neuplatnil žiadnu vecnú námietku (skutkovú alebo právnu) proti žalovanému nároku, poukazoval iba na to, že sa vedie aj ďalší spor o zaplatenie druhej časti kaucie. Záväzok žalobcu, ktorý mal existovať v prospech spoločnosti T.C.T SK, spol. s r.o., a ktorý mal byť postúpený a započítaný voči žalobcovi, nebol preukázaný. Súd prvej inštancie sa oboznámil z rozsudkom OS v Trnave č. k. 7Cb/7/2011-170, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2014. V rozsudku súd konštatoval, že spoločnosti T.C.T SK, spol. s r.o. nevznikol nárok na zaplatenie sumy 79.884,97 EUR, vyúčtovanej faktúrou č. FV2009057, nakoľko účtované práce neboli vykonané a fakturácia bola vykonaná po odstúpení od zmluvy v rozpore so zmluvou o dielo. Týmto spôsobom súd prvej inštancie uzatvoril tvrdený nárok žalovaného ako obranu voči žalobcom uplatnenej sume, ako neplatný, vzhľadom k tomu, že pohľadávka pôvodného veriteľa nebola preukázaná a teda nemohla byť ani predmetom postúpenia a následného zápočtu. 10. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd prvej inštancie vzhľadom na povahu sporových strán ako podnikateľov, aplikoval všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka („ObZ“), konkrétne § 1 ods. 1 a 2, podľa ktorého „tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“ Pri súčasnej aplikácii § 261 ods. 1 a 9 ObZ, ktorý pripúšťa použitie občianskoprávnych predpisov na zmluvy medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené v hlave II ObZ, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom, súd posúdil dodávateľsko - zhotoviteľský vzťah sporových strán, podľa úpravy zmluvy o dielo v § 536 a nasl. Občianskeho zákonníka a dohodu o urovnaní s použitím § 585 OZ (dohoda o urovnaní). Príslušenstvo bolo žalobcom uplatnené v zákonnej výške a súd konštatoval oprávnenosť tohto nároku, ktorý bol vyčíslený súladne s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení do 31.1.2013. V zmysle § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%. Nárok na úrok z omeškania, ktorý žalobca vyčíslil ako 8,75% ročne zo žalovanej sumy, teda bol oprávnený a v súlade s cit. zákonnou úpravou. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania, súd prvej inštancie zhodnotil, že tento návrh nie je dôvodný vzhľadom na argumentáciu žalovaného, ktorý dôvodil tým, že súd by mal vyčkať na rozhodnutie o druhej časti kaucie, ktorá s touto vecou súvisí a je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 23Cb 119/2011. Podľa § 109 ods. 2, písm. c) O. s. p., súd môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na prerušenie konania nemožno subsumovať pod § 109 ods. 2 písm c) O.s.p., pretože všetky sporné otázky, zásadné pre rozhodnutie, si môže tunajší súd vyriešiť v tomto konaní a nie je potrebné čakať na rozhodnutie v paralelnej veci. Hospodárnosť, ktorou argumentoval žalovaný pre spojenie vecí, alebo prerušenie konania, súd nepripustil, vzhľadom k tomu, že bolo v paralelnom konaní dňa 30.3.2015 rozhodnuté o zaplatení druhej časti kaucie. Návrh na prerušenie konania preto zamietol. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu uplatnených trov, vzhľadom na úplný úspech vo veci. 11. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie dňa 25.4.2016. Argumentoval, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal toto rozhodnutie zrušiť a po opätovnom prejednaní veci žalobu zamietnuť. Žalovaný opäť svoje odvolanie dôvodil tým, že medzi ním a spoločnosťou T.C.T. SK spol. s r.o., bola dňa 5.1.2010 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky z postupcu na žalovaného. Pohľadávka, ktorá sa mala postúpiť bola pohľadávkou spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o. voči tunajšiemu žalobcovi z titulu vykonaného diela, ktoré mala spoločnosť zhotoviť pre žalobcu. Pohľadávku 88.674,86 EUR si listom dňa 5.1.2010 žalovaný jednostranným písomným úkonom započítal, v rozsahu kryjúcim sa s pohľadávkou žalobcu. Žalovaný bol dobromyseľný v tom, že medzi postupcom a žalovaným nie je právny spor o náhradu škody a má za to, že je zápočet platný. Pohľadávka žalobca tak zanikla zápočtom. Žalovaný opätovne namietol, že sa na tunajšom súde vedie konanie o zaplatenie druhej časti kaucie, ktoré konanie je postavené na rovnakom skutkovom a právnom základe a preto žiadal až do právoplatnosti, tunajšie konanie prerušiť, pretože výsledok prv začatého konania má zásadný význam pre tunajší spor. 12. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného dňa 23.5.2016. S odvolacím dôvodom a odvolaním ako takým nesúhlasil, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec náležite právne posúdil a dostatočne odôvodnil priznanie nároku žalobcu, aj zamietnutie návrhu na prerušenie konania. V konaní o druhú časti kaucie, sa neriešila otázka, ktorá by mala právny význam pre rozhodnutie v tunajšej veci a súd bol v plnej miere oprávnený riešiť všetky skutkové a právne otázky sporu v tunajšom konaní. Dňa 12.4.2016 bol vydaný rozsudok č.k. 2Cob/140/2015-257, ktorým odvolací súd potvrdil žalovaným napadnuté rozhodnutie v paralelnej veci a teda tento spor je právoplatne rozhodnutý v prospech žalobcu. Žalovaný pri podaní odvolania nesprávne argumentoval prebiehajúcim konaním č.k. 23Cb/119/2011, nakoľko toto bolo rozsudkom KS BA 2Cob/140/2015-257, právoplatne ukončené a argument na prerušenie tunajšieho konania odpadol. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu časť sporu, podľa názoru žalobcu sa súd pri hodnotení započítania, správne riadil názorom OS Trnava, ktorý rozsudkom 7Cb/7/2011-170, potvrdeným Krajským súdom, teda právoplatne určil, že pohľadávka spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o. voči žalobcovi v tunajšom konaní, nie je oprávnená, pretože sa jednalo o vadné dielo a práce, ktoré neboli v súlade so zmluvou o dielo medzi žalobcom a T.C.T. SK spol. s r.o. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v sume 593,84 EUR s DPH. K odvolaniu pripojil Rozsudok KS BA č.k. 2Cob/140/2015-257, ktorým súd potvrdil rozsudok tunajšieho súdu 23Cb/119/2011-228. 13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 26.10.2017, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva. 16. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, podstatným momentom sporu, bolo posúdenie zápočtu, ktorým argumentoval žalovaný zánik pohľadávky žalobcu. Ostatné skutkové okolnosti prípadu neboli sporné, nakoľko žalovaný nerozporoval ani platnosť zmluvy o dielo medzi ním a žalobcom, ani odovzdanie diela a skutočnosť že sumu 33.193,92 EUR v termíne neuhradil. Žalovaný nerozporoval ani termín doručenia výzvy na zaplatenie, ani platnosť dohody o splatení dlhu a jej zánik od počiatku, v dôsledku odstúpenia žalobcu pre nezaplatenie dojednaných súm. Preto sa odvolací súd zameral výhradne na riešenie otázky zápočtu, ktorou sa bránil žalovaný. 17. Započítanie je obsahom úpravy Občianskeho zákonníka (OZ), ktorá je doplnená o špecifikácie vzťahujúce sa na obchodné subjekty v Obchodnom zákonníku (ObZ). Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 ObZ, „(1)Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“ Aplikáciou cit. zákonného ustanovenia ObZ, je možné na vzťah sporových strán použiť všeobecnú úpravu započítania, ktoré je za splnení zákonných podmienok spôsobom zániku záväzkov. Potom podľa § 580 OZ „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ 18. Odvolací súd sa zameral na preskúmanie zákonných požiadaviek pre platné započítanie a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu vzájomnej pohľadávky medzi ním a žalobcom, hoci v konaní tvrdil že disponuje pohľadávkou, ktorá mu bola poskytnutá postúpením spoločnosťou T.C.T. SK spol. s r.o. Odvolací súd sa pri skúmaní existencie pohľadávky spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., oboznámil s rozhodnutím Okresného súdu Trnava, č.k. 7Cb/7/2011-170, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom a nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2014. Vzhľadom k tomu, že išlo o spor, ktorým sa podrobne riešila oprávnenosť pohľadávky spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., odvolací súd toto rozhodnutie preskúmal, stotožnil sa s názorom okresného súdu Trnava, ktorý v menovanej veci na str. 4 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že pohľadávka spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., oprávnená nebola. Tieto závery aplikoval na tunajšie konanie. Tamojší súd konštatoval, že spoločnosti nevznikol nárok na zaplatenie sumy 79.884,97 EUR voči žalobcovi, pretože dokazovaním vyplynulo, že práce fakturované spoločnosťou, neboli v skutočnosti vykonané a fakturácia bola realizovaná po odstúpení od zmluvy o dielo. V súlade s § 186 ods. 1 CSP, „Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú“. Odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s názorom súdu, ktorý v konaní sp. zn. 7Cb/7/2011, vykonal dokazovanie a z tohto dokazovania vyplynul názor o neexistencii pohľadávky spoločnosti T.C.T. SK spol. s r.o., ktorá bola prejudiciálnou otázkou k posúdeniu platnosti zápočtu. 19. Predmetom započítania môže byť len existujúca vzájomná pohľadávka a v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím č.k. 7Cb/7/2011-170, pohľadávka ktorej započítaním sa procesne žalovaný bránil, neexistovala. Započítanie potom nemohlo byť platné a aj napriek vykonaniu jednostranného úkonu zápočtu, zo strany žalovaného, tento právny úkon nespôsobil zánik žalovanej pohľadávky žalobcu. Pokiaľ ide o zápočet, žalovaný sa ním bránil tiež v paralelne vedenom spore č.k. 23Cb/119/2011, ktorý bol právoplatne skončený potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Ba, v konaní sp. zn. 2Cob/140/2015-257. V tejto veci Krajský súd potvrdil názor okresného súdu Bratislava III, že započítanie je neplatné pre nepreukázanie existencie započítania schopnej pohľadávky s odkazom na vyriešenie sporu medzi žalobcom a postupcom v konaní na OS v Trnave. Tunajší súd opätovne konštatuje že vzhľadom na § 186 ods. 1 CSP, nemal dôvod rozporovať názor súdu v skutkovo a právne obdobnej veci č.k. 23Cb/119/2011 a s jeho názorom sa stotožnil. Žalovaný navyše žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nedal dôvod na rozporovanie názorov na postúpenie a zápočet. Tak spoločnosť, ktorá mala byť postupcom pohľadávky, ako ani žalovaný v tomto konaní, ani v paralelne vedenom konaní, nepreukázal že by bola postúpená oprávnená pohľadávka a teda ako taká nemohla byť predmetom zápočtu voči žalobcovi. 20. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie konania, súd konanie preruší za podmienok ustanovených v § 162 CSP, ak: „a)rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.“ Vzhľadom k tomu, že žalovaný žiadal o prerušenie konania do právoplatnosti sporu vedeného v paralelnej veci č.k. 23Cb/119/2011 pretože je skutkovo a právne totožná, súd skúmal, či sa v tomto konaní rozhodovalo o veci, ktorá je jedným z dôvodov na prerušenie, najmä či sa rozhoduje o veci, v ktorej nie je sám oprávnený rozhodnúť a dospel záveru, že nie je dôvod čakať na rozhodnutie súdu v paralelne vedenom spore. Tunajší súd bol plne oprávnený vykonať dokazovanie a vytvoriť si vlastný právny názor na vec. Žalobca správne poukázal, v čase podania odvolania žalovaným dňa 25.4.2016, odpadol dôvod na prerušenie, aj na spojenie veci z dôvodu hospodárnosti, nakoľko predmetné rozhodnutie č.k. 23Cb/119/2011, nadobudlo medzičasom právoplatnosť potvrdením Krajského súdu v Bratislave. 21. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení v hmotnoprávnej stránke veci a to v preukázaní platnosti postúpenia a existencie započítania schopnej pohľadávky k platnému zápočtu. Žalovaný tiež neuniesol dôkazné bremeno v procesnej požiadavke na prerušenie tohto konania a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. 22. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 24Cb/358/2015-109 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).