Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/149/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208769 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312208769.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Q. B., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XX, O., zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mostová 2, proti odporkyniam: X/ J. B., K.. XX.XX. XXXX, X/ X. V., K.. XX.XX.XXXX, obe bytom P. XX, O., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefániková 14, o určenie vlastníctva a iné, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.novembra 2014 č.k. 12C/63/2012-770 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania odporkýň vo výške 1.335,82 Eur, na účet X.. U. F., vedený v I. O., U..W.., Č.. SK XX XXXX XXXX XXXXXXXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že je vlastníkom rodinného domu a pozemkov, zapísaných na J. Č.. XXXX v katastrálnom území B., vedených vo vlastníctve odporkyne 2/ na základe kúpnej zmluvy, uzavretou s odporkyňou 1/. Vlastníctva k rodinnému domu (W.. Č.. XXXX na V. V.. Č.. XXXXX/XX) sa domáhal z titulu originárneho nadobudnutia vlastníctva zhotovením stavby; určenia vlastníctva k pozemkom sa domáhal z titulu vrátenia daru od odporkyne 1/. Kúpnu zmluvu, uzavretú medzi odporkyňami považoval za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, keď vo vzťahu k domu odporkyňa 1/ (navrhovateľova dcéra) prevádzala vlastníctvo k veci, ktorej vlastníkom nebola. Vo vzťahu k pozemkom (V.. Č.. XXXXX/XX, zastavaná plocha o výmere XXX Q. U. V.. Č.. XXXXX/ XX, záhrada R. B. XXX Q.) označil za dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy skutočnosť, že odporkyňa 1/ v rozpore s darovacou zmluvou previedla dar na tretiu osobu (matku a bývalú partnerku navrhovateľa) bez súhlasu navrhovateľa. Napokon túto zmluvu považoval za neplatnú z dôvodu simulácie darovacej zmluvy (dohodnutá kúpna cena vo výške 1000,- Eur). Keďže neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti darovacej zmluvy, za platný právny úkon nemožno považovať ani úkon disimulovaný. Súčasne sa domáhal určenia, že na strane odporkyne 1/ neexistuje vecné bremeno, zriadené súčasne s neplatnou kúpnou zmluvou. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom navrhovateľa určil za vlastníka sporných nehnuteľností, keď po vykonanom dokazovaní dospel k nasledujúcim záverom: 1/ vo vzťahu k rodinnému domu dospel k záveru, že v rozpore so zápisom na liste vlastníctva bol jeho vlastníkom navrhovateľ, na základe originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva ako stavebníka k zhotovovanej stavbe. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu o dielo so zhotoviteľom stavby, stavbu financoval, preto od počiatku výstavby je vlastníkom zhotovovanej veci jej objednávateľ. Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba, pričom navrhovateľ dom staval s úmyslom mať ho i pre seba. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s obranou odporkýň, že rodinný dom ako stavebník, uvedený v kolaudačnom rozhodnutí originárnym spôsobom nadobudla odporkyňa 1/, resp., že táto vlastníctvo k rod. domu nadobudla vydržaním, keďže tento užívala po dobu dlhšiu než 10 rokov a v jeho užívaní bola dobromyseľná. Podľa záverov súdu prvého stupňa k vydržaniu vlastníctva podľa § 134 ods. 1 OZ nedošlo, pretože podmienkou vydržania je držba veci oprávneným držiteľom, a nie vlastníkom nehnuteľnosti, pričom v určitom časovom období odporkyne boli zapísané v katastri nehnuteľnosti ako jeho vlastníčky; obe bez právneho titulu. Majúc teda za preukázané, že navrhovateľ je ako stavebník vlastníkom stavby, ku ktorej vlastníctvo nikdy v zákonom predpísanej forme nepreviedol na iný subjekt a vlastníctvo k rodinnému domu nenadobudla vydržaním ani tretia osoba, návrhu v požadovanej časti určenia vlastníctva k domu vyhovel. Odporkyňa 1/ nemohla potom na odporkyňu 2/ previesť vlastníctvo k rodinnému domu, keďže jeho vlastníčkou nebola; 2/ pokiaľ išlo o opodstatnenosť návrhu v časti vrátenia pozemkov ako daru, ktorý navrhovateľ daroval odporkyni 1/ v čase jej maloletosti (darovacia zmluva z roku 1995), súd prvého stupňa dospel k záveru, že v rodine účastníkov konania sú hrubo narušené vzťahy (80 až 100 podaní pred orgánmi činnými v trestnom a v správnom konaní), preto posudzoval správanie ako darcu - navrhovateľa, tak i obdarovanej - odporkyne 1/ a dospel k záveru, že správanie sa odporkyne 1/ voči navrhovateľovi (otcovi) vykazuje znaky porušenia dobrých mravov značnej intenzity, odôvodňujúce právo darcu domáhať sa vrátenia daru podľa § 630 OZ; 3/ s ohľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporkyňami dňa 27.06.2001 (v časti domu z dôvodu prevodu vlastníckych práv, ktoré odporkyni 1/ nepatrili, v časti pozemkov pre neplatnú zastretú darovaciu zmluvu z dôvodu dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1.000,- Eur, zjavne neprimeranú lokalite, bonite a výmere pozemkov), súd za opodstatnený považoval návrh i v časti určenia, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania prevádzaných nehnuteľností v prospech odporkyne 1/, zriadené spolu s neplatnou kúpnou zmluvou. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu. Odporkyne 1/, 2/ v rozsiahlom odvolaní vo veci samej žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Za nesprávne považovali predovšetkým závery súdu prvého stupňa, že odporkyňa 1/ sa nestala vlastníčkou rodinného domu. Mali za to, že vlastníctvo k rodinnému domu nadobudla originárnym spôsobom, keďže v stavebnom konaní mala postavenie stavebníka. Na jej meno bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pričom k zmene v osobe stavebníka z navrhovateľa na v tom čase maloletú odporkyňu 1/ mohlo dôjsť len so súhlasom navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu sám uviedol, že s takýmto usporiadaním vzájomných vzťahov bol uzrozumený a súhlasil s ním. O súhlase navrhovateľa svedčí i jeho súčinnosť v konaní, v ktorom sa schvaľoval právny úkon maloletej v kolaudačnom konaní poručenským súdom. Navrhovateľ preto nezhotovoval stavbu v úmysle mať ju pre seba, ale pre svoju dcéru, odporkyňu 1/. Ak by aj nedošlo k originárnemu nadobudnutiu vlastníctva zhotovením stavby, odporkyňa 1/ sa nesporne stala vlastníčkou domu na základe vydržania, keď išlo o spôsobilý predmet vydržania a odporkyňa 1/ ho užívala po dobu viac ako 10 rokov. V držbe nehnuteľnosti bola po celý čas dobromyseľná, keď ako jeho vlastníčka bola zapísaná i na liste vlastníctva. Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil v neprospech odporkyne 1/. Odporkyňa 1/ bola preto oprávnená previesť vlastníctvo k domu na odporkyňu 2/. Za nesprávny považovali tiež záver súdu o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy z dôvodu simulácie darovacej zmluvy. Dohodnutá kúpna cena vo výške 1.000,- Eur bola riadne zaplatená, pri jej určení bolo zohľadnené zriaďované vecné bremeno v prospech odporkyne 1/ i osoba nadobúdateľa, matka odporkyne 1/, ktorá sa podieľala na financovaní domu. Zdôraznili, že nemali žiaden dôvod zastierať skutočne zamýšľaný úkon kúpnou zmluvou. Namietali tiež splnenie zákonných predpokladov pre vrátenie daru v zmysle § 630 OZ. Zastávali názor, že záver súdu prvého stupňa o správaní sa odporkyne 1/ k navrhovateľovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi nevyplýva z vykonaného dokazovania; treba pritom brať do úvahy, či správanie sa darcu nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného. Zdôraznili, že správanie sa odporkyne 2/ ako bývalej partnerky navrhovateľa nemá žiaden vzťah k vráteniu daru. Navrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k stavbe rodinného domu nemala odporkyňa 1/ žiaden nadobúdací titul, keď rozhodnutie o užívaní stavby takýmto titulom nie je. Navrhovateľ objednal zhotovenie stavby pre seba s úmyslom v nej bývať, on do nej investoval, stavebníkom bol vždy len on a so zmenou stavebníka nesúhlasil. Vlastníctvo k stavbe nadobudol teda originárnym spôsobom vytvorením veci a nesprávny zápis v katastri nehnuteľnosti v prospech odporkyne 1/ mal len deklaratórny charakter. Domnieval sa tiež, že odporkyňa 1/ nemohla vydržať vlastníctvo k stavbe, pretože nebola dobromyseľná; zápis o vlastníckom práve dobromyseľnosti nesvedčí, podobne ani kolaudačné rozhodnutie, pričom subjektívny pocit nie je dostatočným, ak nie je vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Keďže odporkyňa 1/ nebola vlastníčkou stavby, nemohla platne previesť na odporkyňu 2/ kúpnou zmluvou vlastnícke právo k stavbe. Opakoval argumentáciu pred súdom prvého stupňa, že ide o evidentne zastretý právny úkon, ktorý treba považovať za neplatný. Keďže kúpna zmluva medzi odporkyňami je absolútne neplatná, odporkyňa 2/ sa nikdy nestala vlastníčkou pozemkov, preto je odporkyňa 1/ za splnenia predpokladov pre vrátenie daru podľa § 630 OZ povinná vrátiť navrhovateľovi dar. Nemohlo byť platne zriadené ani vecné bremeno tou istou zmluvou. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie včas navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania trov právneho zastúpenia v rozsahu v akom boli uplatnené. Odporkyne k vyjadreniu navrhovateľa uviedli, že navrhovateľ dal súhlas na zmenu stavebníka, keď v opatrovníckom konaní sa na pojednávaní pripojil k návrhu matky na schválenie právneho úkonu v kolaudačnom konaní. Odporkyňa 1/ nadobudla vlastníctvo originárnym spôsobom, keďže navrhovateľ chcel a súhlasil s tým, aby novopostavená nehnuteľnosť bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníctvo odporkyne 1/. Navrhovateľ s takýmto usporiadaním vlastníckych vzťahov súhlasil, čo vyplýva z jeho konania v konaniach (stavebnom i súdnych). Odvolací súd prejednal odvolanie účastníkov konania v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzenými (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vo veci nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie odporkýň je opodstatnené. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ (predtým žijúci v emigrácií v Rakúsku) nadobudol nehnuteľnosti na Kolibe, ktoré darovacou zmluvou v roku 1995 daroval v tom čase dvojročnej dcére - odporkyni 1/. Išlo o rodinný dom so záhradou. Navrhovateľ si k nehnuteľnostiam zriadil právo doživotného bezodplatného užívania. Na základe uvedenej darovacej zmluvy bolo zapísané vlastnícke právo v prospech odporkyne 1/, ako aj vecné bremeno k darovaným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ sa rozhodol starý rodinný dom zbúrať a postaviť nový dom. Pri zápise novej stavby do katastra nehnuteľnosti v prospech odporkyne 1/ (uvedenej v kolaudačnom rozhodnutí ako stavebník), katastrálny úrad opomenul pozmeniť údaj v časti ťarchy, týkajúci sa vecného bremena k už neexistujúcej (zbúranej) stavbe. V dôsledku tohto pochybenia bolo vecné bremeno v prospech navrhovateľa naďalej zapísané k stavbe i v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi odporkyňami v roku 2011. Až po tom, ako sa odporkyňa 2/ stala vlastníčkou sporných nehnuteľností, došlo k oprave zápisu vecného bremena tak, že v súlade s právnym stavom bolo vecné bremeno v prospech navrhovateľa vyznačené len k sporným pozemkom. Táto zmena v zápise na liste vlastníctva viedla navrhovateľa k podaniu návrhu na súd o určenie, že ku stavbe má vecné bremeno in personam (konanie vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 44C/63/12) a následne i k podaniu návrhu v tomto konaní. Z tvrdení samotného navrhovateľa ďalej vyplýva, že bol uzrozumený s tým, že ako vlastník sporných nehnuteľností je v katastri vedená odporkyňa 1/. Ide o tvrdenia navrhovateľa v návrhu i v písomnom podaní, označenom ako životopis, kde objasňuje, čo bolo jeho motívom, aby nadobudnuté nehnuteľnosti daroval v tom čase dieťaťu v útlom detskom veku. V „životopise“ i pred odvolacím súdom sa navrhovateľ vyjadril, že vzhľadom na jeho podnikateľské aktivity i činnosť mafie mu bolo odporúčané, aby nehnuteľnosti previedol na svoju dcéru v r. 1995, pričom tie isté okolnosti trvali i v čase zhotovenia nového rodinného domu a pri jeho užívaní od roku 1998 navrhovateľom spoločne s oboma odporkyňami. Navrhovateľ sa domáhal vo veci určenia vlastníctva k pozemkom z titulu vrátenia daru a k rodinnému domu z titulu originárneho nadobudnutia vlastníctva k stavbe ním ako stavebníkom. Súčasne sa domáhal určenia, že odporkyni 1/ neexistuje právo doživotného týchto nehnuteľností v kúpnej zmluve uzavretej medzi odporkyňami v júni 2011. Za tohto stavu bolo pre posúdenie opodstatnenosti návrhu rozhodujúce zodpovedať na otázky: 1/ s akým úmyslom zhotovoval navrhovateľ dom, teda či ako stavebník tento staval pre seba alebo pre inú osobu; 2/ či odporkyňa 2/ platne nadobudla dom od odporkyne 1/ 3/ v časti darovaných pozemkov, či vráteniu daru nebráni skutočnosť, že obdarovaná už nie je ich vlastníkom, teda 4// či pozemky platne nadobudla odporkyňa 1/ 5/ ak pozemky neboli platne prevedené na odporkyňu 2/, či sú splnené predpoklady pre vrátenie daru poľa § 630 OZ Navrhovateľa by bolo možné považovať za vlastníka stavby len v prípade, ak rodinný dom zhotovoval s úmyslom mať ho pre seba a pokiaľ vlastníctvo k domu nenadobudla odporkyňa 1/ iným zákonným spôsobom. Na úmysel stavebníka možno usudzovať z okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým zo správania sa samotného stavebníka a zainteresovaných osôb. Podľa názoru odvolacieho súdu, hoci navrhovateľ mal záujem užívať novopostavený dom, tento nestaval s úmyslom mať ho pre seba. K stavbe preto nenadobudol vlastníctvo originárnym spôsobom (zhotovením novej veci), ale osoba, v prospech ktorej stavbu zhotovoval, teda odporkyňa 1/. Uvedený záver odvolací súd opiera predovšetkým o vyššie uvedené skutočnosti. Navrhovateľ bol uzrozumený s tým, že ako vlastníkom rodinného domu bola na liste vlastníctva po dlhý čas vedená odporkyňa 1/ (od zápisu stavby do katastra nehnuteľností v roku 1998 až do uzavretia kúpnej zmluvy s odporkyňou 2/ v roku 2011). Skutočnosť, že dom nestaval pre seba vyplýva i z jeho vyjadrenia pred odvolacím súdom a z tvrdení v životopise, keď uviedol, že okolnosti, pre ktoré daroval nehnuteľnosti v jeho vlastníctve dvojročnej dcére (r. 1995) trvali i v čase zhotovenia nového rodinného domu v r. 1998. Rovnako vyplýva z jeho tvrdení v konaní 44C/63/12, v ktorom sa domáha určenia, že ku rodinnému domu mu svedčí vecné bremeno, čo vylučuje, aby bol súčasne vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť, že navrhovateľ ani v súvislosti so zhotovovaním novej stavby nemal záujem byť jej vlastníkom. O tom, že bol dom stavaný pre odporkyňu 1/ podporne svedčí tiež, že v kolaudačnom rozhodnutí (na rozdiel od stavebného povolenia) bola táto uvedená ako jeho stavebníčka a opatrovníckym súdom bol so súhlasom navrhovateľa schvaľovaný úkon maloletej odporkyne 1/ v kolaudačnom konaní (sp. zn. 25Nc/88/98). Navrhovateľ sa (s ohľadom na nesprávny zápis vecného bremena na LV) nesprávne domnieval, že vecné bremeno zriadené k zbúranému domu trvalo naďalej i k novopostavenému rodinnému domu. Tento stav považoval za dostatočné zabezpečenie jeho záujmu na užívaní domu i pozemkov. Ak by aj bolo spochybnené originárne nadobudnutie vlastníctva, odporkyňa 1/ nepochybne nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva ďalším originárnym spôsobom, vydržaním podľa § 134 OZ. V rodinnom dome žije od začatia jeho užívania s navrhovateľom a odporkyňou 2/ v r. 1998. Podľa názoru odvolacieho súdu niet žiadnych dôvodov, pre ktoré by nemala byť v držbe dobromyseľná. Ako už judikovala súdna prax (porovnaj R 27/05), nehnuteľnosti môže vydržaním nadobudnúť i maloleté dieťa, za ktoré správu majetku vykonávajú rodičia. Dobromyseľnosť otca - navrhovateľa je zrejmá, keď uvádzal, že bol uzrozumený s tým, že dom je „zapísaný“ na odporkyňu 1/. Obdobne na strane matky, ktorá dom spolu s ňou užívala. Niet dôvodu pochybovať, že sa domnievala, že dom je stavaný pre dcéru, v obdobnom režime ako pri darovaní pozemkov a zbúraného domu v roku 1995. Odporkyňa 1/ teda bola oprávnená previesť na odporkyňu 2/ vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, k domu ako vlastníčka na základe originárneho nadobudnutia vlastníctva k vybudovanej stavbe, resp. na základe vydržania, k pozemkom na základe darovania. Navrhovateľ sa domáhal v časti pozemkov vrátenia daru, hoci obdarovaná ich už v čase doručenia návrhu na začatie konania (prvá výzva na vrátenie daru) dňa 13.8.2012 už nemala vo vlastníctve, v dôsledku čoho dar nemohla z objektívnych dôvodov vrátiť. Podľa judikatúry súdov (porovnaj napr. R 83/2006, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 4080/07) pokiaľ obdarovaný už nemôže dar vrátiť in natura v dôsledku jeho scudzenia pred doručením výzvy na vrátenie daru, prichádza do úvahy uplatnenie peňažnej náhrady za poskytnutý dar. V prejednávanej veci preto možnosť požadovať vrátenie daru bola závislá od navrhovateľom namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporkyňami dňa 27.6.2011, vklad pod V-V16391/11 dňa 12.7.2011, z dôvodu disimulácie darovacej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu v tejto otázke dospel súd prvého stupňa k nesprávnemu záveru o neplatnosti zmluvy. Uvedený záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je celkom nesprávnym. Kúpna zmluva môže byť neplatná z dôvodu ceny, avšak len relatívne, na jej uplatnenie by boli legitimované zmluvné strany (§ 40a in fine OZ). Zo skutočnosti, že odporkyne si dohodli kúpnu cenu vo výške 1000,- Eur, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že ide o zastretú darovaciu zmluvu v zmysle § 41a ods. 2 OZ, neplatnú pre nesplnenie podmienok pre darovaciu zmluvu. Výška kúpnej ceny je v zásade na vôli zmluvných strán, pričom možno plne akceptovať argumentáciu odporkýň, z akých dôvodov stanovili kúpnu cenu v takejto výške (nedostatok prostriedkov u odporkyni 1/ na potrebnú údržbu nehnuteľností, príbuzenský vzťah s nadobúdateľkou nehnuteľností, ktorá sa o nadobudnutie rodinného domu pričinila, súčasné zriadenie vecného bremena v prospech odporkyne 1/). Napokon v čase uzavretia zmluvy znel zápis vecného bremena v prospech navrhovateľa i na rodinný dom. Treba pritom zdôrazniť, že odporkyne nemali dôvod na disimuláciu darovacej zmluvy, resp. žiaden takýto dôvod navrhovateľ netvrdil a nepreukázal. Kúpnu zmluvu nemožno považovať za neplatnú v časti prevádzaných pozemkov ani s ohľadom na dojednanie, obsiahnuté v darovacej zmluve, v zmysle ktorého sa odporkyňa 1/ zaviazala na prevod darovaných nehnuteľností len so súhlasom darcu. Podľa názoru odvolacieho súdu obdarovaný ako vlastník veci nemohol byť platne obmedzený v dispozícií s darom (§ 123 OZ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa 1/ v čase požadovaného vrátenia daru už nebola jeho vlastníkom, v dôsledku čoho neobstojí návrh na vrátenie daru. Pokiaľ by boli splnené zákonné predpoklady pre vrátenie daru § 630 Oz, navrhovateľ by bol oprávnený požadovať len peňažnú náhradu podľa ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľa nebolo možné určiť za vlastníka stavby, keďže stavba bola zhotovená navrhovateľom v prospech odporkyne 1/, ktorá nadobudla vlastníctvo k stavbe originárnym spôsobom, resp. vydržaním. Pre platné zriadenie vecného bremena v namietanej kúpnej zmluve nebolo možné vyhovieť návrhu ani v časti určenia, že odporkyni 1/ ku nehnuteľnostiam nesvedčí vecné bremeno. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh ako neopodstatnený zamietol (§ 220 O.s.p.). So zreteľom na výsledok odvolacieho konania bolo bez významu rozhodovať o súdom prvého stupňa priznaných trovách navrhovateľa. Odporkyniam, ktoré v konaní dosiahli plný úspech, odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 33,- € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.302,82 € trovy právneho zastúpenia. Priznané trovy predstavujú odmenu advokáta podľa § 11 ods. 1 v spojení s 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za : 1 úkon právnej služby v hodnote 29,35 € (1/2 hodnoty úkonu) - odvolanie proti uzneseniu v r. 2012 + rež. paušál 7,63 €, za 6 úkonov v r. 2013 á 60,07 € (prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x písomné podanie, 3 x účasť na pojednávaní), + rež. paušál 6 x 7,81 €, za 6 úkonov v r. 2014, á 61,85 € (2x písomné podanie, 4 x účasť na pojednávaní) + rež. paušál 6 x 8,04), v r. 2015 za podané odvolanie 64,53 € + rež. paušál 8,39 €, za 2 úkony v r. 2016 á 66,00 € (písomné podanie, účasť na odvolacom pojednávaní) + rež. paušál 2 x 8,58 €, + 20% DPH (217,14 €), spolu 1.302,82 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.