Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312215856 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312215856.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: ZD. L., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXXX/XX, W., št. občianka SR, zastúpenej: JUDr. Margita Kováčová, advokátka, so sídlom Košická 6, Bratislava proti odporcovi: C. L., A.. XX.X.XXXX, N.. X.X.XXXX, A. W. W. XXX, I. L. o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8.9.2015, č. k. 37P/249/2012-465, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8.9.2015, č.k. 37P/249/2012-465 s a z r u š u j e a konanie o návrhu navrhovateľky na určenie výživného s a zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou platiť jej mesačné výživné vo výške 250 eur. O trovách konania si vyhradil právo rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že obaja účastníci konania si vzájomne na svoju výživu neprispievajú a nemožno povedať, že by situácia jedného z nich bola bývala po materiálnej stránke lepšia ako situácia toho druhého, odporca toho času nemá na účtoch vedených na jeho meno v peňažných ústavoch takmer žiadne finančné prostriedky a jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, preto je viac ako nesporné, že priznanie vyživovacej povinnosti odporcovi voči navrhovateľke by bolo v danej situácii v rozpore s § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka žiadajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Okresný súd Bratislava III doposlal dňa 8.3.2016 odvolaciemu súdu písomné podanie právneho zástupcu odporcu, ktorým zaslal úmrtný list odporcu za účelom zastavenia odvolacieho konania. Z úmrtného listu vydaného matričným úradom I. L. dňa 15. 2. 2016 vyplýva, že odporca dňa 9.2.2016 zomrel. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa § 211 ods.3 O.s.p ak tento zákon neustanovuje inak , pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 107 spája stratu procesnej subjektivity (spôsobilosti byť účastníkom konania) s povinnosťou konajúceho súdu posúdiť túto prekážku konania, a to vzhľadom na povahu prejednávanej veci. Súd teda musí posúdiť, či predmetom konania sú práva a povinnosti viazané podľa hmotnoprávneho práva na osobu účastníka konania a neprechádzajú na jeho právnych nástupcov, alebo v konaní je možné pokračovať s právnymi nástupcami takéhoto účastníka konania, resp. konanie prerušiť do právoplatného skončenia dedičského konania (v prípade straty procesnej spôsobilosti účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou). Ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v priebehu odvolacieho konania a v konaní nemožno pre povahu veci pokračovať s jeho právnymi nástupcami, odvolací súd musí konanie zastaviť. V prejednávanej veci odporca v priebehu odvolacieho konania, dňa 9.2.2016 zomrel, čím stratil procesnú subjektivitu (spôsobilosť byť účastníkom konania). Odvolací súd posúdiac povahu konania, predmetom ktorého je určenie výživného na manželku, dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné v konaní ďalej pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého odporcu, nakoľko predmetom konania je určenie výživného na manželku, ktorá povinnosť sa viaže výlučne na osobu odporcu ako manžela a konanie je potrebné z tohto dôvodu zastaviť. Nakoľko v danom prípade strata spôsobilosti byť účastníkom konania bez právneho nástupcu nastala po začatí konania, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý zaťažuje celé konanie a vedie k zastaveniu celého konania, t.j. nielen odvolacieho konania, je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami a tiež podľa § 208 O.s.p. (za použitia analógie) odvolací súd preto bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil; pri rozhodovaní zohľadnil i právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Obdo V 7/2013. O trovách konania odvolací súd rozhodol s použitím analógie podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.