Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/516/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313208500 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313208500.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti X.: X. X., E.. XX.XX.XXXX W. A. X., E.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - S. A., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. Š. XX/A I., zastúpená JUDr. Dagmar Matúškovou, advokátkou so sídlom Búdkova 12, Bratislava, otec - U.. A. X., E.. XX.XX.XXXX, I. J. XXX, zastúpený AK JUDr. Ján Melicher & Partners, so sídlom Bajzova 12, Bratislava o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 04.06.2015, č.k. 38P/85/2013-114, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 04. 06. 2015, č.k. 38P/85/2013-114 zveril maloleté deti X.: X., E.. XX.XX.XXXX W. A., E.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, s osobitnou úpravou počas vianočných sviatkov, jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných prázdnin. Určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otca sa zaviazal prispievať na výživu maloletého X. sumou XXX,- Eur mesačne a na maloletú A. sumou XXX,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Určil, že výdavky spojené s predškolskou a povinnou školskou dochádzkou oboch detí bude hradiť otec maloletých detí, rodinné prídavky na maloleté deti bude poberať matka maloletých detí, daňový bonus si bude uplatňovať otec maloletých detí, trvalým bydliskom maloletých detí bude adresa F. XX, I.. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zverení detí rozhodol podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danej veci sú splnené všetky zákonné podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Vykonaným dokazovaním zistil, že obaja rodičia sú plne spôsobilí maloleté deti vychovávať, obaja majú o výkon osobnej starostlivosti o deti záujem a uvedený model starostlivosti je aj v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o záujem maloletých detí, tento bol v konaní jednoznačne preukázaný, nakoľko uvedený model starostlivosti je v životoch maloletých detí zakorenený a sú s ním zžité, keďže rodičia striedavú formu starostlivosti o deti realizujú od ukončenia spolužitia, t.j. takmer dva roky. Uvedené potvrdil i pohovor vykonaný s maloletými deťmi, pri ktorom obe deti uviedli, že sa im táto forma starostlivosti páči, rozumejú si i s manželkou otca a jej dcérou. Pokiaľ ide o samotnú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o deti, táto sa realizuje dlhodobo v určitom zaužívanom časovom cykle, preto z dôvodu zachovania kontinuity v životoch detí rozhodol, že striedavá osobná starostlivosť bude pokračovať bez prerušenia či zmien v časových intervaloch, tak ako tomu bolo doposiaľ. Súd pristúpil i k určeniu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom z dôvodu, že životná úroveň otca je vyššia než životná úroveň matky, pri zachovaní zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, v tomto smere sa súd stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka a výživné určil vo výške XXX,- Eur mesačne na každé dieťa, ktorá suma zodpovedá rozdielnej životnej úrovni rodičov, v spojení s časovo rovnocennou striedavou osobnou starostlivosťou o obe deti a s povinnosťou otca uhrádzať výdavky spojené s predškolskou a školskou dochádzkou u oboch detí. Na strane otca súd taktiež zohľadnil skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej A. X., E.. XX.XX.XXXX. Pri určení výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 62 ods. 1, 2, 6 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a O.s.p. Proti tomuto rozsudku vo výroku výživnom podali odvolanie obaja rodičia. Otec svojim odvolaním žiadal rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti potvrdiť, avšak bez určenia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. S určenou sumou výživného nesúhlasil z dôvodu, že jeho rodinný rozpočet pozostáva len z jeho príjmu a rodičovského príspevku jeho manželky, napriek tomu po dobu dvoch rokov súhlasil s platením všetkých výdavkov maloletých spojených s predškolskou a povinnou školskou dochádzkou. Uviedol, že býva s manželkou v nehnuteľnosti, ktorá je hypotekárne zaťažená, zo zákona má vyživovaciu povinnosť na štyri deti, takže súdom určené výživné nebude schopný platiť. Matka svojim odvolaním napadla rozsudok súdu I. stupňa vo výroku výživnom, ktorý žiadala zmeniť, výživné na maloletého X. určiť sumu XXX,- Eur mesačne a na maloletú A. sumou XXX,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. S určenou výškou výživného súdom I. stupňa nesúhlasila a pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, tak určené výživné uvedenej zásade nezodpovedá vzhľadom na skutočnosť, že príjem otca je dvojnásobne vyšší než jej príjem, okrem toho má otec zamestnávateľom pridelené služobné vozidlo s preplácaním všetkých PHM. Nesúhlasila ani s určením príjmu otca súdom prvého stupňa uvedeným v odôvodnení rozhodnutia, nakoľko mesačný príjem otca u jeho nového zamestnávateľa predstavuje XXXX,XX Eur. Pri rozhodovaní na strane detí žiadala zohľadniť, že maloletá A. od septembra 2015 nastupuje do školy, čím sa zvýšia jej výdavky na zabezpečovanie jej potrieb. V prípade úspechu v odvolacom konaní navrhla otca zaviazať zaplatiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur na účet jej právnej zástupkyne. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania rodičov nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa v danej veci potom ako na základe vykonaného dokazovania za najvhodnejšiu formu osobnej starostlivosti o deti vyhodnotil model striedavej osobnej starostlivosti rodičov, správne v konaní následne zisťoval možnosti rodičov pri zabezpečovaní potrieb detí za situácie z hľadiska času rovnocennej starostlivosti (striedanie detí v týždňových intervaloch). Správne pritom vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine t.j. odôvodnených potrieb detí, ako aj zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pri zachovaní zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ po zistení, že príjem otca od 01. 01. 2015 po zmene zamestnania je XXXX,XX Eur ( v odôvodnení nesprávne uvedený príjem XXXX,- Eur) a príjem matky je XXX,XX Eur, správne v zmysle zásad rozhodných pre určovanie výšky výživného na maloleté deti určil zo strany otca výživné na každé dieťa po XXX,- Eur mesačne. Uvedená výška výživného aj podľa názoru odvolacieho súdu vyjadruje výrazný rozdiel v príjmoch rodičov, pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu z terajšieho manželstva, ako aj k manželke na rodičovskej dovolenke a pri zohľadnení hradenia výdavkov detí spojených s predškolskou a školskou dochádzkou, toho času u oboch detí už so školskou dochádzkou. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že určené výživné vzhľadom na jeho výdavky nie je schopný platiť, treba uviesť, že náklady na bývanie tak ako otec má aj matka maloletých detí, pokiaľ ide o dieťa jeho manželky, ku ktorému otec uviedol svoju vyživovaciu povinnosť treba uviesť, že k tomuto dieťaťu, aj keď žije s otcom, má vyživovaciu povinnosť jeho biologický otec, pričom príjem do rodiny otca predstavuje príjem otca a rodičovský príspevok jeho manželky. Pokiaľ ide o odvolanie matky a jej odvolací petit na určenie výživného na maloletého X. vo výške XXX,- Eur a na maloletú A. vo výške XXX,- Eur mesačne, ani s týmto sa odvolací súd nestotožnil a to za situácie síce vyššieho príjmu otca, ale pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti otca a skutočnosti, že manželka otca je na rodičovskej dovolenke a otec sa okrem určeného výživného zaviazal hradiť náklady detí súvisiace s ich školskou dochádzkou. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu I. stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p potvrdil, pričom poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa uvedené v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ( § 219 ods. 2 O.s.p. ) s ktorými sa stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Návrhu matky na priznanie náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd nevyhovel, nakoľko ide o konanie starostlivosti o maloleté deti, v ktorom pri rozhodovaní o náhrade trov konania neplatí zásada úspechu v spore v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ale na rozhodnutie o náhrade trov konania sa aplikuje ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré možno začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.