Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/128/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313216372 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313216372.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu ISTROS, a.s., Vajnorská 127, Bratislava, IČO: 00 603 830, práv. zast. KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., Kresánkova 8, Bratislava, IČO: 36 769 771, proti žalovanému 1/ N.. Z. C., V. XB, X., práv. zast. JUDr. Norbertom Hubinským, advokátom, Šoltésovej 12, Bratislava, žalovaným 2/ Gladstone, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 14, Bratislava, IČO: 36 836 613, práv. zast. SLOV-LEGAL, s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, IČO: 36 863 157, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb/85/2013-451, zo dňa 4.2.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb/85/2013-451, zo dňa 4.2.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave vstup intervenienta do konania nepripúšťa. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom v podiele 1/1 týchto nehnuteľností: - L. G. „. Č. XXXXX/XX, C. L., C. P. XXXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/X, C. L., C. P. XXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/XX, C. L., C. P. XXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/XX, Z. L. H. B., C. P.T. XXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/XX, Z. L. H. B., C. P. XX T., - L. G. „. Č. XXXXX/XX, Z. L. H. B., C. P. XXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/XX, Z. L. H. B., C. P.T. XXX T., - L. G. „. Č. XXXXX Z. L. H. B., C. P. XXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/X, Z. L. H. B., C. P. XXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/X, Z. L. H. B., C. P.T. XXXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/XX, Z. L. H. B., C. P. XXX T., - L. G. „. Č. XXXXX/XXX, C. L., C. P. XX T., - U., U. Č. XXXX, L. na L. G. „. Č. XXXXX/XX, Z. L. H. B., C. P. XXX T., - U., U. Č. XXXX, L. na L. G. „. Č.U. XXXXX, Z. L. H. B., C. P. XXX T., - U., U. Č. XXXX, L. na L. G. „. Č. XXXXX/XX, Z. L. H. B., C. P. XXX T., - U., U. Č. XXXXX, L. na L. G. „. Č.U. XXXXX/XX, Z. L. H. B., C. P. XXX T., Z. na I. Č.. XXXX, W. Ú. B. T.. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorej vklad povolila U. W. pre V. T. U. X. J.H. XX.XX.XXXX L. P. XXXX/XX, ďalej aby súd rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými, ktorej vklad povolila U. W. pre V. T. U. X. J.H. XX.X.XXXX L. P. XXXXX/XX je neplatná a žalobca je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľnosti v W. Ú. X. - B. T.. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že spoločnosť, t.j. žalobca Kúpnou zmluvou č. 1 previedol majetok spoločnosti žalovanému 1/, ktorý v tom čase bol členom predstavenstva žalobcu. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či prevod bol uskutočnený v súlade s podmienkami ustanovenými v § 196a Obchodného zákonníka. Kúpna zmluva č. 1 nie je datovaná, pravosť podpisov bola overená notárom dňa 25.2.2013. Z výpovedí štatutárnych zástupcov žalobcu, ako aj žalovaného 1/ a nepriamo aj z výpovede Y.. V. mal súd prvej inštancie za preukázané, že kúpna zmluva bola uzatvorená vo februári 2013 najneskôr však 25.2.2013, kedy v zmysle zmluvných ustanovení nadobudla platnosť. Členmi dozornej rady v danom čase boli Y.. Y. V., Z. C. H. C. T.. Z výpovede svedkyne Y.. V. mal súd za preukázané, že dozorná rada fungovala v spoločnosti neformálne a neprijímala formálne rozhodnutia. Takýto postup je však v rozpore so Zmluvou akcionárov, kde v čl. 7 je jednoznačne uvedené, že dozorná rada je schopná uznášania, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina členov a uznesenie dozornej rady sa prijíma nadpolovičnou väčšinou hlasov členov dozornej rady, zo zasadnutí dozornej rady sa vyhotovuje zápisnica, v ktorej sa uvedú prijaté uznesenia, ako aj výsledky hlasovania. Spoločnosť žalobcu mala teda dohodnutý postup pre prijímanie rozhodnutí dozornej rady a to vo forme zápisnice, čo sa v danom prípade nestalo, dozorná rada takýmto spôsobom rozhodnutie vo vzťahu ku kúpnej zmluve neprijala. Súhlas dozornej rady musí byť predchádzajúci, čo výslovne vylučuje možnosť dodatočného schválenia právneho úkonu až v čase po jeho vykonaní. Svedkyňa V. vo svojej výpovedi priamo potvrdila, že v danom čase nevedela, či je potrebný súhlas dozornej rady s uzatvorením kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že dozorná rada ako orgán sa otázkou súhlasu s Kúpnou zmluvou č. 1 vôbec nezaoberala, keďže ona sama ako členka dozornej rady a zároveň právna zástupkyňa žalobcu, teda osoba s právnickým vzdelaním, nemala vedomosť o tom, že takýto súhlas je potrebný. Nedostatok predchádzajúceho súhlasu dozornej rady nie je zhojený ani dodatočne podpísanými Čestnými vyhláseniami dvoch členov dozornej rady Y.. V. H. Z. C., keďže podľa názoru súdu prvej inštancie k naplneniu požiadavky predchádzajúceho súhlasu dozornej rady je potrebné, aby bol dodržaný zákonom či stanovami predpísaný formálny postup pre rozhodnutie dozornej rady. V opačnom prípade by bolo úplne znemožnené preskúmanie takto „neformálne“ prijatého rozhodnutia dozornej rady. V prejednávanej veci zákon vyžaduje nie súhlas valného zhromaždenia, ale dozornej rady ako kontrolného orgánu spoločnosti, ktorého členmi sú osoby odlišné od akcionárov spoločnosti. Preukázaná absencia predchádzajúceho súhlasu dozornej rady s prevodom majetku zo spoločnosti žalobcu na žalovaného 1/ má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to od samého začiatku. Takýto úkon je teda v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. 3. Pokiaľ ide o druhú kumulatívnu podmienku, a to že právny úkon nebol urobený za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku, mal súd prvej inštancie za to, že v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s touto podmienkou, keď nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, aká je bežná trhová hodnota nehnuteľností ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy č. 1. Pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku absentujúceho dátumu bol súd toho názoru, že uvedený nedostatok bol odstránený dňom overenia pravosti podpisov notárom, a to dňa 25.2.2013. Doložka o osvedčení pravosti podpisov je neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy, čím bola splnená zákonná podmienka na spôsobilosť listiny na zápis vecného práva v katastri nehnuteľností v zmysle § 42 ods. 2 písm. b) Katastrálneho zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že Kúpna zmluva č. 1 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie predchádzajúceho súhlasu dozornej rady, vyžadovaného ustanovením § 196a ods. 1, Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie ďalej neposudzoval jej platnosť z hľadiska rozporu s dobrými mravmi. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že štatutárny zástupcovia žalobcu nespochybnili, že Kúpnu zmluvu č. 1 podpísali, avšak táto mala byť iba akási poistka do budúcnosti, mala na ňu nadväzovať nájomná zmluva, na základe ktorej by im žalovaný 1/ prenajal nehnuteľnosti na dobu 15 rokov za symbolické nájomné, aby mohli v priestoroch ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. V konaní nebolo preukázané ich tvrdenie, že Kúpna zmluva č. 1 nemala byť použitá a spolu s nájomnou zmluvou mala byť daná do notárskej úschovy, takýto postup vylúčil žalovaný 1/ aj Y.. V., ktorá však uviedla, že aj v čase podpisu Kúpnej zmluvy č. 1 naďalej prebiehali rokovania a hľadali sa ďalšie riešenia ohľadne činnosti žalobcu a vyriešenia jeho dlhov a Kúpna zmluva č. 1 mala byť zavkladovaná iba po vzájomnej dohode všetkých akcionárov. Toto sa nestalo, keď sama potvrdila, že pán P. jej cca 3 týždne po podpise zmluvy prekvapený volal, či má vedomosť o tom, že zmluva bola zavkladovaná. Z uvedeného vyplýva pre súd záver, že Kúpna zmluva č. 1 síce podpísaná bola, ale jej zavkladovanie ako podmienka účinnosti bolo podmienené súhlasným stanoviskom a vzájomnou dohodou všetkých zmluvných strán, čo nebolo splnené. Návrh na vklad bol podpísaný 31.1.2013, t.j. ešte skôr ako bolo preukázané, že bola uzatvorená Kúpna zmluva č. 1. Štatutárny zástupcovia žalobcu vypovedali, že z dôvodu veľkého zaneprázdnenia Y.. V. boli dokumenty vypracovávané postupne a v januári 2013 bol vypracovaný návrh na vklad kúpnej zmluvy a samotná kúpna zmluva až vo februári 2013. Y.. V. vypovedala, že definitívny návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti mala vypracovať až po tom, ako jej bude vrátená Kúpna zmluva č. 1 podpísaná oboma zmluvnými stranami. Aj z uvedeného vyplýva, že definitívny návrh na vklad vypracovaný nebol, čo tiež nasvedčuje tomu, že vo februári 2013 sa posudzovali rôzne možnosti riešenia a prevod nehnuteľnosti na žalovaného 1 na základe Kúpnej zmluvy č. 1 bol len jedným z viacerých riešení, avšak až za splnenia ďalších podmienok a to uzatvorenia nájomnej zmluvy a zavkladovania až na základe vzájomného súhlasu zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania teda dospel súd k záveru, že Kúpna zmluva č. 1 bola uzatvorená v rozpore s § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka, čo ju robí absolútne neplatnou a teda žalovaný 1/ sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľnosti. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1, a § 151 ods. 7, O.s.p. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť. Má za to, že kúpna zmluva bola uzatvorená so súhlasom všetkých akcionárov žalobcu, na ochranu ktorých sa dozorná rada zriaďuje a zároveň bola uzatvorená so súhlasom všetkých členov predstavenstva. Čestné prehlásenia neplnia funkciu dodatočného schválenia právneho úkonu, ale preukazujú, že v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/, tieto osoby boli oboznámené so zámerom žalobcu previesť predmetné nehnuteľnosti a súhlasili s tým. Ďalej uviedol, že ak stanovy spoločnosti (nie iná zmluva, ktorú uzatvorili len akcionári spoločnosti a nie členovia predstavenstva ako je to v danom prípade) výslovne neurčujú povinnosť dozornej rady spoločnosti rozhodnúť o otázke podľa § 196a ods. 1, Obch. zák. formou zápisnice, nemôže súd vyvodiť takúto povinnosť dozornej rady odôvodňujúc to tým, že v opačnom prípade by bolo znemožnené preskúmanie takto „neformálne“ prijatého rozhodnutia dozornej rady. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný 2/. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu, nakoľko tento neexistoval a nebol ani preukázaný, pričom nie je možné aplikovať § 196a Obch. zák. na posudzovanú kúpnu zmluvu 1, nakoľko s jej znením priamo vyslovili všetci akcionári súhlas tým, že ju podpísali. Súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal dobrou vôľou žalovaného 2/ ako dobromyseľného nadobúdateľa a zároveň sa nevysporiadal ani s judikatúrou, na ktorú poukazoval. Kúpna zmluva 2 bola uzavretá zo strany žalovaného 2/ v dobrej viere, nakoľko žalovaný 1/ bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný aj v katastri nehnuteľností a žalobca a žalovaný 1/ v čase jej uzatvorenia vlastnícke právo žalovaného 1/ k nehnuteľnosti nespochybňovali. 7. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v tomto spore jednoznačne preukázal svoj naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. V konaní bolo preukázané, že od začiatku je ako vlastník nehnuteľností zapísaný žalovaný 2/ a nie žalobca, ktorému vlastnícke právo svedčí, pričom určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, preto bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. Dozorná rada má právomoc kontrolovať, či členovia predstavenstva spoločnosť netunelujú, nezmenšujú alebo nezaťažujú jej majetok a nezískavajú tak prospech pre seba alebo im blízke osoby, a preto zákonodarca podmienil platnosť tých právnych úkonov, ktorú sú potenciálne rizikové, vopred udelených súhlasom dozornej rady. Člen dozornej rady je totiž v právnom vzťahu výlučne k spoločnosti, pre ktorú vykonáva kontrolnú činnosť a nie je v priamom vzťahu k akcionárovi. Dozorná rada uzatvorenie Zmluvy I vopred neprerokovala, nevyhotovila o zasadnutí zápisnicu, ani nehlasovala o prijatí uznesenia. Dvaja členovia rady iba dodatočne pre účely súdneho konania „čestne prehlásili“, že o plánovanom prevode vlastníckeho práva mali vedomosť a boli s ním uzrozumení. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaných, ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 81 C.s.p. intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Podľa § 82 C.s.p. intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám. Podľa § 83 C.s.p. súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný. 8. Písomným podaním zo dňa 22.3.2016 oznámila spoločnosť Renault Slovensko, spol. s r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 736 003, vstup do konania ako vedľajší účastníka na strane žalobcu v zmysle § 93 O.s.p. Právny záujem na výsledku konania odôvodnila predovšetkým tým, že eviduje voči žalobcovi pohľadávky vo výške 249 886,24 EUR, ktorých priznania sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava III pod sp.zn. 26Cb/295/2015, v konaní sp.zn. 44C/45/2016 sa domáha proti žalovaným určenia právnej neúčinnosti zmlúv o predaji nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca na výzvu Krajského súdu v Bratislave podaním zo dňa 5.9.2016 oznámil, že nesúhlasí so vstupom Renault Slovensko, spol. s r.o. do konania. Žalovaní 1/ a 2/ považujú vstup spoločnosti do konania ako intervenienta za nadbytočný z dôvodu, aby nedošlo k prieťahom konania na odvolacom súde, z procesného hľadiska však nenamietajú jeho vstup do konania na strane žalobcu. 9. Krajský súdu v Bratislave vstup intervenienta do konania na strane žalobcu nepripustil, nakoľko spoločnosť Renault Slovensko, spol. s r.o. je priamym účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 44C/45/2016, o určenie právnej neúčinnosti zmlúv o predaji nehnuteľností, pričom predmetom týchto zmlúv sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a na základe uvedeného nie je dôvod, aby vystupoval ako intervenient v tomto konaní, keďže v konaní sp.zn. 44C/45/2016 sa rozhodne o merite veci. 10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že žalovaní v odvolaní neuvádzali žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre nich priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené nimi uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalovaných nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. K námietke žalovaného k § 196a Obch. zák. sa odvolací súd stotožnil s vyjadrením žalobcu, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia nie je dôležité, či si takýto právny úkon želajú akcionári, keďže zákonodarca jeho platnosť podmieňuje súhlasom valného zhromaždenia, ani či si to želá predstavenstvo, ale či predchádzajúci súhlas s takýmto úkonom vyslovila dozorná rada ako kontrolný orgán spoločnosti dohliadajúci aj na výkon pôsobnosti predstavenstva. Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu správne prejudiciálne rozhodol o neplatnosti Kúpnej zmluvy 1., tento záver riadne a postačujúco odôvodnil. Neaplikovateľná je preto aj žalovaným 1/ predložená judikatúra NS ČR, ktorá vychádza nielen z odlišnej právnej úpravy, ale aj z odlišnej skutkovej situácie. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zároveň spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 C.s.p. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).