Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313220929 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313220929.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Ing. Ján Skovajsa JANSA, Mieru 555, 028 01 Trstená, IČO: 33 242 135, zast.: JUDr. Anton Slamka, advokát, Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanému: BH Site Management, s.r.o., Považská 23, 831 03 Bratislava, IČO: 45 867 844 o zaplatenie sumy 1.471,20 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 56/2014-95 zo dňa 11.9.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 56/2014-95 zo dňa 11.9.2014 p o t v r d z u j e. Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.471,20 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 14.11.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy prvostupňového konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.471,20 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatnej faktúry č. 2012/123, ktorou žalobca vyúčtoval cenu dodaného tovaru. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný si prostredníctvom V. S., stavbyvedúceho na stavbe, ktorej generálnym dodávateľom bol žalovaný, objednal u žalobcu dodanie tovaru v množstve a druhu vyšpecifikovaného v e-mailovej objednávke zo dňa 29.10.2012. Kúpna zmluva medzi účastníkmi konania uzatvorená nebola, preto objednávku prvostupňový súd posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy. Ďalej uviedol, že tovar rovnakého druhu a množstva, ako bol objednaný, bol žalobcom dovezený na stavbu. Dodací list spísaný nebol, a to vzhľadom na situáciu na stavbe, kedy technický dozor zastavil stavbu z dôvodu používania nevhodných kotiev, kedy bolo potrebné promptne odstrániť nedostatky, aby bolo možné pokračovať v stavbe. Svedok W. W., občasný stavebný dozor na stavbe, potvrdil, že zmenu kotiev si vyžiadal on a prostredníctvom stavbyvedúceho, V. S., tieto boli objednané u žalobcu. Pri dodávke objednaného tovaru prítomný nebol, ale mal vedomosť od stavbyvedúceho, že kotvy dodané boli a podľa plochy, na ktorej sa kotvy aplikovali posúdil, že mohli byť dodané v objednanom množstve. K výsluch svedka V. S. súd prvého stupňa uviedol, že sa ho nepodarilo predvolať, pretože nebolo možné zistiť jeho adresu, a to ani dopytom na konateľa žalovaného, ktorý uviedol, že J.. V. S. skončil pracovný pomer so spoločnosťou žalovaného a od toho času nie je možné sa s ním skontaktovať, keďže bývalý konateľ spoločnosti neodovzdal personálnu agendu. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že pán S. bol zamestnancom spoločnosti žalovaného a z funkcie stavbyvedúceho mu nepochybne vyplývalo oprávnenie objednávať na stavbu potrebný tovar. Vzhľadom na založené listinné dôkazy, a to objednávku zo dňa 29.10.2012, ako aj protokol o vykonaní odtrhovej skúšky, ktorá bezprostredne súvisí s potrebou kotiev a vzhľadom na výpoveď svedka W. mal súd prvého stupňa za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy. Ďalej uviedol, že stavbyvedúci V. S. nebol osobou oprávnenou konať v mene odporcu a nebol oprávnený uzatvárať kúpnu zmluvu so žalobcom. Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa stavbyvedúceho V. S. nevypočul a tiež, že z vykonaného dokazovania nie je jasné, kedy bola faktúra na kúpnu cenu doručená žalovanému. Na záver odvolania žalovaný vytýkal prvostupňovému súdu, že vec prejednal v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené procesné podmienky, a tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.11.2014 uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní považuje za účelové s cieľom oddialiť právoplatnosť rozhodnutia. Ďalej uviedol, že J.. V. S. bol stavbyvedúci na danej stavbe a bol poverený objednávať tovar a komunikovať so stavebným dozorom, ako aj s dodávateľskou firmou, čo sa v praxi aj realizovalo. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa správne vec vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Žalovaný v odvolaní namietal, že stavbyvedúci V. S. nebol osobou oprávnenou konať v jeho mene a uzatvárať kúpnu zmluvu. K uvedenej námietke odvolací súd poznamenáva, že túto nemožno považovať za dostatočne konkrétnu a spôsobilú spochybniť alebo vyvrátiť záver konajúceho súdu, v zmysle ktorého si žalovaný prostredníctvom V. S. objednal u žalobcu tovar v množstve a druhu vyšpecifikovanom v e- mailovej objednávke. Z e-mailovej objednávky zo dňa 29.10.2012 vyplýva, že J.. V. S., stavbyvedúci BH Site Management, s.r.o. si objednal u žalobcu kotvy a vrtáky v špecifikovanom druhu a množstve. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Odvolací súd má za to, že objednanie kotiev a vrtákov možno charakterizovať ako úkon, ku ktorému obvykle dochádza pri vykonávaní činnosti stavbyvedúceho, a preto J.. V. S. bol osobou oprávnenou predmetný tovar v mene žalovaného na podnet stavebného dozoru objednať. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že z vykonaného dokazovania nie je jasné, kedy mu bola faktúra na kúpnu cenu doručená a prečo súd určil začiatok omeškania na deň 14.11.2012. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 450 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Dňom dodania tovaru, a teda umožnením žalovanému nakladať s tovarom, bol deň 30.10.2012, čo vyplýva zo stavebného denníka. Od nasledujúceho dňa bol teda žalovaný v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca určil začiatok omeškania na deň 14.11.2012, požadoval tak menej, ako mu patrilo a keďže je súd viazaný žalobou žalobcu, rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy od 14.11.2012 do zaplatenia. Ďalej žalovaný namietal, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa prejednal vec v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 11.9.2014 riadne doručené dňa 15.7.2014. Žalovaný sa na pojednávanie osobne nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. V spise je založená iba žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 16.6.2014, ku ktorej je priložený doklad o dočasnej práceneschopnosti konateľa žalovaného od 2.5.2014. Na výzvu súdu prvého stupňa ohľadom predpokladaného termínu ukončenia práceneschopnosti, žalovaný v písomnom podaní zo dňa 25.6.2014 uviedol, že predpokladaný termín ukončenia práceneschopnosti je 31.7.2014, pokiaľ ošetrujúci lekár nerozhodne inak. Podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pri tom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dokazovanie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že právo na súdnu ochranu a prejednanie veci v primeranej lehote vyjadrené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru rovnako a bez výhrad platí pre všetkých účastníkov konania. Žiadny z účastníkov konania vystupujúci na konkrétnej procesnej strane preto nemôže byť nedôvodne zaťažovaný neprítomnosťou druhej procesnej strany. V prípade neodôvodnenej (nepreukázanej) neúčasti na pojednávaní je povinnosťou súdu vo veci konať aj bez účasti niektorého z účastníkov konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel (§ 119 ods. 2 O.s.p.) Preskúmaním postupu súdu prvého stupňa je nutné konštatovať, že tento sa neprieči Občianskemu súdnemu poriadku, keďže žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 11.9.2014, kedy už podľa vyjadrenie žalovaného mala byť ukončená práceneschopnosť konateľa žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd nemohol žalovanému odňať možnosť konať pred súdom, keď žalovaný svojou neprítomnosťou sám zapríčinil, že nemohol realizovať svoje procesné práva v zmysle § 118 ods. 4, resp. § 123 O.s.p. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu konania nepriznal, pretože trovy konania uplatnené žalobcom v odvolacom konaní nepovažoval za účelne vynaložené v zmysle § 137 O.s.p. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu spolu s režijným paušálom za tento úkon a príslušnou DPH. Odvolací súd uvádza, že žalobca v predmetnom vyjadrení jednou vetou iba zopakoval svoje tvrdenia týkajúce sa objednania tovaru a súčasne dodal, že tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje za účelové. S poukazom na uvedený stručný obsah písomného vyjadrenia žalobcu odvolací súd konštatuje, že trovy konania za tento úkon nemožno považovať za účelne vynaložené, a preto rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania za predmetný úkon žalobcovi nepriznal. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.