Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/223/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314204300 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314204300.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: LASTRA s.r.o., Majerníkova 34/a, 841 05 Bratislava, IČO: 35 977 493, zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: S-HAUSREAL s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 46 121 960, o zaplatenie 4.592,40 eur s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22 Cb/200/2014 - 42 zo dňa 04.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22 Cb/200/2014 - 42 zo dňa 04.05.2015 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu JUDr. Ivana Jánošíka vedený v I. O., U..W.., O., H.: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, W.: I. náhradu trov odvolacieho konania vo výške 203,28 eur predstavujúce náhradu trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 4.592,40 eur spolu s 5,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 1.352,40 eur od 26.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.620 eur od 09.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.620 eur od 09.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 275,50 eur a trovy právneho zastúpenia 811,86 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.02.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 4.592,40 eur s príslušenstvom, titulom nárokov zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov. Žalobný návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že medzi ním ako nájomcom a odporcom ako podnájomcom bola uzatvorená Zmluva o podnájme nebytových priestorov dňa 12.06.2013. Odporca mu neuhradil zmluvne dohodnuté nájomné za obdobie od 17.06.2013 do 31.08.2013 vo výške 1.352,40 eur, za obdobie od 01.09.2013 do 30.11.2013 vo výške 1.620 eur a za obdobie od 01.12.2013 do 28.02.2014 vo výške 1.620 eur. Odporca navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že predmet nájmu neužíval, nakoľko nebol v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Poukázal na to, že v zmluve nebol špecifikovaný predmet nájmu, obsahuje iba približný priestor a nebol doložený plán miestností s rozmermi, iba ubezpečenie, že rozloha je viac ako XX Q.X, pričom kancelárie sú menších rozmerov. Ďalej namietol, že pri podpise zmluvy bol dohodnutý prístup do kancelárie priamo z čelnej ulice, ale navrhovateľ z úsporných dôvodov tento vstup zakázal, čím porušil vzájomnú dohodu. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k názoru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako podnájomcom bola uzatvorená zmluva o podnájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb.. Oprávnenosť navrhovateľa na uzatvorenie zmluvy o podnájme mal súd prvého stupňa preukázaný súhlasom vlastníkov zo dňa 01.01.2013. V bode IV zmluvy bola dohodnutá výška nájomného. Podľa bodu 4.2. súčasťou zmluvy je aj vystavený splátkový kalendár - daňový doklad a preberací protokol k daným priestorom. Navrhovateľ poukázal na preberací protokol zo dňa 13.06.2013 podpísaný účastníkmi, z ktorého vyplýva prevzatie konkrétne špecifikovaných priestorov a z ktorého je zrejmé, že odporca si nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu prezrel a vedel o ktoré nebytové priestory sa jedná. Námietku odporcu o nedoručení faktúr považoval za nedôvodnú, nakoľko nebolo potrebné osobitne vystavovať daňové doklady za jednotlivé obdobia. Súčasťou zmluvy je splátkový kalendár - daňový doklad. Bol toho názoru, že uzavretie dohody o poskytovaní realitných služieb v zmysle ustanovenia §§ 262 a 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi účastníkmi nemení nič na povinnosti odporcu ako podnájomníka zaplatiť zmluvne dojednané nájomné, pričom odporca v podanom odpore ani neuviedol, aké nároky mu v súlade s touto dohodou vznikli. Právne vec súd prvého stupňa posúdil podľa § 261 ods. 8, 9 Obchodného zákonníka a podľa § 3, § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Citujúc ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. uviedol, že v posudzovanom prípade sa odporca bránil tým, že predmetný nebytový priestor nemohol riadne využívať pre svoje podnikateľské účely. Túto obranu konajúci súd považoval za neodôvodnenú, nakoľko odporca si predmet podnájmu riadne prevzal, mal možnosť sa s ním oboznámiť. Skutočnosť, že odovzdal kľúče, čipové karty, neznamená, že došlo k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu. To, že nájomca nevyužil svoje právo užívať nebytové priestory po dohodnutú dobu na základe platne uzatvorenej zmluvy, pričom mu v tom prenajímateľ nebránil, nie je dôvodom pre neplatenie nájomného podľa platne uzatvorenej zmluvy (podľa rozsudku NS ČR sp.zn. 28 Cdo 1416/2003). Bol toho názoru, že rovnako neobstojí námietka odporcu, že predmet nájmu nemohol využívať pre svoje podnikateľské aktivity, keďže v zmluve si nevymienili, akým spôsobom má byť zabezpečený prístup do nebytových priestorov, t.j. že tento prístup má byť pre každého bez použitia čipovej karty. K námietke ohľadom dohodnutej výmery súd prvého stupňa uviedol, že v posudzovanej zmluve o nájme bola výška nájomného stanovená pevnou čiastkou bez ohľadu na výmeru prenajatých priestorov. Účastníci si výslovne dohodli nájomné pevnou čiastkou. Poukázal na bod 1.2. zmluvy, v ktorom je uvedená výmera cca 50 m2, preto súd ani nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz premeriavaním. Zdôraznil, že sporové konanie sa riadi zásadou prejednávacou, čo znamená, že súd vykoná iba dôkazy, ktoré účastníci navrhli spôsobom ustanoveným v O.s.p.. Zároveň sa uplatňuje aj zásada kontradiktórnosti konania, čo znamená, že súd nemôže vystupovať v prospech niektorého účastníka konania, nemôže vyhľadávať skutočnosti v prospech jedného z účastníkov v predložených dokladoch v prípade, že tieto účastník sám neoznačil. Napriek tomu, že odporca bol riadne predvolaný na pojednávanie, nedostavil sa, svoju neúčasť neospravedlnil, k písomnému podaniu navrhovateľa zo dňa 11. novembra 2014 sa nevyjadril a nenavrhol dôkazy. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v konaní odporca nepreukázal zákonný nárok podľa § 674 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene. Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. (§ 675). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhradu trovy konania súd priznal navrhovateľovi za súdny poplatok za žalobu vo výške 275,50 eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 811,86 eur za jednotlivé úkony právnej pomoci vyčíslené advokátom v zákonnej lehote. Proti rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd neprihliadol na tvrdenie, že odporca nebytový priestor nemohol užívať z hlavného dôvodu, že bol v čase, za ktorý si navrhovateľ žiada nájomné prenajatý inému nájomcovi, a to firme Partners Group. Svoje tvrdenie oprel o svedka - U. Z., ktorá osobne bola o tejto skutočnosti vyrozumená priamo od konateľa firmy J. - H.. V. S.. Žiadal o vypočutie svedka V.. O., ktorý robil v tomto čase správcu budovy na Y. XX, O. a vypočutie zástupcov firmy Partners Group. Uviedol, že zmluva o poskytovaní realitných služieb medzi navrhovateľom a odporcom bola podpísaná na žiadosť H.. V. S.. Poukázal na to, že okrem odporcu požiadal navrhovateľ o sprostredkovanie realitných služieb aj iné realitné kancelárie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že s názormi prezentovanými odporcom v odvolaní nesúhlasí, má za to, že odvolanie odporcu trpí vadami, je nejasné, prehliada princíp neúplnej apelácie pri odvolaní, domnienky produkované odporcom považuje za účelové v snahe vyhnúť sa platobnej povinnosti. K navrhovaniu dôkazov odporcom v konaní pred odvolacím súdom, ktorý okrem iného navrhol vypočutie svedkov V.. O. U. U. Z., navrhovateľ uviedol, že žiadna skutočnosť nebránila odporcovi v navrhovaní a predkladaní akýchkoľvek dôkazov počas konania pred prvostupňovým súdom. Odporca však vo veci počas celého konania pred súdom prvého stupňa zachovával pasivitu a žiadne dôkazy nenavrhol, k veci sa vyjadril len v rámci podaného odporu. Vo veci samej nepredložil žiaden dôkaz podporujúci jeho tvrdenia ev. domnienky, ktorými sa evidentne len snaží oddialiť svoju platobnú povinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca navrhuje vykonávanie dokazovania pred odvolacím súdom, navrhovateľ poukázal na znenie ust. 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.. S prihliadnutím na zásadu vigilantibus iura, systém neúplnej apelácie vyjadrený v cit. ustanovení, zásadu hospodárnosti konania a i., uvedené návrhy odporcu na vykonanie dokazovania odmieta ako účelové a neprípustné. K údajnej nemožnosti užívania predmetu nájmu navrhovateľ uviedol, že táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná, nakoľko odporca reálne predmet nájmu užíval, čo bolo preukázané navrhovateľom už v konaní pred súdom prvého stupňa. Vyslovil názor, že v prípade, že vo veci bola daná nemožnosť užívania predmetu nájmu, odporca by bol povinný preukázať, či ide o nemožnosť užívania absolútnu, ktorá by bola dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa § 9 ods. 3 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, eventuálne o nemožnosť užívania v obmedzenom rozsahu, ktorá by bola dôvodom na uplatnenie nároku na primeranú zľavu z nájomného postupom podľa § 674 Občianskeho zákonníka. Odporca však ani jeden z uvedených úkonov nerealizoval, zmluvu nevypovedal a zľavu z nájomného si neuplatnil. Navrhovateľ mal za to, že odporca neodôvodnil odvolanie v súlade s ust. § 205 ods. 2 O.s.p., považuje ho za nedôvodné, účelové, a preto ho v celom rozsahu odmieta. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, zistil úplne skutkový stav veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a odporcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania v sume 203,28 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že žaloba bola podaná dôvodne a navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny na základe Zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzavretej dňa 12.06.2013 v zmysle zákona č. 116/1990 Zb.. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu. Podľa § 7 cit. zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným predpisom, určí sa dohodou. Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu uzavretú účastníkmi dňa 12.06.2013 podľa § 261 ods. 8, 9 Obchodného zákonníka a § 6 zák. č. 116/1990 Zb. ako zmluvu o podnájme, na základe ktorej vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie nájomného za podnájom v dohodnutej výške v súlade s čl. IV. zmluvy, ako aj na úrok z omeškania z dlžnej čiastky, nakoľko odporca neuhradil svoj záväzok v dohodnutej lehote splatnosti. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dôvodnosť navrhovateľom uplatňovaného nároku, správne sa vysporiadal s otázkou vzniku nároku na zaplatenie žalovanej istiny, nakoľko navrhovateľ preukázal na základe Zmluvy o podnájme zo dňa 12.06.2013, súčasťou ktorej bol splátkový kalendár a preberací protokol k podnájomnej zmluve zo dňa 13.06.2013, ako aj na základe súhlasu vlastníkov pozemkov a Polyfunkčných budov na Y. T.. Č.. XX B. O. zo dňa 01.01.2013, že na základe platne uzavretej zmluvy o podnájme prenechal so súhlasom prenajímateľa odporcovi nebytové priestory v dohodnutej výmere cca XX Q.X, nachádzajúce sa na XNP. nadzemnom podlaží administratívno-prevádzkovej budovy na Y. T.. Č.. XX B. O. pre účely podnikateľskej činnosti. Odporca po obhliadke nebytových priestorov písomne potvrdil ich prevzatie na preberacom protokole bez pripomienok a zmluvne sa zaviazal platiť nájomné v dohodnutej výške a s dohodnutou splatnosťou. Odvolací súd v súvislosti s námietkami odporcu uvedenými v odpore, že mu navrhovateľ neodovzdal predmet podnájmu v stave spôsobilom na dohodnuté plnenie, zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že z preberacieho protokolu je zrejmé, že odporca si nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu obhliadol, prevzal ich od navrhovateľa, čo potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole. Odporca uvedené námietky pred súdom prvého stupňa nepreukázal. V odvolaní odporca namietol, že súd neprihliadol na jeho tvrdenie, že nebytový priestor nemohol užívať z hlavného dôvodu, že bol v čase, za ktorý navrhovateľ žiada nájomné, prenajatý inému nájomcovi, a to firme Partners Group. Svoje tvrdenie oprel o svedka U. Z. a žiadal o vypočutie svedka V.. O., a vypočutie zástupcov firmy Partners Group. K novým návrhom na vykonanie dôkazov vypočutím svedkov navrhnutých odporcom v odvolaní, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., podľa ktorého, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odporca nepreukázal, že by dôkazy navrhnuté v odvolaní bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia konajúceho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu, odporcovi žiadna skutočnosť nebránila v navrhovaní a predkladaní akýchkoľvek dôkazov počas konania pred súdom prvého stupňa. Odporca sa k veci vyjadril len v rámci podaného odporu, počas celého konania pred súdom prvého stupňa žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia nenavrhol, a preto súd správne ustálil, keď obranu odporcu považoval za neodôvodnenú. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ dostatočne preukázal splnenie svojich záväzkov. Odvolací súd dodáva, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti riadne nesplnil, čo je v tomto prípade odporca. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní v zmysle § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Odvolací súd je v názorovej zhode so súdom prvého stupňa, že sporové konanie sa riadi zásadou prejednávacou, čo znamená, že súd vykoná iba dôkazy, ktoré účastníci navrhli spôsobom ustanoveným v O.s.p.. Zároveň sa uplatňuje aj zásada kontradiktórnosti konania, súd nemôže vystupovať v prospech niektorého účastníka konania, nemôže vyhľadávať skutočnosti v prospech jedného z účastníkov v predložených dokladoch v prípade, že tieto účastník sám neoznačil. Keďže súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami odporcu a odporca v odvolacom konaní žiadne nové skutočnosti v súlade s § 205a O.s.p. neuviedol, poukazuje odvolací súd v ďalšom na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré považuje za dostatočné, preskúmateľné a obmedzuje sa na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V spore úspešnému navrhovateľovi priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vo výške 203,28 eur za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07.10.2015 + 8,39 eur režijný paušál + 20 % DPH vo výške 33,88 eur (v zmysle § 9, § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.