Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/101/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206333 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314206333.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. X. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - Bc. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, G., zastúpená JUDr. Norou Víglaskou, AK so sídlom Bratislava, Laurinská 18, a otec - N.. L.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, U., zastúpený AK JUDr. Gabriel Almáši, s.r.o., so sídlom Bratislava, Niťová 3, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/112/2014-693 zo dňa 01.10.2015, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zvšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého E. X. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy bežného výživného XXX € na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, od 01.10.2015. Súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletého E. zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať na vinkulovaný účet maloletého, vedený vo H. a.s. Bratislava č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, od 01.10.2015. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vzájomný návrh otca na zníženie výživného na maloletého E. súd prvej inštancie zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 17C/180/2006-99 zo dňa 21.02.2007 v časti určenia výživného na maloletého. Žiadnemu z účastníkov súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 62 ods. 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému E. je dôvodný, a to vzhľadom k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ubehlo časové obdobie 8 rokov, za ktoré bezpochyby prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorú zmenu je nevyhnutné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča. Súd prvej inštancie konštatoval, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť nákladov na maloletého, keď maloletý je vo veku, ktorý je charakteristický i fyzickým vývinom, čo je nevyhnutne spojené s výdavkami na ošatenie, obuv, či hygienickými potrebami. Stanovené výživné nepokrýva pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby maloletého a v záujme maloletého dieťaťa, preto bolo potrebné výživné zvýšiť, aby uspokojovanie potrieb maloletého bolo zabezpečené. Súd prvej inštancie zvýšil výživné o sumu, o ktorú znížil tvorbu úspor maloletého. Návrh otca na zníženie výživného vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný, vzhľadom na skutočnosti, pre ktoré bolo výživné zvýšené. Súd prvej inštancie neuznal argument otca, že mu od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, keď poukázal na to, že pribudnutie vyživovacej povinnosti neznamená, že sa zníži výška vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča na predchádzajúce deti. Každý z rodičov si má byť vedomí svojich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby v dostatočnom a riadnom rozsahu boli uspokojené a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. Poukázal aj na vyjadrenie otca v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého, kde otec konštatoval, že E. je jeho jediné dieťa, iné deti už mať nebude a preto všetko čo vlastní zdedí maloletý E. a nie je potrebné mu sporiť do budúcnosti. Uvedené tvrdenie sa už v súčasnosti nezakladá na pravde, keďže už v roku XXXX mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Y. a v roku 2013 k maloletému G., pričom rozšírenie okruhu vyživovacích povinností nemá automaticky za následok zníženie stanovenej výšky vyživovacej povinnosti k ostatným deťom, naviac ak už stanovená výška vyživovacej povinnosti nepokrýva náklady na pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie upozornil, že konanie o úpravu vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu nie je konaním o majetkových otázkach rodičov maloletého, ktoré si doposiaľ nedokázali napriek dlhému časovému obdobiu, ktoré od rozvodu manželstva uplynulo vyriešiť a v žiadnom prípade súd v rámci tohto konania na tieto skutočnosti nemohol neprihliadnuť. Splácanie pôžičiek, hypotekárny úver, spoločné, či separátne záväzky rodičov ako bývalých manželov, nie sú ani čiastočne podkladom pre jeho rozhodovanie. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil závery, ku ktorým dospel a rozhodnutie preto považuje za nepreskúmateľné. Súd vyhodnotil celú situáciu jednostranne v prospech matky. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s tvrdeniami, na ktoré otec poukazoval, nevyhodnotil pomery matky maloletého, z čoho financuje napríklad dovolenky. Nepopiera zmenu pomerov na strane maloletého, pri poslednej úpravy výšky výživného bol však jeho príjem nadpriemerný, preto súhlasil aj s takouto nadpriemernou sumou na výživné. Súhlasil s tým aj preto, že príjem matky bol v tom čase niekoľkonásobne nižší ako jeho. Táto situácia sa zmenila, pretože v roku 2014 prišiel o prácu a jeho príjem sa zmenil, naopak príjem matky je dvojnásobný. Matka opisuje svoju situáciu ako pomerne zúfalú so zlou finančnou situáciou, uviedla, že žije sama v nájomnom byte za XXX €, pričom v konaní na Okresnom súde v Nitre o vyporiadanie BSM na pojednávaní 11.11.2015 uviedla, že žije už 3 mesiace v spoločnej domácnosti s priateľom ( sp.zn. 12C/77/2010 ). Matka taktiež pri opise svojej zložitej finančnej situácie, pre ktorú je potrebné zvýšiť bežné výživné, zabudla uviesť, že si za posledné roky dokázala nasporiť sumu vyše XX.XXX €, tento dôkaz získal až v konaní o vyporiadanie BSM. Nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že by prispieval primeranou sumou na výživu maloletého, vzhľadom k svojmu príjmu platí výživné neprimerane. Poukázal na náklady maloletého, ktoré boli vyčíslené sumou XXX € mesačne, pričom ide len o náklady, ktoré sa dajú exaktne vyčísliť. Súd opätovne vec hodnotil jednostranne v prospech maloletého a jeho výdavky na živobytie vôbec nezohľadňoval. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo má mať maloletý vyššiu životnú úroveň, ako dve zvyšné maloleté deti a prečo tieto nemajú nárok na tvorbu úspor. Maloletý má už teraz oproti dvom nevlastným súrodencom našetrenú sumu asi XX.XXX € a každý mesiac táto suma narastie o ďalších XXX €, uvedená zásada rovnosti je preto porušovaná. Žiadal zrušiť vec a vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie alebo zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude znížená vyživovacia povinnosť na maloletého E. zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne, bude zrušená povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletého E. od právoplatnosti rozsudku a bude mu priznaná náhrada trov konania, ako aj odvolacieho konania, tak ako budú vyčíslené v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku. 4. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a nepriznať žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom a s odkazom na jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v spise, uviedol všetky dôvody, na ktoré prihliadol a z ktorých v zmysle ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, ako základného princípu konania vo veci starostlivosti vychádzal. Zároveň uviedol aj dôvody, ktoré do úvahy nebral a aj ich vyhodnotil, preto rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, neodôvodnené, nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je výsledkom rozsiahleho dokazovania nielen z výsluchov účastníkov, ale aj zadovážením množstva listinných dôkazov. Otec okrem nízkeho príjmu sa odvoláva aj na ďalšie vyživovacie povinnosti voči dvom maloletým deťom. Vývoj majetkových pomerov na strane otca, cielené zbavovanie sa majetkového prospechu z prosperujúcich spoločností však neguje jeho tvrdenia o nemajetnosti a nízkom príjme, aj napriek ďalším dvom vyživovacím povinnostiam. Z argumentácie otca o jeho nízkej životnej úrovni nekorešponduje ani fakt, že so svojimi dvomi deťmi a ich matkou žije v trojpodlažnej vile v lukratívnej časti Nitry na Q.. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj tú skutočnosť, že otec s maloletým E. nie je v kontakte, nejaví o neho záujem, neposkytuje mu okrem súdom stanoveného výživného žiadne iné vedľajšie plnenia, maloletý od neho nedostal žiadnu maličkosť, či už na narodeniny, meniny alebo Vianoce, otec sa venuje už len svojim dvom mladším synom. Bez ohľadu na to, ako táto skutočnosť vplýva na maloletého E., pretože nezáujem otca vníma veľmi citlivo, je vo výchove maloletého dieťaťa odkázaná len na seba. K veci sa jednoznačne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému nie je v jeho záujme. Poukázal tiež na skutočnosť, kedy bolo naposledy stanovované výživné a okolnosť, že od vtedy sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ako aj všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie, vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu, tieto správne vyhodnotil, vec správne právne posúdil a v konaní vyniesol zákonné a spravodlivé rozhodnutie, ktoré je v súlade s oprávnenými záujmami maloletého. 5. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.10.2015, č.k. 38P/112/2014-693 s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 tak, že rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého E.. 11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého, ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol riadne zdôvodnený a spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré riadne zdôvodnil. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou otca, že súd prvej inštancie rozhodoval jednostranne v prospech matky, keď konania o starostlivosti o maloleté deti sú charakteristické tým, že v tomto konaní je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil okolnosti majetkového vyporiadania rodičov maloletého, ktoré v konaní o zvýšenie výživného nie sú rozhodujúce. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ako zástupcu maloletého dieťaťa pre toto konanie. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca maloletého. Je potrebné upozorniť, že maloletý je vo veku blízkom dospelosti, kde jeho potreby je možné posudzovať ako potreby takmer dospelého človeka, ktoré sú navýšené ešte o prípravu na budúce povolanie. V neprospech otca svedčí aj skutočnosť, že s maloletým neudržuje žiadny kontakt a okrem stanoveného výživného mu neposkytuje žiadne plnenia, ktoré nesporne majú aj na maloletého zlý dopad. 12. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, keď podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. platného do 30.06.2016, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pokiaľ ide o konanie, ktoré môže začať bez návrhu, keď konanie starostlivosti o maloleté dieťa je takýmto konaním. 13. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p., pretože je správne. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 49 ods. 1 C.m.p. účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Z uvedených dôvodov nebolo možné priznať otcovi maloletého nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).