Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315206067 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315206067.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. E.S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L.. C. E., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. X, L., toho času Š. XX, zastúpená JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, štátny občan SR, otec - A.. V.Á. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. X, L., toho času J., L., štátny občan SR, zastúpený AK JUDr. Andrej Gara, so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 104/2015-399 zo dňa 15. marca 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 104/2015-399 zo dňa 15. marca 2016 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 38P 104/2015-399 zo dňa 15. marca 2016 rozviedol manželstvo rodičov maloletej a maloletú A. E., nar. 22.08.2013 na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 600,- eur mesačne, z toho 300,- eur ako bežné výživné, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a sumu 300,- eur, ktorú je otec povinný na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletej A., zriadený mtkou maloletej v lehote do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa má právo stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v pondelok a v stredu od 15,30 hod. do 18,30 hod., v párnom týždni v utorok a štvrtok od 15,30 hod. do 18,30 hod., každú párnu nedeľu od 15,30 hod. do 19,00 hod., každú párnu sobotu od 10,00 hod. do 19,00 hod., v každom párnom roku v deň narodenín maloletej dňa 22.8. od 15,30 hod. do 18,00 hod., v každom nepárnom roku v deň menín maloletej dňa 9.12. od 15,30 hod. do 18,00 hod., 24.12. v párnom roku od 10,00 hod do 16,00 hod., 26.12. v nepárnom roku od 10,00 hod. do 19,00 hod., v každom nepárnom roku na Veľký piatok od 10,00 hod. do 18,00 hod., v každom nepárnom roku na Veľkonočný pondelok od 10,00 hod. do 18,00 hod, s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej. Matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne a včas pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol o tom, že manželstvo rodičov maloletých detí sa rozvádza a maloletú na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom prípade sú splnené podmienky pre rozvod manželstva rodičov maloletej, keď vzťahy medzi manželmi sú narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu nežijú, spolu nehospodária a obaja s rozvodom súhlasili. Súd rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, ktorí sa zároveň dohodli, že maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú sa o maloletú riadne stará, neboli zistené žiadne nedostatky a výkon osobnej starostlivosti o maloletú nenamietal ani otec maloletej. Spornou medzi rodičmi zostala otázka výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca a úprava styku otca s maloletou. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd vychádzal zo skúmania odôvodnených potrieb maloletej a možnosti a schopnosti otca platiť výživné v určenej sume. Matka navrhovala výšku vyživovacej povinnosti v sume 750,- eur mesačne, ale táto suma podľa názoru súdu bola výrazne nadhodnotená a nezodpovedala nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o maloletú, s ktorou je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, ale ani s prihliadnutím na túto skutočnosť, nebolo možné návrhu matky na určenie výživného v sume 750,- eur mesačne zo strany otca vyhovieť, pretože táto suma nezodpovedala nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej. Náklady na odôvodnené potreby maloletej matka vyčíslila v sume 628,- eur mesačne, a ani následné vyčíslenie týchto nákladov v sume 847,- eur nezodpovedajú nákladom na matkou preukázané odôvodnené potreby maloletej a výrazne presahujú štandardnú výšku nákladov na dieťa vo veku maloletej. Matka vyčíslenú sumu nákladov na maloletú v sume 847,- eur mesačne nepreukázala a súd vyhodnotil náklady na stravu maloletej v sume 110,- eur mesačne nadhodnotené a tiež náklady na drogériu v sume 95,- eur mesačne sú neprimerané, náklady na ošatenie matka vyčíslila v sume 150,- eur mesačne, ktorá suma nezodpovedá štandardným nákladom na ošatenie dieťaťa vo veku maloletej. Rovnako sú nadhodnotené náklady spojené s nákupom hračiek, kníh a trávenia voľného času maloletej. Za neodôvodnený náklad súd vyhodnotil aj dovolenku maloletej v sume 600,- eur ročne a tiež zakúpenie bicykla z dôvodu, že ide o nepravidelné a v podstate jednorazové výdavky na strane maloletej a matka neuviedla, či sa vôbec snažila s otcom na úhrade týchto nákladov dohodnúť. Súd prihliadol pri určení výživného na tú skutočnosť, že matka je s maloletou na rodičovskej dovolenke a svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní predovšetkým osobnou starostlivosťou a tiež prihliadol na to, že otec za účelom realizácie styku s maloletou musí cestovať z L. G. Š., s prihliadnutím na zistený skutkový stav, súd určil výživné v sume 300,- eur mesačne, ktorá suma je primeraná na dieťa vo veku maloletej, ktoré nemá zhoršený zdravotný stav a nie sú prítomné žiadne skutočnosti, ktoré by boli spojené so zvýšenými výdavkami a táto suma umožní uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej v dostatočnom rozsahu. Príjem otca a jeho majetkové pomery súd hodnotil za nadštandardné, čo odôvodňuje na strane otca určenie výživného na tvorbu úspor a túto sumu určil súd vo výške 300,- mesačne, úspory na strane maloletého dieťaťa môžu byť použité na rôzne zvýšené výdavky, ktoré sa v budúcnosti vyskytnú, a ktoré presahujú bežné výdavky na odôvodnené potreby a záujmy maloletej, napríklad na štúdium, na zdravotnú starostlivosť a podobne alebo sa nimi čiastočne zabezpečí dieťa do budúcnosti, kedy mu tieto finančné prostriedky môžu pomôcť osamostatniť sa. Súd neprihliadol na úverové zaťaženie na strane otca, ktoré je skutočne vysoké, ale otec si nezabezpečoval svoju bytovú otázku v situácií, kedy by nemal inú možnosť, než zaťažiť sa hypotekárnym úverom. Otec maloletej vlastní rodinný dom, v ktorom v súčasnosti žije a okrem toho je vlastníkom ešte bytu na adrese J. Y. a apartmánu v V. Z., a preto je zrejmé, že úverové zaťaženie súvisí s nadštandardnou životnou úrovňou otca, na ktorej má samozrejme maloletá právo sa podieľať. Styk otca s maloletou súd upravil s ohľadom na jej nízky vek a aktuálnu naviazanosť na matku a potrebu jej blízkosti. Súd upravil styk otca s maloletou v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku, kedy je maloletá vo veku necelých 3 rokov a ešte nezačala navštevovať ani kolektívne zariadenie. Významnou skutočnosťou je vzťah rodiča a dieťaťa, a preto je potrebné, aby sa tento vzťah dieťaťa s rodičom, v ktorého starostlivosti dieťa nie je, budoval v pravidelných a častých intervaloch so zachovaním istoty a stability vzťahu s rodičom, ktorý vykonáva dennú osobnú starostlivosť o dieťa. Súd upravil styk v súlade so súčasnou realizáciou styku otca s maloletou, kedy otec dochádza za maloletou prevažne 2x do týždňa a táto úprava by mala odstrániť problémy, ktoré medzi rodičmi vznikali pri korigovaní realizácie styku, kedy sa otec s matkou dohadoval na konkrétnych dňoch, kedy za maloletou príde, čo spôsobovalo medzi rodičmi konflikt. Súd prihliadol na vek maloletej a s tým spojené vývinové potreby, ktoré sa postupom času prirodzene zmenia a vzhľadom na nízky vek maloletej nie je možné rozhodnutie súdu považovať v otázke styku otca s maloletou za konečné a v budúcnosti by mohlo dôjsť k rozšíreniu styku otca s maloletou tak, aby tento mohol realizovať svoj styk s maloletou v rozsahu, ktorý mu umožní na maloletú výchovne vplývať a podieľať sa na činnostiach prirodzene tvoriacich život maloletého dieťaťa v rôznych štádiách jeho vývinu. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravy styku, súd tento návrh posúdil za značne oklieštenú úpravu, oproti možnej úprave styku pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností a pri úprave styku rodiča s dieťaťom je podľa názoru súdu potrebný styk rodiča s dieťaťom upraviť v čo najširšom rozsahu. Pokiaľ ide o navrhovanú úpravu styku v súlade s návrhom matky, tento súd vyhodnotil ako nedostatočný i keď takýto styk navrhol znalec zapísaný v zozname znalcov ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak súd v danej veci nenariadil vykonanie znaleckého dokazovania, a ani nepožiadal o vypracovanie žiadneho odborného stanoviska a J.. F. Č., J.. vypracoval predmetnú správu, označenú ako lekárska správa- nález na súkromnú žiadosť matky maloletej A.. Tento znalec nemal k dispozícii súdny spis a pri zhodnocovaní optimálneho rozsahu styku otca s maloletou žiadnym spôsobom nespolupracoval s otcom maloletej a nemal k dispozícii žiadne iné informácie, výlučne tie, ktoré mu poskytla matka maloletej. Nebolo preto možné, túto správu považovať za objektívnu a závery či odporúčania v tejto správe za také, aby bolo možné z nich vychádzať i napriek tomu, že matka trvala na takto upravenom styku otca s maloletou. Súd preto rozhodol vzhľadom na zistený skutkový stav veci a následné právne posúdenie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 2. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí, a to proti výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti a výroku o určení styku otca s maloletou. V odvolaní matka namietala odvolacie dôvody, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Matka v podanom odvolaní namietala, že súd nezohľadnil vyššiu životnú úroveň otca pri určení nákladov na bežnú výživu maloletej, ktorú bolo potrebné zohľadniť a otec by sa mal podieľať aj na vyššej životnej úrovni maloletej. V danej veci nemožno odôvodnené potreby a záujmy maloletej vyvodzovať len z bežných a priemerných nákladov na potreby a záujmy priemerného dieťaťa, nakoľko tieto je možné naplniť rôznym spôsobom, a to vzhľadom na výšku životného štandardu dieťaťa. Matka preto žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Matka tiež nesúhlasila s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, poukázala na to, že v záujme maloletej nechala vypracovať správu, ktorá má po odbornej stránke posúdiť optimálny čas stretávania otca s maloletou. Podľa názoru matky, ak by znalec nebol schopný stanoviť intenzitu stretávania otca s maloletou, vzhľadom na nedostatok vstupných informácií, tak by sa vyjadril, že nedisponuje dostatočným množstvom formácií požadovaných na ustálenie konkrétneho záveru. V rámci vypracovania predmetnej správy bolo znalcovi poskytnuté dostatočné množstvo informácií, na základe ktorých bol schopný vyvodiť konkrétny záver. Znalec vo svojej správe uviedol metodiky, na základe ktorých ustálil vhodnú intenzitu stretávania sa otca s maloletou. V prípade, ak má súd pochybnosti o odbornej erudovanosti znalca, prípadne pokladal za potrebné preskúmať záver znalca, mohol znalca predvolať, alebo mohol do konania pribrať nového znalca. Matka preto tvrdila, že podľa jej názoru pre maloletú je najvhodnejšie stretávanie s otcom v nasledovných intervaloch: v párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15,30 do 18,30, v nedeľu od 15,30 do 18,30, v nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15,30 do 18,30, a to tak, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej. Matka tiež poukázala na to, že závery znalca uvedené v správe zo dňa 27.01.2016 potvrdzuje aj lekárska správa zo dňa 03.03.2016, v ktorej sa okrem iného uvádza, že stav môže byť vyvolaný stresom pri dlhodobom odlúčení od matky, zo dňa 02.03.2016. Matka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.12.2015, podľa ktorého maloletá je podľa zistení vyplývajúcich zo spisu stále matkou kojená a pomerne útleho veku, a preto bol odvolací súd pri rozhodnutí toho názoru, že zatiaľ nemožno rozhodnúť o odlúčení maloletej od matky na celý deň a otcovi sa nepodarilo osvedčiť, že je maloletá matkou kojená iba večer. Okrem toho otec maloletej vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť nie je schopný naplniť ani pravidelnosť návštev stanovených predbežným opatrením Okresného súdu Piešťany, k čomu matka predložila prehľad návštev otca za účelom stretávania sa s maloletou. Matka preto žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil v uvedenom rozsahu vec na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 10.10.2016, v ktorom namietal autorstvo matkou predloženého znaleckého posudku, teda či bol predmetný znalecký posudok vypracovaný znalcom, a to s ohľadom na jeho obsahovú skladbu, rovnako ako aj na postoj a stanovisko znalca k samotnému záveru a predovšetkým s ohľadom na otázky, ktoré boli v znaleckom posudku formulované a zodpovedané. Podľa názoru otca, v danom prípade ide o celkom zrejme jednostranne a na objednávku matky vyhotovený znalecký posudok, s vopred pripravenými otázkami a odpoveďami znalca bez akéhokoľvek vyšetrenia a zistenia skutočného stavu veci. Vo vyjadrení otec poukázal na výsledky šetrenia kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že doposiaľ stanovená úprava styku predbežným opatrením sa javí ako nedostatočná, otec v maximálnej možnej miere využíva možnosť kontaktu s maloletou a pre ďalší zdravý vývin maloletej je potrebné, aby kontakt otca s maloletou bol širší. Maloletá je fixovaná na matku z dôvodu, že je s ňou častejšie a je v jej celodennej starostlivosti. Je potrebné, aby sa citové väzby maloletej smerom k otcovi rozširovali s tým, že maloletá si musí budovať sociálne väzby nielen zo strany matky, ale aj zo strany otca. Úprava styku, vychádza výlučne zo súčasného stavu a v budúcnosti bude tento styk, za predpokladu záujmu zo strany otca maloletej a za splnenia ostatných zákonných podmienok, rozšírený čo do časového rozsahu, ako aj na prespanie maloletej v domácnosti otca. Ďalej otec tvrdil, že matka pokračuje vo svojom cielenom a vedome zavádzajúcom konaní, kedy súdu predkladá skutkové okolnosti a tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Snahou otca je zamedziť nezmyselnému znehodnoteniu vzťahu otca a maloletej a svojim konaním otec sleduje rozvíjanie ich citových väzieb a prehlbovanie dlhodobo budovaných vzťahov, na ktorých si otec nesmierne zakladá. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.10.2016 uviedla, že po stretnutí maloletej s otcom sa na tele maloletej objavili početné modriny. Následným lekárskym vyšetrením bolo zistené, že na obidvoch predkoleniach (po štípaní tatom) boli podľa správy H.. U. P. zo dňa 03.10.2016 pri vyšetrení zistené početné hematómy na obidvoch predkoleniach. Na základe toho dňa 08.10.2016 podstúpila maloletá psychologické vyšetrenie s diagnostickým záverom, že porovnaním anamnestických údajov a testových výsledkov je možné konštatovať s vysokou pravdepodobnosťou pravdivosť výpovede maloletej A. vo všeobecnej a špecifickej časti. Prežívanie úzkosti a strachu pred stretnutím s otcom. Na základe toho lekárka nedoporučuje stretávanie sa otca maloletou, prípadne len za prítomnosti matky. Matka preto žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a obaja rodičia budú spravovať jej majetok, žiadala uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v sume 900,- eur mesačne, z toho 600,- eur bežné výživné a 300,- eur na tvorbu úspor a stretávanie otca s maloletou upraviť za prítomnosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15.30hod. do 18.30 hod. a v nedeľu v rovnakom čase. 5. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 6. Odvolanie je založené na námietke matky maloletej, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov, čo podľa jej názoru odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletú a tiež namietala, že súd nezohľadnil vyššiu životnú úroveň otca pri určení nákladov na bežnú výživu maloletej, ktorú bolo potrebné zohľadniť a otec by sa mal podieľať aj na vyššej životnej úrovni maloletej. 7. Z obsahu odvolania matky maloletej možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 8. Matka maloletej odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 9. Okresný súd úpravu práv a povinností rodičov k maloletej právne posúdil podľa § 24, § 25, § 62, § 75, § 76 a § 78 Zákona o rodine. 10. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 12. V prejednávanej veci bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade otcovi. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. 13. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. 14. Maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá musí zabezpečiť, aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o maloletú, teda aj zo strany otca, počas styku s maloletou v určenom čase. Pokiaľ matka nebude rešpektovať právo otca na starostlivosť o maloletú a tiež právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany otca, jej konanie nie je v záujme maloletej, čo môže byť dôvodom na zmenu výchovného prostredia maloletej. Z obsahu spisu vyplýva, že matka nemá záujem aby bol upravený styk otca s maloletou v čo možno najširšom rozsahu, aby bolo zabezpečené právo otca na styk s maloletou a tiež právo maloletej na zabezpečenie starostlivosti zo strany obidvoch rodičov. Pokiaľ matka bude tvrdiť, že styk otca s maloletou treba upraviť v minimálnom rozsahu, obmedzene a len so súhlasom matky, takýto postup nie je v súlade so záujmom maloletej. Matka predložila odborný posudok, ktorým chce preukázať, že styk otca s maloletou je nutné upraviť v menšom rozsahu ako vyplýva z rozhodnutia súdu. Matka nemá záujem zabezpečiť otcovi výkon jeho rodičovských práv a tvrdí, že styk je potrebné upraviť iba v jej prítomnosti. Posudok predložený matkou nie je možné považovať za jediný dokaz, a nemožno vychádzať iba z jeho záveru, pretože súd nie je posudkom viazaný a pri rozhodnutí vychádza aj z iných dôkazov a zo zisteného skutočného stavu veci. Rovnako aj konštatovanie ošetrujúceho lekára H.N.. U. P., nemožno hodnotiť ako jediný dokaz, ktorý by odôvodňoval obmedzenie úpravy styku otca s maloletou, keď ohrozenie zdravia maloletej z vykonaného dokazovania nevyplýva, matka iba tvrdí, že dieťa malo modriny na obidvoch predkoleniach, dieťa uviedlo, že vraj sa neudrela, len ju to štípe. Nie je jednoznačne vylúčené, že dieťa sa udrelo pri páde a pri ošetrení ju rana štípala. Výpoveď otca k danej okolnosti nie je obsahom spisu a preto nemožno jednoznačne prisvedčiť matke, že túto situáciu je nutné po vyjadrení z psychologického vyšetrenia považovať za dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Záver z tohto vyšetrenia, že sa neodporúča stretávanie otca s maloletou, alebo len za prítomnosti matky, založený na poranení a modrinách na obidvoch predkoleniach maloletej, je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poškodenie zdravia maloletej zo strany otca preukázané nebolo, a preto nemožno vyhovieť odvolaniu matky a obmedziť styk otca s maloletou. Takýto postup by spôsobil neprimeraný zásah do výkonu rodičovských práv otca. 15. Matka podala odvolanie aj proti výroku o výživnom a nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 600,- eur mesačne, z toho 300,- eur ako bežné výživné a 300,- eur na tvorbu úspor. Okresný súd vyživovaciu povinnosť právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Základnú úlohu vo výchove maloletého dieťaťa majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich právom garantovaným medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť. 21. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a strať sa o dieťa zaručuje aj článok 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. 22. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývanie alebo stravovanie. Pokiaľ ide o poskytovanie bývania pre maloletú, toto bývanie poskytujú maloletej v danom prípade matka, s ktorou žije maloletá v spoločnej domácnosti a matka plní vyživovaciu povinnosť čiastočne osobnou starostlivosťou a s maloletou je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napríklad strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. V danom prípade túto osobnú starostlivosť poskytuje maloletej matka a otec preto musí v potrebnom rozsahu prispievať na výživu maloletej finančne. Treba prihliadnuť na to, že otec počas stretávania sa s maloletou má určité finančné náklady, ide však iba o príležitostné výdavky okrem platenia výživného na maloletú a otec tiež musí cestovať z dôvodu realizácie stretnutia s maloletou a tak má zvýšené výdavky počas stretávania s maloletou, napr. výlety, alebo stravovanie maloletej počas stretávania, cestovanie za maloletou a pod. 23. K odvolacej námietke matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné určené okresným súdom v napadnutom rozsudku treba uviesť, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodiča. 24. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu dieťaťa. 25. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 26. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. 27. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. 28. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedla matka maloletej v podanom odvolaní ako aj vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.10.2016 a v ktorom žiadala určiť výživné v sume 900,- eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že matka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.12.2015, podľa ktorého „. E. podľa B. Y. B. R. R. H. F. C. J. Ú. Y., C. preto L. S. súd J. K. V. X., Ž. B. X. K. S. S. H. S. H. na M. G. C. S. R. X. S., Ž. E. H. H. F. A. Y.“.. Vychádzajúc z uvedeného, matka nemá s maloletou zvýšené náklady, keď je maloletá útleho veku a ešte je matkou kojená. Maloletá je vo veku 3 rokov a ani mimoriadne výdavky by neodôvodňovali v odvolacom konaní zvýšenie výživného na sumu 900,- eur mesačne, ako žiadala matka. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej nemožno odvolaniu vyhovieť ani s prihliadnutím na životnú úroveň otca, ktorá je nepochybne vysoká, ale otec je na druhej strane zaťažený úverom, na ktorý však nemožno v tomto prípade prihliadať, pretože splátkami úveru sa zvyšuje hodnota majetku otca nadobudnutím nehnuteľnosti do vlastníctva. Odvolací súd v súvislosti s tým, že otec maloletej spláca hypotekárny úver, poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (úvery, pôžičky). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zdĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. V prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o zakúpenú vec. V danom prípade otec maloletej čerpal hypotekárny úver a splácaním tohto úveru sa zvyšuje hodnota jeho majetku a tým aj životná úroveň, na ktorej má nepochybne právo podieľať sa aj maloletá. V súčasnej dobe však maloletá nemá preukázané také odôvodnené potreby, ktoré by vyžadovali zmeniť určené výživné súdom prvej inštancie, i keď určené výživné zohľadňuje práve životnú úroveň otca, na ktorej sa má maloletá takto podieľať. Výška výživného, určená súdom prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu za daného skutkového a právneho stavu správna a neboli zistené dôvody na zmenu tohto rozhodnutia. V danom prípade je preto výška výživného upravená i s prihliadnutím na to, že aj matka je povinná v rovnakom rozsahu ako otec finančne prispievať na výživu maloletej. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. 29. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolacia námietka, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu a jeho nesprávneho posúdenia, preto nebola opodstatnená. 30. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie matky maloletej v podanom odvolaní, že výška výživného určená súdom prvej inštancie vo výške 600,- eur mesačne je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletej. Príjem otca umožňuje platiť výživné v sume 600,- eur mesačne tak, ako určil súd prvej inštancie a táto sumu je dostatočná na úhradu potrieb maloletej vo veku 3 rokov. Výšku vyživovacej povinnosti možno zmeniť, pokiaľ nastane zmena pomerov na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa v prípade, ak začne navštevovať materskú školu, alebo základnú školu, kedy nepochybne nastane zmena pomerov na strane maloletej, čo bude odôvodňovať zvýšenie výživného na maloletú, pri splnení zákonných podmienok. 31. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom a námietka matky v podanom odvolaní, ktorá sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nebola opodstatnená. 32. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).