Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/260/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208992 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315208992.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: D. I., T.. XX. XX. XXXX, H. H. O.. Č.. X, H. H., zastúpená advokátkou: JUDr. Janka Kmeťová, ul. Prof. Sáru č. 44, Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova ul. č. 48, Bratislava, zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., IČO: 36 866 598, Sad A. Kmeťa č. 24, Piešťany, o zaplatenie istiny 7.813 eur s príslušenstvom, a o späťvzatí žaloby, vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/320/2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. marca 2016, č. k. 21C/320/2015 - 92 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiadna strana sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11. marca 2016, č. k. 21C/320/2015 - 92 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 7.813 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 04. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 05. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 06. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 07. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 08. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 09. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 10. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 11. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 01. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 02. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 03. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 04. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 07. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 08. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 10. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 11. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 12. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 01. 2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 02. 2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 312,52 eur od 16. 03. 2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 225,08 eur od 16. 04. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 468,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.225,35 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 582 ods. 1, § 842, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 154 ods. 2, § 159 ods. 2, 3 O. s. p. a vecne tým, že výpoveď žalovaného zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 26. 10. 2009 daná žalobkyni je neplatná z dôvodu, že uvedená zmluva zo dňa 25. 10. 1995, ktorej predmetom bolo doživotné plnenie žalovaným v prospech žalobkyne vo výške 312,52 eur mesačne, bola uzavretá na dobu neurčitú, z dôvodu ktorého žalovaný nemohol túto zmluvu vypovedať, keď navyše uvedená zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný výpoveďou zo dňa 26. 10. 2009 vypovedal Zmluvu o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom zo zákona, alebo zmluvy, nevyplýva spôsob jej výpovede, keď platnosť a účinnosť uvedenej zmluvy mala skončiť podľa výpovede žalovaného dňa 31. 03. 2010 a preto žalovaný prestal od apríla 2010 žalobkyni poskytovať plnenie v zmysle uvedenej zmluvy. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. 04. 2014, č. k. 21C/60/2013 - 108, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 10. 2014, v ktorom uvedený súd riešil ako prejudiciálnu otázku platnosť, resp. neplatnosť Zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 25. 10. 1995 a výpovede žalovaného zo zmluvy zo dňa 26. 10. 2009 a dospel k záveru, že uvedenou zmluvou sa v prospech žalobkyne založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, tzn. okamih ukončenia právneho vzťahu bol určený smrťou, ktorá nie je závislá od ľudskej vôle, takže ide o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, ktorej trvanie je neurčité, a nakoľko uvedená zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú, ale je zmluvou uzavretou na dobu neurčitého trvania, nemohol ju žalovaný vypovedať podľa § 582 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 04. 2012, č. k. II. ÚS 26/82012 - 33, v ktorom uviedol, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú a nie je možné ju ukončiť výpoveďou podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že v posudzovanom spore existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú predstavuje právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 04. 2013, č. k. 12C/119/2010 - 584, ktorým bola žaloba žalobkyne č. 17, ktorou sa domáhala zaplatenia plnenia zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 25. 10. 1995 za mesiac apríl 2010 v sume 312,52 eur zamietnutá, nakoľko predmetom tohto konania, je síce plnenie rovnakej povahy, avšak za iné obdobie, t. j. od apríla 2013 do apríla 2015, t. j. nejde o totožný nárok, z dôvodu ktorého prekážka rozhodnutej veci daná nie je. Námietku žalovaného ohľadne neplatnosti uvedenej zmluvy, resp. jej zániku pre nemožnosť plnenia pre rozpor so zákonom č. 583/2001 Z. z. o bankách vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci, prípadne vyhýbanie sa plneniu vzhľadom na vysoký vek žalobkyne. K tvrdeniu žalovaného, že pri rozhodovaní vo veci mal byť viazaný výrokom uvedeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý zamietol žalobu žalobkyne z dôvodu posúdenia právnej otázky platnosti výpovede zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26. 10. 2009 uviedol, že účinky právoplatnosti rozhodnutia, jeho nezmeniteľnosť a záväznosť sa chápu vo vzťahu k prekážke res iudicatae ako neodstrániteľnej procesnej podmienky konania, avšak právoplatnosť rozhodnutia má aj pozitívnu stránku spočívajúcu vo vecnom pôsobení, význam dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci, takže ak v súdnom konaní v predchádzajúcom občianskom konaní už bola s konečnou platnosťou vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu, súd už nemôže v inom (novom) konaní medzi rovnakými stranami sporu, posúdiť danú otázku inak, ako už bola posúdená v právoplatne skončenej veci a nemôže sa odchýliť od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní ako vec samá príslušná predbežná otázka. Uviedol, že prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom občianskom súdnom konaní s neidentickým predmetom sporu, je pre súd záväzný iba vtedy, ak právoplatným rozsudkom - jeho výrokom, bolo o danej otázke rozhodnuté, ale na to, aby bolo takéto posúdenie záväzné, predbežná otázka v novom konaní, musela byť posúdená v predchádzajúcom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku, keď právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súd nevydal, inak by dochádzalo k obmedzeniu subjektívneho hmotného práva žalobcu a jeho výkonu, z čoho vyplýva, že súd je viazaný iba výrokom rozsudku, avšak nie jeho odôvodnením, z čoho vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 04. 2013, č. k. 12C/119/2010 - 584 by bol viazaný len v tom prípade, ak by uvedený súd vo svojom výroku určil platnosť výpovede zo zmluvy o dôchodku a takýto určovací výrok, by musel byť aj predmetom sporu a právoplatného rozsudku, keď skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica sa v odôvodnení rozsudku prejudiciálne vysporiadal s otázkou platnosti výpovede odlišne, nemusí odôvodnenie uvedeného rozsudku akceptovať, nakoľko predmetom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12C/119/2010 bola žaloba na plnenie, rovnako ako v posudzovanej veci, v ktorej sa riešila ako prejudiciálna otázka platnosti výpovede zo Zmluvy o dôchodku. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni príslušný úrok z omeškania z každej splátky vo výške 312,52 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky, keď výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 468,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 1.225,35 eur podľa § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony á 237,34 eur, prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej - spísanie žaloby, písomné podanie vo veci samej k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03. 01. 2016, účasť na pojednávaní dňa 11. 03. 2016, režijný paušál 2 x 8,39 eur a 2 x 8,58 eur, náhrada za cestu Banská Bystrica - Bratislava a späť podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 491/2011 Z. z. za účasť na pojednávaní, 410 km, 6,3 l/100 km, 0,93 eur/l, 0183 eur/km vozidlom H. A. A. S. vo výške 99,05 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. za 10 polhodín á 14,30 eur, vo výške 143 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), keď neaplikoval na vec ust. § 27 ods. 8, § 116, § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ani ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nesprávne si vysvetlil ust. § 842 Občianskeho zákonníka a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne, predstavuje nebezpečný precedens a návod na obchádzanie bankových regulatívov stanovených zákonom o bankách z dôvodu, že dáva návod ako obísť zákonný zákaz uzatvárania a plnenia zmlúv, z ktorých nemá banka protiplnenie, keď napadnutý rozsudok neprispieva ani k právnej istote bezpečného fungovania bankového systému v Slovenskej republike, ktoré má garantovať zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie dáva aj nebezpečný návod manažmentom iných bánk na to, aby mohli obísť zákon o bankách ako normu verejného práva, a ako z banky vybrať peňažné prostriedky tak, aby sa neporušil zákon o bankách. Vytkol súdu prvej inštancie, že neaplikoval ust. § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona o bankách, ktoré banke zakazuje činnosti (plnenia), ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, pričom uvedené zákonné ustanovenie nepozná výnimky pri jeho aplikácii a neobmedzuje sa napríklad len na právne vzťahy banky vzniknuté pri výkone bankových činností, keď právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom banky a iného subjektu, nakoľko zmluva o dôchodku nebola uzavretá skôr, ako sa skončil pracovnoprávny vzťah žalobkyne so žalovaným a účelom zákona o bankách je regulácia a kontrola bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. Poukázal na ust. § 1 zákona o bankách, podľa ktorého uvedený zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov, s cieľom bezpečného fungovania bankového systému, pričom v posudzovanej veci ide o vzťahy súvisiace s jeho organizáciou, riadením, resp. podnikaním banky so sídlom na území Slovenskej republiky, keď táto skutočnosť bola preukázaná Štatútom podporného dôchodkového fondu Slovenskej štátnej sporiteľne (SŠTSP) s účinnosťou od 01. 07. 1993, v ktorom podľa článku I., podporný dôchodkový fond Slovenskej štátnej sporiteľne slúži aj na podporu stabilizácie pracovníkov SŠTSP. Uviedol, že ust. § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona o bankách, zakazuje banke odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona pokračovať v akejkoľvek činnosti (poskytovanie plnenia bez protiplnenia), pričom nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s uvedeným zákonom, ktorý zakazuje banke uzatváranie takých zmlúv, ako je zmluva o dôchodku, z čoho vyplýva, že poskytovanie plnenia bez protiplnenia, ktorého sa žalobkyňa domáha žalobou, je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Uviedol, že ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách sa vzťahuje na všetky právne vzťahy uzatvárané bankou, keď nie je žiadnym právnym predpisom vylúčené použitie tohto ustanovenia na právne vzťahy banky, a nakoľko toto ustanovenie zakazuje banke uzatvárať určité typy zmlúv, nemôže banka pokračovať v plneniach skôr uzatvorených zmlúv tohto typu (nepravá retroaktivita je upravená v ust. § 116 zákona o bankách). Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie zmluvy o dôchodku, ktorú možno uzavrieť na dobu určitú z dôvodu, že ust. § 842 Občianskeho zákonníka takúto možnosť priamo vylučuje, pričom prvoinštančný súd určil novú teoretickú kategóriu doby v tom, že rozporuplne vyložil určenú dobu neurčitého trvania tak, že ide o dobu určitú, keď je logické, že ak je trvanie doby neurčité, ide o dobu neurčitú. Poukázal na skutočnosť, že záväzok na plnenie zo zmluvy o dôchodku voči žalobkyni zanikol, ak by predtým existoval z dôvodu, že plnenie zo zmluvy o dôchodku sa stalo nemožným podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ako banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie, a ani plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, keď záväzok na vyplácanie určitého dôchodku je svojou povahou jednostranným záväzkom bez hospodárskeho dôvodu a bez akéhokoľvek protiplnenia od prijímateľa tohto plnenia, pričom zákon o bankách zakazuje banke uzatváranie takých zmlúv, ako je zmluva bez protiplnenia (zmluva o dôchodku), a preto je taká činnosť, poskytovanie plnenia bez protiplnenia, ktorého sa žalobkyňa domáha, v rozpore so zákonom o bankách, pretože zmluva o dôchodku nie je zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nakoľko bola uzavretá až po skončení pracovného pomeru. Uviedol, že ust. § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona o bankách zakazuje banke pokračovať v určitých druhoch plnení, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, keď ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách sa použije na zistenie druhov plnení, ktoré sú v rozpore so zákonom o bankách, tzn. tých plnení, za ktoré banka nedostáva protihodnotu, ako je to aj pri zmluve o dôchodku. Namietol, že právny názor súdu prvej inštancie vedie k presvedčeniu a vytvoreniu precedensu, že zo strany bánk na území Slovenskej republiky môže dochádzať k uzatváraniu jednostranne pre banku zaväzujúcich zmlúv o dôchodku (s inými osobami ako sú klienti banky), teoreticky v akejkoľvek výške peňažného záväzku s použitím vkladov klientov na výplatu takýchto záväzkov, pričom účelom nového zákona o bankách bola aj zamedzenie rôznym tzv. „zlatým padákom“. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluvu o dôchodku nie je možné vypovedať, keďže bola uzavretá na dobu určitú z dôvodu, že uvedená zmluva má neurčitú dobu trvania a nie je uzavretá nikdy na dobu určitú (čas určitý), pričom žiadna doba určitá neurčitého trvania v práve neexistuje, existujú len doby určité a neurčité a podľa ust. § 842 Občianskeho zákonníka sa zmluva o dôchodku uzatvára zo zákona len na dobu neurčitú, pokiaľ nie je v zmluve dohodnutá doba určitá, pričom poukázal na zhodné právne názory z odbornej literatúry, podľa ktorých je zmluva o dôchodku zmluvou uzavretou na dobu neurčitú. 3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26. 07. 2016 zobrala žalobu späť z dôvodu, že so žalovaným dňa 25. 07. 2016 uzavrela Dohoda o urovnaní sporu a navrhla konanie zastaviť s tým, že náhradu trov konania si neuplatnila. 4. Žalovaný v podaní zo dňa 28. 07. 2016 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí s tým, že v súlade s uzavretou mimosúdnou dohodou, si náhradu trov konania ani náhradu trov právneho zastúpenia neuplatňuje. 5. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa § 370 ods. 2 C. s. p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 6. Žalobkyňa vzala žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a preto odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 O. s. p. a žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).