Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/386/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315209673 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315209673.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. M. W., G.. XX.XX.XXXX Q. M.Ú. C. P. W., G. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - C. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. P. XX, XXX XX K., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Blankou Weismannovou, bytom Brečtanová 15, Bratislava, a otec - B. A. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX Y., P. A., G. S., XXX XX, A. Š. Q., štátny občan F., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47 239 441, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.12.2013, č.k. 37P/325/2013-24, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o predbežnej úprave styku otca s maloletými deťmi L. M. W., G.. XX.XX.XXXX Q. C. P. W., G.. XX.XX.XXXX sa vo výroku o zverení maloletých detí a vyživovacej povinnosti otca m e n í tak, že do rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu sa maloleté deti L. M. W., G.. XX.XX.XXXX Q. C. P. W., G.. XX.XX.XXXX zverujú do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. M. sumou XXX euro mesačne a na výživu maloletej C. P. sumou XXX euro mesačne, u oboch počnúc dňom 10.12.2013, ktoré sumy je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie : - do rozhodnutia o rozvode a úprave práv a povinností voči maloletým deťom zveril maloleté deti L. M. W., G.. X.XX.XXXX Q. C. P. W., G.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej L. M. sumou XXX euro mesačne a na výživu maloletej C. P.N. sumou XXX euro mesačne, u oboch počnúc dňom 10.12.2013, ktoré sumy uložil otcovi povinnosť zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, - na čas do rozvodu manželstva upravil styk otca s maloletými deťmi: L. M. W., G.. X.XX.XXXX Q. C. P. W., G.. X.XX.XXXX tak, že otec má právo sa s deťmi stretávať každý týždeň v kalendárnom roku, vždy v sobotu od 7.00 hod do 19.00 hod, a to vždy tak, že si otec obe maloleté deti vyzdvihne v stanovenom čase pred bytom matky a v stanovenom čase vráti obe deti späť matke pred jej bytom, - uložil otcovi povinnosť zdržať sa vycestovania s obomi maloletými deťmi L. M. W., G.. X.XX.XXXX Q. C. P. W., G.. X.XX.XXXX mimo územia SR, bez súhlasu matky, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 75 ods.1,7,9, § 76 ods.1 písm. a/, b/, f/ O.s.p., § 28 ods.1,2, § 24 ods.2,3, § 25 ods.1,2, § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4, § 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine, kedy mal zo skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu za preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava III je pod sp. zn. 38 P/325/2013 vedené rozvodové konanie rodičov oboch maloletých detí, ktorého súčasťou je i úprava práv a povinností voči obom maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ( doposiaľ nie je právoplatne skončené). Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 1.2.2013 a obe maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Otec podľa vyjadrenia matky spočiatku veľmi sporadicky prejavoval záujem o obe maloleté deti, tento záujem je väčší od polovice októbra 2013, pričom dňa 22.11.2013 otec svojvoľne, bez súhlasu a bez oznámenia matke vycestoval s obomi maloletými deťmi na 4 dni mimo územia SR do K.. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti výchovy maloletých detí prihliadajúc na to, že rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči obom deťom majú obaja rodičia, jeden z rodičov však tieto práva porušuje a preto nie je v záujme maloletých detí situácia, aby otec bez súhlasu matky vycestoval s obomi deťmi mimo územia SR ( otec v danom prípade matke neoznámil ani to, kde sa s maloletými deťmi hodlal zdržiavať a čo bolo dôvodom vyňatia detí z vyučovania v škole). Súd prvej inštancie konštatoval, že vycestovanie maloletých detí mimo územia SR si vyžadovalo súhlas druhého rodiča , keďže ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. 3. S prihliadnutím na tvrdenia matky, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom ( okrem platenia školného), súd prvej inštancie zaviazal otca platením výživného na obe maloleté deti v sume XXX N. Q. XXX eur mesačne u oboch, počnúc dňom tohto rozhodnutia prihliadajúc na vek oboch maloletých detí, ako aj na predbežný charakter takto určeného výživného. 4. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol, nakoľko nariadeným predbežným opatrením riešená výchova oboch maloletých detí zároveň upravuje aj tie povinnosti rodiča, ktoré ukladajú druhému rodičovi vrátiť obe maloleté deti späť matke, čím neumožňuje ďalšie svojvoľné odňatie oboch maloletých detí z výchovy matky bez jej súhlasu na viac dní. Naviac, matka v návrhu neosvedčila skutočnosti týkajúce sa vysťahovania detí, prípadne spravovania ich majetku. 5. Otec v odvolaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 4.2.2014 navrhol, aby odvolací súd uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zmenil a návrh matky zamietol, resp. aby predbežné opatrenie zrušil, keďže dôvody na jeho nariadenie nie sú, resp. pominuli v zmysle § 77 ods.2 O.s.p.. Otec poukázal na to, že úkony súdu prvej inštancie sa javia ako neštandardné, s ním ako s príslušníkom iného štátu nebolo primerane zaobchádzané, preložené uznesenie mu bolo súdom prvej inštancie zasielané až takmer dva mesiace po jeho nariadení, nebolo mu umožnené urobiť odvolanie proti predbežnému opatreniu do zápisnice súdu dňa 7.1.2014 a nebolo mu v jazyku, ktorému rozumie, doručené ani rozhodnutie o ustanovení opatrovníka maloletým deťom. Obe maloleté deti nehovoria slovenským jazykom a ich celá časť predškolského veku a značná časť školského veku bola strávená v Spojených štátoch amerických. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že by matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a ani to, že by súd začal konanie o úprave práv a povinností k deťom do rozvodu podľa § 77 ods.6 O.s.p.. Matka zamlčala pred súdom to, že majú rozdelenú výchovu o deti tak, že počas párneho týždňa sa o deti stará matka 3 dni a 3 noci, otec 4 dni a 4 noci a v nepárnom týždni sa interval starostlivosti strieda. Od času, kedy s matkou a deťmi nežije v spoločnej domácnosti si zaobstaral vlastný byt. Počas manželstva sa starali o obe deti rovnakou intenzitou čo sa týka času. V období letných prázdnin v roku 2012 a 2013 sa staral o deti v rozsahu dvoch mesiacov vo svojom rodinnom dome v G. S.. Ich prípad je učebnicovým prípadom pre striedavú starostlivosť. Nariadené predbežné opatrenie vnáša neistotu do vzťahov medzi rodičmi, keďže v ich prípade funguje striedavá starostlivosť a matka voči nej nevznáša pred ním námietky. Pokiaľ ide o financovanie, sám platí platby hypotéky za rodinný dom v G. S., financuje bývanie detí v čase, kedy sú s ním, ich školu financuje v pomere 50 % a v čase, kedy má deti vo výchove v plnosti financuje oblečenie, stravu a bývanie. Za významné považoval to, že matka má okrem zamestnania v Bratislave zamestnanie aj v G. S. a nie je nijako odkázaná na finančné zabezpečenie od neho. Petit predbežného opatrenia o vyživovacej povinnosti otca nemá skutkový základ, matka ho nepotrebuje a o deti sa stará polovicu času v mesiaci. 6. Podľa názoru otca petit vyžadujúci si predbežný súhlas matky s vycestovaním do zahraničia je zarážajúci, keďže s deťmi v minulosti bežne navštevoval susedné štáty. Prípad opisovaný matkou v návrhu nie je v celosti pravdivý - v K. bol s deťmi dva dni, v tom čase bola matka v F. a on a ani deti nemali vedomosť, kde sa v ktoré dni bude nachádzať, aby ju prípadne mohli kontaktovať. Aktuálne nariadené predbežné opatrenie je zneužívané proti nemu, je absurdné aj z dôvodu, že sa nikdy nestalo, že by proti súhlasu matky s deťmi niekam vycestoval. 7. Matka v písomnom vyjadrení pre prípad, ak bude odvolací súd akceptovať odvolanie otca navrhla, aby toto zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V priloženej tabuľke špecifikovala prehľad pobytu rodiny, z ktorého vyplynulo, že v F. rodina žila 4 roky a na Slovensku žije od augusta 2012 až doposiaľ. Z dôvodu, že deti dostali v F. úvod do školského systému v anglickom jazyku sú na základe dohody rodičov zapísané do medzinárodnej školy s vyučovacím jazykom anglickým v Bratislave , ktorú navštevujú od septembra 2012. Deti majú rovnocenne so Spojenými štátmi americkými starých rodičov, ďalšiu rodinu a kamarátov v Slovenskej republike. Deti sú k slovenskému jazyku vedené ňou a starými rodičmi, aktívne sa ho učia od septembra 2012, pomaly sa zlepšujú, aj keď nie sú zatiaľ na konverzačnej úrovni. K tvrdeniam otca o porovnateľnej starostlivosti o deti matka uviedla, že počas manželstva boli prevažne v jej osobnej starostlivosti s výnimkou dní ( cca raz za dva týždne ), kedy mala pracovné povinnosti a otec sa musel o deti postarať. Otec podnikal niekoľkotýždňové pracovné cesty do F.. Po vzájomnej dohode sa v lete roku 2012 presťahovali na Slovensko - pred presťahovaním rodiny odišla na Slovensku o tri týždne skôr, aby pripravila bývanie ( nie dva mesiace ).V lete roku 2013 nemohla pre rozsah dovolenky, na ktorú mala nárok, s deťmi stráviť viac ako 4,5 týždňa dovolenky v F.. Otec nevyhovel jej požiadavke, aby od nej neoddeľoval deti na viac ako tri týždne a deti na Slovensko priviedol až po 4,5 týždňoch. Vyvíjať snahu o starostlivosť o deti začal otec až v októbri 2013, kedy bolo jasné, že manželstvo neodvratne smeruje k rozvodu. Pre kratšie návštevy otca žiadala z dôvodu, že otec začal na deti psychicky tlačiť, aby presvedčili matku o potrebe rodiny presťahovať sa do F.. Deti, ktoré neboli zo separácie rodičov šťastné, ale neboli ani vážne traumatizované, začali byť nervózne a zvyšoval sa u nich výskyt trucovitých a plačlivých výstupov bez zjavnej príčiny. Rodičia nemajú ohľadom starostlivosti o deti žiadnu dohodu, ich vzájomná komunikácia je napätá a perspektívy dohody sú nízke. Z dôvodu vážnej obavy psychického nátlaku zo strany otca na deti ( ktorý deťom napr. čítal text predbežného opatrenia ) si čas strávený s deťmi naďalej striedajú. Tento spôsob je však nevhodný, príliš častý a pre deti stresový a deti samé odmietli striedavú výchovu s odôvodnením, že nechcú byť bez matky. 8. Jej cieľom nie je zamedzenie vycestovania otca s deťmi kedykoľvek a kamkoľvek, ale vycestovaniu výhradne na základe vlastného uváženia a rozhodnutia bez jej súhlasu a vedomia, ako sa to stalo niekoľkokrát v minulosti. O plánoch otca stráviť s deťmi Vianoce 2013 v F. sa dozvedela len od detí, otec ju o tom informoval až dňa 18.12.2013 s tým, že odlet je plánovaný na 20.12.2013 ráno, s čím nesúhlasila. Ďalší súhlas otcovi nedala na vycestovanie 12. februára 2014 v dĺžke 3 týždne, kde vyše dvoch týždňov sa nekrylo s prázdninami detí na Slovensku a deti by museli vynechať školu. Súhlas s jednodenným výletom do Viedne dňa 1.1.2014 otcovi dala, na takýchto výletoch bol otec od nariadenia predbežného opatrenia niekoľkokrát bez toho, aby si od nej súhlas pýtal. Matka vo vyjadrení napokon opísala spôsob hospodárenia manželov, rozsah ich majetku a záväzkov a konštatovala, že otec neprispieva na všetky výdavky detí. 9. Otec v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 4.4.2014 požiadal o lehotu do 10. apríla 2014 na podanie vyjadrenia k vyjadreniu sa matky a jej právnej zástupkyne, ako aj na predloženie dôkazov za účelom preukázania jeho tvrdení. Uviedol, že posledné vyjadrenie matky a jej právnej zástupkyne bolo mnohopočetné a vnesené do spisu súdu len v slovenskom jazyku. O obsahu uvedených podaní sa dozvedel z vlastnej iniciatívy nahliadnutím do spisu prostredníctvom advokátskej kancelárie, pričom následne bolo nevyhnutné jednotlivé listiny predkladať a otec bol v danom čase naviac krátko odcestovaný v G. S. za účelom kontroly rodinného domu po zimnom ročnom období. Otec požiadal súd o vytýčenie pojednávania vo veci s ohľadom na skutočnosť, že vôbec nerozumie slovenskému jazyku a všetky listiny, či už vydané súdom alebo predložené matkou alebo jej právnym zástupcom v tomto konaní je mu nevyhnutné preložiť. 10. V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 23.4.2014 otec vzniesol námietku právomoci súdu a novú žiadosť o lehotu na doručenie listinných dôkazov k tejto námietky a na vyjadrenie sa k poslednému podaniu matky a jej právnej zástupkyne do 25. 4. 2014. Uviedol, že za kľúčové považuje, aby bol v tomto konaní vypočutý, a to nielen k meritu vydaného predbežného opatrenia, ale osobitne k okolnostiam, ktoré sú kľúčové na určenie právomoci súdu konať v tejto veci. V danej veci nie je časová nevyhnutnosť, aby súd rozhodol o veci bez náležitého zistenia všetkých skutkových okolností, pretože vo veci starostlivosti o deti prebieha riadna striedavá starostlivosť medzi rodičmi, čo nepoprela ani matka. Námietku právomoci súdu opierajúcu sa o obšírnu skutkovú argumentáciu vychádzajúcu z podstaty pojmu obvyklý pobyt maloletých detí, ktorý je kľúčovým kritériom pre určenie právomoci súdu podľa európskeho práva v zmysle nariadenia č. 2201/2003 ( Brusel II ). Otec mal za to, že jediným súdom, ktorý má právomoc konať vo veci starostlivosti o maloleté detí, je súd v G. S., pretože tu deti majú obvyklý pobyt. O tejto okolnosti svedčia dva jasné ukazovatele a to, že deti neovládajú slovenský jazyk a ani k tomu nie sú vedené ani jedným z rodičov a ďalej skutočnosť, že deti sú vzdelávané v medzinárodnej škole len v anglickom jazyku. 11. Uznesením č.k. 11CoP/154/2014-175 zo dňa 23.4.2014 Krajský súd v Bratislave zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletých detí a vyživovacej povinnosti otca tak, že do rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu sa maloleté deti L. M. W., G.. XX.XX.XXXX Q. C. P. W., G.. XX.XX.XXXX zverujú do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. M. sumou XXX eur mesačne a na výživu maloletej C. P. sumou XXX eur mesačne, u oboch počnúc dňom 10.12.2013, ktoré sumy je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal otec dovolanie. 13. Uznesením č.k. 1Cdo 180/2014 zo dňa 28.1.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23.4.2014 sp. zn. 11CoP/154/2014 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 237 písm. f/ O.s.p., procesnou vadou, z dôvodu, že postupom odvolacie súdu, nedoručením preloženého rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 11CoP 154/2014 zo dňa 23.4.2014 (na č.l. 175 spisu) do anglického jazyka a listín, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali, keďže otec je cudzím štátnym príslušníkom a neovláda slovenský jazyk, bola odňatá možnosť účastníkovi konania konať pred súdom. Zároveň dovolací súd v súvislosti s námietkou otca k nedostatku právomoci slovenských súdov na rozhodovanie o predbežnom opatrení poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 23.4.2014, s ktorým sa plne stotožnil. Dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, mali obe deti obvyklý pobyt v Bratislave. Obvyklý pobyt sa určuje podľa kritérií trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodu fyzickej prítomnosti dieťaťa v danom štáte, pričom sa berú do úvahy miesto a podmienky školskej dochádzky dieťaťa, ako aj rodinné a sociálne väzby v danom štáte. Dovolací súd konštatoval, že s uvedenými skutočnosťami sa odvolací súd riadne vysporiadal. 14. V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 28.4.2014 otec doplnil podanie zo dňa 4.2.2014 (doplnenie odvolania) tak, že namietal nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie. Poukázal na právnu úpravu pre posúdenie právomoci súdu členského štátu Európskej Únie vo veciach maloletých obsiahnutú v Nariadení č. 2201/2003, ust. čl. 8 ods. 1, čl. 12 ods. 1 tohto nariadenia, na gramatický výklad pojmu „obvyklý pobyt“ , ktorý sa určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. V podaní uviedol, že okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Poukázal na to, že rodina prišla na Slovensko v roku 2012 ako na návštevu s plánovaným jednoročným pobytom za účelom kontaktu s rodinou s tým, že rodičia sa dohodli, že každý dlhší pobyt ako jeden týždeň budú tráviť doma v G. S., čoho dôkazom je najmä pobyt detí počas celého leta 2013 v G. S.. Skutočnosť, že na Slovensku sa zdržiavali dlhšiu dobu je pre deti skľučujúce, očakávali návrat do G. S.. Deti komunikujú len po anglicky, sú v užšom kontakte s rodinou v Spojených štátoch amerických, majú silné vzťahy so starými rodičmi, silné väzby s priateľmi. Aktuálne konanie matky je v rozpore so záujmami detí, ktorým prerušila tieto väzby, nakoľko naposledy boli doma počas leta 2013. Štátna príslušnosť detí je americká a slovenská, deti majú vydané Q. aj slovenské pasy, vo vzťahu k slovenskému prostrediu nemajú vytvorený taký vzťah, aby ho bolo možné považovať za domovský. Deti nevedia komunikovať po slovensky, neznalosť jazyka nasvedčuje tomu, že sa na Slovensku cítia ako cudzinci. Otec poukázal na to, že zastupovanie opatrovníka detí v konaní, ktorý by nekomunikoval v anglickom jazyku nemôže zabezpečiť ochranu záujmov detí. Maloleté deti majú na Slovensku zaplatené do júna 2014 vzdelávanie v anglickom jazyku, navštevujú základnú medzinárodnú školu, pritom matka pravidelne prebýva v priebehu roka aj v G. S.. Matka pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemala dobrý úmysel a slovenský súd zaviedla pri informovaní situácie rodiny. V novembri 2013 sa snažila riešiť vzťahy prostredníctvom americkej právnej kancelárie, prebiehala dohoda ohľadne striedavej výchovy. V decembri 2013 podala návrh na slovenský súd. Poukázal na to, že deti majú domov v G. S., na Slovensku bývajú v prenajatých bytoch týždeň u matky a týždeň u otca. Matka má trvalý pobyt v Spojených štátoch amerických, má zelenú kartu, v F. má zamestnávateľa, ovláda anglický jazyk, počas pobytu na Slovensku pravidelne cestuje do A. Š. Q.. 15. Právnymi a skutkovo najvýznamnejšími okolnosťami pre posúdenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je podľa otca doterajšie uskutočňovanie striedavej starostlivosti o deti, rovnocenné dbanie rodičov o plnenie povinností detí v škole a ich prípravu do školy, neznalosť jazyka detí, ich vnímanie domova v New Yorku, finančné zabezpečenie rodiny oboma rodičmi. Deti trpia absenciou priamych vzťahov s rodinou a priateľmi v G. S. a absenciou neprítomnosti doma. Otec žiadal o zmenu rozhodnutia predbežným zverením detí do striedavej starostlivosti rodičov, nahradenie súhlasu vôle rodičov v otázkach určenia všeobecného lekára deťom, určenia a zabezpečenia vzdelávania v školskom roku 2014/2015 v W. M. N. A. pre M.. L. Q. Z. I. Z. A. A. pre M.. C. Z. G. S., v otázke návratu do Spojených štátov amerických, otázke vycestovania detí do Spojených štátov amerických od júla 2014 do augusta 2014. Poukázal na listinné dôkazy, emailovú komunikáciu medzi rodičmi, časový rozpis pobytov deti, fotodokumentácia domova detí v G. S. a iných krajinách, písomné vyjadrenie starých rodičov z F., písomné prehlásenie otca, výňatok z facebookovej stránky matky, potvrdenia zo školy a Nájomnú zmluvu. 16. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 21.4.2015 otec žiadal o vypočutie jeho a maloletých detí. Poukázal na to, že doposiaľ nebolo začaté konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom a styk otca s deťmi sa postupne zúžil na zákaz styku, čo nie je v záujme detí. Namietal, že súd nezistil skutočnú situáciu v rodine, nenariadil znalecké dokazovanie, nešetril pomery kolíznym opatrovníkom a podobne. Žiadal o nápravu protiprávneho stavu voči otcovi a deťom a zmenu rozhodnutia o zákaze styku otca s deťmi. Uviedol, že vzťahy v rodine sa javia rozvrátené, keďže namiesto dohody rodičov sú upravované rozhodnutím súdu na základe predbežného opatrenia a prebiehajúcim trestným konaním iniciovaným matkou proti otcovi pre prečin únosu. Otec nebol doposiaľ v trestnom konaní uznaný za vinného, poukázal na prezumpciu neviny. Pri rozhodovaní o zákaze styku otca s deťmi, súd vychádza len z tvrdenia matky o únose detí otcom. Zároveň žiadal zmenu rozhodnutia o predbežnom opatrení tak, že deti budú zverené do striedavej starostlivosti rodičov v intervaloch po jednom mesiaci, deti si budú plniť povinnú školskú dochádzku na Slovensku, všetky prázdniny budú tráviť v A. Š. Q., každý z rodičov bude znášať výdavky na maloleté deti počas času, kedy budú v jeho starostlivosti, obe deti aj obaja rodiča budú mať právo na voľný prístup ku každému z rodičov formou telefonickej a emailovej komunikácie kedykoľvek, rodičia budú spravovať majetok detí každý samostatne, styk rodičov s deťmi sa neupraví. K podaniu pripojil návrh na zastavenie trestného konania, zápisnicu o výsluchu obvineného písomné vyjadrenie k trestnému konaniu pre prečin zanedbania povinnej výživy. 17. Uznesením č.k. 11CoP/526/2014-110 zo dňa 19.11.2014 Krajský súd v Bratislave zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/325/2015-85 zo dňa 24.10.2014 tak, že do rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva zakázal styk otca s maloletou L. M. W., G.. XX.XX.XXXX Q. C. P. W., G.. XX.XX.XXXX. Týmto zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/325/2014-24 zo dňa 10.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/154/14-175 zo dňa 23.04.2014 v časti úpravy styku. Vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 18. Uznesením č.k. 11CoP/196/2016 zo dňa 18.05.2016 Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/173/2015-149 zo dňa 28.08.2015 zmenil tak, že dočasne upravil kontakt otca s maloletými deťmi: L. M. W., G.. XX.XX.XXXX Q. C. P. W., G.. XX.XX.XXXX prostredníctvom internetovej služby SKYPE v každom kalendárnom týždni v roku v štvrtok a v nedeľu v čase od 18.30 hod. do 19.30 hod. stredoeurópskeho času. V tomto rozsahu zmenil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 526/2014-110 zo dňa 19.11.2014, ktorým súd zakázal styk otca s maloletými deťmi W.: L. M., G.. XX.XX.XXXX Q. C. P., G.. XX.XX.XXXX. Matke uložil povinnosť v určenom čase maloleté deti na kontakt s otcom pripraviť a tento kontakt prostredníctvom internetovej služby SKYPE zabezpečiť. Vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil /uloženie informačnej povinnosti matke/. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a na Okresnom súde Bratislava IV konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. 19. Po vrátení spisu Najvyšším súdom Slovenskej republiky súd prvej inštancie a odvolací súd odstránil vady konania spočívajúce v nedoručení listín a rozhodnutí otcovi po ich preložení do anglického jazyka. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 20. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 21. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 37P 325/2013-24 podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 22. Vzhľadom na námietku nedostatku právomoci (medzinárodnej súdnej príslušnosti) slovenských súdov na rozhodovanie o predbežnom opatrení vznesenú v podaní otca doručeného odvolaciemu súdu dňa 23.4.2014 a dňa 28.4.2014 odvolací súd v prvom rade posudzoval otázku právomoci. S poukazom na uvedené bolo treba v otázke právomoci aplikovať nariadenie Rady ( ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré je platné tak pre Slovenskú republiku ( ktorého štátnou občiankou je matka maloletých ), ako aj pre Spojené štáty americké (ktorých štátnym občanom je otec maloletých ). Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené označeným nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti ( čl. 12 preambuly ). To znamená, že právomoc by mal mať členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností ( čl. 12 preambuly v spojení s čl.8 oddielu 2). Obvyklý pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. V posudzovanom prípade zo skutkového stavu vyplývajúceho z doterajšieho obsahu spisu sa javí, že všeobecná právomoc slovenského súdu konať vo veci rodičovských práv k obom maloletým deťom je daná tým, že v čase začatia konania mali obe maloleté na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt ( čl.9 oddiel 1 nariadenia ). Z doposiaľ vykonaného dokazovania je nepochybné, že obe maloleté sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky nepretržite od júla 2012 do súčasnosti, majú tu zabezpečené bývanie, navštevujú tu školu v rodičmi zvolenom školskom zariadení, ich matka tu pracuje v trvalom pracovnom pomere a deti tu majú vytvorené sociálne väzby na rodinu zo strany matky, spolužiakov a ostatných priateľov. Nie je možné sa stotožniť s kritériami otca preukazujúcimi podľa neho iný obvyklý pobyt maloletých detí, t.j. okolnosť, že deti neovládajú slovenský jazyk a sú vzdelávané v medzinárodnej škole len v anglickom jazyku, keďže tieto kritériá nie sú pre určenie obvyklého pobytu detí podstatné. Naviac, okolnosť, že obe maloleté deti riadne neovládajú slovenský jazyk vyplýva zo spôsobu života detí a ich rodičov, keď z matkou doloženého prehľadu vyplynulo, že bydlisko detí a rodičov sa v minulosti aktuálne striedalo, záviselo zrejme i od pracovných príležitostí rodičov a anglický jazyk bol jazykom, v ktorom sa deti vo všetkých krajinách ( v ktorých doposiaľ spoločne s rodičmi bývali ) dorozumievali. 23. Vzhľadom na opakované námietky otca k nedostatku právomoci slovenského súdu na konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom vznesené v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 28.4.2014 a predložené listinné dôkazy, ktorými otec preukazuje vzťahy v rodine a obvyklý pobyt detí, odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo 180/2014-408 zo dňa 28.1.2015, ktorým dovolací súd dospel k záveru, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, mali obe maloleté deti obvyklý pobyt v Bratislave, v čase začatia konania obe deti bývali na Slovensku po predchádzajúcej dohode rodičov, nepretržite od júla 2012. Dovolací súd konštatoval, že je daná právomoc slovenských súdov v danej veci konať, rozhodnutie odvolacieho súdu je správne. 24. Podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 25. Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 26. Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 27. Podľa § 324 ods.1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 28. Podľa § 325 ods.1 C.s.p neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 29. Podľa § 360 ods.1, C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 30. Podľa § 361 C.m.p. súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 31. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 32. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 31. Podľa § 367 ods. 3 C.m.p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 32. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p., predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 33. Nová právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloletého je preto nariadenie neodkladného opatrenia namieste, ak si to vyžaduje verejný záujem § 361 C.m.p., je potrebné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere § 367 C.m.p., a aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti § 367 ods.1, C.m.p.. Ustanovenie § 367 C.m.p., odráža úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy naďalej povinné prioritne chrániť záujmy maloletých a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení treba uviesť, že neodkladné opatrenia sú neodkladnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania, ako aj po jeho skončení podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p.. 34. Z charakteru neodkladného opatrenia taktiež vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. 35. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s právnymi a skutkovými dôvodmi vedúcimi súd prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia upravujúceho otázku jednak zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky, i povinnosti otca sa dočasne zdržať vycestovania s oboma maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky . Vychádzajúc z doterajšieho obsahu spisu konštatuje, že medzi rodičmi existuje vysoká miera narušenia vzájomných vzťahov a schopností rodičov konštruktívne hovoriť o otázkach týkajúcich sa maloletých detí. Dané súdne rozhodnutie dočasne určujúce a stanovujúce pevné pravidlá pre rodičov v otázke zverenia maloletých, a spôsobu možného vycestovania otca s deťmi mimo územia Slovenskej republiky, by pri jeho racionálnom rešpektovaní zo strany rodičov, malo do rozhodnutia o veci samej predstavovať upokojenie situácie a odstránenie akýchkoľvek konfliktných situácií, ku ktorým medzi rodičmi dochádza práve v dôsledku ich neschopnosti vzájomne sa dohodnúť o podstatných otázkach súvisiacich s výchovou maloletých. 36. Odvolací súd ďalej k odvolacím námietkam otca, ako i k následným písomným podaniam rodičov poznamenáva, že nie je jeho úlohou ( a ani to nie je v jeho možnostiach ) v danom štádiu konania pri rozhodovaní o nariadenom predbežnom opatrení posudzovať vhodnosť a mieru schopností rodičov realizovať striedavú starostlivosť o deti, jej vhodnosť pre deti a ani spôsob komunikácie a pravdivosť jednotlivých, medzi rodičmi však sporných skutkových okolností. Tým, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, treba uviesť, že súd prvej inštancie ( a ani odvolací súd ) nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k v konaní prezentovaným rozporným tvrdeniam rodičov, keď ich pravdivosť bude predmetom dokazovania vo veci samej, v ktorej bude súd rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu a výsledok zistení bude po riadne vykonanom dokazovaní premietať do rozhodnutia vo veci samej. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je v danom štádiu konania pri rozhodovaní o návrhu na dočasné zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky a o uloženom zákaze otcovi vycestovať bez súhlasu matky mimo územia Slovenskej republiky podstatným len to, aby dočasne upravené pomery rodičov k maloletým ( ktorých dočasná úprava je pre nezhodu rodičov nevyhnutná ) boli v záujme maloletých a znamenali zastabilizovanie rodinných vzťahov tak, aby prípadné rozpory rodičov v otázkach týkajúcich sa ich rodičovských práva neohrozovali obe dcéry na ich riadnom a psychickom vývoji. 37. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v ktorom bola na čas do rozvodu manželstva uložená povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletých sumou vo výške XXX N. Q. XXX eur mesačne s účinnosťou od vydania neodkladného opatrenia treba uviesť, že zmyslom ust. § 366 C.m.p. je zabezpečenie platenia výživného, ktoré je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného na maloleté deti, v nevyhnutnej miere. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení. 38. Vychádzajúc z obsahu spisu sa odvolací súd stotožnil s úvahou súdu prvej inštancie o povinnosti otca prispievať na výživu oboch maloletých výživným v nevyhnutnej miere, s jeho výškou a i s určením časového momentu vzniku povinnosti otca predbežne prispievať na výživu dcér. Vo vzťahu k námietkam otca uvedeným v odvolaní je treba uviesť, že pri určovaní výživného v nevyhnutnej miere sa nezohľadňujú náklady vynakladané otcom na majetok spoločne nadobudnutý s matkou. Výživné v nevyhnutnej miere predstavuje len plnenie adresne určené na najzákladnejšie potreby maloletých s tým, že o definitívnej výške vyživovacej povinnosti otca bude súd prvej inštancie rozhodovať v konaní o veci samej ( o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu ), v ktorej vykoná riadne dokazovanie zamerané na zistenie finančných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov maloletých detí. 39. Odvolací súd konštatuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že tento dočasnú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom čiastočne naviazal na konanie vo veci rozvodu rodičov a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode ( v časti výroku o predbežnom zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky a uloženej povinnosti otcovi prispievať na výživu detí výživným v nevyhnutnej miere ), a to i napriek návrhu matky žiadajúcej predbežnú úpravu na čas do rozvodu manželstva. Konanie o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( § 100 C.m.p. ) čo znamená, že ak súd manželstvo rozvedie, je povinný v rozsudku, ktorým manželstvo rozvádza súčasne rozhodnúť aj o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Akékoľvek rozhodnutie súdu viažúce sa k návrhu na rozvod manželstva a na úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ( vrátane rozhodnutia o predbežnom opatrení ) potom môže upravovať pomery účastníkov konania len na obdobie po právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. 40. V záujme formálnej správnosti rozhodnutia preto odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (s výnimkou výroku o predbežnej úprave styku otca s maloletými deťmi) len v tom, že prijatý výrok o zverení maloletých detí a vyživovacej povinnosti otca naviazal na konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, o ktorom je súd prvej inštancie povinný začať konať i bez návrhu rodičov ( § 65 C.m.p.), a ktoré konanie napokon na Okresnom súde Bratislava III prebieha. 41. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca v odvolaní vzťahujúce sa na vady v konaní spočívajúce v nedoručení preložených listín a rozhodnutí do anglického jazyka, súdom prvej inštancie, nakoľko predmetná vada konania bola odstránená po rozhodnutí dovolacieho súdu. 42. Odvolací súd nerozhodoval o odvolaní otca voči výroku uznesenia o predbežnej úprave styku s maloletými deťmi poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/526/2014-110 zo dňa 19.11.2014, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III. č.k. 37P/325/13-24 zo dňa 10.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/154/14-175 zo dňa 23.4.2014 v časti úpravy styku. Zrušením výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o predbežnej úprave styku otca s maloletými deťmi sa stáva odvolanie otca voči tejto časti výroku uznesenia bezpredmetné. Odvolací súd súčasne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/196/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.08.2015, č.k. 51P/173/2015-149 tak, že dočasne upravil kontakt otca s maloletými deťmi prostredníctvom internetovej služby SKYPE v každom kalendárnom týždni v roku v štvrtok a v nedeľu v čase od 18.30 hod. do 19.30 hod. stredoeurópskeho času a zmenil v tomto rozsahu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/526/2014-110 zo dňa 19.11.2014, ktorým súd zakázal styk otca s maloletými deťmi. 43. Pokiaľ otec žiada o zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie predbežným zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov v mesačných intervaloch a určenie prázdninových pobytov detí v A. Š. Q. a styk rodičov s deťmi neupraviť, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že dôvody zrušenia predbežného opatrenia, ktorým bol uložený zákaz styku, pominuli, resp. nepreukázal existenciu jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, v ktorom by sa styk s deťmi realizoval. Otec sa domáha zmeny predbežného opatrenia súdu prvej inštancie zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti, zabezpečením starostlivosti o deti každým z rodičov v mesačných intervaloch, pričom z jeho písomného podania nie je zrejmé miesto výkonu starostlivosti o deti v čase, kedy by túto starostlivosť zabezpečoval. Za daných okolností odvolací súd v tomto štádiu konania, berúc do úvahy prvoradý záujem a ochranu maloletých detí, dospel k záveru, že len na základe rozporných tvrdení rodičov (vyžadujúcich si doplnenie dokazovania, ktoré presahuje rámec neodkladného opatrenia) a bez informácii o možných a reálnych pobytoch otca na území Slovenskej republiky nie je možné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle návrhu otca. V rámci zisťovania skutočného stavu ( § 35 C.m.p. ) súd prvej inštancie vyhodnotí osobnostné predpoklady rodičov na riadnu starostlivosť o maloleté deti a vplyv ich výchovného prostredia, posúdi ich rodičovské kompetencie a rodičovskú zodpovednosť, prípadne bude zisťovať názor maloletých detí a rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. K ďalším odvolacím dôvodom otca odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/196/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorý v záujme maloletých detí upravil kontakt otca s maloletých deťmi prostredníctvom programu SKYPE. 44. V ostatnej odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne podľa § 387 Cs.p. potvrdil. 45. Odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. 46. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a konať plynule tak, aby dospel k včasnému rozhodnutiu vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).