Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/578/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315209844 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315209844.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ L. M. W., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. P. W., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, K., štátna občianka A. republiky, zastúpená Kucek & Partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom kancelárie Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO 36 865 192, otec - B. A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX Y. Rd., A., XXXXX G. S., A. Z., štátny občan F., zastúpený Kolíková & Partners, s.r.o. advokátskou kanceláriou so sídlom kancelárie Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO 47 239 411, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.10.2017, č.k. 51P/173/2015-847, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 11.10.2017, č.k. 51P/173/2015-847 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia v znení: I. Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa L. M. W., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX,- € mesačne a na výživu maoletého dieťaťa C. P. W., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX,- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci. II. Otec a matka sú povinní podieľať sa na hradení školného na maloleté deti v škole D. T. A. OF BRATISLAVA, každý rovnakým dielom. III. Otec je povinný hradiť 100 % nákladov, aby maloleté deti zostali na podmienkach matkinho zdravotného poistenia v F., pričom matka je povinná ponechať si podmienky zdravotného poistenia v F. aktívne. IV. Maloleté deti sa zverujú do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti: - od piatku od 16:00 hod., ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18:00 hod. nasledujúceho víkendu, - každý kalendárny rok od 01.07. od 10:00 hod do 26.08. do 10:00 hod, - každý kalendárny rok od 20.11 od 16:00 hod do 15.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod., pričom každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 29.12. do 10.00 hod. bude povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti matka, s výnimkou roku 2017, kedy je otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti nasledovne: o od 20.11.2017 od 16:00 hod do 15.01.2018 do 16:00 hod alebo alternatívne, o od 22.11.2017 po skončení školského dňa hod. do 03.12.2017 od 16:00 hod. a od 15.12.2017 po skončení školského dňa do 07.01.2018 do 16:00 hod. - každý párny kalendárny rok od nedele 16.00 hod. bezprostredne predchádzajúcej jarným prázdninám do nedele 18.00 hod bezprostredne nasledujúcej po jarných školských prázdninách, s tým, že otec maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú a po ukončení styku vráti matke v mieste ich bydliska a v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení bude preberanie a odovzdávanie maloletých detí prebiehať v mieste ich bydliska, s výnimkou starostlivosti v čase letných školských prázdnin , kde otec vyzdvihne maloleté deti v mieste ich bydliska každoročne dňa 01.07. o 10.00 hod. a po ukončení starostlivosti otca každoročne dňa 26.08. o 10:00 hod. ich matka vyzdvihne v mieste bydliska otca. Matka je povinná maloleté deti k osobnej starostlivosti otca riadne pripraviť. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti: - každý kalendárny rok od 15.01. od 16.00 hod. do 01.07. do 10:00 hod. s výnimkou obdobia od piatku od 16.00 hod., ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18:00 hod. nasledujúceho víkendu a s výnimkou obdobia od nedele 16.00 hod. bezprostredne predchádzajúcej jarným školským prázdninám do nedele 18:00 hod. bezprostredne nasledujúcej po jarných školských prázdninách každý párny kalendárny rok, - každý kalendárny rok od 26.08. od 10:00 hod. do 20.11. do 16:00 hod. s výnimkou obdobia od piatku od 16:00 hod, ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18.00 hod nasledujúceho víkendu, - každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 16:00 hod do 29.12. do 10:00 hod, s výnimkou roku 2017. VI. Otec a matka sú opravní s maloletými deťmi počas obdobia, v ktorom zabezpečujú osobnú starostlivosť voľne cestovať. VII. Otec a matka sú povinní vo vzájomnej súčinnosti zabezpečiť, aby maloleté deti mali platný cestovný pas vydaný Slovenskou republikou. Cestovné pasy vydané Slovenskou republikou budú v držbe matky. VIII. Otec a matka sú povinní vo vzájomnej súčinnosti zabezpečiť, aby maloleté deti mali platný pas vydaný A. Z.. Cestovné pasy vydané A. budú v držbe otca. IX. Otec má právo na nerušený kontakt prostredníctvom internetovej služby (napr. A., Z.) umožňujúcej prenos obrazu a zvuku s maloletými deťmi v každom kal. týždni v roku vo štvrtok a v nedeľu v čase od 18.30 hod. do 20:00 hod stredoeurópskeho času. X. Matka je povinná zabezpečiť anglicky hovoriaceho lekára pre prípad všetkých lekárskych a medicínskych potrieb maloletých detí. XI. Matka je povinná každoročne pred dňom 01.03. informovať otca o daňových nárokoch, ktoré si bude uplatňovať vo vzťahu k maloletým deťom pri plnení si svojich daňových povinností v A.. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1, § 363, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), § 324 ods.1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), čl. 5 písm. a/, b/, g/, h/, § 28 ods. 1 písm. a/, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že nebola daná potreba zásahu súdu do faktického stavu, pričom z predloženého návrhu otca a ním predložených dôkazov na nariadenie neodkladného opatrenia nemal hodnoverným spôsobom dokázané, že na strane maloletých detí, došlo k takej zmene pomerov, ktoré by si objektívne vyžiadali urýchlený zásah do úpravy styku maloletých detí s otcom oproti súčasnému stavu. Súd prvej inštancie uviedol, že maloleté deti bývajú s matkou, pričom styk s otcom vykonávajú na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/325/2013-24 zo dňa 10.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/196/2016-477 zo dňa 18.05.2016 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/386/2016-606 zo dňa 13.09.2016. Súd prvej inštancie z návrhu otca ustálil, že styk otca s maloletými deťmi sa realizuje, no nie v rozsahu v akom navrhoval otec. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že rozsah v akom otec navrhoval nariadiť neodkladné opatrenie zodpovedá predmetu konania vo veci samej v rozvodovom konaní aj v konaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu, pričom táto skutočnosť bola potvrdená i otcom a jeho jediným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia bola promptnosť jeho vykonateľnosti oproti rozhodnutiu vo veci samej. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia podľa § 366 a § 367 C.m.p. je zastabilizovať pomery v rodine ohľadne starostlivosti o maloleté deti a výšky výživného na maloleté deti. Použitie inštitútu neodkladného opatrenia len za účelom dosiahnutia okamžitej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom za predpokladu, že taká úprava už exituje a nedošlo k zásadnej zmene pomerov v rodine, sa prieči jeho účelu, a teda súd nemôže priznať takému návrhu otca potrebnú ochranu. Z otcom predloženého rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.04.2017, č.k. 25P/62/2014-1422, ktorým Okresný súd Bratislava IV rozhodol o rozvode manželstva rodičov maloletých detí a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vyplýva, že výroková časť rozsudku o rozvode manželstva je právoplatná dňa 14.7.2017 a príslušný okresný súd upravil styk otca s maloletými deťmi ako aj výšku výživného voči maloletým deťom, ktorý aktuálne upravuje pomery v rodine na základe vykonaného dokazovania, a teda opätovne upravovať tieto pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia je nanajvýš neúčelné a zmätočné s prihliadnutím najmä na záujem maloletých detí. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dôvodil neexistenciou právoplatného meritórneho rozhodnutia upravujúceho rodičovské práva a povinností k maloletým deťom (či v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 25P/62/2014 o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, či v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 51P/173/2015 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva), pričom rodičovské práva a povinnosti sú upravené výlučne neodkladnými opatreniami. Uviedol, že jediná forma komunikácie, ktorú má otec súdom povolenú je kontakt prostredníctvom služby A.. Mal za to, že nariadenie nového neodkladného opatrenia je v súčasnosti jediným možným efektívnym riešením rodinnej situácie, kedy je v záujme maloletých detí, aby bol po viac ako troch rokoch umožnený deťom osobný styk s ich otcom. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.) a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Konkrétne poukázal na nesprávne zistenie skutočného stavu veci súdom prvej inštancie, ktorý vo svojom bode 22. odôvodnenia napádaného rozhodnutia konštatoval, že styk otca s maloletými deťmi sa realizuje, avšak nie v rozsahu v akom navrhuje otec. Uvedené konštatovanie označil za nesprávne, pretože je v rozpore s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2014, č.k. 11CoP/526/2014-110 o absolútnom zákaze styku otca s maloletými deťmi. Namietal argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorou súd zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu identického návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s návrhom v rozvodom konaní a v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu. Mal za to, že v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 330 ods. 2 C.s.p. súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, kritériom je len skutočnosť, či totožné výroky pripúšťa povaha veci. Súd prvej inštancie preto podľa jeho názoru pochybil, keď sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, či povaha veci v tomto konaní umožňuje nariadiť takéto neodkladné opatrenie. Tvrdil, že v danej veci došlo k zmene vzťahu medzi ním a maloletými deťmi a tiež k zmene skutkového stavu známeho pre súd z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva záver o tom, že obidve maloleté deti majú s ním kladný, priateľský a priaznivý vzťah, teda neexistuje žiaden rozumný dôvod na úplný zákaz styku otca s deťmi. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces a to tým, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ako aj napádané rozhodnutie mu nebolo doručené v materinskom jazyku. Poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05.01.2012, sp.zn. II.ÚS 3765/11, Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07.11.2006, sp.zn. I.ÚS 618/05, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.11.2014, č.k. 25CoP/56/2014, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2015, sp.zn. II.ÚS 777/2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2009, sp.zn. 2 Cdo/238/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2009, sp.zn. 4Cdo/188/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2015, sp.zn. 1Cdo/180/2014. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť alternatívne navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie a styk otca s maloletými deťmi upraví (s ohľadom na fakt, že otec nemá na Slovensku vybavený pobyt a zabezpečené ubytovanie) - každý víkend v týždni č. 4-5, 12-13, 21-22, 35-36, 43-44 kalendárneho roka v čase v sobotu od 11.00 hod do 23.30 hod a v nedeľu od 11.00 hod do 18.00 hod na území SR, s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky, resp. v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, a po ukončení styku otec deti odovzdá matke v mieste jej bydliska - každý rok počas letných prázdnin od 05.07. do 15.07. denne od 10.00 hod do 22.00 hod na území SR s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky, resp. v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, a po ukončení styku otec deti odovzdá matke v mieste jej bydliska - každý rok počas zimných prázdnin od 15.12. do 22.12. denne od 10.00 hod (resp. po ukončení školského vyučovania) do 22.00 hod na území SR, s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky, resp. v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, a po ukončení styku otec deti odovzdá matke v mieste jej bydliska - zaviazal otca povinnosťou ju telefonicky, resp. prostredníctvom elektronickej komunikácie riadne informovať o presnej adrese (vrátane poschodia, čísla bytu), na ktorej sa bude s maloletými deťmi v čase realizácie styku nachádzať, uvedené platí pri každej zmene adresy počas realizácie styku, a to najneskôr 12 hodín vopred. Vyslovila nesúhlas s tvrdením otca o tom, že jedinou právnou možnosťou ako efektívne usporiadať pomery v rodine je nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovanom otcom. Bola toho názoru, že návrh otca je nedôvodný, nakoľko neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov a jeho nariadenie by bolo s ohľadom na okolnosti tohto prípadu a dôvody za akých bol zákaz styku nariadený ako aj s prihliadnutím na správanie sa otca v súčasnosti, v rozpore s podstatou neodkladného opatrenia a v rozpore so záujmami maloletých detí. Nestotožnila sa s argumentáciou otca, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a dodala, že zo žiadneho ustanovenia C.s.p., C.m.p., Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť zabezpečiť účastníkovi konania, ktorý nerozumie úradnému jazyku, v ktorom sa pojednávanie vedie, úradné preklady všetkých listín, vrátane súdnych rozhodnutí na trovy štátu. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 155 ods. 3 C.s.p., z ktorého možno vyvodiť, že trovy štátu vznikajú len v súvislosti s vykonaným tlmočením a nie v súvislosti s prekladom súdnych rozhodnutí. Zdôraznila, že otec maloletým deťom tri roky odopieral výživné stanovené neodkladným opatrením v nevyhnutnej miere a to len z dôvodu, že v konaní o jeho nariadení nebol osobne vypočutý. Aj napriek právoplatnému, vykonateľnému rozhodnutiu súdu o zákaze styku otca s maloletými deťmi umožnila otcovi styk s deťmi vždy keď pricestoval na Slovensko, a to najprv v jej prítomnosti, neskôr aj bez jej prítomnosti na niekoľko hodín denne. Vyjadrenia otca o tom, že otcovi bráni v styku s maloletými deťmi a tým v celom rozsahu nerešpektuje ešte neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku na čas po rozvode, označila za bezpredmetné vzhľadom na otcove predchádzajúce závažné protiprávne konanie. Svoj návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi výlučne na území Slovenska považovala za nanajvýš dôvodný a legitímny. Vzhľadom na absolútnu nespoľahlivosť otca pri plnení si rodičovských povinností vyjadrila presvedčenie, že realizovanie styku otca s maloletými deťmi na území F. je možné až po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Pozornosť odvolacieho súdu upriamila na skutočnosť, že otec hodnoverne nepreukázal, že má v Bratislave zariadené ubytovanie vhodné na realizáciu styku počas dňa, neposkytol riadnu adresu, na ktorej sa bude s deťmi v čase styku nachádzať. Tvrdila, že práve neexistencia prechodného bydliska otca na území Bratislavy tvorí neprekonateľnú prekážku realizácie styku otca s deťmi počas noci. Záverom uviedla, že nesúhlasí ani s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k výrokovej časti uvedenej v petite návrhu otca pod bodom č. III., č. IX, č. X, č. XI. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 6. Podľa ust. § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 155 ods. 2 C.s.p., trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 11. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 12. Odvolací súd po zohľadnení okolnosti prípadu v danej veci dospel zhodne s prvoinštančným súdom k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný nie je, keďže otec neosvedčil potrebu navrhovanej dočasnej úpravy. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napádanom rozhodnutí a v podrobnostiach na ne poukazuje. 13. V záujme vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami otca, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zistil správne skutočný stav veci, nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že matka otcovi i napriek rozhodnutiu o dočasnom zákaze styku otca s deťmi, tento otcovi umožňovala. S argumentáciou otca, že súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol z akého dôvodu nepostupoval v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p. sa odvolací súd nestotožnil, keďže z napádaného rozhodnutia takéto odôvodnenie vyplýva a to, že súd identickému návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, keďže snahou otca bolo dosiahnuť promptnosť jeho vykonateľnosti oproti rozhodnutiu vo veci samej. Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie nezakotvuje povinnosť súdu, ale len možnosť nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Otec síce správne uviedol, že ustanovenie § 330 ods. 2 C.s.p. možno aplikovať iba vtedy, ak to povaha veci pripúšťa, avšak v danom prípade otec neozrejmil súdu v akých časových intervaloch sa bude na Slovensku nachádzať, kde zabezpečil bytové podmienky na realizáciu ním navrhovanej úpravy a preto podľa názoru odvolacieho súdu nariadeniu neodkladného opatrenia v tomto prípade nesvedčala ani povaha veci. 14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s výtkou otca o tom, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, tým, že mu rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo doručené v materinskom jazyku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2008, sp.zn. 1Sža/24/2008, z ktorého vyplýva: „Z Ústavy Slovenskej republiky ani Občianskeho súdneho poriadku (ktoré v časti právnej úpravy práva strany konať vo svojom jazyku boli totožné s právnou úpravou podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01.05.2017, pozn. odvolacieho súdu) nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.“ S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že doručenie napádaného rozhodnutia otcovi v jeho materinskom jazyku nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie. V danom prípade je totiž jednoznačné, že otcovi je zrejmý nielen účel konania, ale aj jeho výsledok, nakoľko rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi otca, ktorý má adresu sídla na území Slovenskej republiky a naviac o tom, že otec rozhodnutiu porozumel svedčí i fakt, že podal odvolanie voči rozhodnutiu. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca dôvodila ustanovením § 155 C.s.p. v znení účinnom do 30.04.2017, ktoré ustanovenie však bolo zmenené zákonom č. 87/2017 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 15. Pokiaľ ide o argument otca, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, odvolací súd udáva, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje. 16. Námietky otca, ktorý na podporu svojich argumentov o práve maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, o práve účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia a o práve každého konať vo svojom jazyku poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Českej republiky, odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné a v tejto spojitosti uvádza, že v kontinentálnom systéme práva nie sú súdne rozhodnutia všeobecne právne záväzné pre budúce rozhodnutia súdov a subjekty práva v obdobných prípadoch. Fakticky sa však súdy pri rozhodovaní spravujú výsledkami rozhodovacej činnosti najmä najvyšších súdov, t.j. judikátmi. Judikáty však nie sú prameňmi práva de iure, ale len de facto. 17. Na otcom tvrdenú existenciu zmeny pomerov v prospech ním navrhovanej dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, odvolací súd neprihliadal, keďže túto možno vyhodnotiť vo veci samej, kde je zmena pomerov potrebná pre zmenu rozhodnutia vo veci samej. Navyše odvolací súd poukazuje na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.04.2017, č.k. 25P/62/2014-1422 vo výroku, ktorým súd manželstvo rozviedol (dňa 14.07.2017) a z dôvodu vzniku tejto novej skutočnosti preto už nie je možné prijať akékoľvek rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, okrem určenia výživného na maloleté deti. 18. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).