Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210363 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315210363.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: R. W. R. H. K. F. Y. R. Č. N. T. O. Á. , rodená K., narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Z., N. Č.. XX, toho času bytom U. V., O. K. Č.. XX, Z., zastúpená JUDr. Zuzanou Magurovou, advokátkou v Bratislave, Ivánska cesta č. 23, proti odporcovi: V. W. R. H. K. F. Y. R. Č. N. F. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom Z., N.I. Č.. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: G. W. R. H. K. F. Y. R. Č. N. F. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Z., N. Č.. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. januára 2016, č.k. 38 P 186/2015-61, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. januára 2016, č.k. 38 P 186/2015-61, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov V. W. a R. W., rodenej K., uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Okresného úradu Bratislava III. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Maloletého G. W., narodený dňa XX.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň počnúc piatkom nepárneho kalendárneho týždňa od 18,00 hod. do piatku párneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod. a v osobnej starostlivosti otca bude maloletý každý nepárny kalendárny týždeň počnúc piatkom párneho kalendárneho týždňa od 18,00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod. s tým, že rodičia si maloletého prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloletého; obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Účastníci konania súhlasili s tým, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nebolo určené výživné zo strany ani jedného z rodičov a taktiež, aby trvalým bydliskom maloletého zostala adresa N. Č.. XX, Z.. Pokiaľ ide o uplatňovanie si daňového bonusu a poberanie rodinných prídavkov na maloletého, súd prvého stupňa svojím rozhodnutím zachoval súčasný stav, kedy si daňový bonus uplatňuje otec maloletého a rodinné prídavky poberá matka. Napokon účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal postupujúc podľa ustanovenia § 144 O.s.p. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Okresného úradu Bratislava III., že u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese N. Č.. XX, Z., kde doposiaľ býva odporca. Z manželstva účastníkov konania pochádza plnoletý Y. W., narodený dňa XX.X.XXXX, maloletý G. W., narodený dňa XX.X.XXXX. Vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo a vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dôvodil, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva ustálil diametrálne odlišné názory na vzájomné spolužitie, ako aj na postavenie partnerov vo vzájomnom vzťahu, ktoré viedli k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a následne i k nezáujmu o udržanie manželského spolužitia; rozvod manželstva účastníkov konania je v záujme maloletého dieťaťa. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 88 ods. l písm. a/ O.s.p., čl. I základných zásad Zákona o rodine, § 18, § 19 ods. l, § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 62 ods. 6 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa neúplne a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia príslušných právnych predpisov a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa konal v rozpore so slovenským právnym poriadkom, ako aj so záujmami maloletého G., keď manželstvo rozviedol. Súd nevzal do úvahy existenciu už uzavretého manželstva medzi navrhovateľkou a odporcom v roku XXXX v štáte J., U.. Toto manželstvo neprešlo procesom uznania na území Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa pochybil, keď sa existenciou, resp. neexistenciou manželstva uzavretého v USA v roku 1995 nezaoberal vôbec, hoci táto skutočnosť v konaní sporná nebola. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 19, § 20, § 20a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, § 9 ods. l Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.), § 23 ods. l písm. a/, ods. 2, § 27 ods. l písm. d/ zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách. Napriek tomu, že ustanovenie § 20a zákona č. 97/1963 Zb. nadobudlo účinnosť až 1.4.2005, z dôvodovej správy k čl. III bodu 2 Zákona o rodine, ktorým bolo toto ustanovenie schválené, vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo výlučne odstránenie dovtedajších interpretačných nejasností, a teda nie zavedenie nového inštitútu, resp. zmenu úpravy platnosti manželstva uzatvoreného občanmi Slovenskej republiky v cudzine. Z uvedeného možno vyvodiť, že manželstvo uzatvorené účastníkmi konania v roku XXXX v U. je na území Slovenskej republiky platné hneď od jeho uzatvorenia a fakt, že nedošlo k jeho zápisu do osobitne matriky v súlade s ustanoveniami zákona o matrikách, nemá vplyv na jeho platnosť. Povinnosťou súdu bolo preto najprv vyriešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti manželstva uzatvoreného účastníkmi konania X.X.XXXX O. Z. aj bez návrhu, čo sa ale nestalo. Ďalej dôvodil, že rozvrat jeho manželstva s navrhovateľkou nepovažuje za vážne narušený a trvalo rozvrátený a rozvod ich manželstva nie je ani v záujme ich detí. Na záver odporca v odvolaní ním podanom spochybňuje nestrannosť a nezávislosť sudkyne, ktorá sa podľa jeho slov prikláňala na stranu navrhovateľky tým, že ju napríklad navádzala, aby sa od neho čím skôr odsťahovala a finančne oddelila, čo podporuje aj skutočnosť, že rozsudok mu bol zaslaný na inú adresu ako bola jeho adresa na doručovanie písomností. K rodine sa chce vrátiť a zachovať jej celistvosť. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľka a ani kolízny opatrovník odvolanie nepodali, k odvolaniu odporcu sa nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nemožno potvrdiť a ani zmeniť. Súd prvého stupňa sa dopustil vážneho pochybenia v tom, keď sa nevysporiadal so skutočnosťou dôležitou pre rozhodnutie vo veci samej, ktorá vyplýva už z návrhu na začatie konania a následne zo zhodného tvrdenia oboch účastníkov konania, a síce v tom, že účastníci už v roku XXXX uzavreli manželstvo v U. v štáte J. a v roku XXXX uzavreli (opäť) manželstvo v Slovenskej republike; je nepochybné, že sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva uzavretého v Slovenskej republike. Z rozsudku nevyplýva, ako túto rozhodujúcu právnu skutočnosť súd vyhodnotil, či sa ňou vôbec zaoberal; neskúmal teda existenciu prvého manželstva z pohľadu, či je/nie je platne uzavreté a jeho následný vplyv na platnosť/neplatnosť druhého manželstva uzavretého v Slovenskej republike. Ak by totiž manželstvo účastníkov uzavreté v U. bolo platné, potom by manželstvo uzavreté na Slovensku bolo v rozpore s § 9 ods. 1 Zákona o rodine a bolo by povinnosťou súdu vyhlásiť jeho neplatnosť ex offo. Podľa § 3 Zákona o rodine občan Slovenskej republiky môže uzavrieť manželstvo v cudzine pred orgánom Slovenskej republiky na to určeným. Na základe zhodného tvrdenia účastníkov konania títo neuzavreli manželstvo pred zastupiteľským orgánom Slovenskej republiky na J., ale v miestnom katolíckom kostole. Táto skutočnosť však v žiadnom prípade nevylučuje jeho platnosť, čo potvrdzuje § 20a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom: „W., N. O. H. U. M. T. B. R. T.I. F. B. T. M. L. na G. M., V. B. O. M. L., ak V. B. O. Š., B. T. N. M. U., F. ak I. Ž. T. O. U. W.S. podľa M. K. B..“ Na platnosť manželstva uzavretého na J. takisto nemá vplyv, že manželia nepodali žiadosť o zápis do osobitnej matriky, pretože samotný zápis nemá konštitutívny, ale (len) deklaratórny charakter. Už len tieto rozhodujúce právne skutočnosti odôvodňujú zrušenie rozsudku a jeho vrátenie súdu prvého stupňa, a tak sa odvolací súd už ďalším odvolacími dôvodmi nezaoberal; súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 221 ods. l písm. h/, ods. 2 O.s.p.). K odporcom vznesenej námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni odvolací súd neprihliadal, pretože (veľmi všeobecné) skutočnosti tam uvedené nasvedčujú tomu, že sa týkajú postupu súdu v konaní, a jednak nespĺňajú náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 15a ods. l, ods. 2, ods. 3 O.s.p. (§ 15a ods. 5 O.s.p.). V ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) majúc pritom na zreteli predovšetkým ustanovenie § 3, § 5, § 9, § 114, § 120 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.), zákon č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách, za aktívnej účasti účastníkov konania, po predložení sobášneho listu z roku XXXX (dokladu o uzavretí manželstva účastníkmi konania v roku XXXX) súd prvého stupňa posúdi platnosť/neplatnosť manželstva účastníkov uzavreté v roku XXXX v U. v štáte J., následne posúdi, aké následky, povinnosti, z toho pre súd vyplývajú, následne tiež na manželstvo uzavreté v roku XXXX v Slovenskej republike. Nadväzne na vykonaným dokazovaním preukázané rozhodujúce právne skutočnosti rozhodne potom aj o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva uzavreté v roku 1997. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 224 ods. l, ods. 3, § 144 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.