Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210363 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315210363.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manželky: R. W., L.. K., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XX, Z., G. Č. U. V., O.R. K. XX, Z., Š. T. M., zastúpená JUDr. Zuzanou Magurovou, AK so sídlom Ivánska cesta 23, Bratislava, proti manželovi: V. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XX, Z., Š. T.F. M., o návrhu na rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/186/2015 - 113, zo dňa 14.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 186/2015-113 zo dňa 14. februára 2017 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 38P 186/2015-113 zo dňa 14. februára 2017 vyhlásil manželstvo R. W., L.. K., nar. XX.XX.XXXX O. W. F. V. W., I.. XX.XX.XXXX O. Z., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Okresného úradu Bratislava R., vo E.E. XX, L. XXXX, na M. XX, pod poradovým číslom XX, za neplatné. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného súdu, T. K., O. M.. B., O. Š. J., U., zaevidované v knihe XXX, na M. XXX rozvádza; rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že manželka sa pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 14.05.2015 domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého bude zaviazaný prispievať na jeho výživu. Počas konania svoj návrh upravila a žiadala, aby súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko je to želanie maloletého G. s tým, že výživné určené nebude. Zároveň navrhla, aby bolo určené, že trvalým bydliskom maloletého zostane adresa N. XX, Z., že otec si bude uplatňovať daňový bonus na maloletého a ona bude poberať rodinné prídavky na maloletého. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 38P/186/2015 - 61 zo dňa 14.01.2016 manželstvo R. W., L.. K., I.. XX.XX.XXXX O. W. F. V. W., I.. XX.XX.XXXX O. Z., U. X. XX.XX.XXXX O. Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Okresného úradu Bratislava R., vo E. XX, L. XXXX, na M. XX, B. B. Č. XX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril v tom čase maloletého G., I.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že výživné rodičom neurčil. Rozsudok v celom rozsahu napadol manžel odvolaním najmä z dôvodov neúplného a nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie nevzal do úvahy existenciu už uzavretého manželstva medzi manželmi v roku 1995 v štáte Florida, Spojené štáty americké. Krajský súd v Bratislave ako odvolací orgán uznesením č. k. 20CoP/21/2016 - 77 zo dňa 29.04.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bolo v ďalšom konaní posúdiť platnosť, resp. neplatnosť manželstva účastníkov uzavretého v roku 1995 v Spojených štátoch amerických, v štáte Florida, a následne posúdiť, aké následky, povinnosti, z toho pre súd prvej inštancie vyplývajú tiež vo vzťahu k manželstvu uzavretému v roku 1997 v Slovenskej republike. Nadväzne na rozhodujúce právne skutočnosti, preukázané na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie mal rozhodnúť aj o návrhu manželky na rozvod manželstva uzavretého v roku 1997 v Slovenskej republike. 4. Pokiaľ ide o stručný obsah nového rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu, viazaný názorom odvolacieho súdu, v prvom rade zisťoval skutočnosti týkajúce sa manželstva uzavretého v Spojených štátoch amerických. S poukazom na ustanovenie § 3 Zákona o rodine a § 20a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“) dospel k záveru, že toto manželstvo, uzavreté dňa 02.12.1995 v meste M.. B., M. Š. F., je platné aj na území Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že manželia nepožiadali o zápis tohto manželstva do osobitnej matriky SR. Nakoľko v čase uzavretia manželstva v Spojených štátoch amerických v roku 1995 účastníci konania spĺňali podmienky pre uzavretie manželstva na území štátu Florida a tunajší súd nezistil na ich strane žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva, toto manželstvo bolo teda platné aj na území Slovenskej republiky. Následne v spojení s týmto skutkovým záverom, v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 Zákona o rodine, súd prvej inštancie vyhlásil manželstvo účastníkov konania uzatvorené neskoršie v roku 1997 na území Slovenskej republiky za neplatné z úradnej moci. Predmetom konania o rozvode bol preto rozvod platného manželstva uzavretého v Spojených štátov amerických v roku 1995. 5. Súd prvej inštancie vychádzajúc ďalej zo zisteného skutkového stavu s poukazom na § 20a zákona č. 97/1963 Zb., § 3, §9 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine, platné manželstvo účastníkov konania uzavreté v roku 1995 na území Spojených štátov amerických rozviedol, keď dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci konania ako manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu a je zrejmé teda, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie ustálil diametrálne odlišné názory na manželské spolužitie, postavenie partnerov vo vzájomnom vzťahu a pretrvávajúce konflikty v oblasti finančného hospodárenia rodiny, ktoré na strane manželky viedli k strate citovej náklonnosti voči osobe manžela a k nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Manžel počas predchádzajúceho konania napokon s rozvodom manželstva súhlasil, no pri svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.02.2017 vyjadril názor, že manželstvo by malo zostať zachované, nakoľko deti pochádzajúce z manželstva sú síce dospelé, ale sú nezaopatrené, pričom rozvod manželstva ich rodičov mal negatívny vplyv na ich život. Uvedené preukázal výrazným zhoršením školských výsledkov syna G.T., ktorému hrozí vyhodenie zo školy, čo dával manžel priamo do súvislosti s prebiehajúcim konaním o rozvod manželstva, ktoré sa vedie z iniciácie manželky, s ktorými dôvodmi pre zachovania manželstva sa súd nestotožnil. Súd prvej inštancie však nesúhlas manžela s rozvodom manželstva vyhodnotil ako nezakladajúci sa na skutočnostiach, ktoré by boli spôsobilé k tomu, aby súd návrhu manželky nevyhovel a návrh na rozvod manželstva zamietol ako nedôvodný. Manželka nielen vo svojom návrhu poukazovala na priebeh spolužitia manželov a kontinuálne popísala, ako sa ich vzájomný vzťah dlhodobo zhoršoval vrátane príčin, ktoré k tomu viedli (požívanie alkoholických nápojov manželom, nezodpovednosť manžela vo finančných otázkach, agresivita). Manželia začali mať rozdielne názory na ich spolužitie aj po tom, ako si tak manžel ako aj manželka našli nové zamestnania a ich predstavy o tom, ako by mali vyzerať ich životy sa začali diametrálne rozchádzať. Za výrazne konfliktnú oblasť svojich vzájomných vzťahov manželka označila aj nezodpovedné správanie sa manžela vo finančných otázkach, kde súd musel dať manželke za pravdu. Manžel si pritom spláca výlučne tie podlžnosti, ktoré mu vznikli na verejnom poistení a ktoré sú mu strhávané priamo z platu, bez jeho pričinenia, keďže tieto zrážky z platu sú vykonávane na základe exekučného príkazu a nie na základe súhlasu manžela ako sa to snažil prezentovať počas konania. Všetky ostatné záväzky manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva spláca výlučne manželka, a to vo výške 520 € mesačne. Manžel uvedené nielen že nepopiera, ale nepovažuje to ani za nespravodlivé a neprejavil snahu sa žiadnym spôsobom na hradení týchto spoločných záväzkov podieľať, a to napriek tomu, že samotný byt manželov, ktorý majú v spoluvlastníctve, je neplatením týchto záväzkov postihnutý a zaťažený exekučnými záložnými právami. Manželka pritom svoj súčasný vzťah k manželovi prezentuje ako neprekonateľný odpor, absolútne odmieta obnovenie spoločného života a domácnosti s manželom. Za tejto situácie nie je zrejmé, ako by formálne zachovanie tohto manželstva prispelo k stabilizácii situácii v rodine tak, ako to uvádzal počas konania manžel, keď manželka nemá v pláne s manželom obnoviť spolužitie a teda zamietnutie jej návrhu by na súčasnom stave veci nič nezmenilo. Pokiaľ ide o manželom uvádzané zlé školské výsledky na strane plnoletého syna G., ktoré manžel dával do súvisu s rozvodom, tieto súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. G. je plnoletý, hoci je nezaopatreným dieťaťom, vplyv rodičov na jeho výchovu je už v súčasnosti závislý výlučne na tom, či G. o takýto vplyv stojí alebo nie a ako sa k svojim, nielen školským, povinnostiam postaví. Tak ako už bolo uvedené vyššie, manželka nemieni s manželom obnoviť spolužitie, teda zamietnutie jej návrhu na rozvod manželstva by na rodinnej situácii nič nezmenilo. Súd prvej inštancie skonštatoval, že manžel odôvodňuje zachovanie manželstva skutočnosťami, ktoré súd vyhodnotil ako účelové. Navrhovateľka nemá záujem zotrvať v manželstve s manželom a napĺňať povinnosti manželov v zmysle ustanovenia § 18 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za týchto okolností nemôže jedného z manželov nútiť zotrvávať v manželskom zväzku, ktorý je zväzkom výlučne formálnym, bez reálneho naplnenia, sprevádzaný výraznou nespokojnosťou jedného z manželov s jeho priebehom. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie návrhu manželky na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo rozviedol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel a žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) v spojení s § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.") v celom rozsahu zrušil, konanie vo veci rozvodu manželstva uzavretého dňa 06.09.1997 v Slovenskej republike zastavil a vo veci rozvodu manželstva uzavretého dňa 02.12.1995 v štáte Florida, Spojené štáty americké, odkázal účastníkov na nové konanie. V odvolaní namieta manžel predovšetkým nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru v rozpore s ustanovením § 216 ods. 1, C.s.p. rozhodol o niečom, čo nie je obsahom návrhu predloženého súdu manželkou, nakoľko tá navrhovala rozviesť manželstvo uzavreté dňa 06.09.1997 v Slovenskej republike, a nie manželstvo uzavreté v roku 1995 v Spojených štátoch amerických, čím podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie svojvoľne prekročil svoje právomoci. Manžel v prípade manželstva uzavretého dňa 06.09.1997 v Slovenskej republike nespochybňuje, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku neplatnosti tohto manželstva, avšak podľa jeho názoru súd prvej inštancie procesnoprávne postupoval v rozpore s ustanovením § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C.m.p."), ktorý ustanovuje, že o začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie, v spojení s ustanovením § 24 C.m.p., ktorý ustanovuje, že konanie je začaté vydaním uznesenia o začatí konania. Keďže súd prvej inštancie uznesenie o začatí konania o vyhlásení neplatnosti manželstva nevydal, konanie nezačalo a súd nemohol vydať rozsudok, ktorým vyhlásil neplatnosť manželstva. Vo vzťahu k manželstvu uzavretého v Spojených štátoch amerických odvolateľ má za to, že rozhodovať a rozhodnúť o rozvode manželstva uzavretého v roku 1995 v Spojených štátoch amerických môže súd až na základe návrhu podaného jedným z manželov, a to v novom konaní o návrhu na rozvod manželstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode tohto manželstva išlo teda nad rámec návrhu na rozvod manželstva a navyše súd rozhodoval o tejto otázke ešte pred nadobudnutím právoplatnosti vyhlásenia manželstva uzavretého medzi manželmi v Slovenskej republike za neplatné. Odvolateľ okrem uvedeného opätovne namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na záujem detí manželov, aj keď sú už obaja plnoletí, avšak nezaopatrení a závislí na vyživovacej povinnosti oboch rodičov. Rovnako je manžel toho názoru, že súd prvej inštancie pochybil procesne tým, že v poučení pripustil podanie opravného prostriedku odporcom iba na časť výroku týkajúcu sa rozvodu manželstva uzavretého medzi manželmi v roku 1995 v Spojených štátoch amerických. 7. K odvolaniu manžela sa vyjadrila manželka, ktorá žiadala odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Manžel vo svojom odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by neboli súdu prvej inštancie známe a mali by vplyv na posúdenie zisteného skutkového stavu. Podľa názoru manželky nie sú dané dôvody odvolania, nakoľko súd prvej inštancie v súlade s § 216 C.s.p. vychádzal z jej písomných aj ústnych návrhov v priebehu pojednávaní. Na pojednávaní dňa 14.02.2017 manželka aj jej právna zástupkyňa v súlade s § 139 C.s.p. žiadala rozviesť manželstvo uzavreté dňa 02.12.1995 na Floride v Spojených štátoch amerických a manželstvo uzavreté na Slovensku v roku 1997 vyhlásiť za neplatné. Procesný postup prvostupňového súdu považuje manželka za vecne správny, vychádzajúci z platných a účinných procesno-právnych a hmotno-právnych ustanovení zákona, na základe čoho súd prvej inštancie dospel aj k správnemu rozhodnutiu vo veci. V prípade ak by aj došlo k procesnej vade, táto podľa názoru manželky nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle ustanovenia § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Manželka zdôraznila, že skutočnosť, že súd prvého stupňa „správne posúdil otázku neplatnosti manželstva uzavretého medzi manželmi dňa 06.09.1997 v Slovenskej republike" uviedol vo svojom odvolaní aj manžel, čiže rozsudok v tejto časti považuje aj on za vecne správny. 8. K vyjadreniu manželky k odvolaniu manžela tento opätovne uviedol, že v konaní nedošlo procesne a zákonne k zmene žalobného návrhu, ako to nesprávne uvádza manželka. Takéto uznesenie Okresného súdu Bratislava III neexistuje, čo jednoznačne vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo 14.02.2017. Súd preto konal podľa názoru manžela v rozpore s návrhom manželky. Na základe uvedeného nemožno považovať napadnutý rozsudok za zákonný. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa [•] (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.) O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení zákonným spôsobom. 10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie opätovne posudzoval rozvod manželstva účastníkov konania, avšak v zmysle pozmeneného návrhu a vyjadrení manželky, nakoľko táto žiadala súd prvej inštancie rozviesť manželstvo uzavreté v Spojených štátoch amerických, čo vyplynulo na základe skutočností zistených v priebehu konania po posúdení platnosti skôr uzavretého manželstva účastníkov konania. Úlohou súdu prvej inštancie bolo v konaní právne posúdiť platnosť tohto skoršieho manželstva, pričom pri tejto otázke vychádzal z ustanovenia § 20a Zákona č. 97/1963 Zb., a správne ustálil, že manželstvo uzavreté medzi účastníkmi konania v Spojených štátoch amerických je platné, nakoľko účastníci konania spĺňali podmienky pre uzavretie manželstva na území Spojených štátov amerických a súd prvej inštancie nezistil na ich strane žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Toto manželstvo bolo teda platné aj na území Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na skutočnosť, že nebolo zaregistrované na osobitnej matrike MV SR. Uvedené právne zistenie malo za následok jednak zmenu návrhu manželky, ktorá už žiadala rozviesť manželstvo uzatvorené medzi manželmi v Spojených štátoch amerických v roku 1995, avšak právny záver súdu prvej inštancie o platnosti skoršieho manželstva viedol automaticky aj k záveru, že neskôr uzavreté manželstvo medzi manželmi v Slovenskej republike v roku 1997 je neplatné, a s poukazom na § 9 ods. 1 Zákona o rodine vyhlásil toto manželstvo za neplatné z úradnej moci. 12. Podľa § 20a Zákona č. 97/1963 Zb., ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. 13. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo nemožno uzavrieť so ženatým mužom alebo s vydatou ženou; v takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné. 14. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 16. Podľa § 23 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 17. Odvolací súd uvádza, že zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver vo vzťahu k návrhu manželky na rozvod platného manželstva uzavretého v Spojených štátoch amerických v roku 1997, ktorý považoval za dôvodný a toto manželstvo rozviedol. Výstižne uzavrel, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Zo strany manželky nie sú voči manželovi prítomné pozitívne citové väzby, nemá záujem naďalej žiť s manželom, čo zdôvodnila relevantnými skutočnosťami, a za týchto okolností nie je možné nútiť ju zotrvávať v manželskom zväzku, ktorý je výlučne formálnym zväzkom. 18. K odvolacej námietke manžela, že súd prvej inštancie zvolil nesprávny procesný postup súdu, keď podľa názoru odvolateľa v rozpore s ustanovením § 216 ods. 1, C.s.p. rozhodol o niečom, čo nie je obsahom návrhu predloženého súdu manželkou, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v súlade s § 216 C.s.p. vychádzal z písomných aj ústnych návrhov manželky v priebehu pojednávaní, pričom predmetom konania, ako to vyplynulo z priebehu celého konania, bolo už rozhodovanie o rozvode skoršie uzavretého manželstva, ktoré bolo právne posúdené ako platné manželstvo. Námietku odvolateľa v tomto smere považuje odvolací súd za nedôvodnú. Rovnako nedôvodná je aj námietka manžela, že súd prvej inštancie pochybil, keď rozhodoval o rozvode manželstva uzavretého medzi manželmi v Spojených štátoch amerických v roku 1995 skôr, ako nadobudlo právoplatnosť vyhlásenie súdu o neplatnosti manželstva uzavretého neskôr v Slovenskej republike v roku 1997. Odvolací súd poznamenáva, že nie je podmienkou pre rozhodovanie o rozvode skoršieho manželstva (USA), aby neskoršie manželstvo (SR) bolo právoplatne vyhlásené za neplatné. Uvedený časový sled rozhodnutí súdu prvej inštancie môže mať jedine za následok tú skutočnosť, že ak by skoršie manželstvo (USA) zaniklo skôr rozvodom, neskoršie manželstvo (SR) by sa konvalidovalo za platné. Z hľadiska hmotného a procesného práva nie je teda súd prvej inštancie limitovaný tou skutočnosťou, či neskoršie manželstvo bolo právoplatne vyhlásené za neplatné. V súvislosti s odvolacími dôvodmi manžel taktiež namieta neprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o vyhlásení manželstva za neplatné, konanie ktoré bolo začaté bez návrhu. Odvolateľ tvrdí, že procesnoprávne postupoval súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 23 ods. 2 C.m.p., ktorý ustanovuje, že o začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie, v spojení s ustanovením § 24 C.m.p., ktorý ustanovuje, že konanie je začaté vydaním uznesenia o začatí konania. Keďže súd prvej inštancie uznesenie o začatí konania o vyhlásení neplatnosti manželstva nevydal, konanie podľa názoru manžela nezačalo a súd nemohol vydať rozsudok, ktorým vyhlásil neplatnosť manželstva. Na druhej strane samotný manžel v odvolaní ani nerozporoval skutkové posúdenie a právny záver súdu prvej inštancie v otázke posúdenia manželstva za neplatné. Je preto dôvodné vychádzať zo záveru, že v tejto časti nenamieta odvolateľ nesprávne rozhodnutie vo veci, ale poukazuje na vadu konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danom prípade procesné pochybenie súdu prvej inštancie nemalo v konečnom dôsledku za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nespochybnil ani jeden z účastníkov konania. Odvolací súd z uvedeného dôvodu na túto vadu neprihliadol. 19. S poukazom na správne vyhodnotenie otázky neplatnosti neskoršieho manželstva uzatvoreného medzi manželmi v Slovenskej republike a zákonných kritérií na rozvod skoršieho manželstva uzatvoreného v Spojených štátoch amerických, ako aj s prihliadnutím na procesný postup súdu prvej inštancie, skutočnosti uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie; v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p., pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd na uvedenom základe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania za súčasného nesplnenia podmienok na náhradu trov konania podľa § 55 C.m.p. (materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).