Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/332/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210543 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315210543.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: Y., I.. XX.XX.XXXX F. G., I.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka - X. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. E. XXXX/ X, R. B. X. a otec - R.. S. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XX, M. I. O., o návrhu oprávneného - otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, pod č. k. 51Em/2/2015-67 zo dňa 16.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, pod č. k. 51Em/2/2015-67 zo dňa 16.10.2015, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením č. k. 51Em/2/2015-67 zo dňa 16.10.2015 zamietol návrh oprávneného na výkon uznesenia súdu prvého stupňa č. k. 38P/140/2015-21 zo dňa 27.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/331/2015-87 zo dňa 08.07.2015. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom podaným dňa 18.05.2015, doplneného podaním doručeným dňa 28.05.2015 a dňa 28.09.2015, sa otec maloletých detí Y. a G. domáhal nariadenia výkonu vyššie uvedených rozhodnutí súdu z dôvodu, že styk s deťmi sa v 20. a 21. kalendárnom týždni vôbec nerealizoval, v 24. týždni prišlo k odovzdaniu detí s vyše 30 minútovým meškaním a za asistencie polície a v 25. týždni sa styk realizoval len s maloletou Y., nakoľko maloletá G. nebola otcovi na styk odovzdaná z dôvodu choroby a žiadosti matky ponechať ju v domácej liečbe. Otec taktiež vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že matka mu neposkytuje náhradné termíny za nezrealizované styky s deťmi. V 28. a 29. kalendárnom týždni sa styk realizoval. Otec mal za to, že z konania matky maloletých detí je zrejmé, že nemá záujem na rešpektovaní nariadeného predbežného opatrenia o úprave styku otca s deťmi, vedome styku bráni a snaží sa ho obmedziť. K návrhu otca na výkon rozhodnutia sa vyjadrila matka maloletých detí tak, že v 20. kalendárnom týždni sa styk otca s deťmi nerealizoval z dôvodu ochorenia detí. Poukázala i na to, že otec vo svojich návrhoch neustále uvádza výlučne adresu svojho trvalého bydliska a iné miesto pobytu detí v čase realizácie styku s deťmi neuvádza, preto matka v záujme ochrany zdravia maloletých detí a na odporúčanie detskej lekárky považovala za neprípustné, aby v takom stave cestovalo dieťa 350 kilometrov od svojho bydliska. Pokiaľ ide o realizáciu styku v 21. kalendárnom týždni, v tomto čase sa styk nerealizoval z dôvodu, že otec už v sobotu 22.05.2015 odlietal do O. Z., kde pracuje. Styk v 24. kalendárnom týždni sa realizoval a taktiež sa realizoval styk v 25. kalendárnom týždni, avšak len s maloletou Y., keďže maloletá G. bola chorá a bolo nutné, aby zotrvala v domácej liečbe, pričom maloletú Y. otec odovzdal matke už v sobotu 20.06.2015 o 19,30 hod., keďže opätovne odlietal do O. Z.. Opakovane poukázala na to, že samotný otec nie je schopný dodržiavať nariadené predbežné opatrenie, ktoré sám inicioval, keďže každý druhý z dvoch po sebe idúcich víkendov, kedy má realizovať svoj styk s deťmi, nie je schopný rozsah tohto styku dodržať, keďže odlieta za prácou už v sobotu večer, o čom svedčia i pripojené listinné dôkazy. Styk otca s deťmi sa realizoval i v 28. kalendárnom týždni a taktiež i v 29. kalendárnom týždni, kedy však otec deti opustil a odletel do O. Z., o čom matku neinformoval a deti ponechal v starostlivosti svojej priateľky. Na základe uvedených skutočností mala matka za to, že návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia je nedôvodný. Súd prvého stupňa taktiež požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v M. o oznámenie skutočností týkajúcich sa realizácie styku otca s maloletými deťmi s ohľadom na návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia; ten podaním dňa 30.06.2015 oznámil súdu, že ho rodičia opakovane kontaktujú za účelom problémov pri realizácii styku otca s deťmi, kedy otec uvádza, že matka sa snaží jeho styku s deťmi brániť, čo matka striktne odmieta a uvádza, že problémom je komunikácia otca s matkou a jeho správanie voči jej osobe. Styk otca s deťmi sa realizuje v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, neuskutoční sa len z dôvodu ochorenia detí. Rodičia boli zaradení do sanačného programu, s čím obaja rodičia súhlasili. Okresný súd Bratislava III sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 18.05.2015, podaním otca zo dňa 28.05.2015, vyjadrením matky zo dňa 23.06.2015, správou ÚPSVaR M. zo dňa 30.06.2015, podaním otca zo dňa 03.08.2015, zo dňa 04.08.2015 a zo dňa 28.09.2015, podaním matky zo dňa 09.10.2015 a listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd sa taktiež oboznámil s obsahom spisového materiálu sp. zn. 51P/294/2015 a uznesením zo dňa 30.09.2015, č. k. 51P/294/2015-59 a zistil, že uznesením č. k. 51P/294/2015-59 zo dňa 30.09.2015 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi L.: Y., I.. XX.XX.XXXX F. G., I.. XX.XX.XXXX v 4., 8., 12., 16., 20., 24., 28., 32., 36., 40., 44., 48. a 52. kalendárnom týždni kalendárneho roku, a to vždy v čase od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. bez prítomnosti matky maloletých detí s tým, že otec si maloleté deti v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí a v 5., 9., 15., 17., 21., 25., 29., 33., 37., 41., 45., 49. a 53. kalendárnom týždni kalendárneho roku, a to vždy v čase od piatku od 18,00 hod. do soboty do 18,00 hod. bez prítomnosti matky maloletých detí s tým, že otec si maloleté deti v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Týmto uznesením sa zmenilo uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 38P/140/2015-21 zo dňa 27.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/331/2015-87 zo dňa 08.07.2015. Súd prvého stupňa mal za to, že styk otca s deťmi sa realizoval pravidelne, v rozsahu nariadených predbežných opatrení o úprave styku otca s deťmi, výnimku tvorili zatiaľ situácie ochorenia detí, či iných skutočností. Zo šiestich stykov, ktoré sa mali v období od podania návrhu doposiaľ realizovať, sa nerealizovali iba dve, a to v 20. kalendárnom týždni, kedy mali deti zdravotné obtiaže a liečili sa v kľudovom režime v domácom prostredí a v 21. kalendárnom týždni, a to z dôvodu odchodu otca za prácou do O. Z.. Konštatoval, že otec sám nie je schopný nariadené predmetné opatrenie dodržiavať a deti necháva v starostlivosti tretích osôb, o ktorej skutočnosti matku vo väčšine prípadov neinformuje, čo bolo i hlavným dôvodom k zmene nariadeného predbežného opatrenia upravujúceho styk otca s deťmi uznesením zo dňa 30.09.2015, č. k. 51P/294/2015-59, ktorým súd upravil styk otca s deťmi s ohľadom na predmetnú skutočnosť odchodu otca detí v pravidelných intervaloch za prácou. Ohľadom realizácie styku otca s deťmi v 24. kalendárnom týždni, tento sa uskutočnil s cca 30 minútovým oneskorením, za asistencie policajnej hliadky, ktorú privolal otec maloletých detí. V 25., 28. a 29. kalendárnom týždni sa styk otca s deťmi realizoval. V 25. kalendárnom týždni len s maloletou Y., keďže maloletá G. bola chorá, čo bola objektívna skutočnosť prítomná na strane maloletého dieťaťa. Čo sa týka realizácie styku otca s deťmi počas 32. a 33. kalendárneho týždňa 2015, tento sa podľa informácii súdu napokon za asistencie ÚPSVaR M. realizoval, výkon rozhodnutia je preto v tomto smere nedôvodný. Súd prvého stupňa konštatoval, že v prípadoch neuskutočnenia styku otca s maloletými deťmi sa jednalo o sporadické situácie spôsobené chorobou detí, či inými okolnosťami prirodzene sa vyskytujúcimi v živote každého dieťaťa, pričom je následne povinnosťou oboch rodičov, aby túto situáciu vyriešili v prospech maloletých detí a nie vo svoj prospech. Nemožno preto vysloviť záver, že matka porušuje súdne rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi tým, že stretávanie sa otca s deťmi zámerne znemožňuje či sťažuje. Za základný problém považuje súd prvého stupňa závažné narušenie komunikácie medzi rodičmi maloletých detí, pričom však základom rodičovskej zodpovednosti pri všetkom, čo rodič koná a týka sa to maloletých detí, je predovšetkým to, aby prihliadal výlučne na záujem maloletých detí, v ktorých záujme je, aby ich rodičia mali medzi sebou bezkonfliktné vzťahy. Úlohou rodičov je, aby začali svoje problémy vo vzájomnej komunikácii riešiť medzi sebou a nie prostredníctvom svojho vzťahu k maloletým deťom, čo je možné dosiahnuť aj cestou ÚPSVaR ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže. Záverom súd prvého stupňa upozornil matku maloletých detí, že ak by z jej strany začalo dochádzať ku konaniu, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti o prístupe matky k stretávaniu sa otca s deťmi, mohlo by zo strany súdu dôjsť k zvoleniu takého postupu, ktorý má za následok vynútenie rešpektovania súdneho rozhodnutia. V súčasnosti však nie je možné matku maloletých detí postihnúť výkonom rozhodnutia, nakoľko z jej strany nedochádza k dobrovoľnému neplneniu či nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s deťmi. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že v 21. týždni matka deti na styk vôbec nepripravila a na adrese sa nenachádzala, na správy ani volania nereagovala, pričom súd zdôvodnil nezrealizovanie tohto styku odchodom otca do O. Z.. Po vydaní nového predbežného opatrenia si otec maloletých detí zakúpil ďalšiu novú letenku na utorok a dohodol sa so zamestnávateľom, že bude chodiť do práce od utorka, namiesto od pondelka. Keďže mu matka maloleté deti neodovzdala, rozhodol sa odísť do práce v sobotu v noci a nie ostať doma a prísť o ďalšie peniaze, čo bolo dôsledkom zmareného styku s deťmi, a teda uvádzané dôvody matky, prečo sa na adrese nenachádzala a styk sa nerealizoval, sú absurdné a vymyslené. Rovnako tvrdenie, že odlietava v sobotu, je nepravdivé, nakoľko neraz privolával políciu v nedeľu pre nerealizovanie styku s deťmi, o čom sú záznamy. Matka uviedla, že dôvodom nerealizovania styku v 20. týždni bolo ochorenie detí, ktoré je nutné preliečiť v domácom prostredí, avšak na adrese domáceho prostredia deti ani matka neboli prítomné a styk otca s deťmi sa nekonal. Polícia o tom po preverení danej skutočnosti urobila záznam. Otec mal za to, že sa jednalo o hrubé lži a úmyselné zavádzanie súdu zo strany matky. Taktiež matka podľa názoru otca maloletých detí neustále klame súdu a zavádza ohľadom bydliska otca, ktoré uvádza ako dôvod nerealizácie styku v 20. týždni. Zmena predbežného opatrenia a aj uvádzanie matky, že otec pravidelne ponecháva deti s tretími osobami je tiež klamstvo. Udialo sa to v jedinom prípade, keď napriek nutnému odchodu otca deti odmietli odísť k matke a jej partnerovi a chceli ostať nie u cudzích ľudí, ale v domácom prostredí otcovej priateľky a jej dcéry, čo je veľmi závažný dôvod, prečo sa odmietli deti k matke vrátiť. Otec navrhol, aby ho súd v tejto veci vypočul, keďže v rozvodovom konaní bolo navrhnuté znalecké dokazovanie a z obavy, že to matka deťom zráta a ovplyvní znalecké dokazovanie, ho nebude otec dovtedy uvádzať. Záverom otec maloletých detí uviedol, že považuje za potrebné, aby súd vyhovel jeho návrhu na výkon rozhodnutia a žiadal súd o uskutočnenie právnych krokov podľa § 273 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), ktoré povedú matku k dobrovoľnému plneniu vykonateľného rozhodnutia o styku otca so svojimi deťmi. Dňa 30.11.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie matky k odvolaniu oprávneného, v ktorom uviedla, že otcom uvádzané dôvody sú neopodstatnené, nelogické a nedávajú žiaden zmysel. Ohľadom dohody otca so zamestnávateľom, že do práce bude chodiť od utorka namiesto od pondelka matka poukázala na to, že túto údajnú dohodu so zamestnávateľom otec ani raz nevyužil od platnosti predbežného opatrenia do vydania nového predbežného opatrenia, kedy mohol dva mesiace stráviť vyhradené víkendy so svojimi deťmi. Matka súdu preukázala, že do F. otec odlietal vždy v sobotu. Otec nepredložil ani jeden relevantný dôkaz o svojich tvrdeniach avšak navrhol , aby si to na svoje trovy súd overil sám. Navyše, všetky lety do Z. v F., kam otec lietava, sú v neskorších večerných hodinách. Úryvky správ vyňaté z kontextu, ktoré otec predkladá ako dôkazy, považuje matka maloletých detí za nezmyselné a bez súvislosti či významu. Konštatovala, že otcovi v styku nikdy nebránila, práve naopak, vychádzala mu v ústrety aj nad rámec predbežného opatrenia. Matka vo svojom vyjadrení ďalej doplnila informácie o realizácii styku maloletých detí s otcom po auguste 2015 a uznala, že komunikácia medzi ňou a otcom je v súčasnej dobe zlá, avšak jeho konštatácia, že s ním matka nedokomunikuje a on nedostáva o deťoch žiadne informácie, je neopodstatnená lož. Záverom matka uviedla, že nevypočítateľné správanie otca hraničí so správaním psychicky zdravého a vyrovnaného dospelého človeka a začína byť neúnosné ako pre matku, tak pre jej okolie a aj z toho dôvodu navrhla Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi, ktorý rozhoduje vo veci samej, aby nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že návrhom zo dňa 18.05.2015, doplneného podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2015 a dňa 28.09.2015, sa otec maloletých detí Y. a G. domáhal nariadenia výkonu uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/140/2015-21 zo dňa 27.04.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/331/2015-87 zo dňa 08.07.2015, ktorým súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi L.: Y., I.. XX.XX.XXXX F. G., I.. XX.XX.XXXX v 20., 21., 24., 25., 28., 29., 36., 37., 40., 41., 44., 45., 48., 49., 52. a 53. kalendárnom týždni tohto kalendárneho roka, a to vždy v čase od 10.00 hod. pondelka 32. kalendárneho týždňa do 19.00 hod. nedele 33. kalendárneho týždňa, bez prítomnosti matky maloletých detí s tým, že otec si maloleté deti v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Uznesením č. k. 51P/294/2015-59 zo dňa 30.09.2015 Okresný súd Bratislava III nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi L.: Y., I.. XX.XX.XXXX F. G., I.. XX.XX.XXXX v 4., 8., 12., 16., 20., 24., 28., 32., 36., 40., 44., 48. a 52. kalendárnom týždni kalendárneho roku, a to vždy v čase od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. bez prítomnosti matky maloletých detí s tým, že otec si maloleté deti v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí v 5., 9., 15., 17., 21., 25., 29., 33., 37., 41., 45., 49. a 53. kalendárnom týždni kalendárneho roku, a to vždy v čase od piatku od 18,00 hod. do soboty do 18,00 hod. bez prítomnosti matky maloletých detí s tým, že otec si maloleté deti v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk riade pripraviť. Týmto uznesením sa zmenilo uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 27.04.2015, č. k. 38P/140/2015-21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2015, č. k. 11CoP/331/2015-87. Uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. K návrhu otca sa listom zo dňa 21.06.2015 vyjadrila matka maloletých detí, podľa ktorej názoru sa návrh navrhovateľa nezakladá na pravde a obsahuje nepodložené vyjadrenia, ktoré si navrhovateľ vymyslel. Uvádzal klamstvá, a to, že matka nerešpektovala predchádzajúce predbežné opatrenie a bránila otcovi v styku, pričom v styku matka otcovi maloletých detí nikdy nebránila, naopak, vychádzala mu v ústrety nad rámec predbežného opatrenia. Otec pôvodné predbežné opatrenie nielen že nedodržiaval, ale ho aj svojím správaním často maril. Matka maloletých detí považovala návrh na výkon rozhodnutia za agresívny spôsob pomsty navrhovateľa voči jej osobe. Dňa 30.06.2015 bola prvostupňovému súdu doručená správa ÚPSVaR zo dňa 29.06.2015, v ktorej ÚPSVaR uviedol, že rodičia majú problém komunikovať a sú zaradený do sanačného programu, s ktorým obaja rodičia súhlasili a ktorý môže tieto problémy eliminovať. Odvolací súd sa zaoberal aj podaniami otca zo dňa 03.08.2015, dňa 04.08.2015 a dňa 28.09.2015, ako aj podaním matky zo dňa 07.10.2015. Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o fakultatívnu možnosť, a preto súd k zmene rozhodnutia pristúpi len ako ku krajnej možnosti, a len pokiaľ by táto zmena bola v záujme maloletého dieťaťa. Je preto potrebné, aby súd najprv podrobným spôsobom skúmal motívy rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, ktoré ho vedú k neumožňovaniu styku druhému rodičovi s maloletým dieťaťom. Dôležitou skutočnosťou je, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Ak by po všestrannom posúdení veci neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti podľa ust. § 25 ods. 4, súd sa musí zaoberať otázkou, či aj za daného stavu je v záujme dieťaťa uskutočňovanie styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, a teda či nie je v záujme dieťaťa vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku dieťaťa s týmto rodičom. Odmietavý postoj rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, k umožňovaniu styku dieťaťa s druhým rodičom nie je a ani nemôže byť rozhodujúcou okolnosťou odôvodňujúcou obmedzenie alebo dokonca zákaz styku dieťaťa s druhým rodičom; môže len zdôrazňovať naliehavú potrebu náležitého zistenia skutočného stavu veci, prípadne aj v spolupráci s odborníkmi. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých upravujú ustanovenia § 272 a nasl. O.s.p. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí číslo 474/2011 Z.z. Podľa § 272 ods. 1 O.s.p., súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe a/ vykonateľného rozhodnutia súdu, b/ rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu. 38a) Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak ide o výkon rozhodnutia podľa ods. 1, ustanovenia § 251 ods. 3 a 4, §§ 255 až 258 a 270 sa nepoužijú. O účastníkoch platia ustanovenia § 94. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa ods. 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa ods. 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený výzvu podľa ods. 3 uskutočniť bezprostredne pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1. Zápisnica o výzve sa doručuje spolu s rozhodnutím o odňatí dieťaťa. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu alebo dohode, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia povinností, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Ak takáto výzva zostane bezvýsledná, súd uloží tomu, kto dobrovoľne neplní, pokutu vo výške 200,- Eur. Samotný výkon rozhodnutia je teda viazaný na bezúspešnosť výzvy na dobrovoľné podrobenie sa povinného rozhodnutiu súdu o výchove alebo styku s maloletým dieťaťom. Cieľom výzvy je preventívne pôsobenie na povinného, aby sa vykonateľnému rozhodnutiu podrobil pred jeho samotným výkonom. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť iba také záväzné okolnosti ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia, aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa. Patrí medzi povinnosti matky počínať si tak, aby zabezpečila nerušené odovzdanie dieťaťa otcovi, aby svojim počínaním neznemožňovala oprávnenému vo výkone rodičovských práv. Je na mieste poznamenať, že úspešná realizácia styku je možná nie len rešpektovaním samotného súdneho rozhodnutia, ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov, hlavne v prípade pracovnej povinnosti rodiča, ochorenia dieťaťa alebo aj oprávneného rodiča či inej mimoriadnej udalosti, pre ktorú sa styk nemôže zrealizovať. Odvolací súd považuje za potrebné k veci dodať, že matka, ktorá dieťa vychováva, mala by mať na zreteli, že styk s druhým rodičom je na prospech dieťaťa, jeho normálneho psychického vývoja a za tým účelom by mala vytvárať priaznivé podmienky pre styk a dieťa naň pripravovať a napomôcť mu tak pri vytváraní dobrého vzťahu k druhému rodičovi. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd má za to, že tomu nie je inak ani v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že povinnosť prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s maloletým dieťaťom nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Povinnosť štátnych orgánov využiť všetky donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená, keďže sa musí brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Voleský vs. Česká republika). Je nežiaduce, aby sa rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, dožadoval prijatia opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemecko). Odvolací súd poukazuje na ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Po ustálení opísaného skutkového stavu tak odvolací súd uvádza, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.); obsah odvolania oprávneného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zároveň spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu, po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení uznesenia prvostupňového súdu, a preto rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.