Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/611/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218404 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315218404.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T.. Z. X., nar. X.XX.XXXX, bytom W. L. U. XX, zastúpená Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou, AK Bratislava, Pri Šajbách 34, proti odporcovi: N.. T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W. L. U. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Legium, s.r.o., so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 2. septembra 2015, č. k. 44C 556/2015-19, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť nevstupovať do časti rodinného domu so súpisným číslom XX postaveného na pozemku parcelné číslo XXX/XX o výmere 124 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaného na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie W., obec W. L. U., okres U., nachádzajúceho sa na adrese W. L. U. XX, a to časti, v ktorej žije navrhovateľka s maloletou dcérou účastníkov P. X., nar. XX.X.XXXX, a ktorá pozostáva z kuchyne, obývacej izby, pracovne a kotolne na prízemí domu a z dvoch samostatných izieb a kúpeľne na poschodí domu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o návrhu na vylúčenie odporcu z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 76 ods. 1, písm. g/ OSP a v podstate poukazom na ust. § 76 ods. 4 OSP stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Mal za to, že navrhovateľka dostatočne preukázala nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania v priebehu meritórneho súdneho konania. Konštatoval, že v danom prípade mal riadne osvedčené dôvodné podozrenie z fyzického násilia ako aj psychického týrania zo strany odporcu smerom k navrhovateľke a ich maloletej dcére, s ktorými od 12.2.2012 nežije v spoločnej domácnosti, keď manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 3.7.2013, č. k. 5C 232/2011-116, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 25.7.2013, pričom dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia mal osvedčenú na základe nasledovných listinných dôkazov, a to záznamu OO PZ Senec o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 16.8.2015, dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky od 17.8.2015, lekárskou správou navrhovateľky zo dňa 19.8.2015, lekárskymi správami mal. P. X., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 19.1.2011, 13.10.2009 a 21.8.2015. Uviedol, že z uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie daného predbežného opatrenia, nakoľko ohrozované právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, z ktorého dôvodu považoval za nutné obmedzenie užívacieho práva odporcu k navrhovateľkou a ich dcérou užívanej časti nehnuteľnosti, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že odporca nariadením predbežného opatrenia neutrpí žiadnu ujmu, keďže naďalej bude oprávnený užívať druhú časť rodinného domu bez obmedzenia. Stotožnil sa s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého sa odporca opakovane domáha sprístupnenia tej časti domu, v ktorej žije navrhovateľka s dcérou účastníkov z rôznych dôvodov (že nemá kde bývať, alebo z dôvodu prenajatia tretím osobám), dňa 16.8.2015 cca o 15.00 hod prišiel s dvoma údajnými záujemcami o prenájom do rodinného domu a dožadoval sa sprístupnenia časti domu užívanej navrhovateľkou a dcérou, bol agresívny a arogantný, snažil sa vypustiť z dvora dve bojové plemená psov, ktoré sa snažil ustrážiť navrhovateľkin priateľ, kým odporca sa medzitým snažil vniknúť do domu násilím, navrhovateľku udrel do tváre. V dome sa ukrývala vystrašená dcéra účastníkov, ku ktorej sa odporca snažil dostať a ona sa ukrývala vo svojej izbe tak, že svojím telom držala dvere izby, aby sa k nej nedostal, kričala na odporcu, lebo nechápala, čo od nej chce, a zavolala políciu, ktorá konflikt ukončila. V dôsledku uvedeného konfliktu je navrhovateľka práceneschopná pre migrény, na ktoré sa dlhodobo liečila pred opustením spoločnej domácnosti odporcom, a vyššie popísané odporcovo správanie malo negatívne dôsledky aj na mal. dcéru, ktorá sa bála sama zostať doma, chcela kúpiť reťaz na psov, večer nevedela zaspať a bola vystrašená, keď začula kroky. Vyžiadala si sama opätovne návštevu psychiatrickej ambulancie, ktorú navštevovala v čase spolužitia s odporcom. Boli jej doporučené pravidelné kontroly. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie odporca, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Dal do pozornosti, že rodinný dom majú účastníci konania v bezpodielovom spoluvlastníctve napriek skutočnosti, že už od jeho výstavby nežijú ako manželia. Podľa jeho názoru dcéra navštevuje psychologickú ambulanciu pre rozporný vzťah s priateľom navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľku a ani dcéru nikdy netýral, hradí splátky hypotekárneho úveru a za vznik konfliktu označil zodpovedného priateľa navrhovateľky. Obvinenia voči nemu mal za vykonštruované s cieľom vylúčiť ho z užívania nehnuteľnosti. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na zodpovednosť odporcu za skutočnosť, že relevantná nehnuteľnosť bola predmetom exekúcie, dala do pozornosti, že jej priateľ býva v dome práve z dôvodu naliehania dcéry účastníkov konania za účelom ich ochrany pred odporcom, poukázala na zhoršujúci sa svoj i dcérin zdravotný stav v súvislosti s konaním odporcu a na ich týranie v minulosti odporcom. Uviedla, že i ona platí splátky hypotekárneho úveru a namietla, že by jej partner odporcu napadol, keď do konfliktnej situácie sa dostal podľa jej názoru odporca sám svojím vopred neohláseným a násilným pokusom o vniknutie do nehnuteľnosti. Poukázala na závažnosť zdravotných následkov konfliktu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik škody, a to vôbec alebo len ťažko nahraditeľnej, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha v meritórnom konaní, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu hrozí vznik škody, resp. jej zväčšovanie. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný charakter, nesmie svojím petitom korešpondovať s návrhom vo veci samej, ale má byť logickým prostriedkom zabezpečujúcim jeho výkon. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku vo veci samej a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava sledujúca tým dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej ochrany účastníkom konania, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí súd skúmať naplnenie vzájomnej kumulácie dvoch dôvodov potrebných pre možnosť vyhovenia takémuto návrhu. Prvý nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy, pretože hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine jedná o situácie, keď sa subjekt, ktorému svedčí nejaká povinnosť vyplývajúca mu z hmotného práva, správa tak, že úmyselne realizuje úkony s cieľom neplniť ju. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predbežné opatrenie predstavuje. O potrebe predbežnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkaznú povinnosť) v tomto smere má navrhovateľ. V zmysle uvedeného potom prvým predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keď predbežné opatrenie možno nariadiť len za takého stavu osvedčenia rozhodujúcich skutočností, ktorý umožňuje záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje rýchlu dočasnú úpravu súdom t. j. naliehavosť situácie i po stránke právnej, a taktiež o osvedčenie nároku, keď jeho osvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej proti odporcovi domáha jeho vylúčenia zo spoločnej nehnuteľnosti špecifikovanej v petite napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým meritórnym návrhom zároveň podala i návrh na nariadenie preskúmavaného predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel s poukazom na listinné dôkazy, a to záznam OO PZ Senec zo dňa 16.8.2015, doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky zo dňa 17.8.2015, lekársku správu navrhovateľky zo dňa 19.8.2015 a lekárske správy maloletej dcéry zo dňa 19.1.2011, 13.10.2009 a 21.8.2015, z ktorých mal preukázané podozrenie z násilia odporcu vo vzťahu k navrhovateľke a k maloletej dcére účastníkov konania. S vysloveným záverom súdu prvého stupňa sa však odvolací súd nestotožnil, nakoľko podľa jeho názoru z doložených listinných dôkazov násilie odporcu nevyplýva, ale z nich je zrejmý len konflikt vzniknutý medzi účastníkmi konania a priateľom navrhovateľky žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti v relevantnej nehnuteľnosti dňa 16.8.2015. Agresívne správanie odporcu a výlučne jeho násilie, resp. vyvolanie konfliktu nie je zrejmé ani zo záznamu z OO PZ Senec a ani z priložených lekárskych správ. Z lekárskych správ o zdravotnom stave mal. dcéry účastníkov z predchádzajúceho obdobia vyplýva len psychická trauma z porozvodového stavu v rodine , z lekárskej správy zo dňa 21.8.2015 nevyplýva, že by bola lekárom dcéra vyšetrená a vypočutá, jej subjektívne obtiaže udáva v zmysle správy matka. Z doložených listinných dôkazov teda nebolo možné ustáliť, kto sa voči komu násilia dopustil a preukázaný bol len vznik konfliktu. Odporcovi nebolo možné preukázať úmysel vniknúť do nehnuteľnosti za účelom dopustenia sa násilnosti. Pri protichodných tvrdeniach teda nie je možné bez pochybností vysloviť záver o vine odporcu a mať za osvedčené ani podozrenie z násilia. Agresívne správanie sa odporcu vo vzťahu k navrhovateľke alebo k dcére nevyplýva ani z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 3.7.2013, č. k. 5C 232/2011-116, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania. Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP môže súd predbežným opatrení nariadiť účastníkovi, aby nevstupoval do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Predbežné opatrenie podľa uvedeného ustanovenia je špecifickým inštitútom, ktorého účelom je zamedziť tzv. domácemu násiliu, teda uložením zákazu vstupovania násilnej osoby do bytu (domu) dočasne chrániť ohrozenú osobu, ktorá nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou a ani nemusí opúšťať svoje obydlie. Ak sa chce chrániť pred opätovným útokmi násilnej osoby, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania (právna veta uznesenia NS SR, sp. zn. 5Mcdo 10/2012). Je teda možné vyvodiť, že ide o obmedzenie práv násilnej osoby k bytu alebo domu, ktoré zo zákona alebo právneho vzťahu síce má, ale nariadením predbežného opatrenia ich dočasne počas jeho trvania stratí. V danom prípade však taká situácia nenastala, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že odporca s navrhovateľkou a ich dcérou v spoločnej domácnosti v danom rodinnom dome už dlhodobo nežije, pretože sa už v roku 2012 zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Ak nehnuteľnosť neužíva, je potom daná pochybnosť o osvedčení hmotnoprávneho nároku navrhovateľky vo veci samej. Z obsahu spisu nevyplýva osvedčenie opakovanosti násilného správania sa (fyzického či psychického) vo vzťahu k navrhovateľke a dcére, nevyplýva záujem odporcu nehnuteľnosť spolu s navrhovateľkou a dcérou užívať a na ich osobách sa dopúšťať fyzickej či psychickej násilnosti, keď na základe jeho obsahu je zrejmá len jednorazová návšteva za účelom sprístupnenia nehnuteľnosti prípadným záujemcom o prenájom. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa neposúdil vec po skutkovej a právnej stránke správne, keď návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, pretože v danom štádiu konania absentuje naliehavosť potreby riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania formou predbežného opatrenia. Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože nemožno konštatovať, že by o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy nemal vážnejšie pochybnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 145 OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.