Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/152/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219674 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315219674.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky: XX P. Y., D. XXX X HB, B. O., t.č. H. XXX, XXX XX H., Slovenská republika, dieťa rodičov: matka - U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX P. Y., D. XXX X HB, B. O., štátna občianka SR a otec - Q. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y., toho času na neznámom mieste, štátny občan SR, zast. opatrovníkom na doručovanie Danou Kovačičovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, o návrhu starej matky: Q. W., trvale bytom W., U.. V. XXX/XX, korešpondenčná adresa: H. XXX, XXX XX H., Slovenská republika, na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie starej matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.10.2015 č.k. 37P/331/2015-42, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 09.10.2015 č.k. 37P/331/2015-42, zastavil konanie o nariadení predbežného opatrenia. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 103, § 104 ods. 1 prvá veta, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., čl. 8 ods. 1, čl. 17 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa) a tým, že v danom prípade maloletá spolu s matkou majú obvyklý pobyt vo Veľkej Británii minimálne od roku 2012. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie stará matka maloletej - Q. W., ktorá so zastavením konania o nariadení predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú U., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Uviedla, že síce maloletá žije od januára 2015 na Slovensku, avšak nechodí do školy, nakoľko ju ona ako stará matka nemôže zapísať do žiadnej školy, keďže maloletú nemá zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti. Poukázala i na skutočnosť, že v súčasnosti maloletá navštevuje psychológa, spolupracuje s Občianskym združením, aby sa maloletá dostala do duševnej pohody. Bola toho názoru, že pobyt maloletej v domácnosti matky mal podstatný vplyv na jej nevhodné sexuálne správanie. Dňa 18.01.2016 bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené písomné vyjadrenie matky k odvolaniu starej matky maloletej. Matka vo svojom stanovisku uviedla, že maloletá bola premiestnená na územie Slovenskej republiky po vzájomnej dohode medzi ňou, pani Sokolovou a sociálnymi pracovníkmi Veľkej Británie. Nakoľko matka bola toho názoru, že pani W. nielenže nahovára maloletú proti nej, ale ani nezabezpečuje jej riadnu výchovu a starostlivosť, žiadala, aby sa maloletá vrátila naspäť do Anglicka. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2. O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie starej matky je dôvodné. Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Odôvodnenie č. 12 Nariadenia Brusel IIa znie takto: „kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.“ Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, „súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práva povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.“ Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa, „odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.“ Podľa článku 16 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Brusel IIa, „konanie na súde sa považuje za začaté: momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi.“ Podľa článku 17 Nariadenia Brusel IIa, „ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľatohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia Odôvodnenie č. 16 Nariadenia Brusel IIa znie takto: „toto nariadenie nemá brániť súdom členského štátu, aby v naliehavých prípadoch prijímali predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sa týkajú osôb alebo majetku nachádzajúcich sa v danom štáte.“ Podľa článku 20 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, „v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.“ Podľa článku 20 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa, „platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.“ V predmetnej veci navrhovateľka (stará matka maloletej), štátna občianka Slovenskej republiky podala dňa 21.09.2015 na Okresný súd Bratislava III návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú U., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti, s tým, aby mohla maloletú zastupovať a spravovať jej majetok až do rozhodnutia vo veci samej. Stará matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že maloletá sa v jej doprovode vrátila na Slovensko z Veľkej Británie dňa 22.01.2015 a to na základe podnetu sociálneho úradu mesta O. vo Veľkej Británii, kde maloletá žila spolu s matkou a jej priateľom a súrodencami. Z priloženej správy z Veľkej Británie (por. č. l. 13-35 spisu) vyplynulo, že maloletá spolu s matkou a jej priateľom boli v súvislosti s fyzickým a psychickým týraním riešení tamojším sociálnym úradom, a na základe zistených skutočností bola ako najvhodnejšia alternatíva možností starostlivosti o maloletú doporučená starostlivosť starou matkou na území Slovenskej republiky. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Svidník rozsudkom zo dňa 07.12.2001 č.k. 8Nc/168/01-12 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletú U., nar. XX.XX.XXXX do výchovy a opatery matky U. O. (teraz J.), nar. XX.XX.XXXX, pričom otca maloletej zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 500,- Sk mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej sa t.č. nachádzal na neznámom mieste, súd mu v zmysle § 29 O.s.p. ustanovil Danu Kovačičovú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava I za opatrovníka na doručovanie. Z rodného listu maloletého dieťaťa (por. č.l. 9 spisu) vyplynulo, že maloletá sa narodila dňa 22.05. 1999 v Svidníku, matke - slovenskej štátnej občianke a otcovi slovenskému štátnemu občanovi. U maloletej je teda dané slovenské štátne občianstvo, a to v zmysle zákona č. 40/1993 Zb. o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov, podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/, ktorého štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je občanom Slovenskej republiky. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že matka maloletej odišla bývať do Veľkej Británii v roku 2009, s tým, že maloletá prišla za ňou až v roku 2010. V roku 2012 sa maloletá vrátila bývať k svojej starej mame na Slovensko. Následne v roku 2013 sa maloletá vrátila zase bývať k matke do Veľkej Británii, kde bývala až do 22.01.2015. V Anglicku maloletá navštevovala 11. ročník školy: Shafton Academy Learning Center Barnsley Cudworth, Veľká Británia, mala tam i lekára. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že maloletá mala obvyklý pobyt na území Veľkej Británie a teda, že sa jedná o vec s cudzím prvkom a bolo povinnosťou súdu skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci v zmysle § 103 O.s.p. Avšak jeho záver vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, ktorým zastavil konanie o nariadení predbežného opatrenia, založený na obvyklom pobyte maloletej vo Veľkej Británii a článkoch 8, 17 Nariadenia Brusel IIa, vyhodnotil ako nesprávny. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ustanovenia čl. 20 Nariadenia Brusel IIa umožňujú súdom členského štátu, ktoré nemajú právomoc rozhodovať vo veci samej, prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte a zároveň dodáva, že pri výklade článku 20 Nariadenia Brusel IIa treba vychádzať z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. z rozsudku vydaného vo veci „Detiček“ C-403/09 z 23. decembra 2009). Článok 20 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa totiž stanovuje, že súdy členského štátu, kde sa nachádza dieťa, sú oprávnené za určitých podmienok prijať predbežné alebo ochranné opatrenia stanovené zákonom tohto štátu, napriek tomu, že uvedené Nariadenia Brusel IIa zveruje súdu iného členského štátu právomoc rozhodnúť vo veci samej. Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo systému právomocí upraveného Nariadenia Brusel IIa a musí byť vykladané doslovne. Súdy uvedené v tomto ustanovení môžu priznávať také predbežné alebo ochranné opatrenia, iba ak dodržia tri kumulatívne podmienky, teda, že dané opatrenia musia byť naliehavé, musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli tento súd a musia mať dočasný charakter. Pojem „naliehavosti“ sa týka tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd vyhodnotil námietky starej matky ako dôvodné a dospel k záveru, že bola naplnená podmienka naliehavosti na to, aby predbežné opatrenie vydal súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej (súd Slovenskej republiky). Pri svojom rozhodnutí odvolací súd prihliadol tiež na to, že dieťa nenavštevuje žiadne školské zariadenie a maloletá sa ocitla bez akejkoľvek starostlivosti rodičov, ktorí ako jediní nositelia rodičovských práv a povinností (súčasťou ktorých je i zastupovanie maloletého dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. b/ Zákona o rodine), si v súčasnosti neplnia svoje povinnosti z toho vyplývajúce. Taktiež je nesporné, že boli naplnené ďalšie dve kumulatívne podmienky pre postup súdu podľa čl. 20 Nariadenia Brusel IIa, nakoľko samotný inštitút predbežného opatrenia má charakter dočasný a podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia stará matka žiadala prijať vo vzťahu k maloletej. Možno preto uzavrieť, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože zastavením konania v rozpore s Nariadením Brusel IIa sa jeho účastníkovi (starej matke maloletej) znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd naviac dodáva, že s prihliadnutím na súhlas matky s pobytom maloletej na území Slovenskej republiky v čase začatia konania, možno vyvodiť aj jej jednoznačné prijatie právomoci slovenských súdov. Preto úlohou súdu prvého stupňa bude ďalej skúmať, či je v najlepšom záujme maloletej, aby si slovenské súdy založili svoju právomoc v zmysle čl. 12 ods. 3 Nariadenia Brusel IIa a v prípade založenia právomoci potom začali konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa aj bez návrhu v zmysle § 81 O.s.p. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 O.s.p. citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.